„Miluješ viac mňa ako tieto?“

„Miluješ viac mňa ako tieto?“

„Šimon, syn Jánov, miluješ viac mňa ako tieto?“ ​(JÁN 21:15)

PIESNE: 35, 45

1., 2. Čo zažil Peter po noci strávenej na mori?

SEDEM Ježišových učeníkov strávilo celú noc na Galilejskom mori. Pokúšali sa niečo uloviť, ale márne. Z brehu ich pozoroval vzkriesený Ježiš. Potom im povedal: „‚Hoďte sieť napravo od člna a nájdete.‘ Hodili ju teda, ale nevládali ju vytiahnuť pre množstvo rýb.“ ​(Ján 21:1–6)

2 Ježiš im pripravil raňajky, a keď sa najedli, obrátil sa na Šimona Petra s otázkou: „Šimon, syn Jánov, miluješ viac mňa ako tieto?“ Čo tým Ježiš myslel? Peter bol rybár a svoju prácu mal veľmi rád. A tak sa zdá, že Ježiš sa ho pýtal, kde je jeho srdce. Má silnejší vzťah k rybám a k práci rybára ako k Ježišovi a jeho učeniu? Peter mu odpovedal: „Áno, Pane, ty vieš, že mám k tebe náklonnosť.“ ​(Ján 21:15) Peter podľa týchto slov naozaj žil. Od tej chvíle dokazoval svoju lásku ku Kristovi tak, že sa pohrúžil do diela robenia učeníkov a stal sa jedným z pilierov kresťanského zboru v prvom storočí.

3. Na čo si kresťania musia dávať pozor?

3 Čo sa môžeme naučiť z Ježišových slov? Musíme si dávať pozor, aby naša láska ku Kristovi nezoslabla a aby sme nestratili zo zreteľa záujmy Kráľovstva. Ježiš dobre vedel, že život v tomto svete bude spojený so silným tlakom a úzkostlivými starosťami. V podobenstve o rozsievačovi povedal, že niektorí prijmú „slovo o kráľovstve“ a spočiatku budú napredovať, ale „úzkostlivé starosti tohto systému vecí a podvodná moc bohatstva“ toto slovo „udusí“. (Mat. 13:19–22; Mar. 4:19) Ak si nedáme pozor, každodenné starosti by nás mohli tak pohltiť, že by sme duchovne spomalili. Preto Ježiš učeníkov varoval: „Dávajte si však pozor na seba, aby vaše srdce nebolo nikdy preťažené prejedaním a prílišným pitím a úzkostlivými životnými starosťami.“ ​(Luk. 21:34)

4. Ako môžeme preskúmať, či Ježiša nadovšetko milujeme? (Pozri obrázok v úvode článku.)

4 Rovnako ako Peter po rozhovore so vzkrieseným Ježišom dokazoval, že ho miluje, aj my dokazujeme silu svojej lásky ku Kristovi tak, že dielo, ktoré nám zveril, dávame na prvé miesto. Čo nám pomôže, aby to tak zostalo? Z času na čas si položme otázky: Čo mám v živote najradšej? Čo mi prináša viac radosti — služba Jehovovi alebo nejaká iná činnosť? Pouvažujme teraz o troch oblastiach života, ktoré by mohli oslabiť našu lásku ku Kristovi a k duchovným veciam, ak by sme im nevyhradili správne miesto. Je to práca, oddychové činnosti a hmotné veci.

VYHRAĎ PRÁCI SPRÁVNE MIESTO V ŽIVOTE

5. Akú biblickú zodpovednosť majú hlavy rodín?

5 Pre Petra bol rybolov viac než len koníčkom — bol jeho živobytím. Hlavy rodín si dnes uvedomujú, že majú biblickú zodpovednosť starať sa o hmotné potreby svojej rodiny. (1. Tim. 5:8) Musia usilovne pracovať, aby si túto povinnosť plnili. No v týchto posledných dňoch je s prácou spojených veľa starostí.

6. Aký tlak dnes pociťujú mnohí zamestnanci?

6 Na trhu práce je obmedzený počet pracovných miest a vládne tam silná konkurencia. Preto sa mnohí zamestnanci cítia nútení pracovať viac hodín, niekedy aj za menej peňazí. Firmy sa snažia zvyšovať produkciu a mnohí pracovníci sa pod týmto tlakom cítia fyzicky i psychicky vyčerpaní. Zamestnanci, ktorí nie sú ochotní takto sa obetovať pre svoju firmu, riskujú, že prídu o prácu.

7., 8. a) Komu sme v prvom rade oddaní? b) Akú zmenu urobil jeden brat z Thajska a ako to dnes hodnotí?

7 Ako kresťania sme v prvom rade oddaní Bohu, nie svojmu zamestnávateľovi. (Luk. 10:27) Práca je len prostriedok na dosiahnutie cieľa. Pracujeme, aby sme mali základné veci potrebné pre život a mohli slúžiť Bohu. Ak si však nedáme pozor, práca by mohla negatívne zasahovať do nášho uctievania. Jeden brat z Thajska rozpráva: „Opravoval som počítače. Bola to veľmi zaujímavá, ale časovo náročná práca. Nezostal mi už skoro žiaden čas na duchovné veci. Nakoniec som si uvedomil, že ak chcem klásť záujmy Kráľovstva na prvé miesto, musím zmeniť prácu.“ Čo urobil?

8 Hovorí: „Trvalo mi asi rok, kým som sa na túto zmenu pripravil. Rozhodol som sa, že budem na ulici predávať zmrzlinu. Na začiatku sa mi finančne nedarilo a bol som z toho nešťastný. Keď som stretol bývalých kolegov, smiali sa mi a pýtali sa ma, či je lepšie predávať zmrzlinu ako pracovať s počítačmi v klimatizovanej kancelárii. Modlil som sa k Jehovovi a prosil ho, aby mi pomohol zvládnuť túto situáciu a dosiahnuť svoj cieľ — získať viac času na duchovné činnosti. (Mat. 5:6) Onedlho sa situácia začala zlepšovať. Spoznal som chute svojich zákazníkov a zdokonalil som sa vo výrobe zmrzliny. Čoskoro sa mi tak darilo, že som každý deň predal všetku zmrzlinu. Bol som na tom finančne lepšie, ako keď som pracoval s počítačmi. Som šťastnejší, lebo už nie som v strese a nemám toľko starostí ako v predchádzajúcom zamestnaní. A čo je najdôležitejšie, cítim sa bližšie k Jehovovi.“ ​(Prečítajte Matúša 5:3)

9. Ako si môžeme udržať vyrovnaný pohľad na prácu?

9 Pracovitosť je v Božích očiach cenná vlastnosť a usilovná práca prináša odmenu. (Prísl. 12:14) Ale ako ukazuje uvedená skúsenosť, práca musí mať v našom živote správne miesto. Ježiš povedal: „Stále hľadajte najprv kráľovstvo a Jeho spravodlivosť, a toto všetko [základné veci potrebné pre život] vám bude pridané.“ ​(Mat. 6:33) Ak chceme zistiť, či máme vyrovnaný pohľad na svetské a duchovné veci, položme si otázku: Považujem svoju prácu za zaujímavú a vzrušujúcu a duchovné činnosti za niečo všedné, dokonca nudné? Keď o tom porozmýšľame, pomôže nám to zistiť, kde je naše srdce a čo máme v živote najradšej.

10. Aké dôležité poučenie plynie z Ježišových slov?

10 Ježiš nám dal vzor, ako mať vyrovnaný pohľad na hmotné a duchovné veci. Raz prišiel na návštevu k Márii a jej sestre Marte. Kým Marta pobehovala sem a tam, aby mu pripravila jedlo, Mária si sadla k jeho nohám a počúvala ho. Keď sa Marta sťažovala Ježišovi, že sestra jej nepomáha, povedal jej: „Mária si vyvolila dobrý diel a nebude jej odňatý.“ ​(Luk. 10:38–42) Z Ježišových slov plynie dôležité poučenie. Ak chceme dokázať svoju lásku ku Kristovi a vyhnúť sa tomu, aby hmotné veci rozptyľovali našu pozornosť, aj my si musíme dobre vyberať, teda dávať duchovné veci na prvé miesto.

NÁŠ POHĽAD NA ODDYCH A ZÁBAVU

11. Čo hovorí Biblia o potrebe odpočinku?

11 Keďže všetci máme veľa povinností a množstvo práce, potrebujeme nejaký čas na oddych a osvieženie. V Božom Slove čítame: „Nič nie je lepšie pre človeka, než aby jedol a pil a aby dal svojej duši vidieť dobré za svoju tvrdú prácu.“ ​(Kaz. 2:24) Aj Ježiš považoval za potrebné občas si oddýchnuť. Po jednej mimoriadne náročnej zvestovateľskej kampani svojim učeníkom povedal: „Poďte na osamelé miesto a trochu si odpočiňte.“ ​(Mar. 6:31, 32)

12. Na čo si treba dať pozor v súvislosti s oddychom a zábavou? Uveď príklad.

12 Oddych a uvoľnenie naozaj potrebujeme. Hrozí však nebezpečenstvo, že by sa celý náš život začal točiť okolo neho. V prvom storočí mali mnohí postoj: „Jedzme a pime, lebo zajtra máme zomrieť.“ ​(1. Kor. 15:32) Tento duch je veľmi rozšírený aj dnes. Pred niekoľkými rokmi začal jeden mladý muž v západnej Európe chodiť na zhromaždenia. No svet zábavy ho natoľko pohltil, že sa prestal stretávať s Jehovovým ľudom. Neskôr si uvedomil, že jeho životný štýl mu prináša len problémy a sklamanie. Opäť začal študovať Bibliu a napokon sa stal zvestovateľom dobrého posolstva. Po krste povedal: „Ľutujem iba to, že som stratil veľa času, kým som pochopil, že služba Jehovovi prináša oveľa viac šťastia ako zábava, ktorú ponúka tento svet.“

13. a) K čomu by sme mohli prirovnať riziká spojené s oddychom a zábavou? b) Čo nám pomôže udržať si vyrovnaný pohľad na oddych a zábavu?

13 Účelom oddychu a zábavy je osviežiť sa a nabrať nové sily. Teda koľko času tomu venovať? Zamyslime sa nad týmto prirovnaním: Mnohí z nás si raz za čas radi dajú niečo sladké. Ale uvedomujeme si, že keby sme stále jedli len zákusky a sladkosti, uškodilo by to nášmu zdraviu. Preto sa snažíme, aby na našom jedálnom lístku prevládali výživné jedlá. Podobne keby sme sa venovali hlavne oddychu a zábave, oslabilo by to naše duchovné zdravie. Keďže sa tomu chceme vyhnúť, pravidelne sa zapájame do teokratických činností. Ako môžeme zistiť, či máme vyrovnaný pohľad na oddych a zábavu? Jeden týždeň by sme mohli sledovať, koľko hodín venujeme duchovným činnostiam, napríklad návšteve zhromaždení, zvestovateľskej službe, osobnému a rodinnému štúdiu Biblie. Potom by sme mohli toto číslo porovnať s počtom hodín, ktoré nám v tom týždni zabrali oddychové činnosti, napríklad šport, koníčky, televízia alebo videohry. Čo sme týmto porovnaním zistili? Nemali by sme trochu obmedziť „sladkosti“? (Prečítajte Efezanom 5:15, 16.)

14. Čím by sme sa mali riadiť pri výbere oddychových činností a zábavy?

14 Jednotlivci i hlavy rodín si môžu sami vybrať, akým spôsobom budú tráviť voľný čas, pokiaľ to bude v súlade s biblickými zásadami. * Dobrý oddych je „dar od Boha“. (Kaz. 3:12, 13) Samozrejme, každý môže mať inú predstavu o tom, ako sa dá dobre oddýchnuť. (Gal. 6:4, 5) Ale nech si vyberieme čokoľvek, chceme tomu v živote vyhradiť správne miesto. Vrúcna láska k Ježišovi nás podnieti zamerať svoje myšlienky, reč a skutky na duchovné činnosti, a nie na záležitosti každodenného života. (Fil. 1:9, 10)

NÁŠ BOJ S HMOTÁRSTVOM

15., 16. a) Ako by sa kresťan mohol chytiť do pasce hmotárstva? b) Akú múdru radu dal Ježiš v súvislosti s hmotnými vecami?

15 Mnohí ľudia sú dnes posadnutí najnovšou módou, elektronikou a podobne. Preto by mal každý kresťan pravidelne skúmať svoje túžby pomocou takýchto otázok: Sú pre mňa hmotné veci také dôležité, že trávim viac času vyhľadávaním informácií a premýšľaním o najnovších autách či o móde než prípravou na zborové zhromaždenia? Zamestnávajú ma každodenné veci natoľko, že venujem menej času modlitbe alebo čítaniu Biblie? Ak zistíme, že naša láska k hmotným veciam zatieňuje našu lásku ku Kristovi, mali by sme sa zamyslieť nad Ježišovými slovami: „Vystríhajte sa každého druhu žiadostivosti.“ ​(Luk. 12:15) Prečo to Ježiš povedal?

16 Ježiš upozornil, že „nikto nemôže byť otrokom dvoch pánov“. A dodal: „Nemôžete byť otrokmi Boha a bohatstva.“ Je to preto, lebo obaja títo „páni“ vyžadujú výlučnú oddanosť. Buď budeme „jedného nenávidieť a druhého milovať“, alebo sa budeme „jedného pridŕžať a druhým pohŕdať“. (Mat. 6:24) Všetci sme nedokonalí, a preto musíme vytrvalo bojovať so „žiadosťami svojho tela“ vrátane hmotárstva. (Ef. 2:3)

17. a) Prečo je pre telesne zmýšľajúcich ľudí ťažké mať vyrovnaný pohľad na hmotné veci? b) Čo nám pomôže bojovať s hmotárskymi túžbami?

17 Pre telesne zmýšľajúcich ľudí je ťažké mať vyrovnaný pohľad na hmotné veci. Prečo? Lebo sú duchovne otupení. (Prečítajte 1. Korinťanom 2:14.) Keďže stratili vnímavosť, nedokážu dobre rozlišovať medzi správnym a nesprávnym. (Hebr. 5:11–14) Tak sa u niektorých rozvinula neovládateľná túžba po hmotných veciach, túžba, ktorú nikdy nemožno uspokojiť. (Kaz. 5:10) Na hmotárske zmýšľanie však našťastie existuje liek — pravidelné čítanie Božieho Slova, Biblie. (1. Petra 2:2) Ježišovi pomohlo odolať pokušeniu rozjímanie o Božích pravdách a nám pomôže bojovať s hmotárskymi túžbami uplatňovanie biblických zásad. (Mat. 4:8–10) Tým Ježišovi ukážeme, že ho milujeme viac než akúkoľvek hmotnú vec.

Čo je pre teba v živote najdôležitejšie? (Pozri 18. odsek.)

18. Čo si odhodlaný robiť?

18 Keď sa Ježiš opýtal Petra, či ho „miluje viac ako tieto“, chcel mu tým pripomenúť, že duchovné veci by mali byť v jeho živote prvoradé. Petrovo meno znamená „skala“. A Peter podľa svojho mena naozaj žil, lebo bol pevný a neochvejný ako skala. (Sk. 4:5–20) Aj my sme odhodlaní prejavovať neochvejnú lásku ku Kristovi tak, že práci, oddychovým činnostiam a hmotným veciam vyhradíme správne miesto v živote. Kiež aj my svojimi rozhodnutiami dávame najavo, že cítime k Ježišovi to isté, čo Peter, ktorý povedal: „Pane, ty vieš, že mám k tebe náklonnosť.“

^ 14. ods. Pozri článok „Prospievajú ti oddychové činnosti, ktorým sa venuješ?“ v Strážnej veži z 15. októbra 2011, strany 9 – 12, odseky 6 – 15.