1., 2. a) Ako na nás pôsobí príklad spolukresťanov, ktorí verne slúžia v obvode, kde ľudia nereagujú na dobré posolstvo? (Pozri obrázok v úvode článku.) b) Čo Ježiš povedal o službe v domácom obvode? (Pozri poznámku pod čiarou.)

SERGIO A OLINDA sú vyše 80-roční manželia, ktorí žijú v Spojených štátoch a slúžia ako priekopníci. V poslednom čase sa im pre boľavé nohy už ťažšie chodí. No napriek tomu ráno idú pešo na námestie v rušnej časti mesta. O siedmej sú už na mieste. Stoja neďaleko autobusovej zastávky a ponúkajú okoloidúcim naše publikácie. Väčšina ľudí si ich nevšíma, ale oni stoja na svojom mieste a usmievajú sa na každého, kto sa na nich pozrie. Napoludnie sa pomaly vracajú domov. Nasledujúce ráno sú o siedmej znova na námestí a horlivo oznamujú posolstvo o Kráľovstve. Takto verne to robia už celé desaťročia, šesť dní do týždňa, po celý rok.

² Rovnako ako Sergio a Olinda mnohí bratia a sestry na celom svete slúžia desiatky rokov v obvode, kde sa väčšina ľudí nezaujíma o dobré posolstvo. Možno sa aj ty stretávaš s niečím podobným. Ak áno, zaslúžiš si úprimnú pochvalu za vytrvalosť. Aj Ježiš potvrdil, že zvestovanie dobrého posolstva v domácom obvode nie je ľahká úloha. Túto skutočnosť zaznamenali všetci štyria evanjelisti. (Mat. 13:57; Mar. 6:4; Luk. 4:24; Ján 4:44) Svojím neochvejným postojom v službe Jehovovi povzbudzuješ mnohých spoluveriacich, a to aj tých, ktorí majú veľa skúseností. Všimni si nasledujúce vyjadrenia krajských dozorcov: „Keď spolupracujem v službe s takými vernými bratmi a sestrami, dodáva mi to silu.“ „Keď vidím ich vernosť, pomáha mi to vytrvávať v službe a prejavovať v nej odvahu.“ „Ich príklad ma hreje pri srdci.“

3. O akých troch otázkach budeme uvažovať v tomto článku a prečo?

³ Ježiš nás poveril zvestovaním dobrého posolstva. Aby sme si posilnili odhodlanie dokončiť toto dielo, pouvažujme o troch otázkach: Čo nás môže oberať o radosť zo služby? Čo znamená, že máme prinášať úrodu? A ako v tom môžeme prejavovať vytrvalosť?

4. a) Ako sa Pavol cítil, keď Židia nereagovali na dobré posolstvo? b) Prečo to Pavla tak trápilo?

⁴ Ak si bol niekedy sklamaný z reakcie ľudí v obvode, spomeň si na apoštola Pavla. Počas svojej asi 30-ročnej služby pomohol mnohým ľuďom stať sa Kristovými nasledovníkmi. (Sk. 14:21; 2. Kor. 3:2, 3) No len málo Židov dokázal podnietiť, aby prijali kresťanstvo. Väčšina z nich ho odmietla počúvať a niektorí ho dokonca prenasledovali. (Sk. 14:19; 17:1, 4, 5, 13) Ako sa Pavol cítil, keď videl ich nepriaznivú reakciu? Otvorene priznal: „Hovorím pravdu v Kristovi... že mám veľký zármutok a stálu bolesť v srdci.“ ​(Rim. 9:1–3) Prečo mal také pocity? Lebo miloval službu i ľudí. Na Židoch mu veľmi záležalo. Preto ho bolelo, keď odmietali Božie milosrdenstvo.

5. a) Prečo ľuďom zvestujeme dobré posolstvo? b) Prečo je pochopiteľné, že niekedy sme sklamaní?

⁵ Podobne ako Pavol, aj my zvestujeme ľuďom dobré posolstvo, lebo nám na nich záleží. (Mat. 22:39; 1. Kor. 11:1) Z vlastnej skúsenosti vieme, aké požehnanie ich čaká, keď sa rozhodnú slúžiť Jehovovi. Keď premýšľame o ľuďoch v našom obvode, hovoríme si: Keby sme im len mohli pomôcť, aby videli, o čo prichádzajú! Preto sa im vytrvalo snažíme pomáhať, aby spoznali pravdu o Jehovovi a jeho predsavzatí s ľudstvom. Keď im prinášame dobré posolstvo, akoby sme im hovorili: Priniesli sme vám krásny dar. Prosím, vezmite si ho. Preto je pochopiteľné, že keď ho odmietajú, cítime „bolesť v srdci“ tak ako Pavol. To nie je znakom toho, že máme slabú vieru, ale že do služby vkladáme srdce. A tak v tejto práci vytrvávame, hoci občas zažívame sklamanie. Elena, ktorá slúži ako priekopníčka už viac ako 25 rokov, hovorí za mnohých z nás: „Služba je pre mňa náročná. No nevymenila by som ju za žiadnu inú prácu.“

6. Akú otázku teraz preskúmame a pomocou čoho?

⁶ Prečo môžeme povedať, že naša služba má zmysel bez ohľadu na to, v akom obvode slúžime? Aby sme našli odpoveď na túto dôležitú otázku, preskúmajme dve Ježišove podobenstvá, v ktorých hovoril o tom, že je potrebné „prinášať úrodu“. (Mat. 13:23) Prvé je podobenstvo o viniči.

7. a) Koho predstavuje vinohradník, vinič a ratolesti? b) Odpoveď na akú otázku nás zaujíma?

⁷ Prečítajte Jána 15:1–5, 8. Všimnime si, že Ježiš povedal svojim učeníkom: „Môj Otec je oslávený tým, že stále prinášate mnoho ovocia a dokazujete, že ste mojimi učeníkmi.“ Jehovu označil za „vinohradníka“, seba za „pravý vinič“ a učeníkov za „ratolesti“. Hoci ratolesti v tomto podobenstve predstavujú tých, ktorí majú vyhliadku na život v nebi, nachádzame v ňom poučenie, z ktorého majú úžitok všetci Boží služobníci. Ale čo je ovocím, ktoré majú prinášať jeho nasledovníci? Ježiš to v tomto podobenstve priamo nevysvetlil, ale uviedol dôležitý detail, vďaka ktorému môžeme nájsť odpoveď.

8. a) Prečo nemôžu byť ovocím z Ježišovho podobenstva noví učeníci? b) Čím sa vyznačujú úlohy, ktoré nám Jehova zveruje?

⁸ Ježiš o svojom Otcovi povedal: „Každú ratolesť na mne, ktorá nenesie ovocie, odstraňuje.“ Inými slovami, Jehova nás považuje za svojich služobníkov len vtedy, keď prinášame úrodu. (Mat. 13:23; 21:43) Preto ovocie z tohto podobenstva, ktoré musí každý kresťan prinášať, nemôžu byť noví učeníci. (Mat. 28:19) Keby to tak bolo, všetci tí verní bratia a sestry, ktorí ešte nikoho nepriviedli k pravde, lebo slúžia v náročnom obvode, by sa podobali na neplodné ratolesti z Ježišovho podobenstva. Ale tak to určite nie je! Nemôžeme predsa ľudí nútiť, aby prijali pravdu. Keby Jehova zavrhol svojich služobníkov za to, že nedokážu urobiť niečo, čo je nad ich sily, bolo by to v rozpore s jeho láskou. Vždy nám zverí len takú úlohu, ktorú dokážeme splniť. (5. Mojž. 30:11–14)

9. a) Čo je ovocím, ktoré máme prinášať? b) Aké podobenstvo teraz preskúmame a prečo?

⁹ Čo je teda ovocím, ktoré máme prinášať? Je ním činnosť, na ktorej sa môže podieľať každý z nás. Aká činnosť? Oznamovanie dobrého posolstva o Božom Kráľovstve. (Mat. 24:14) Hoci k ovociu, ktoré máme prinášať, patrí aj „ovocie ducha“, v tomto a nasledujúcom článku sa zameriame na „ovocie pier“, čiže na zvestovateľskú službu. (Gal. 5:22, 23; Hebr. 13:15) Tento záver potvrdzuje aj Ježišovo podobenstvo o rozsievačovi. Preskúmajme toto podobenstvo bližšie.

10. a) Čo v podobenstve o rozsievačovi predstavuje semeno a pôda? b) Akú úrodu prináša steblo pšenice?

¹⁰ Prečítajte Lukáša 8:5–8, 11–15. V podobenstve o rozsievačovi Ježiš vysvetlil, že semeno je „Božie slovo“, čiže posolstvo o Kráľovstve. Pôda predstavuje obrazné srdce človeka. Semeno pšenice, ktoré padlo na dobrú pôdu, sa v nej zakorenilo, vzišlo a vyrástlo z neho pšeničné steblo. Potom „prinieslo stonásobnú úrodu“. Ale akú úrodu prináša steblo? Prináša úrodu v podobe malých pšeničných stebiel? Nie, prináša nové semeno, z ktorého nakoniec vyrastú ďalšie steblá. V tomto podobenstve sa z jedného zrnka obilia urodilo sto nových zrniek. Ako sa táto časť podobenstva týka našej služby?

11. a) Čo sa z podobenstva o rozsievačovi učíme o našej službe? b) Ako prinášame úrodu?

¹¹ Pouvažujme napríklad o sebe. Pred rokmi sa s nami rodičia alebo iní svedkovia podelili o dobré posolstvo. Keď videli, ako priaznivo reagujeme, mali veľkú radosť. Ukázalo sa, že naše srdce je podobné znamenitej pôde v Ježišovom podobenstve, lebo sme prijali posolstvo o Kráľovstve podobné semenu. To sa v nás, obrazne povedané, zakorenilo a vyrástlo z neho nové pšeničné steblo pripravené priniesť úrodu. Ako sme si ukázali, touto úrodou nie sú nové steblá, ale nové semeno. Z toho vyplýva, že úrodou, ktorú prinášame, nie sú noví učeníci, ale nové semeno Kráľovstva. Ako prinášame túto úrodu? Vždy, keď tým či oným spôsobom oznamujeme posolstvo o Kráľovstve, znásobujeme a rozsievame obrazné semeno, ktoré bolo zasiate do nášho srdca. (Luk. 6:45; 8:1) Teda z tohto podobenstva sa učíme, že ak sa nevzdávame a zvestujeme posolstvo o Kráľovstve, „vytrvalo prinášame úrodu“.

12. a) Aké poučenie čerpáme z Ježišových podobenstiev o viniči a o rozsievačovi? b) Aké pocity v tebe vyvoláva to, že Jehova nás odmeňuje za naše úsilie?

¹² Aké poučenie nachádzame v Ježišových podobenstvách o viniči a o rozsievačovi? Učíme sa z nich, že to, či prinášame úrodu, nezávisí od reakcie ľudí v našom obvode, ale od toho, či sme vo zvestovateľskej službe vytrvalí. Pavol povedal niečo podobné: „Každý dostane odmenu podľa vlastnej namáhavej práce.“ ​(1. Kor. 3:8) Jehova nás odmení podľa vykonanej práce, nie podľa výsledkov. Matilda, ktorá slúži v priekopníckej službe 20 rokov, hovorí: „Som Jehovovi veľmi vďačná, že nás odmeňuje za naše úsilie.“

13., 14. Ako Pavol v Rimanom 10:1, 2 vysvetlil, prečo vytrvalo vydáva svedectvo?

¹³ Vďaka čomu môžeme vytrvalo prinášať úrodu? Už sme hovorili o tom, ako Pavla trápilo, že Židia odmietali posolstvo o Kráľovstve. Napriek tomu im neprestal vydávať svedectvo. Všimnime si, ako vo svojom liste kresťanom v Ríme opísal, čo cíti k Židom: „Prianie môjho srdca a moja pokorná prosba k Bohu za nich je, aby boli zachránení. Lebo svedčím o nich, že majú horlivosť pre Boha, ale nie podľa presného poznania.“ ​(Rim. 10:1, 2) Teda prečo Pavol vytrvával v službe?

¹⁴ Po prvé, Pavol vysvetlil, čo ho motivuje, aby Židom vytrvalo vydával svedectvo. Podnecovalo ho „prianie [jeho] srdca“. Úprimne túžil po tom, aby boli zachránení. (Rim. 11:13, 14) Po druhé, uviedol, že za nich predkladá „pokornú prosbu k Bohu“. Úpenlivo prosil Jehovu, aby mohol aspoň niektorým Židom pomôcť prijať posolstvo o Kráľovstve. A po tretie, dodal: „Majú horlivosť pre Boha.“ Všímal si ich dobré vlastnosti. Uvedomoval si, že ak svoju horlivosť zamerajú správnym smerom, môžu sa z nich stať horliví Kristovi učeníci.

15. Ako môžeme Pavla napodobňovať? Uveď príklady.

¹⁵ Ako môžeme Pavla napodobňovať? Po prvé, zachovávajme si úprimnú túžbu nájsť každého, kto je „správne naklonený k večnému životu“. Po druhé, úpenlivo prosme Jehovu, aby úprimným ľuďom otvoril srdce pre pravdu. (Sk. 13:48; 16:14) Priekopníčka menom Silvana, ktorá slúži celým časom už takmer 30 rokov, hovorí: „Keď v obvode kráčam k nejakému domu, prosím Jehovu, aby som si zachovala pozitívny postoj.“ Aj my prosíme Boha, aby nás anjeli viedli k ľuďom, ktorí túžia po spravodlivosti. (Mat. 10:11–13; Zjav. 14:6) Robert, ktorý je v priekopníckej službe viac ako 30 rokov, hovorí: „Spolupracovať s anjelmi, ktorí vedia, čo sa odohráva v živote ľudí, je úžasné.“ A po tretie, snažme sa vidieť v ľuďoch to dobré. Carl, ktorý slúži ako starší a bol pokrstený pred viac ako 50 rokmi, hovorí: „Na každom človeku hľadám aspoň malý prejav úprimnosti, ako je úsmev, priateľský pohľad alebo otázka, z ktorej vidieť skutočný záujem.“ Keď sa budeme riadiť Pavlovým príkladom, budeme „vytrvalo prinášať úrodu“.

16., 17. a) Čo sa učíme zo slov v Kazateľovi 11:6? b) Uveď príklad, aký účinok môže mať naše rozsievanie na tých, čo si nás všímajú.

¹⁶ Aj keď sa zdá, že ľudia nereagujú na posolstvo o Kráľovstve, nemali by sme podceňovať účinok nášho rozsievania. (Kazateľ 11:6) Je pravda, že väčšina ľudí si nás nechce vypočuť, ale určite si nás všímajú. Vidia, ako pekne sme upravení, ako zdvorilo sa správame a ako priateľsky sa usmievame. Vďaka nášmu správaniu časom možno zmenia názor a začnú sa na nás pozerať pozitívne. Sergio a Olinda, ktorých sme spomínali v úvode, to môžu potvrdiť.

¹⁷ Sergio rozpráva: „Boli sme chorí, a tak sme istý čas nemohli chodiť na námestie. Keď sme sa vrátili, okoloidúci sa pýtali: ‚Chýbali ste nám. Čo sa stalo?‘“ Olinda s úsmevom dodáva: „Vodiči autobusov nám mávali a niektorí na nás volali: ‚Len tak ďalej!‘ Dokonca si od nás vypýtali časopisy.“ Manželov príjemne prekvapilo, keď sa pri stojane zastavil istý muž, podal im kyticu a poďakoval im za ich prácu.

18. Prečo si odhodlaný „vytrvalo prinášať úrodu“?

¹⁸ Teda ak „nenecháme svoju ruku odpočinúť“ a vytrvalo rozsievame semeno Kráľovstva, významnou mierou sa podieľame na vydávaní „svedectva všetkým národom“. (Mat. 24:14) Okrem toho nás môže hriať pri srdci, že Jehova má z nás radosť, lebo miluje všetkých, ktorí „vytrvalo prinášajú úrodu“.