1. Čo Jehova v Edene odhalil o našom nepriateľovi?

ADAM určite vedel, že hady nemôžu hovoriť. A tak možno predpokladal, že s Evou hovoril prostredníctvom hada nejaký duchovný tvor. (1. Mojž. 3:1–6) Adam ani Eva o tomto duchovi nič nevedeli. A predsa sa Adam rozhodol obrátiť chrbtom k svojmu milujúcemu nebeskému Otcovi a pripojiť sa k tomuto neznámemu tvorovi, ktorý odporoval Božej vôli. (1. Tim. 2:14) Jehova začal ihneď odhaľovať informácie o tomto nepriateľovi, ktorý skazil Adama a Evu, a sľúbil, že nakoniec bude zničený. No upozornil aj na to, že táto duchovná bytosť bude nejaký čas bojovať proti tým, ktorí milujú Boha. (1. Mojž. 3:15)

2., 3. Zjavne z akých dôvodov sa o Satanovi veľa nehovorilo pred príchodom Mesiáša?

² Jehova nám vo svojej múdrosti nikdy neprezradil osobné meno anjela, ktorý sa proti nemu vzbúril. Z Biblie sa dozvedáme mená niektorých anjelov. (Sud. 13:18; Dan. 8:16; Luk. 1:19; Zjav. 12:7) Keďže Jehova pomenoval každú hviezdu (Žalm 147:4), logicky sa môžeme nazdávať, že aj všetci jeho anjelskí synovia vrátane toho, ktorý sa stal Satanom, majú mená. Až 2 500 rokov po prvej vzbure ho označil opisným menom. (Jób 1:6) Iba tri knihy Hebrejských Písiem 1. Paralipomenon, Jób a Zechariáš uvádzajú označenie Satan, ktoré znamená „Odporca“. Prečo bolo až do príchodu Mesiáša odhalených tak málo informácií o našom nepriateľovi?

³ Jehova zjavne nechcel venovať Satanovi neprimeranú pozornosť tým, že by pisatelia Hebrejských Písiem obšírne opisovali Satana a jeho činnosť. Táto časť Písiem mala pod Jehovovou inšpiráciou slúžiť hlavne na určenie totožnosti sľúbeného Mesiáša a mala k nemu priviesť Boží ľud. (Luk. 24:44; Gal. 3:24) Keď sa to uskutočnilo a Mesiáš prišiel, Jehova použil Ježiša a jeho učeníkov, aby odhalili veľa informácií o Satanovi a anjeloch, ktorí sa k nemu pripojili. Satan sa pod týmto menom spomína v Hebrejských Písmach iba 18-krát, kým v Kresťanských gréckych Písmach je to viac než 30-krát. To je vhodné, lebo Jehova použije práve Ježiša a jeho pomazaných spoluvládcov, aby zničili Satana a jeho stúpencov. (Rim. 16:20; Zjav. 17:14; 20:10)

4. Prečo sa Diabla nemusíme príliš báť?

⁴ Apoštol Peter opisuje Satana Diabla ako „revúceho leva“ a Ján ako „draka“ a „prahada“. (1. Petra 5:8; Zjav. 12:9) No Diabla sa nemusíme príliš báť — jeho moc je obmedzená. (Prečítajte Jakuba 4:7.) Pri nás stojí Jehova, Ježiš a verní anjeli. S ich pomocou môžeme nášmu nepriateľovi odolať. Potrebujeme však poznať odpovede na tri základné otázky: Aký veľký vplyv má Satan? Ako sa snaží ovplyvňovať jednotlivcov? A kde sú hranice jeho moci? Keď budeme uvažovať o týchto otázkach, zamyslíme sa aj nad tým, aké poučenie z toho pre nás vyplýva.

5., 6. Prečo ľudské vlády nedokážu urobiť zmeny, ktoré ľudstvo potrebuje najviac?

⁵ K Satanovej vzbure sa pripojil veľký počet anjelov. Pred potopou Satan zlákal niektorých k tomu, aby mali nemravný vzťah s ľudskými dcérami. V Biblii je táto skutočnosť symbolicky zobrazená tým, že drak vlečie so sebou tretinu nebeských hviezd. (1. Mojž. 6:1–4; Júda 6; Zjav. 12:3, 4) Keď títo anjeli opustili Božiu rodinu, dostali sa pod Satanov vplyv. Nie je to však len nejaký neusporiadaný dav rebelov. Satan vytvoril akúsi napodobeninu Božieho Kráľovstva, v ktorej je on sám kráľom. V tejto neviditeľnej ríši Satan zorganizoval démonov do vlád, dal im moc a urobil ich vládcami sveta. (Ef. 6:12)

⁶ Prostredníctvom tejto duchovnej organizácie má Satan moc nad všetkými ľudskými vládami. Táto skutočnosť vyšla jasne najavo, keď Ježišovi ukázal „všetky kráľovstvá celej obývanej zeme“ a povedal: „Dám ti všetku túto moc a ich slávu, lebo mi bola daná, a dám ju, komu chcem.“ ​(Luk. 4:5, 6) Napriek Satanovmu zlému vplyvu mnoho vlád robí pre svojich občanov niečo dobré. A niektorí vládcovia majú šľachetné úmysly. No žiadna ľudská vláda ani jednotlivý panovník nedokáže urobiť zmeny, ktoré ľudstvo potrebuje najviac. (Žalm 146:3, 4; Zjav. 12:12)

7. Ako Satan používa okrem vlád aj falošné náboženstvo a obchodný systém? (Pozri obrázok v úvode článku.)

⁷ Satan s démonmi zvádza „celú obývanú zem“ nielen prostredníctvom vlád, ale používa aj falošné náboženstvo a obchodný systém. (Zjav. 12:9) Cez falošné náboženstvo šíri o Jehovovi lži. Okrem toho jeho cieľom je, aby čo najviac ľudí zabudlo na Božie meno. (Jer. 23:26, 27) Výsledkom je, že úprimní ľudia, ktorí si myslia, že uctievajú Boha, v skutočnosti uctievajú démonov. (1. Kor. 10:20; 2. Kor. 11:13–15) Satan šíri lži aj prostredníctvom obchodného systému. Ten ľuďom vštepuje názor, že šťastie im zaručia peniaze a veľký majetok. (Prísl. 18:11) Tí, ktorí veria tejto lži, sa v živote zameriavajú na bohatstvo, nie na Boha. (Mat. 6:24) Ich láska k hmotným veciam môže nakoniec udusiť akúkoľvek lásku, ktorú mali k Bohu. (Mat. 13:22; 1. Jána 2:15, 16)

8. Aké dve veci sa učíme zo správ o Adamovi, Eve a neposlušných anjeloch?

⁸ Z príkladu Adama, Evy a neposlušných anjelov sa môžeme naučiť najmenej dve dôležité veci. Po prvé, sú len dve možnosti, na čiu stranu sa postavíme, a my si musíme vybrať. Buď zostaneme verní Jehovovi, alebo sa zaradíme do Satanovho tábora. (Mat. 7:13) Po druhé, tí, čo sa pridajú k Satanovi, majú z toho len obmedzený úžitok. Adam s Evou dostali príležitosť určovať si vlastné normy dobra a zla a démoni získali určitý vplyv nad ľudskými vládami. (1. Mojž. 3:22) No cena, ktorú za to musia zaplatiť, je vždy oveľa vyššia než akékoľvek zdanlivé výhody, ktoré Satan ponúka. (Jób 21:7–17; Gal. 6:7, 8)

9. Prečo je výhodné vedieť, aký veľký vplyv má Satan?

⁹ Akú máme výhodu, keď vieme, aký veľký je Satanov vplyv? Pomáha nám to mať vyrovnaný názor na svetské autority a motivuje nás to pri vydávaní svedectva. Chápeme, že Jehova si želá, aby sme rešpektovali vládne autority. (1. Petra 2:17) A očakáva, že pokiaľ zákony ľudských vlád nie sú v rozpore s jeho normami, budeme ich poslúchať. (Rim. 13:1–4) Zároveň si uvedomujeme, že musíme zostať neutrálni a nikdy nesmieme nadŕžať nejakej politickej strane alebo vodcovi. (Ján 17:15, 16; 18:36) Keďže vidíme, čo sa Satan snaží urobiť s Jehovovým menom a povesťou, cítime sa viac podnecovaní učiť druhých pravdu o našom Bohu. Hrdo nosíme a používame jeho meno a uvedomujeme si, že láska k nemu prináša oveľa väčšiu odmenu ako láska k peniazom alebo k veciam. (Iz. 43:10; 1. Tim. 6:6–10)

10., 11. Akú návnadu zrejme použil Satan na to, aby zviedol svojich anjelských bratov?

¹⁰ Satan účinnými metódami ovplyvňuje jednotlivcov. Napríklad používa návnady, aby ich nalákal urobiť to, čo chce on. A snaží sa ich ovládnuť aj zastrašovaním.

¹¹ Všimnime si, ako účinne Satan použil návnadu na to, aby zviedol mnoho svojich anjelských bratov. Určite dlhší čas skúmal ich správanie a potom ich naviedol, aby sa k nemu pridali. Keď niektorí z týchto anjelov zhltli návnadu a mali nemravný pomer so ženami, vytvorili hybridnú rasu, ktorá ovládala ľudí. (1. Mojž. 6:1–4) Satan zrejme pokúšal neverných anjelov nielen príležitosťou mať nemravný pohlavný styk, ale aj sľubom získať nad ľudstvom moc. Jeho cieľom bolo zrejme narušiť príchod sľúbeného potomstva ženy. (1. Mojž. 3:15) Nech už boli jeho plány akékoľvek, Jehova ich všetky ukončil tým, že spôsobil potopu. Tak v tom čase prekazil úsilie Satana a spurných anjelov.

12. Čo sa učíme z pádu mnohých anjelov?

¹² Aké poučenie si môžeme vziať z toho prípadu? Nikdy nepodceňujme lákadlo nemravnosti alebo nebezpečenstvo sebectva. Anjeli, ktorí sa pripojili k Satanovi, predtým celé veky slúžili v prítomnosti samého Boha. No aj v takom dobrom prostredí mnohí dovolili, aby sa v nich zakorenili a rozrástli zlé túžby. Podobne aj my slúžime v pozemskej časti Božej organizácie už možno celé desaťročia. No aj v tomto duchovne čistom prostredí sa v nás môžu zakoreniť nečisté túžby. (1. Kor. 10:12) Je nesmierne dôležité, aby sme stále skúmali svoje srdce, odmietali nemravné myšlienky a potláčali pýchu. (Gal. 5:26; prečítajte Kolosanom 3:5.)

13. Akú ďalšiu účinnú návnadu Satan používa a ako sa jej môžeme vyhnúť?

¹³ Ďalšou účinnou návnadou, ktorú teraz Satan používa, je zvedavosť vyvolaná okultizmom. Podporuje záujem o démonov nielen cez falošné náboženstvo, ale aj cez zábavný priemysel. Filmy, elektronické hry a iné médiá vykresľujú špiritizmus ako niečo vzrušujúce. Ako sa môžeme vyhnúť tejto pasci? Nemali by sme očakávať, že Božia organizácia nám dá zoznam toho, čo je vhodná a nevhodná zábava. Každý z nás si potrebuje školiť svedomie, aby bolo v súlade s Božími normami. (Hebr. 5:14) No urobíme múdro, ak uplatníme inšpirovanú radu apoštola Pavla, aby bola naša láska k Bohu „bez pokrytectva“. (Rim. 12:9) Mohli by sme sa spýtať sami seba: Mohol by výber mojej zábavy robiť zo mňa pokrytca? Čo by si pomysleli ľudia, s ktorými študujem Bibliu alebo u ktorých vykonávam opätovné návštevy, keby videli, ako sa zabávam? Povedali by si, že naozaj robím to, čo učím? Čím viac sú naše skutky v súlade s našimi slovami, tým menej je pravdepodobné, že nás Satan chytí do pasce. (1. Jána 3:18)

14. Ako nás Satan môže zastrašovať a ako to môžeme zvládnuť?

¹⁴ Satan nepoužíva len návnady. Snaží sa nás aj zastrašiť, aby sme urobili kompromis vo vernosti Jehovovi. Napríklad môže manévrovať vládami tak, aby zakázali naše zvestovateľské dielo. Alebo môže podnecovať našich kolegov v práci či spolužiakov v škole, aby zosmiešňovali našu túžbu žiť podľa biblických noriem. (1. Petra 4:4) Môže ovplyvniť aj našich príbuzných, ktorí nás v dobrej viere odrádzajú od návštevy zhromaždení. (Mat. 10:36) Ako to môžeme zvládnuť? V prvom rade musíme takýto priamy útok očakávať, lebo Satan vedie proti nám vojnu. (Zjav. 2:10; 12:17) Okrem toho musíme za tým vidieť závažnejšiu otázku — Satanovo tvrdenie, že slúžime Jehovovi, len keď je to pre nás výhodné. Hovorí, že ak budeme pod tlakom, otočíme sa k Bohu chrbtom. (Jób 1:9–11; 2:4, 5) A napokon sa musíme spoliehať na Jehovu, že nám dá silu odolať. Pamätajme, že nás nikdy neopustí. (Hebr. 13:5)

15. Môže nás Satan donútiť konať proti našej vôli? Vysvetli to.

¹⁵ Satan nemôže ľudí donútiť, aby konali proti vlastnej vôli. (Jak. 1:14) Mnohí ľudia nevedomky konajú v súlade so Satanovým zámerom. Ale keď sa dozvedia o pravde, musia sa rozhodnúť, komu budú slúžiť. (Sk. 3:17; 17:30) Ak sme rozhodnutí konať Božiu vôľu, Satan nás nemôže pripraviť o našu vernosť. (Jób 2:3; 27:5)

16., 17. a) Aké ďalšie obmedzenia majú Satan a démoni? b) Prečo by sme sa nemali báť modliť nahlas k Jehovovi?

¹⁶ Satan a démoni majú aj ďalšie obmedzenia. Napríklad v Biblii sa o Jehovovi a Ježišovi píše, že majú schopnosť čítať naše myšlienky a vidieť nám do srdca. Ale takúto schopnosť Biblia nikde nepripisuje Satanovi ani démonom. (1. Sam. 16:7; Mar. 2:8) Čo však keď hovoríme alebo sa modlíme nahlas? Mali by sme sa obávať, že Diabol alebo démoni počúvajú naše modlitby a budú nám škodiť? Určite nie. Prečo? V Jehovovej službe sa nebojíme konať dobré skutky len preto, lebo by nás Diabol mohol vidieť. A nemali by sme sa báť modliť nahlas len preto, lebo by nás Diabol mohol počuť. Biblia obsahuje mnoho príkladov Božích služobníkov, ktorí sa nahlas modlili, a nezdá sa, že by mali strach z toho, že ich Diabol počuje. (1. Kráľ. 8:22, 23; Ján 11:41, 42; Sk. 4:23, 24) Ak robíme, čo môžeme, aby sme hovorili a konali v súlade s Božou vôľou, môžeme mať istotu, že Jehova nedovolí Diablovi, aby nám trvale uškodil. (Prečítajte Žalm 34:7.)

¹⁷ Nášho nepriateľa potrebujeme poznať, ale nemusíme sa ho báť. S Jehovovou pomocou môžu aj nedokonalí ľudia zvíťaziť nad Satanom. (1. Jána 2:14) Ak sa mu vzoprieme, utečie od nás. (Jak. 4:7; 1. Petra 5:9) Zdá sa, že osobitným terčom Satana sú mladí ľudia. Čo môžu robiť, aby Diablovi odolali? Táto otázka sa bude rozoberať v nasledujúcom článku.