1., 2. Prečo budeme uvažovať o štyroch judských kráľoch?

PREDSTAV SI, že kráčaš po chodníku a zrazu zbadáš, ako sa niekto pred tebou pošmykne a spadne. Nedával by si si potom väčší pozor, aby si aj ty nespadol? Keď premýšľame nad chybami, ktoré urobili druhí, môžeme sa im vyhnúť. Cenné poučenie v tomto ohľade môžeme získať aj z biblických správ o ľuďoch, ktorí sa dopustili chýb.

² Štyria judskí králi, o ktorých sme uvažovali v predchádzajúcom článku, slúžili Jehovovi celým srdcom. No aj oni sa dopustili vážnych chýb. Čo sa môžeme z toho naučiť a ako sa môžeme vyhnúť podobným chybám? Pouvažujme teraz nad týmito biblickými správami, ktoré boli napísané na náš úžitok, a poučme sa z nich. (Prečítajte Rimanom 15:4.)

3., 4. Akú chybu urobil Asa, hoci slúžil Jehovovi celým srdcom?

³ Najprv pouvažujme o Asovi a o tom, aký vplyv môže mať na náš život Božie Slovo. Keď proti Judsku pritiahla miliónová armáda Etiópčanov, Asa sa spoľahol na Jehovu. No neskôr, keď izraelský kráľ Báša začal opevňovať Rámu, mesto pri hraniciach s Judskom, to neurobil. (2. Par. 16:1–3) V tomto prípade sa spoľahol na vlastnú múdrosť a podplatil sýrskeho kráľa Ben-hadada, aby na Bášu zaútočil. Bola táto taktika úspešná? V Biblii čítame: „Ihneď ako o tom počul Báša, stalo sa, že okamžite prestal stavať Rámu a zastavil svoju prácu.“ ​(2. Par. 16:5) Asova stratégia teda fungovala — ale len na prvý pohľad!

⁴ Ako sa však na Asovo konanie pozeral Jehova? Poslal svojho hovorcu Chananiho, aby pokarhal Asu, lebo sa nespoľahol na Jehovu. (2. Paralipomenon 16:7–9) Chanani povedal: „Odteraz budú proti tebe vojny.“ Báša síce odtiahol, ale až do konca Asovej vlády bolo Judsko zmietané vojnami.

5. Prečo sa možno Asa spoliehal na ľudí, keď proti nemu pritiahol Báša?

⁵ Ako sme sa dozvedeli v predchádzajúcom článku, Boh videl, že Asovo srdce je voči nemu nerozdelené. (1. Kráľ. 15:14) Považoval ho za verného človeka, ktorý dodržiava jeho požiadavky. Asa však musel znášať následky svojho nerozumného rozhodnutia. Prečo sa v prípade nebezpečenstva, ktoré mu hrozilo od Bášu, nespoľahol na Jehovu, ale na ľudí — na Ben-hadada a na seba? Myslel si, že vďaka diplomacii a vojenskej stratégii dosiahne lepšie výsledky, ako keby sa obrátil na Boha? Alebo mu niekto zle poradil?

6. Ako sa môžeme poučiť z Asovej chyby? Uveď príklad.

⁶ Po prečítaní správy o Asovi sa každý môže opýtať sám seba: Čo mám vo zvyku urobiť, keď stojím pred nejakým rozhodnutím? Keď sa nám určitý problém zdá príliš náročný, obvykle sa bez váhania obrátime na Jehovu. Ale ako riešime bežné, každodenné problémy? Spoliehame sa na ľudskú múdrosť a riešime ich po svojom? Alebo skúmame príslušné biblické zásady, snažíme sa ich uplatniť, a tak dokazujeme, že sa spoliehame na Jehovovu múdrosť? Bráni ti napríklad niekto z rodiny pravidelne chodiť na zhromaždenia alebo na zjazdy? Prosíš Jehovu, aby ťa viedol a pomohol ti rozhodnúť sa správne? A čo keď stratíš zamestnanie a nedarí sa ti nájsť iné? Povieš pri prijímacom pohovore, že máš v pláne pravidelne chodiť na všetky zhromaždenia? Či už riešime väčší, alebo menší problém, vždy by sme sa mali riadiť slovami žalmistu: „Uvaľ svoju cestu na Jehovu a spoľahni sa naňho, a on sám bude konať.“ ​(Žalm 37:5)

7., 8. Aké chyby urobil Jehošafat a k čomu to viedlo? (Pozri obrázok v úvode článku.)

⁷ Teraz pouvažujme o Asovom synovi Jehošafatovi. Mal mnoho pekných vlastností. Keď sa spoliehal na Boha, vykonal veľa dobrého. Ale urobil aj nerozumné rozhodnutia. Napríklad oženil svojho syna s dcérou zlého kráľa Achaba, čím s ním uzavrel spojenectvo. Napriek varovaniu proroka Michajaha sa pripojil k Achabovi vo vojne so Sýrčanmi. V boji len o vlások unikol smrti. Potom sa vrátil do Jeruzalema. (2. Par. 18:1–32) Vtedy sa ho prorok Jehu opýtal: „Či sa má poskytovať pomoc zlým, a máš mať lásku k tým, ktorí nenávidia Jehovu?“ ​(2. Paralipomenon 19:1–3)

⁸ Poučil sa Jehošafat zo svojej chyby? Zdá sa, že nie. Síce sa aj naďalej snažil horlivo konať Božiu vôľu, ale Jehuovo varovanie si nezobral k srdcu. Uzavrel ďalšie nerozumné spojenectvo, tentoraz s Achabovým synom, skazeným kráľom Achaziahom, ktorý bol Božím nepriateľom. Jehošafat a Achaziah spolupracovali na stavbe lodí. Tie však stroskotali, takže nesplnili účel, pre ktorý boli postavené. (2. Par. 20:35–37)

9. Aký vplyv môže mať na nás zlá spoločnosť?

⁹ Pri čítaní správy o Jehošafatovi by sme sa mali opäť zamyslieť nad svojím životom. V akom ohľade? Jehošafat bol v podstate dobrý kráľ. Konal to, čo je správne, a „hľadal Jehovu celým svojím srdcom“. (2. Par. 22:9) Neubránil sa však vplyvu zlej spoločnosti. Spomeňme si na toto príslovie: „Kto chodí s múdrymi, zmúdrie, ale ten, kto sa stýka s hlupákmi, zle pochodí.“ ​(Prísl. 13:20) Je pravda, že sa snažíme druhým pomáhať, aby spoznali Bibliu. Ale keď s ľuďmi, ktorí neslúžia Jehovovi, trávime viac času, ako je nevyhnutné, vystavujeme sa nebezpečenstvu. A presne to sa stalo Jehošafatovi. Stretával sa s Achabom, aj keď to nebolo potrebné, a skoro ho to stálo život.

10. a) Aké poučenie zo správy o Jehošafatovi si môžu vziať tí, ktorí túžia vstúpiť do manželstva? b) Na čo by sme mali stále pamätať?

¹⁰ Aké praktické poučenie si môžeme vziať z toho, čo zažil Jehošafat? Kresťan by si mohol začať rozvíjať romantické city k niekomu, kto neslúži Jehovovi, a ospravedlňoval by to tým, že medzi spoluveriacimi si nemôže nájsť vhodného manželského partnera. Alebo naňho naliehajú neveriaci príbuzní, že už je najvyšší čas, aby si niekoho našiel. A niektorí to môžu cítiť rovnako ako istá sestra, ktorá povedala: „Boli sme stvorení tak, že túžime po láske a priateľstve.“ Čo má teda kresťan robiť? Mohol by sa zamyslieť nad tým, čo sa stalo Jehošafatovi. Vo väčšine prípadov sa riadil Božími radami. (2. Par. 18:4–6) Ale keď sa spriatelil s Achabom, ktorý nemiloval Jehovu, prestal dbať na rady od Boha. Jehošafat mal mať stále na mysli, že Božie oči „chodia sem a tam po celej zemi, aby ukázal svoju silu v prospech tých, ktorých srdce je celé voči nemu“. (2. Par. 16:9) Ani my by sme nemali zabudnúť, že Jehova vie, v akej sme situácii, a miluje nás. Si presvedčený, že tvoju túžbu po láske a priateľstve uspokojí? Buď si istý, že raz to urobí!

11., 12. a) Ako sa ukázalo, čo má Ezechiáš v srdci? b) Prečo Jehova odpustil Ezechiášovi?

¹¹ Ako sa môžeme poučiť z toho, čo sa stalo Ezechiášovi? Jehova mu pri jednej príležitosti pomohol vidieť, čo je v jeho srdci. (2. Paralipomenon 32:31) Ezechiáš raz vážne ochorel, ale Jehova mu povedal, že sa uzdraví, a dal mu znamenie — spôsobil, že tieň na schodoch ustúpil späť. Zdá sa, že babylonské kniežatá sa chceli o tomto znamení dozvedieť viac, a preto poslali k Ezechiášovi vyslancov. (2. Kráľ. 20:8–13; 2. Par. 32:24) Biblia hovorí, že pri tej príležitosti ho Boh vyskúšal a on ukázal Babylončanom „celý svoj dom pokladov“. Tento nerozumný skutok odhalil „všetko v jeho srdci“.

¹² V Biblii sa nepíše, prečo Ezechiáš spyšnel. Prispelo k tomu jeho víťazstvo nad Asýrčanmi? Bolo za tým jeho zázračné uzdravenie? Alebo to, že „nadobudol bohatstvo a slávu vo veľmi veľkom množstve“? V každom prípade to bola pýcha, ktorá spôsobila, že „sa neodmenil podľa dobrodenia, ktoré mu bolo preukázané“, čiže neprejavil vďačnosť. Nie je to smutné? Hoci sa Ezechiáš mohol odvolávať na to, že slúžil Bohu celým srdcom, teraz sa Jehovovi na určitý čas znepáčil. Neskôr „sa však za povýšenosť svojho srdca pokoril“ a Jehova mu odpustil. (2. Par. 32:25–27; Žalm 138:6)

13., 14. a) Ako môže Jehova odhaliť, čo je v našom srdci? b) Ako by sme mali reagovať, keď nás druhí chvália?

¹³ Aký úžitok môžeme mať zo správy o Ezechiášovi? Spomeň si, že Ezechiáš spyšnel krátko nato, ako Jehova porazil Asýrčanov a ako ho uzdravil. Aj nám sa môže podariť niečo výnimočné. V takej situácii sa môže ukázať, čo je v našom srdci. Predstavme si napríklad brata, ktorý vynaložil veľa úsilia, aby si pripravil nejaký prejav, a potom ho predniesol pred veľkým publikom. Mnohí ho teraz chvália. Ako na to bude reagovať?

¹⁴ Keď nás druhí za niečo chvália, mali by sme reagovať v súlade s Ježišovými slovami: „Keď ste urobili všetko, čo vám bolo pridelené, poviete: ‚Sme naničhodní otroci. Čo sme urobili, to sme mali urobiť.‘“ ​(Luk. 17:10) Spomeňme si, že Ezechiáš spyšnel preto, lebo neprejavoval vďačnosť za Jehovovu dobrotu. Čo nám môže pomôcť, aby sme neurobili rovnakú chybu? Rozjímajme o tom, čo pre nás Boh urobil. Potom sa ľahšie vyhneme postoju, ktorý Jehova nenávidí. Hovorme o Jehovovi s vďačnosťou. Veď sme od neho dostali jeho Slovo i svätého ducha, ktorým nás podporuje.

15., 16. Prečo prišiel Joziáš o Božiu ochranu a život?

¹⁵ Na záver pouvažujme o štvrtom judskom kráľovi, ktorý slúžil Jehovovi celým srdcom — o Joziášovi. Aké poučenie si môžeme vziať z toho, čo sa mu stalo? Pozrime sa, čo viedlo k jeho porážke a smrti. (2. Paralipomenon 35:20–22) Joziáš začal bojovať proti egyptskému kráľovi Nechovi, hoci ten mu povedal, že s ním nechce viesť vojnu. Biblia hovorí, že Nechove slová boli „z Božích úst“. Prečo teda Joziáš na neho zaútočil? Biblia nám to nehovorí.

¹⁶ Ako však mohol Joziáš vedieť, že Nechove slová sú od Jehovu? Mohol sa opýtať Jeremiáša, jedného z verných prorokov. (2. Par. 35:23, 25) No v Biblii nie je žiadna zmienka, že by to urobil. Joziáš ignoroval skutočnosť, že Necho mieril do Karkemišu. Išiel bojovať „proti inému domu“, nie proti Jeruzalemu. Nešlo ani o Božie meno, pretože Necho sa neposmieval Jehovovi ani jeho ľudu. Keď sa teda Joziáš rozhodol vyjsť proti Nechovi, prejavil zlý úsudok. Čo sa z toho môžeme naučiť? Keď riešime nejaký problém, je múdre vziať do úvahy, aká je v tej záležitosti Jehovova vôľa.

17. Ako sa pri riešení nejakého problému môžeme vyhnúť podobnej chybe, akú urobil Joziáš?

¹⁷ Keď vznikne nejaký problém, mali by si sme zistiť, ktoré biblické zásady sa týkajú danej situácie, a vyrovnane ich uplatniť. V niektorých prípadoch sa môžeme poradiť so staršími. Možno sme už premýšľali, čo o danej téme vieme, a našli sme si aj nejaké informácie v našich publikáciách. Starší nám však môžu ukázať ďalšie biblické zásady, ktoré by sme mali vziať do úvahy. Pouvažujme napríklad o sestre, ktorá si uvedomuje svoju zodpovednosť zvestovať dobré posolstvo. (Sk. 4:20) Naplánovala si, že pôjde do služby, ale jej manžel, ktorý nie je Jehovovým svedkom, chce, aby s ním v ten deň zostala doma. Hovorí, že v poslednom čase boli málo spolu a že by chcel, aby niečo podnikli. Čo teraz sestra urobí? Možno jej prídu na um biblické texty, že máme poslúchať Boha a robiť učeníkov. (Mat. 28:19, 20; Sk. 5:29) Mala by však myslieť aj na to, že manželky sa majú podriaďovať manželom a že máme byť rozumní. (Ef. 5:22–24; Fil. 4:5) Je jej manžel zásadne proti tomu, aby chodila do služby? Alebo ju prosí, aby raz pre neho urobila výnimku? Všetci chceme konať Božiu vôľu a zachovať si čisté svedomie. No pamätajme na to, že často musíme vziať do úvahy viacero biblických zásad, aby sme sa rozhodli múdro.

18. Čo si sa naučil zo správ o štyroch kráľoch, o ktorých sme uvažovali?

¹⁸ Všetci sme nedokonalí, a tak sa môžeme ľahko dopustiť rovnakých chýb, aké urobili štyria králi, o ktorých sme teraz uvažovali. Mohlo by sa stať, že by sme sa (1) nevedomky spoľahli na ľudskú múdrosť, (2) podľahli vplyvu zlej spoločnosti, (3) stali sa pyšnými alebo (4) urobili rozhodnutie bez toho, aby sme si najprv zistili, aká je Božia vôľa. Jehova sa na nás pozerá rovnako ako na týchto štyroch kráľov a hľadá v nás to dobré. Je k nám nesmierne láskavý! Vie, ako veľmi ho milujeme, a vidí, že mu túžime slúžiť čo najviac. Chce nám pomôcť, aby sme sa vyhli vážnym chybám, a preto dal do svojho Slova zapísať varovné príklady. Rozjímajme o týchto biblických správach a buďme za ne Jehovovi vďační!