1. Aké ťažkosti znášali kresťania v prvom storočí?

NIEKEDY medzi rokmi 62 a 64 n. l. apoštol Peter napísal list „dočasným usadlíkom, ktorí sú rozptýlení v Ponte, Galácii, Kappadokii, Ázii a Bitýnii“. (1. Petra 1:1) Členovia zborov v Malej Ázii pochádzali z rozličného kultúrneho prostredia. Znášali tvrdé prenasledovanie, a tak potrebovali povzbudenie a usmernenie. Okrem toho žili v kritických časoch. Peter im napísal: „Koniec všetkých vecí sa priblížil.“ O menej ako desať rokov mal byť zničený židovský systém. Vďaka čomu mohli zvládnuť toto náročné obdobie? (1. Petra 4:4, 7, 12)

2., 3. Prečo Peter nabádal spolukresťanov, aby boli pohostinní? (Pozri obrázok v úvode článku.)

² Peter dal spolukresťanom viacero rád. Okrem iného ich nabádal: „Buďte k sebe navzájom pohostinní.“ ​(1. Petra 4:9) Grécke slovo prekladané ako „pohostinnosť“ doslovne znamená „láska alebo náklonnosť k cudzincom“. Všimnime si však, že Peter podnecoval spolukresťanov, aby boli pohostinní „k sebe navzájom“, čiže k tým, s ktorými sa už poznali a spolupracovali s nimi. Aký úžitok z toho mali mať?

³ Prejavovanie pohostinnosti ich malo stmeliť. Máš aj ty takú skúsenosť? Nepotešilo ťa, keď ťa niekto pozval k sebe domov? Nemáš na to milé spomienky? A neposilnilo to vaše priateľstvo, keď si ty pohostil niekoho zo zboru? Keď sme pohostinní a pozývame bratov a sestry na návštevu, môžeme ich spoznať oveľa lepšie než pri nejakej inej príležitosti. Kresťania, ktorí žili v čase apoštola Petra, si potrebovali vytvoriť bližšie vzťahy, lebo situácia vo svete sa zhoršovala. To isté platí o nás, lebo žijeme v „posledných dňoch“. (2. Tim. 3:1)

4. Aké otázky si zodpovieme v tomto článku?

⁴ Aké príležitosti máme na to, aby sme boli „k sebe navzájom pohostinní“? Ako môžeme prekonávať prekážky, ktoré nám možno bránia prejavovať pohostinnosť? A ako môžeme byť dobrými hosťami?

5. Ako môžeme prejavovať pohostinnosť na zhromaždeniach?

⁵ Zhromaždenia: Všetci, ktorí prichádzajú na zhromaždenia, sú spolu s nami hosťami pri duchovnom stole, a preto ich radi vítame. Naším hostiteľom je Jehova a jeho organizácia. (Rim. 15:7) Keď príde niekto nový, v určitom zmysle sa aj my stávame jeho hostiteľmi. Mohol by si sa ujať iniciatívy a privítať ho, bez ohľadu na to, ako je oblečený alebo upravený? (Jak. 2:1–4) Návštevníka sa možno ešte nikto neujal. Mohol by si mu navrhnúť, aby si sadol k tebe? Pravdepodobne bude vďačný, keď mu vysvetlíš, ako prebieha zhromaždenie, a pomôžeš mu vyhľadať si biblické texty. To je vynikajúci spôsob, ako „ísť cestou pohostinnosti“. (Rim. 12:13)

6. Predovšetkým ku komu by sme mali byť pohostinní?

⁶ Malé občerstvenie alebo jedlo: V biblických časoch bolo bežné poskytnúť hosťom aj jedlo. (1. Mojž. 18:1–8; Sud. 13:15; Luk. 24:28–30) Pozvanie k stolu sa považovalo za dôkaz priateľstva a dobrých vzťahov. Predovšetkým ku komu by sme mali byť pohostinní? Určite k bratom a sestrám zo zboru, lebo sú neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Či nebudeme závislí jeden od druhého, keď nastanú ťažké časy? S každým z nich si potrebujeme vytvoriť verné priateľstvo a dobré vzťahy. Všimnime si, čo v roku 2011 urobil vedúci zbor. Rozhodol, že rodina Bétel v Spojených štátoch nebude mať rodinné štúdium Strážnej veže o 18.45, ale o 18.15. Prečo? V ozname o tejto zmene sa uvádzalo, že keď sa štúdium skončí skôr, bételiti budú mať viac príležitostí na vzájomnú pohostinnosť. Rovnakú úpravu urobili aj iné pobočky. To umožňuje členom rodiny Bétel vytvoriť si bližšie vzťahy.

7., 8. Ako môžeme prejaviť pohostinnosť zástupcom Jehovovej organizácie?

⁷ Keď do zboru príde hosťujúci rečník, krajský dozorca a niekedy aj zástupca pobočky, máme príležitosť prejaviť týmto bratom pohostinnosť. (Prečítajte 3. Jána 5–8.) Môžeme ich pozvať na malé občerstvenie alebo na jedlo. Chcel by si im aj ty prejaviť pohostinnosť?

⁸ Istá sestra zo Spojených štátov rozpráva: „Za tie roky sme s manželom pozvali k sebe mnohých rečníkov s manželkami a pohostili sme ich. Každá návšteva bola veľmi príjemná. Zasmiali sme sa, ale čo je najdôležitejšie, duchovne sme sa povzbudili. Nikdy to neoľutujeme.“

9. Kto možno potrebuje, aby sme mu poskytli ubytovanie?

⁹ Ubytovanie hostí: Pohostinnosť v staroveku často zahŕňala aj ubytovanie návštevníkov. (Jób 31:32; Filém. 22) Poskytnúť ubytovanie je niekedy potrebné aj dnes. Často ho potrebujú napríklad krajskí dozorcovia počas spolupráce so zborom. Inokedy ho potrebujú študenti teokratických škôl alebo stavební dobrovoľníci. Môže sa stať, že po prírodnej katastrofe zostanú niektoré rodiny bez prístrešia a potrebujú ubytovanie, dokiaľ im bratia poskytujúci humanitárnu pomoc neopravia miesto na bývanie. Nemali by sme si myslieť, že ubytovanie môžu poskytnúť len tí, čo majú veľký dom. Možno to už urobili veľakrát. Mohol by si aj ty niekoho ubytovať, hoci žiješ v skromných pomeroch?

10. Môžu pomôcť aj tí, ktorí žijú v skromných pomeroch? Uveď príklad.

¹⁰ Jeden brat z Južnej Kórey rád spomína na to, ako ubytoval istých manželov pozvaných do teokratickej školy. Píše: „Spočiatku som váhal, lebo sme mali krátko po svadbe a bývali sme v malom dome. Ale keď sme ich ubytovali, zažili sme veľa radosti. Mohli sme vidieť, aké šťastie to manželom prináša, keď spolu slúžia Jehovovi a usilujú sa o duchovné ciele.“

11. Prečo by sme mali novým členom zboru prejavovať pohostinnosť?

¹¹ Noví členovia zboru: Do vášho okolia sa možno prisťahoval nejaký brat alebo sestra či celá rodina. Niektorí možno prišli slúžiť do málo prepracovaného obvodu. Alebo boli do vášho zboru pridelení nejakí priekopníci. Všetko je pre nich nové — noví ľudia, nový zbor a možno aj nový jazyk alebo zvyky. Spočiatku sa môžu cítiť nesvoji. Ale keď ich pozveme na občerstvenie, na jedlo alebo na výlet, pomôžeme im nájsť si nových priateľov a prispôsobiť sa novým podmienkam.

12. Na skúsenosti ukáž, že byť pohostinný neznamená pripravovať veľa vecí.

¹² Byť pohostinný neznamená pripravovať veľa vecí. (Lukáš 10:41, 42) Istý brat spomína na svoje začiatky v misionárskej službe takto: „Boli sme mladí, neskúsení a cnelo sa nám po domove. Jedného večera bolo manželke mimoriadne otupno a nedarilo sa mi ju utešiť. Asi o pol ôsmej zrazu niekto zaklopal. Bola to jedna záujemkyňa, ktorá nám priniesla tri pomaranče. Prišla privítať nových misionárov. Pozvali sme ju ďalej a ponúkli sme jej pohár vody. Potom sme urobili čaj a horúcu čokoládu. Nevedeli sme ešte po swahilsky a ona nevedela po anglicky. Ale práve táto príhoda viedla k tomu, že sme si začali vytvárať priateľstvá s miestnymi bratmi a boli sme šťastnejší.“

13. Aký úžitok nám to prináša, keď sme pohostinní?

¹³ Zdráhaš sa prejavovať pohostinnosť? Ak áno, pripravuješ sa o príležitosť tešiť sa z príjemnej spoločnosti a o možnosť vytvárať si trvalé priateľstvá. Pohostinnosť je jedným z najlepších liekov proti osamelosti. Ale prečo niekto váha prejavovať pohostinnosť? Existuje viacero príčin.

14. Čo môžeš urobiť, ak máš pocit, že ti už nezostáva čas a energia na prejavy pohostinnosti?

¹⁴ Nedostatok času a energie: Jehovovi služobníci sú veľmi vyťažení a majú mnoho povinností. Preto majú niektorí pocit, že im už nezostáva čas a energia na prejavovanie pohostinnosti. Ak si v podobnej situácii, možno by si mal preskúmať svoj rozvrh. Čo keby si si v ňom vytvoril priestor, aby si mohol prijať nejaké pozvanie alebo sám niekoho pozvať? Biblia nás nabáda, aby sme nezabúdali byť pohostinní. (Hebr. 13:2) Teda pohostinnosť má dôležité miesto v našom živote. Samozrejme, asi budeme musieť obmedziť činnosti, ktoré nie sú nevyhnutné.

15. Prečo si niektorí myslia, že nedokážu byť dobrými hostiteľmi?

¹⁵ Pocity nedostatočnosti: Chcel si už niekoho pohostiť, ale myslel si si, že to nezvládneš? Možno si plachý a bojíš sa, že konverzácia bude viaznuť a hostia sa budú cítiť nepríjemne. Alebo máš obmedzené prostriedky a obávaš sa, že by si svojim hosťom nemohol ponúknuť to, čo iní bratia a sestry. Nezabudni však, že nezáleží na tom, či je tvoj domov perfektne zariadený alebo nie. Dôležité je, aby bol čistý a uprataný a aby sa v ňom iní cítili dobre.

16. Čo môže zmierniť obavy z návštevy hostí?

¹⁶ Ak máš obavy pozvať niekoho na návštevu, nie si sám. Jeden zborový starší z Británie pripúšťa: „Keď sa človek pripravuje na príchod hostí, možno je trochu nervózny. Ale tak ako vo všetkom, čo robíme pre Jehovu, úžitok a uspokojenie, ktoré potom cítime, vysoko prevýši všetky naše obavy. Teším sa z toho, že si s hosťami môžem posedieť pri kávičke a porozprávať sa.“ Mysli na to, že keď prejavíš o hostí osobný záujem, vždy to prinesie dobré výsledky. (Fil. 2:4) Takmer každý má rád, keď môže druhým porozprávať svoje životné skúsenosti. A spoločenské stretnutia sú často jedinými príležitosťami, keď sa môžeme podeliť o svoje zážitky. Iný starší píše: „Keď pozvem domov priateľov zo zboru, mám možnosť niečo sa o nich dozvedieť, napríklad to, ako sa stali svedkami, a potom ich lepšie chápem.“ Ak prejavíš o druhých úprimný záujem, všetci budú na stretnutie spomínať s radosťou.

17. Čo je naozaj dôležité, keď pozývame hostí?

¹⁷ Istá priekopníčka, ktorá u seba ubytovala už mnohých študentov teokratických škôl, priznáva: „Spočiatku som mala obavy, lebo môj byt je zariadený veľmi jednoducho a mám nábytok z druhej ruky. Ale manželka jedného z inštruktorov ma upokojila. Povedala mi, že keď spolu s manželom slúžia v kraji, najlepšie sa cítia u bratov a sestier, ktorí toho nemajú veľa, ale sú to duchovní ľudia a zameriavajú sa na to isté, na čo oni — na službu Jehovovi a na to, ako si zjednodušiť život. Vtedy som si spomenula na mamičku, ktorá nám hovorievala: ‚Lepšie je jedlo zo zeleniny tam, kde je láska.‘“ ​(Prísl. 15:17) Ak prejavuješ pohostinnosť z lásky, nemusíš mať žiadne obavy.

18., 19. Ako si môžeme zlepšiť narušené vzťahy s druhými?

¹⁸ Narušené vzťahy: Dráždi ťa niekto zo zboru? V spoločnosti takého človeka sa možno necítiš najlepšie, a keby si sa nepokúsil prekonať negatívne pocity, mohlo by sa to ešte zhoršiť. Vaše povahy sú možno natoľko rozdielne, že nemáš chuť pozvať ho na návštevu. Alebo ti v minulosti niekto ublížil a ty mu nedokážeš odpustiť.

¹⁹ V Biblii čítame, že ak budeme pohostinní, môžeme si zlepšiť vzťahy s inými, dokonca aj so svojimi nepriateľmi. (Príslovia 25:21, 22) Keď niekomu prejavíš pohostinnosť, ľahšie prekonáš negatívne pocity, ktoré si k nemu prechovával, a vytvoríš si k nemu lepší vzťah. Potom zistíš, že má veľa pekných vlastností, pre ktoré ho Jehova pritiahol k pravde. (Ján 6:44) Neočakávané pozvanie, motivované láskou, môže byť začiatkom vášho nového vzťahu. Ako sa môžeš uistiť, či je tvojou pohnútkou láska? Napríklad tak, že uplatníš radu z Filipanom 2:3: „S pokorou mysle považujte ostatných za vyšších od seba.“ Zamyslime sa, v čom nás bratia a sestry prevyšujú. Majú silnejšiu vieru, sú vytrvalejší, odvážnejší alebo vynikajú inou kresťanskou vlastnosťou? Ak si to uvedomíme, budeme ich milovať ešte viac a radi im budeme prejavovať pohostinnosť.

20. Prečo by sme mali dodržať svoje slovo, keď sme prijali pozvanie na návštevu?

²⁰ Žalmista Dávid položil otázku: „Ó, Jehova, kto bude hosťom v tvojom stane?“ ​(Žalm 15:1) Potom vymenoval vlastnosti, ktoré si Jehova cení u svojich hostí. Jedna z nich sa týka toho, či dodržiavame slovo: „Prisahal na to, čo je preňho zlé, a predsa to nemení.“ ​(Žalm 15:4) Ak sme prijali pozvanie na návštevu, nemali by sme ho ľahkomyseľne zrušiť. Človek, ktorý nás pozval, už možno urobil určité prípravy, a ak by sme pozvanie zrušili, všetko jeho úsilie by vyšlo nazmar. (Mat. 5:37) Niektorí ho zrušili preto, lebo medzitým dostali zdanlivo lepšiu ponuku. Je to však láskavé a úctivé? Nemali by sme byť vďační za všetko, čo nám náš hostiteľ ponúkne? (Luk. 10:7) A ak z nejakých nevyhnutných dôvodov musíme pozvanie zrušiť, je láskavé a ohľaduplné, keď o tom svojho hostiteľa čo najskôr informujeme.

21. Ako okrem iného dáme najavo, že sme dobrými hosťami?

²¹ Je tiež dôležité rešpektovať miestne zvyky. Na niektorých miestach je bežné prísť na návštevu bez ohlásenia, inde je lepšie dohovoriť sa vopred. V niektorých krajinách hostia dostanú to najlepšie jedlo a rodina si dá niečo obyčajné, inde domáci aj hostia jedia to isté. Niekde je zvykom, že hostia prinesú nejaké jedlo so sebou, inde domáci nechcú, aby si hostia robili starosti. A v niektorých kultúrach sa očakáva, že hostia pozvanie najprv raz alebo dvakrát zdvorilo odmietnu, inde sa odmietnutie považuje za neslušné. Mali by sme urobiť všetko, čo môžeme, aby sa naši hostitelia cítili príjemne.

22. Prečo je veľmi dôležité, aby sme boli pohostinní?

²² Apoštol Peter povedal: „Koniec všetkých vecí sa priblížil.“ ​(1. Petra 4:7) Dnes je koniec ešte bližšie. Stojíme pred najväčším súžením, aké ľudstvo kedy zažilo. Zhoršujúca sa situácia vo svete si vyžaduje, aby sme si posilňovali bratskú lásku. Obzvlášť dnes by sme mali pamätať na Petrovo nabádanie: „Buďte k sebe navzájom pohostinní.“ ​(1. Petra 4:9) Pohostinnosť je neoddeliteľnou a radostnou súčasťou nášho života a bude ňou navždy.