1. Aký príkaz dal Ježiš svojim učeníkom? (Pozri obrázok na titulnej strane.)

VEČER pred svojou smrťou dal Ježiš učeníkom jasný príkaz: „Tak ako som ja miloval vás, aj vy milujte jeden druhého.“ A dodal: „Podľa toho všetci spoznajú, že ste moji učeníci – že bude medzi vami láska.“ ​(Ján 13:34, 35)

2. Prečo je dôležité milovať jeden druhého?

² Ježiš povedal, že jeho učeníkov bude možné jasne rozpoznať podľa toho, že budú milovať jeden druhého, tak ako ich miloval on. Platilo to v prvom storočí a platí to aj dnes. Preto je veľmi dôležité, aby sme napriek ťažkostiam milovali jeden druhého.

3. Čo si rozoberieme v tomto článku?

³ Keďže sme nedokonalí, milovať našich bratov a sestry môže byť pre nás niekedy ťažké. Napriek tomu sa musíme riadiť Ježišovým príkladom. V tomto článku si rozoberieme, ako nám láska pomáha, aby sme mali dobré vzťahy, boli nestranní a pohostinní. Pri jeho štúdiu uvažuj o otázke: Čo sa môžem naučiť od bratov a sestier, ktorým sa darí milovať spolukresťanov aj napriek prekážkam?

4. Prečo by sme sa podľa slov z Matúša 5:23, 24 mali zmieriť so spolukresťanom, ktorý má niečo proti nám?

⁴ Ježiš učil, že je dôležité zmieriť sa s bratom, ktorý má niečo proti nám. (Mat. 5:23, 24) Zdôraznil, že keď chceme mať dobrý vzťah k Bohu, musíme mať dobré vzťahy s druhými. Jehova je rád, keď robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme si s bratmi a sestrami udržiavali pokojné vzťahy. Ak by sme sa o to ani nepokúsili a stále by sme sa na nich hnevali, neprijímal by naše uctievanie. (1. Jána 4:20)

5. Prečo nebolo pre Marka ľahké zmieriť sa s iným bratom?

⁵ Udobriť sa s niekým vôbec nemusí byť ľahké. Prečo? Všimni si, čo sa stalo Markovi. Jeden brat v zbore ho kritizoval a ohovoril a to sa ho veľmi dotklo. Ako Mark zareagoval? Spomína: „Neovládol som sa a vybuchol som.“ Neskôr mu to prišlo ľúto. Preto šiel za tým bratom, ospravedlnil sa mu a chcel dať veci do poriadku. Ten brat to však odmietol. Mark si zozačiatku hovoril: „Keď sa on nechce zmieriť, prečo by som sa mal o to snažiť ja?“ No krajský dozorca Marka povzbudzoval, aby sa nevzdával. Čo Mark urobil?

6. a) Čo urobil Mark, aby sa zmieril s bratom? b) Ako Mark uplatnil radu z Kolosanom 3:13, 14?

⁶ Keď sa Mark nad sebou zamyslel, uvedomil si, že mu chýba pokora a že má sklon myslieť si, že je lepší než ostatní. Pochopil, že svoj postoj musí zmeniť. (Kol. 3:8, 9, 12) Pokorne zašiel za bratom a opäť sa mu za svoje správanie ospravedlnil. Napísal mu aj niekoľko listov, v ktorých vyjadril, ako mu je to ľúto a že by si prial, aby boli opäť priatelia. Dokonca mu dal niekoľko darčekov, o ktorých si myslel, že by sa mu mohli páčiť. Brat však zostal urazený. Napriek tomu sa Mark riadil Ježišovým príkazom, aby miloval svojho brata a odpustil mu. (Kol. 3:13, 14) Z toho, čo Mark zažil, vidno, že druhí niekedy na naše snahy zmieriť sa nereagujú. No kresťanská láska nás motivuje, aby sme im naďalej odpúšťali a modlili sa, aby sa náš vzťah znova urovnal. (Mat. 18:21, 22; Gal. 6:9)

7. a) K čomu nás Ježiš nabádal? b) Akú náročnú situáciu zažila istá sestra?

⁷ Ježiš nás nabádal, aby sme sa k druhým správali tak, ako by sme chceli, aby sa oni správali k nám. A dodal, že by sme nemali milovať len tých, ktorí milujú nás. (Luk. 6:31–33) Môže sa stať, že sa ti niekto v zbore vyhýba a dokonca ťa odmieta pozdraviť. Našťastie, takéto situácie sú zriedkavé. Čo by si v takom prípade urobil? Lara, ktorá to zažila, hovorí: „Jedna sestra v zbore ma úplne ignorovala a nechápala som prečo. Stresovalo ma to a na zhromaždenia som sa už tak netešila.“ Spočiatku Lara uvažovala: „Ja som jej nič neurobila. A všetci v zbore vedia, že je zvláštna.“

8. Čo Lara urobila, aby obnovila pokojné vzťahy, a čo sa od nej učíme?

⁸ Lara podnikla kroky, aby obnovila pokojné vzťahy. Prosila Jehovu o odvahu a rozhodla sa, že sa so sestrou porozpráva. Keď problém rozobrali, objali sa a udobrili. Všetko sa zdalo v poriadku. Lara pokračuje: „Neskôr sa však začala správať tak ako predtým. Bola som z toho nešťastná.“ Zozačiatku si Lara myslela, že vnútorný pokoj nadobudne len vtedy, keď sa sestra zmení. No neskôr si uvedomila, že to najlepšie, čo môže robiť, je mať ju naďalej rada a ochotne jej odpustiť. (Ef. 4:32–5:2) Pripomínala si, že pravá kresťanská láska „nepočíta krivdy. Všetko znáša, všetkému verí, vo všetko dúfa, vo všetkom vytrváva.“ ​(1. Kor. 13:5, 7) Vďaka tomu opäť nadobudla vnútorný pokoj. Po čase k nej bola sestra priateľskejšia. Keď sa budeme snažiť, aby sme si s bratmi a sestrami udržiavali pokojné vzťahy a budeme ich mať radi, môžeme si byť istí, že „Boh lásky a pokoja bude s [nami]“. (2. Kor. 13:11)

9. Prečo by sme mali byť podľa Skutkov 10:34, 35 nestranní?

⁹ Jehova je nestranný Boh. (Sk. 10:34, 35) Keď sme aj my nestranní, dokazujeme, že sme jeho deti. Poslúchame príkaz, aby sme druhých milovali ako samých seba, a udržiavame si dobré vzťahy s našimi bratmi a sestrami. (Rim. 12:9, 10; Jak. 2:8, 9)

10., 11. Ako jedna sestra prekonala negatívny postoj?

¹⁰ Pre niekoho nemusí byť ľahké byť nestranný. Môže to potvrdiť sestra, ktorá sa volá Ruth. Keď bola mladá, mala nepríjemnú skúsenosť s jednou ženou z inej krajiny. Ako ju to ovplyvnilo? Priznáva: „Všetko, čo súviselo s tou krajinou, som neznášala. Myslela som si, že všetci sú tam takí istí, dokonca i bratia a sestry.“ Ako Ruth prekonala tieto negatívne pocity?

¹¹ Uvedomila si, že musí zmeniť svoje zmýšľanie. V Ročenke si prečítala niečo o tej krajine. Hovorí: „Snažila som sa pozerať na ľudí z tej krajiny pozitívne. Začala som si všímať, že tamojší bratia a sestry nadšene slúžia Jehovovi. Pochopila som, že aj oni sú súčasťou našej celosvetovej duchovnej rodiny.“ Ruth si postupne uvedomila, že musí urobiť ešte niečo viac. Vysvetľuje: „Kedykoľvek som stretla bratov a sestry z tej krajiny, veľmi som sa snažila byť k nim priateľská. Rozprávala som sa s nimi a lepšie som ich spoznala.“ K čomu to viedlo? Hovorí: „Časom som sa svojho negatívneho postoja zbavila.“

12. Aký problém mala Sarah?

¹² Niekto môže mať s nestrannosťou problém a vôbec si to nemusí uvedomovať. Stalo sa to aj Sarah. Myslela si, že nerobí medzi ľuďmi rozdiely, pretože ich neposudzuje podľa rasy, finančnej situácie ani podľa toho, aké úlohy majú v Jehovovej organizácii. No pripúšťa: „Začala som si uvedomovať, že v skutočnosti nie som nestranná.“ V akom zmysle? Sarah pochádza zo vzdelanej rodiny a uprednostňovala tých, ktorí boli na rovnakej úrovni ako ona. Raz dokonca povedala jednému kamarátovi: „Priatelím sa len so svedkami, ktorí sú vzdelaní. Tým ostatným sa vyhýbam.“ Je jasné, že Sarah sa musela zmeniť. Čo jej v tom pomohlo?

13. Čo sa učíme z toho, ako Sarah zmenila svoj postoj?

¹³ Sarah spomína, ako ju jeden krajský dozorca podnietil, aby sa nad svojím postojom zamyslela: „Pochválil ma za to, že verne slúžim Jehovovi, že mám pekné komentáre a že dobre poznám Bibliu. Potom mi vysvetlil, že čím viac spoznávame Bibliu, tým viac by sme mali pracovať na takých kresťanských vlastnostiach, ako je pokora, skromnosť a súcit.“ Jeho slová si vzala k srdcu. Hovorí: „Uvedomila som si, že najdôležitejšie je byť k druhým láskavý a mať ich rád.“ Vďaka tomu sa začala na bratov a sestry pozerať inak. Vysvetľuje: „Snažila som sa zistiť, aké vlastnosti si na nich všíma Jehova.“ Čo sa z toho môžeme naučiť? Nikdy by sme sa nechceli považovať za lepších než druhí len pre to, že sme vzdelanejší. Ak „milujeme všetkých svojich bratov“, budeme sa k nim správať bez predsudkov. (1. Petra 2:17)

14. Ako sa podľa slov z Hebrejom 13:16 Jehova pozerá na to, keď sme pohostinní?

¹⁴ Jehovovi sa páči, keď sme pohostinní. (Hebr. 13:16) Považuje to za súčasť nášho uctievania, zvlášť keď pomáhame tým, ktorí to potrebujú. (Jak. 1:27; 2:14–17) Preto nás Biblia povzbudzuje: „Buďte pohostinní.“ ​(Rim. 12:13) Keď sme pohostinní, dávame druhým najavo, že sa o nich úprimne zaujímame, že ich máme radi a že ich považujeme za priateľov. Jehova je rád, keď ich pozveme na malé občerstvenie alebo na jedlo a venujeme im svoj čas a pozornosť. (1. Petra 4:8–10) No niektoré veci nám môžu brániť v prejavovaní pohostinnosti.

15., 16. a) Čo môže niektorým brániť v prejavovaní pohostinnosti? b) Ako sa Edit naučila byť pohostinná?

¹⁵ V prejavovaní pohostinnosti nám môžu brániť naše okolnosti, zvyky alebo výchova. Zamysli sa nad tým, ako to prekonala Edit, ktorá je vdovou. Predtým ako sa stala Jehovovou svedkyňou, sa nerada stretávala s ľuďmi. Mala pocit, že nie je až taká dobrá hostiteľka ako druhí.

¹⁶ No keď začala slúžiť Jehovovi, zmenila svoj postoj a naučila sa byť pohostinná. Hovorí: „Keď sme stavali našu sálu Kráľovstva, jeden starší sa ma spýtal, či by som na dva týždne neubytovala jedných manželov, ktorí nám prídu pomôcť. Spomenula som si, ako Jehova odmenil vdovu zo Sarepty.“ ​(1. Kráľ. 17:12–16) Edit súhlasila. Akú odmenu jej to prinieslo? Vysvetľuje: „Z dvoch týždňov boli dva mesiace. A za ten čas sme sa stali dobrými priateľmi.“ Edit sa navyše viac spriatelila aj s bratmi a sestrami zo zboru. Teraz slúži ako priekopníčka a teší sa, keď môže po službe pozvať zvestovateľov k sebe na malé občerstvenie. Hovorí: „Som šťastná, keď sa môžem s druhými podeliť o to, čo mám, a je pravda, že je to veľmi odmeňujúce.“ ​(Hebr. 13:1, 2)

17. Čo si uvedomili Luke a jeho manželka?

¹⁷ Možno už sme pohostinní. No mohli by sme sa v tomto ohľade zlepšiť? Napríklad Luke a jeho manželka boli vždy pohostinní. Mali vo zvyku k sebe pozývať rodičov, príbuzných, dobrých priateľov a krajského dozorcu s manželkou. Ale Luke hovorí: „Zistili sme, že pozývame len tých, s ktorými máme veľa spoločného.“ Čo urobili, aby sa zlepšili v prejavovaní pohostinnosti?

18. Čo pomohlo Lukovi a jeho manželke, aby boli pohostinnejší?

¹⁸ Luke a jeho manželka lepšie pochopili, čo znamená byť pohostinný, keď premýšľali o Ježišových slovách: „Ak milujete len tých, ktorí milujú vás, zaslúžite si nejakú odmenu?“ ​(Mat. 5:45–47) Uvedomili si, že by mali napodobňovať Jehovu, ktorý je štedrý ku všetkým. Preto sa rozhodli, že začnú k sebe pozývať bratov a sestry, ktorých nikdy predtým nepozvali. Luke hovorí: „Všetci sa z týchto chvíľ tešíme. Veľmi nás to vzájomne zbližuje a povzbudzuje.“

19. Ako dokážeš, že si Ježišovým učeníkom a čo si rozhodnutý robiť?

¹⁹ V tomto článku sme rozoberali, ako nám láska pomáha, aby sme si udržiavali dobré vzťahy s druhými, boli nestranní a pohostinní. Ukázali sme si, že musíme prekonať negatívne pocity a milovať našich bratov a sestry „vrúcne, zo srdca“. Ak to budeme robiť, budeme šťastní a dokážeme, že sme pravými Ježišovými učeníkmi. (Ján 13:17, 35)