1. Ako sa cítia mnohí verní Boží služobníci v dôsledku zdedeného hriechu?

„JA BIEDNY človek!“ ​(Rim. 7:24) S týmito slovami apoštola Pavla súhlasí mnoho verných Božích služobníkov. Všetci trpíme následkami zdedeného hriechu. Hoci veľmi túžime robiť radosť Jehovovi, často v tom zlyhávame a to nás skľučuje. Niektorí kresťania, ktorí sa dopustili vážneho hriechu, si dokonca myslia, že Boh im nikdy neodpustí.

2. a) Ako Žalm 34:22 ukazuje, že Boží služobníci sa nemusia cítiť zdrvení pocitmi viny? b) Čo preskúmame v tomto článku? (Pozri rámček „ Poučenie alebo protiobraz?“)

² Božie Slovo nás však uisťuje, že tí, ktorí hľadajú útočisko u Jehovu, sa nemusia cítiť zdrvení pocitmi viny. (Žalm 34:22) Ako môžeme hľadať útočisko u Jehovu? Čo musíme robiť, aby nám Jehova prejavil milosrdenstvo a odpustil nám? Odpovede na tieto otázky môžeme nájsť, keď sa teraz zamyslíme nad zákonom o útočištných mestách v starovekom Izraeli. Je pravda, že toto opatrenie bolo zavedené pod zmluvou Zákona, ktorá bola na Letnice 33 n. l. nahradená novou zmluvou. Ale nezabudnime, že tento Zákon pochádzal od Jehovu. Teda z opatrenia útočištných miest môžeme vidieť, aký je Jehovov názor na hriech, na hriešnikov a na pokánie. Najprv preskúmajme, na čo tieto mestá slúžili a ako fungovali.

3. Ako mali Izraeliti riešiť prípady vraždy?

³ Jehova považoval za vážnu vec, keď niektorý Izraelita zabil človeka. Úmyselného vraha mal usmrtiť najbližší mužský príbuzný obete, ktorý sa nazýval „pomstiteľ za krv“. (4. Mojž. 35:19) Tým bola odčinená vina za preliatu krv nevinného človeka. Rozsudok mal byť vykonaný rýchlo, aby Zasľúbená krajina nebola poškvrnená, lebo Jehova prikázal: „Neznečistíte krajinu, v ktorej ste, pretože je to [preliata ľudská] krv, ktorá znečisťuje krajinu.“ ​(4. Mojž. 35:33, 34)

4. Ako mali Izraeliti riešiť prípady neúmyselného zabitia?

⁴ Ale ako sa mal riešiť prípad, keď niekto neúmyselne zabil iného človeka? Aj ten, kto neúmyselne niekoho zabil, niesol vinu za nevinne preliatu krv. (1. Mojž. 9:5) Mohol však využiť milosrdné opatrenie a utiecť pred pomstiteľom za krv do jedného zo šiestich útočištných miest. V ňom mohol získať ochranu. No musel v tomto meste zostať až do smrti veľkňaza. (4. Mojž. 35:15, 28)

5. Čo sa zo zákona o útočištných mestách učíme o Jehovovi?

⁵ Zákon o útočištných mestách nevymysleli ľudia. Bol to Jehova, kto dal Jozuovi príkaz: „Hovor synom Izraela a povedz: ‚Určite si útočištné mestá.‘“ Tieto mestá mali „sväté postavenie“. (Joz. 20:1, 2, 7, 8) Keďže Jehova ich vyčlenil na svätý účel, vznikajú otázky: Ako môžeme vďaka tomuto zákonu lepšie porozumieť Jehovovmu milosrdenstvu? A čo sa z neho učíme o tom, ako môžeme nájsť útočisko u Jehovu?

6., 7. a) Aká bola úloha starších, keď sa zaoberali prípadom neúmyselného zabitia? (Pozri obrázok v úvode článku.) b) Prečo bolo múdre, aby človek, ktorý niekoho neúmyselne zabil, išiel za staršími?

⁶ Ak niekto nešťastnou náhodou niekoho zabil, musel utiecť do jedného z útočištných miest a pri vchode do mestskej brány predniesť svoju záležitosť „pred ušami starších mužov“. Starší ho mali pohostinne prijať. (Joz. 20:4) Potom ho mali poslať za staršími mesta, kde došlo k usmrteniu, aby posúdili jeho prípad. (Prečítajte 4. Mojžišovu 35:24, 25.) Utečenec sa mohol vrátiť do útočištného mesta, len ak sa potvrdilo, že išlo o neúmyselné zabitie.

⁷ Prečo sa záležitosťou museli zaoberať starší? Lebo len tak mohol izraelský národ zostať čistý a ten, kto niekoho neúmyselne zabil, mohol mať úžitok z Jehovovho milosrdenstva. Istý biblický učenec napísal, že ak takýto človek nešiel za staršími, „hrozilo mu, že príde o život“. A dodal: „Ak by bol zabitý, sám by niesol zodpovednosť za stratu svojho života, pretože nevyužil ochranu, ktorú mu ponúkal Boh.“ Pomoc mohol dostať len za predpokladu, že ju sám vyhľadal a potom prijal. Keby však neutiekol do jedného z útočištných miest, ktoré určil Jehova, najbližší príbuzný obete by ho mohol zabiť.

8., 9. Prečo by mal kresťan, ktorý vážne zhrešil, ísť za staršími?

⁸ Podobne kresťan, ktorý sa dopustil závažného hriechu, by mal ísť za zborovými staršími a požiadať ich o pomoc, aby mohol znova nadobudnúť dobrý vzťah k Bohu. Prečo je to dôležité? Po prvé, v Božom Slove čítame, že je to Jehova, kto poveril starších, aby sa zaoberali prípadmi závažného previnenia. (Jak. 5:14–16) Po druhé, starší môžu pomôcť kajúcnym previnilcom, aby nepokračovali v hriešnom konaní a opäť získali Božie schválenie. (Gal. 6:1; Hebr. 12:11) A po tretie, starší sú poverení a aj školení, aby utešovali kajúcnych hriešnikov a zmierňovali ich bolesť a pocity viny. Jehova označuje týchto mužov ako „útočište pred búrkou“. (Iz. 32:1, 2, Katolícky preklad) Súhlasíš s tým, že opatrenie v podobe starších je prejavom Božieho milosrdenstva?

⁹ Mnohí Boží služobníci už pocítili úľavu, keď vyhľadali starších a dostali od nich pomoc. Príkladom toho je brat menom Daniel, ktorý sa dopustil vážneho hriechu a niekoľko mesiacov sa nevedel odhodlať ísť za staršími. Priznáva: „Po takom dlhom čase som si začal myslieť, že starší už pre mňa nemôžu nič urobiť. No stále som mal obavy, že môj skutok vyjde najavo a že ma dostihnú následky môjho hriechu. Cítil som tiež, že každú modlitbu musím začať prosbou o odpustenie za to, čo som urobil.“ Daniel sa nakoniec rozhodol požiadať starších o pomoc. Spätne to hodnotí takto: „Pochopiteľne, mal som strach ísť za staršími. Ale keď som to urobil, cítil som, akoby mi niekto zložil z pliec ťažké bremeno. Dnes sa už môžem modliť k Jehovovi bez zábran.“ Daniel má teraz čisté svedomie a nedávno bol vymenovaný za služobného pomocníka.

10. Čo musel urobiť človek, ktorý niekoho neúmyselne zabil, aby mu mohlo byť prejavené milosrdenstvo?

¹⁰ Ten, kto niekoho neúmyselne zabil, musel niečo urobiť, aby mu mohlo byť prejavené milosrdenstvo. Musel utiecť do najbližšieho útočištného mesta. (Jozua 20:4) Ťažko si vieme predstaviť, že by bral svoju situáciu na ľahkú váhu. Veď to, aby čo najrýchlejšie dobehol do útočištného mesta, bolo preňho otázkou života a smrti! A musel v ňom zostať až do smrti veľkňaza. Podľa istého židovského diela sa s človekom, ktorý niekoho neúmyselne zabil, presťahovala do útočištného mesta aj jeho najbližšia rodina.(4. Mojž. 35:25) To si od neho vyžadovalo niečoho sa zriecť. Musel zanechať svoju predchádzajúcu prácu, opustiť pohodlie domova a vzdať sa možnosti voľne cestovať. Ale takéto obete určite stáli za to. Keby odišiel z mesta, dal by najavo hrubú neúctu ku krvi, ktorú prelial, a ohrozil by svoj život.

11. Ako dokáže kajúcny kresťan, že nepovažuje Božie milosrdenstvo za samozrejmosť?

¹¹ Aj dnes musia kajúcni previnilci podniknúť konkrétne kroky, aby im Boh mohol prejaviť milosrdenstvo. Musia úplne zanechať hriešne konanie. Je potrebné prestať nielen s vážnymi hriechmi, ale aj so všetkým, čo by k nim mohlo viesť. Apoštol Pavol opísal, ako kresťania v Korinte prejavili pokánie, týmito slovami: „Práve to, že ste zarmútení zbožným spôsobom, akú veľkú vrúcnosť to vo vás spôsobilo, aké očistenie, aké rozhorčenie, akú bázeň, akú túžbu, akú horlivosť, akú nápravu krivdy!“ ​(2. Kor. 7:10, 11) Ak urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme prestali s hriešnym konaním, dokážeme Jehovovi, že naša situácia nás veľmi trápi a jeho milosrdenstvo nepovažujeme za samozrejmosť.

12. Čoho sa kresťan možno bude musieť vzdať, aby mu Boh prejavil milosrdenstvo?

¹² Čoho sa kresťan možno bude musieť vzdať, aby mu Boh prejavil milosrdenstvo? Musí sa ochotne vzdať čohokoľvek, čo by ho mohlo priviesť do pokušenia dopustiť sa hriechu, a to aj vtedy, keby to mal veľmi rád. (Mat. 18:8, 9) Prestaneš sa napríklad priateliť s ľuďmi, ktorí ťa navádzajú na nesprávne konanie? Máš problém so sebaovládaním pri pití alkoholických nápojov? Ak áno, si ochotný úplne sa vyhýbať situáciám, v ktorých by si sa dostal do pokušenia piť priveľa? A čo ak zápasíš s nemravnými túžbami? Vyhýbaš sa filmom, webovým stránkam a činnostiam, ktoré by mohli u teba vyvolať nečisté myšlienky? Nezabudni, že akékoľvek obete, ktoré prinesieme, aby sme si zachovali dobrý vzťah k Jehovovi, stoja za to. Nič nebolí viac, ako keď stratíme Jehovovu priazeň. Na druhej strane nám nič neprináša väčšie uspokojenie, ako keď nám Jehova prejavuje „milujúcu láskavosť na neurčitý čas“. (Iz. 54:7, 8)

13. Prečo sa mohol človek, ktorý utiekol do útočištného mesta, tešiť zo šťastného a bezpečného života?

¹³ Človek, ktorý niekoho neúmyselne zabil, sa mohol v útočištnom meste cítiť v bezpečí. Jehova o týchto mestách povedal: „Budú vám slúžiť ako útočište.“ ​(Joz. 20:2, 3) Jehova nevyžadoval, aby bol tento človek opätovne súdený za svoj skutok, ani nedovolil, aby pomstiteľ za krv vstúpil do mesta a zabil ho. Teda nemusel sa báť pomsty, lebo kým bol v meste, bol pod Jehovovou ochranou. Útočištné mesto nebolo väzením. Človek, ktorý tam utiekol, mohol pracovať, pomáhať druhým a pokojne slúžiť Jehovovi. Mohol sa tešiť zo šťastného a uspokojujúceho života.

14. Čím si môže byť istý kresťan, ktorý sa kajal zo svojho hriechu?

¹⁴ Niektorí členovia Božieho ľudu, ktorí vážne zhrešili, stále pociťujú ťarchu viny, hoci sa kajali. Myslia si, že pred Jehovom budú navždy poznačení vážnym hriechom. Ak si to myslíš aj ty, buď si istý, že keď ti Jehova prejavil milosrdenstvo, odpustil ti úplne. Daniel, ktorého sme citovali, to môže potvrdiť. Vďaka tomu, že starší sa zaoberali jeho prípadom a poskytli mu duchovnú pomoc, mohol opäť získať čisté svedomie. Povedal: „Cítil som, že môžem znova slobodne dýchať. Keď bola moja záležitosť riadne vyriešená, už som netrpel pocitom viny. Keď ti raz Boh odpustil, tak ti odpustil. V súlade so svojím sľubom nám Jehova berie z pliec ťažké bremená a odhadzuje ich ďaleko od nás. Už nikdy ich nebudeme musieť niesť.“ Človek, ktorý bol na úteku, sa po príchode do útočištného mesta už nemusel báť, že ho dobehne pomstiteľ za krv. Podobne keď nám Jehova odpustí náš hriech, nemusíme sa už obávať, že nám ho bude stále pripomínať ani že nás bude zaň stále trestať. (Žalm 103:8–12)

15., 16. Prečo môžeš mať istotu, že vďaka Ježišovej úlohe Vykupiteľa a Veľkňaza ti Jehova prejaví milosrdenstvo?

¹⁵ Izraeliti mohli Jehovovi dôverovať, že im prejaví milosrdenstvo. Ale my máme na to ešte väčší dôvod. Prečo? Pavol síce najprv priznal, aký je skľúčený, že sa mu nedarí dokonale poslúchať Jehovu, ale potom zvolal: „Vďaka Bohu prostredníctvom Ježiša Krista, nášho Pána!“ ​(Rim. 7:25) Pavol sa v minulosti dopúšťal nesprávneho konania, z ktorého sa kajal, a aj neskôr musel zápasiť s hriešnymi sklonmi. Napriek tomu pevne dôveroval, že Boh mu odpustil prostredníctvom Ježiša. Ježiš ako náš Vykupiteľ očisťuje naše svedomie, takže sa môžeme tešiť z vnútorného pokoja. (Hebr. 9:13, 14) Je naším Veľkňazom a môže „úplne zachrániť tých, ktorí sa prostredníctvom neho približujú k Bohu, lebo je stále živý, aby sa ich zastával“. (Hebr. 7:24, 25) Úloha veľkňaza uisťovala Izraelitov, že Jehova im odpustí hriechy. Vďaka službám nášho Veľkňaza, Ježiša, máme ešte väčšiu istotu, že môžeme „dostať milosrdenstvo a nájsť nezaslúženú láskavosť na pomoc v pravý čas“. (Hebr. 4:15, 16)

¹⁶ Teda ak chceš nájsť útočisko u Jehovu, musíš prejavovať vieru v Ježišovu obeť. Nestačí len uznávať, že z výkupného môže mať úžitok mnoho ľudí. Musíš veriť, že výkupné sa vzťahuje na teba osobne. (Gal. 2:20, 21) Musíš veriť, že na základe výkupného Jehova môže odpustiť aj tvoje hriechy. Musíš veriť, že prostredníctvom výkupného Jehova ponúka nádej na večný život aj tebe. Ježišova obeť je Jehovov dar pre teba.

17. Prečo chceš hľadať útočisko u Jehovu?

¹⁷ Útočištné mestá boli prejavom Jehovovho milosrdenstva. Z tohto opatrenia vidíme, že Jehova považuje život za svätý. A nielen to. Učíme sa z neho, ako nám môžu pomôcť starší, ako môžeme prejaviť pravé pokánie a prečo si môžeme byť istí, že Jehova nám odpúšťa úplne. Hľadáš útočisko u Jehovu? Nikde inde nemôžeš nájsť bezpečnejšie miesto! (Žalm 91:1, 2) Čo sa ešte môžeme naučiť zo zákona o útočištných mestách? V nasledujúcom článku si rozoberieme, ako môžeme napodobňovať Jehovu, ktorý je pre nás najlepším príkladom spravodlivosti a milosrdenstva.