1. Aký vzťah mal Ježiš k Božiemu Zákonu?

JEŽIŠ miloval mojžišovský Zákon. A nie div, veď pochádzal od najdôležitejšej osoby v jeho živote — od jeho Otca, Jehovu. Ježišovo zaľúbenie v tomto Zákone je prorocky opísané v Žalme 40:8: „Je mi potešením konať tvoju vôľu, ó, môj Bože, a tvoj zákon je v mojom vnútri.“ Slovom i skutkom Ježiš potvrdil, že Boží Zákon je dokonalý a užitočný a všetko, čo je v ňom napísané, sa určite splní. (Mat. 5:17–19)

2. Ako znalci Písma a farizeji prekrúcali Zákon?

² Ježiša veľmi trápilo, keď videl, ako znalci Písma a farizeji prekrúcajú Zákon jeho Otca. Snažili sa úzkostlivo dodržiavať niektoré jeho najmenšie detaily, čo Ježiš potvrdil slovami: „Dávate desiatky z mäty, kôpru, rasce.“ Ale v čom bol problém? Ježiš to vysvetlil: „Nedbáte na závažnejšie veci Zákona, totiž na právo a milosrdenstvo a vernosť.“ ​(Mat. 23:23) Na rozdiel od týchto samospravodlivých farizejov Ježiš chápal ducha Zákona. Vedel, že z každej jeho časti sú zjavné Božie vlastnosti.

3. O čom budeme uvažovať v tomto článku?

³ Kresťania už nie sú povinní dodržiavať zmluvu Zákona. (Rim. 7:6) Jehova však zachoval tento Zákon vo svojom Slove na náš úžitok. Nechce, aby sme sa zameriavali na každý detail mojžišovského Zákona. Skôr mu záleží na tom, aby sme chápali a uplatňovali „závažnejšie veci“, čiže ušľachtilé zásady, na ktorých boli založené jednotlivé predpisy. Napríklad aké zásady vyplývajú zo zákona o útočištných mestách? V predchádzajúcom článku sme hovorili o tom, čo sa môžeme naučiť z krokov, ktoré musel podniknúť človek, ktorý niekoho neúmyselne zabil. Ale vďaka spomínanému zákonu môžeme ešte lepšie spoznať Jehovu a v plnšej miere prejavovať vlastnosti, aké má on. V tomto článku si zodpovieme tri otázky: Čo sa zo zákona o útočištných mestách učíme o Jehovovom milosrdenstve? Ako z tohto zákona môžeme zistiť, aký je Jehovov pohľad na život? A čo sa z neho dozvedáme o Jehovovej dokonalej spravodlivosti? Ukážeme si tiež, ako môžeme v každej z týchto oblastí napodobňovať nášho nebeského Otca. (Prečítajte Efezanom 5:1.)

4., 5. a) Vďaka čomu boli útočištné mestá ľahko dostupné a prečo? b) Čo sa z toho učíme o Jehovovi?

⁴ Útočištné mestá boli ľahko prístupné. Bolo ich šesť a Jehova prikázal Izraelitom, aby ich rovnomerne rozmiestnili po oboch stranách rieky Jordán. Prečo? Aby sa Izraelita, ktorý niekoho neúmyselne zabil, mohol rýchlo a bez prekážok dostať do bezpečia. (4. Mojž. 35:11–14) Cesty do týchto miest boli udržiavané v dobrom stave. (5. Mojž. 19:3) Podľa židovskej tradície boli pozdĺž týchto ciest postavené značky, ktoré ukazovali Izraelitom na úteku správny smer. Teda človek, ktorý niekoho neúmyselne zabil, nemusel utiecť do cudzej krajiny, kde by sa mohol dostať do pokušenia uctievať falošných bohov.

⁵ Zamysli sa: Jehova prikázal, aby boli vrahovia odsúdení na smrť. Na druhej strane ľuďom, ktorí niekoho zabili neúmyselne, poskytol dostatok príležitostí, aby im mohlo byť prejavené milosrdenstvo a našli ochranu. Istý biblický komentátor napísal: „Všetko bolo jasné, jednoduché a čo najľahšie. Taký súcitný je Boh!“ Jehova nie je ako nemilosrdný sudca, ktorý len čaká na to, aby niekoho potrestal. V Biblii sa píše, že „je bohatý v milosrdenstve“. (Ef. 2:4)

6. Aký postoj prejavovali farizeji?

⁶ Na rozdiel od Jehovu farizeji nechceli prejavovať milosrdenstvo. Napríklad podľa židovskej tradície neboli ochotní odpustiť rovnaký priestupok viac než trikrát. Ježiš odsúdil ich nesprávny postoj, keď vyrozprával podobenstvo o farizejovi, ktorý sa modlil: „Ó, Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia, vydierači, nespravodliví, cudzoložníci, alebo dokonca ako tento vyberač daní.“ Vedľa farizeja sa modlil aj vyberač daní, ktorý pokorne prosil Boha o odpustenie. Prečo farizeji nechceli prejavovať milosrdenstvo? V Božom Slove čítame, že „druhých považovali za nič“. (Luk. 18:9–14)

7., 8. a) Ako môžeš napodobniť Jehovu, keď niekto proti tebe zhreší? b) Prečo je ochota odpúšťať skúškou pokory?

⁷ Napodobňuj Jehovu, nie farizejov. Prejavuj druhým súcit. (Prečítajte Kolosanom 3:13.) Keď ťa niekto prosí o odpustenie, snaž sa mu to uľahčiť. (Luk. 17:3, 4) Polož si otázky: Som ochotný druhým pohotovo odpustiť, aj keď sa voči mne viackrát previnia? Túžim po tom, aby som obnovil dobré vzťahy s tými, ktorí ma urazili alebo zranili?

⁸ Ochota odpúšťať je skúškou našej pokory. Farizeji neobstáli v tejto skúške, pretože druhými pohŕdali. Ako kresťania však musíme byť pokorní a „považovať ostatných za vyšších od seba“, lebo len vtedy im budeme ochotne odpúšťať. (Fil. 2:3) Napodobníš Jehovu a obstojíš v tejto skúške pokory? Dbaj na to, aby sa tvoja ochota odpustiť podobala ceste, po ktorej sa druhým ľahko kráča, pretože ju udržiavaš v dobrom stave. Pohotovo odpúšťaj a nebuď urážlivý. (Kaz. 7:8, 9)

9. Ako Jehova vštepoval Izraelitom, že život človeka je svätý?

⁹ Hlavným účelom útočištných miest bolo chrániť Izraelitov, aby neniesli vinu za neúmyselne preliatu krv. (5. Mojž. 19:10) Jehova miluje život a nenávidí „ruky prelievajúce nevinnú krv“, čiže vraždu. (Prísl. 6:16, 17) Spravodlivý a svätý Boh nemohol ignorovať ani smrť následkom nehody. Je pravda, že človeku, ktorý niekoho neúmyselne zabil, bolo preukázané milosrdenstvo. Ale i tak musel vysvetliť starším, čo sa stalo. Ak starší dospeli k záveru, že smrť spôsobil neúmyselne, musel zostať v útočištnom meste až do smrti veľkňaza. To mohlo znamenať, že v meste zostane dovtedy, kým nezomrie. Takéto vážne následky mali všetkým Izraelitom pripomínať svätosť života. Mali si vážiť Darcu života a vyhýbať sa všetkému, čo by mohlo ohroziť život ich blížnych.

10. Aký postoj k životu prejavovali podľa Ježiša znalci Písma a farizeji?

¹⁰ Na rozdiel od Jehovu znalci Písma a farizeji prejavovali ľahkomyseľný postoj k životu. V akom ohľade? Ježiš im povedal: „Vzali ste kľúč poznania; sami ste nevošli a tým, ktorí vchádzali, ste prekážali!“ ​(Luk. 11:52) Mali ľuďom pomáhať, aby pochopili význam Božieho Slova a kráčali po ceste k večnému životu. Namiesto toho sa ich snažili odvrátiť od „Hlavného Sprostredkovateľa života“, Ježiša, a viedli ich po ceste, ktorá sa končí večným zničením. (Sk. 3:15) Pyšní a sebeckí znalci Písma a farizeji sa vôbec nezaujímali o život a blaho svojich blížnych. Boli krutí a nemilosrdní!

11. a) Ako Pavol dokázal, že sa pozerá na život tak ako Jehova? b) Ako môžeme získať rovnaký postoj k službe ako Pavol?

¹¹ Ako sa môžeme vyhnúť postoju znalcov Písma a farizejov a napodobňovať Jehovu? Mali by sme si nesmierne vážiť dar života. Apoštol Pavol si život veľmi cenil a dokázal to tým, že vydával dôkladné svedectvo. Preto mohol povedať: „Som čistý od krvi všetkých ľudí.“ ​(Skutky 20:26, 27) Pavol však nezvestoval z povinnosti ani preto, že sa chcel vyhnúť pocitom viny. Robil to preto, lebo ľudí miloval a veľmi si cenil ich život. (1. Kor. 9:19–23) Aj my by sme sa mali pozerať na život tak ako Jehova, pretože on „si praje, aby všetci dospeli k pokániu“. (2. Petra 3:9) Darí sa ti to? Keď si osvojíš takýto milosrdný postoj, budeš horlivejší v službe a budeš mať z nej väčšiu radosť.

12. Prečo Boží služobníci považujú bezpečnosť za dôležitú?

¹² Jehovov pohľad na život by sme si mali osvojiť, aj pokiaľ ide o náš postoj k bezpečnosti. Musíme napríklad jazdiť a pracovať bezpečne, a to nielen keď ideme na zhromaždenie alebo pomáhame pri výstavbe a údržbe sál Kráľovstva, ale stále. Výkonnosť, financie ani termíny nikdy nie sú dôležitejšie ako bezpečnosť a zdravie. Náš spravodlivý Boh vždy robí to, čo je správne, a my ho chceme napodobňovať. Najmä zboroví starší by mali svedomito dbať na svoju bezpečnosť, ako aj na bezpečnosť tých, ktorí s nimi spolupracujú. (Prísl. 22:3) Preto ak ti niektorý starší pripomenie bezpečnostné pravidlá a normy, dbaj na jeho rady. (Gal. 6:1) Pozeraj sa na život rovnako ako Jehova, „aby na tebe nebola žiadna vina krvi“.

13., 14. Ako mohli izraelskí starší dokázať, že sa riadia Jehovovými normami spravodlivosti?

¹³ Jehova prikázal izraelským starším, aby sa riadili jeho vysokými normami spravodlivosti. Najprv museli zhromaždiť všetky fakty. Skôr ako rozhodli, či prejavia milosrdenstvo človeku, ktorý niekoho zabil, museli starostlivo preskúmať niekoľko vecí. Museli zistiť, či nemal nejaké postranné pohnútky, aký má postoj k tomu, čo sa stalo, a ako sa predtým správal. Ak sa mali riadiť Božími spravodlivými normami, museli sa presvedčiť, či nemal toho človeka v nenávisti alebo či naňho nestriehol. (4. Mojžišovu 35:20–24) A v prípade, že niekto bol obvinený z vraždy, bolo potrebné zvážiť svedectvo aspoň dvoch svedkov. (4. Mojž. 35:30)

¹⁴ Teda starší sa po zvážení všetkých faktov mali zamerať na človeka, nielen na samotný skutok. Potrebovali záležitosti dobre rozumieť, a preto si museli rozvíjať schopnosť vidieť to, čo nie je na prvý pohľad zjavné. Predovšetkým však potrebovali svätého ducha, aby mohli preniknúť do podstaty veci a prejavovať spravodlivosť a milosrdenstvo podobne ako Jehova. (2. Mojž. 34:6, 7)

15. Ako sa líšil Ježišov pohľad na hriešnikov od pohľadu farizejov?

¹⁵ Farizeji sa sústreďovali výlučne na to, čo previnilec urobil, a nie na to, akým je človekom. Keď videli, že Ježiš prišiel na hostinu v Matúšovom dome, opýtali sa jeho učeníkov: „Prečo váš učiteľ je s vyberačmi daní a hriešnikmi?“ Ježiš im odpovedal: „Zdraví nepotrebujú lekára, ale chorí. Choďte teda a učte sa, čo to znamená: ‚Milosrdenstvo chcem, a nie obeť.‘ Neprišiel som povolať spravodlivých, ale hriešnikov.“ ​(Mat. 9:9–13) Zľahčoval Ježiš vážne hriechy? Vôbec nie. Vyzýval ľudí, aby robili pokánie, čo bolo dôležitou súčasťou posolstva, ktoré oznamoval. (Mat. 4:17) Ježiš mal bystrý postreh a videl, že aspoň niektorí z „vyberačov daní a hriešnikov“ sa chcú zmeniť. Do Matúšovho domu nešli len preto, aby sa najedli. Mnohí z nich „ho začali nasledovať“. (Mar. 2:15) Je smutné, že väčšina farizejov sa nepozerala na ľudí tak ako Ježiš. Pozerali sa na svojich blížnych ako na hriešnikov a beznádejné prípady. Ako veľmi sa odlišovali od spravodlivého a milosrdného Boha, o ktorom tvrdili, že ho uctievajú!

16. Čo musí preskúmať právny výbor?

¹⁶ Starší musia napodobňovať Jehovu, ktorý „miluje právo“. (Žalm 37:28) Najprv musia „pátrať a dôkladne sa vypytovať“, aby zistili, či sa skutok naozaj stal. Ak sa potvrdí, že áno, budú prípad riešiť v súlade s biblickými pokynmi. (5. Mojž. 13:12–14) Starší, ktorí slúžia v právnom výbore, musia starostlivo preskúmať, či kresťan, ktorý vážne zhrešil, robí pokánie. Rozlíšiť, či sa kajá alebo nie, nemusí byť vždy ľahké. Je potrebné zistiť, ako sa previnilec pozerá na to, čo urobil, aký má postoj a aký je stav jeho srdca. (Zjav. 3:3) Len ak robí pokánie, môže mu byť prejavené milosrdenstvo.

17., 18. Ako môžu starší zistiť, či sa niekto úprimne kajá? (Pozri obrázok v úvode článku.)

¹⁷ Starší nedokážu vidieť do srdca tak ako Jehova a Ježiš. Ak slúžiš ako starší, ako môžeš zistiť, či sa niekto úprimne kajá? Po prvé, pros Jehovu o múdrosť a schopnosť rozlišovať. (1. Kráľ. 3:9) Po druhé, hľadaj rady v Božom Slove a publikáciách od verného otroka. Vďaka tomu dokážeš rozoznať, či previnilec prejavuje „zármutok sveta“ alebo „zármutok zbožným spôsobom“, čiže pravé pokánie. (2. Kor. 7:10, 11) Všímaj si, ako Biblia opisuje kajúcnych, ale i nekajúcnych previnilcov. Aké pocity prežívali, aký postoj prejavovali a aké boli ich skutky?

¹⁸ A po tretie, zamysli sa nad tým človekom, nielen nad tým, čo urobil. Vezmi do úvahy prostredie, v ktorom vyrastal, jeho pohnútky a jeho obmedzenia. O Ježišovi, Hlave kresťanského zboru, Biblia predpovedala: „Nebude súdiť iba podľa zdania svojich očí ani karhať iba podľa toho, čo počujú jeho uši. A ponížených bude súdiť so spravodlivosťou a s priamosťou bude udieľať pokarhanie na úžitok miernych zeme.“ ​(Iz. 11:3, 4) Starší, Ježiš vás poveril, aby ste slúžili ako nižší pastieri, a pomôže vám, aby ste si pri súdení počínali podobne ako on. (Mat. 18:18–20) Určite sme vďační, že máme starších, ktorí sa o nás starajú a napodobňujú pri tom Ježiša. Veľmi si ceníme, že sú milosrdní a zastávajú sa spravodlivosti.

19. Čo sa učíš zo zákona o útočištných mestách a ako to chceš uplatniť?

¹⁹ Mojžišovský Zákon obsahuje „základ poznania a pravdy“ o Jehovovi a jeho spravodlivých zásadách. (Rim. 2:20) Napríklad zo zákona o útočištných mestách sa starší učia, ako „súdiť naozaj podľa práva“, a každý z nás sa z neho učí „prejavovať si navzájom milujúcu láskavosť a milosrdenstvo“. (Zech. 7:9) My už nie sme pod Zákonom. Ale Jehova sa nezmenil a spravodlivosť a milosrdenstvo je preňho stále veľmi dôležité. Považujeme za veľkú česť, že smieme uctievať a napodobňovať Boha, ktorý nás vytvoril na svoj obraz, a že môžeme uňho hľadať útočisko!