1. – 3. a) Ako by sme sa mali pozerať na pravdu? Znázorni to. (Pozri obrázky v úvode článku.) b) Akými otázkami sa budeme zaoberať v tomto článku?

DNES je bežné, že ľudia si niečo kúpia a potom to idú vrátiť. Odhaduje sa, že zákazníci v niektorých krajinách vracajú takmer 9 percent tovaru, ktorý si kúpili v obchodoch. V prípade tovaru kúpeného cez internet je to viac ako 30 percent. Zákazníci možno zistili, že daná vec nespĺňa ich očakávania, je poškodená alebo sa im jednoducho nepáči. A preto sa rozhodli, že ju vymenia za niečo iné alebo požiadajú o vrátenie peňazí.

² Aj my sme možno už vrátili nejaký kúpený tovar a požiadali o vrátenie peňazí. Ale nikdy by sme niečo také nechceli urobiť s biblickou pravdou. Keď sme si ju raz kúpili, nikdy by sme ju nechceli predať, čiže vrátiť. (Príslovia 23:23; 1. Tim. 2:4) V predchádzajúcom článku sme si ukázali, že spoznať pravdu nás stálo veľa času. Okrem toho sme sa pre ňu možno vzdali sľubnej kariéry alebo sme museli prijať skutočnosť, že naše vzťahy s druhými už nie sú také ako predtým. Možno sme museli zmeniť svoje zmýšľanie a správanie alebo zanechať nebiblické zvyky a tradície. Sme si však istí, že cena, ktorú sme za ňu zaplatili, je úplne zanedbateľná v porovnaní s tým, aké úžasné bohatstvo sme nadobudli.

³ Ježiš raz vyrozprával krátke podobenstvo, v ktorom ukázal, ako veľmi si niektorí ľudia cenia biblickú pravdu o Kráľovstve. Hovoril v ňom o cestujúcom obchodníkovi, ktorý hľadal vzácne perly, až jednu našiel. Mala preňho takú nesmiernu hodnotu, že „ihneď predal všetko, čo mal“, a kúpil si ju. (Mat. 13:45, 46) Aj my sme našli biblickú pravdu o Kráľovstve i všetky ostatné vzácne pravdy, ktoré sme sa dozvedeli z Božieho Slova. Pravda má pre nás takú vysokú hodnotu, že sme sa ochotne vzdali mnohých vecí, aby sme ju získali. Ak si ju budeme stále vážiť, nikdy ju nepredáme. Je smutné, že niektorí Boží služobníci si ju prestali ceniť a dokonca ju predali. To by sme nikdy nechceli urobiť! Ako dáme najavo, že považujeme pravdu za poklad? Tak, že dbáme na biblické nabádanie, aby sme „ďalej chodili v pravde“. (3. Jána 2–4) „Chodiť v pravde“ znamená žiť pravdou — dávať ju na prvé miesto v živote a riadiť sa ňou. V tomto článku sa zamyslíme nad otázkami: Prečo a ako niektorí predali pravdu? Ako sa môžeme vyvarovať takej vážnej chyby? A ako si môžeme posilniť rozhodnutie „ďalej chodiť v pravde“?

4. Prečo predali pravdu niektorí ľudia v prvom storočí?

⁴ Niektorí ľudia v prvom storočí spočiatku priaznivo reagovali na Ježišovo učenie, ale neskôr prestali chodiť v pravde. Napríklad Ježiš raz zázračne nasýtil veľký zástup ľudí. Títo ľudia potom za ním prišli na druhú stranu Galilejského mora. Tam im povedal niečo, čo ich šokovalo: „Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nemáte v sebe život.“ Namiesto toho, aby sa ho spýtali, čo tým myslí, povedali: „Táto reč je pohoršujúca; kto ju môže počúvať?“ Viedlo to k tomu, že „mnohí z jeho učeníkov odišli za svojimi predošlými vecami a už s ním nechodili“. (Ján 6:53–66)

5. Prečo sa niektorí v dnešnej dobe odvrátili od Jehovu?

⁵ Žiaľ, aj dnes niektorí kresťania opustili pravdu. Viacerí odmietli prijať úpravy v porozumení určitých biblických pasáží alebo sa nedokázali preniesť ponad to, čo povedal či urobil nejaký známy brat. Druhí sa urazili, pretože dostali biblickú radu. Iní sa vzdali pravdy, lebo sa nezhodli s nejakým spolukresťanom. A ďalší sa pridali na stranu odpadlíkov a iných odporcov, ktorí prekrúcajú to, čomu veríme. To je niekoľko dôvodov, prečo sa niektorí začali vedome odvracať od Jehovu i od zboru. (Hebr. 3:12–14) Bolo by oveľa lepšie, keby si zachovali vieru a dôverovali Ježišovi tak ako Peter. Keď sa Ježiš opýtal apoštolov, či aj oni nechcú odísť, Peter okamžite odpovedal: „Pane, ku komu pôjdeme? Ty máš slová večného života.“ ​(Ján 6:67–69)

6. Ako sa môže stať, že niekto postupne opustí pravdu? Znázorni to.

⁶ Iní sa od pravdy vzdialili postupne a možno si ani neuvedomili, čo sa deje. Človek, ktorý postupne opúšťa pravdu, je ako čln, ktorý je pomaly unášaný od brehu. V Biblii čítame, že si máme dávať pozor, aby sme nikdy neboli „odvlečení preč“. (Hebr. 2:1) Na rozdiel od niekoho, kto sa odvracia od Jehovu zámerne, ten, kto je „odvlečený preč“, si to ani neuvedomuje. Nechráni si vzťah k Jehovovi, a tak riskuje, že oň príde. Ako môžeme predísť takej tragédii?

7. Čo je nevyhnutné robiť, aby sme nepredali pravdu?

⁷ Ak chceme ďalej chodiť v pravde, musíme prijímať a poslúchať všetko, čo nám Jehova hovorí. Je nevyhnutné, aby sme dávali pravdu na prvé miesto v živote a žili v súlade s biblickými zásadami. Kráľ Dávid povedal v modlitbe Jehovovi: „Budem chodiť v tvojej pravde.“ ​(Žalm 86:11) Dávid bol pevne rozhodnutý neopustiť Božiu pravdu. A rovnako musíme byť rozhodnutí aj my. Keby sme neboli, mohli by sme začať premýšľať o veciach, ktorých sme sa kedysi vzdali, aby sme si kúpili pravdu, a možno by sme boli v pokušení vrátiť sa k niektorým z nich späť. Dobre však vieme, že si nemôžeme vyberať, ktoré biblické pravdy prijmeme a ktoré nie. Musíme chodiť v celej pravde. (Ján 16:13) Pouvažujme teraz o piatich veciach, ktorými sme možno zaplatili za pravdu. Tak si posilníme rozhodnutie nikdy nepodľahnúť pokušeniu vziať si späť čo i len časť z toho, čoho sme sa vzdali, aby sme si kúpili pravdu. (Mat. 6:19)

8. Ako by sa mohlo stať, že niekto postupne opustí pravdu, keby nerozumne využíval čas? Uveď príklad.

⁸ Čas. Určite nechceme byť „odvlečení preč“ od pravdy. Preto by sme mali múdro využívať čas. Keby sme si nedali pozor, mohli by sme venovať neprimerané množstvo času zábave, koníčkom, internetu alebo televízii. Tieto veci nie sú samy osebe nesprávne, ale mohli by nám zasahovať do času, ktorý venujeme štúdiu alebo iným duchovným činnostiam. Pozrime sa na jeden príklad. Emma * už od detstva milovala kone a jazdila na nich, kedykoľvek mohla. Časom však začala mať zlý pocit z toho, koľko času ju to stojí. Rozhodla sa, že s tým musí niečo urobiť. Nakoniec sa jej podarilo vyhradiť svojej záľube správne miesto. Povzbudilo ju aj rozprávanie Cory Wellsovej, ktorá sa kedysi venovala akrobatickej jazde na koni. Teraz Emma trávi viac času v službe a so svojou rodinou i priateľmi, ktorí tiež slúžia Jehovovi. Má bližší vzťah k Bohu a je rada, že využíva čas múdro.

9. Ako by sa mohlo stať, že hmotné veci začneme považovať za dôležitejšie než duchovné bohatstvo?

⁹ Hmotné výhody. Ak chceme ďalej chodiť v pravde, nesmieme považovať hmotné veci za príliš dôležité. Keď sme spoznali pravdu, uprednostnili sme duchovné hodnoty. Kvôli pravde sme sa ochotne vzdali hmotných výhod. Ale časom možno vidíme, že ľudia okolo nás si kupujú najnovšiu elektroniku alebo si vďaka peniazom môžu dovoliť iné veci. Mohli by sme nadobudnúť pocit, že o niečo prichádzame. Už by sme neboli spokojní s tým, že máme to, čo potrebujeme, a začali by sme sa na úkor duchovných vecí sústreďovať na získavanie majetku. Niečo také možno urobil Demas. „Zamiloval si terajší systém vecí“ a prestal spolupracovať s apoštolom Pavlom. (2. Tim. 4:10) Prečo? Miloval hmotné veci viac ako tie duchovné? Alebo už viac nebol ochotný niečo obetovať, aby mohol slúžiť s Pavlom? O tom Biblia nehovorí. Čo sa učíme z jeho varovného príkladu? Možno sme kedysi milovali hmotné veci. Keby sme si nedali pozor, mohla by v nás táto láska znovu rozhorieť, a to až do takej miery, že by zatienila našu lásku k pravde. A to by sme určite nechceli.

10. Akému tlaku musíme odolávať, ak chceme ďalej chodiť v pravde?

¹⁰ Vzťahy s druhými. Chodiť v pravde tiež znamená nepodľahnúť nátlaku zo strany druhých. Keď sme spoznali pravdu, naše vzťahy s priateľmi a príbuznými, ktorí neslúžia Jehovovi, sa zmenili. Niektorí z nich tolerujú naše presvedčenie, iní nám odporujú. (1. Petra 4:4) Určite sa veľmi snažíme byť k príbuzným priateľskí a udržiavať s nimi dobré vzťahy. No nemôžeme porušovať Božie normy, aby sme im vyhoveli. V 1. Korinťanom 15:33 čítame jasnú radu, že sa máme priateliť len s tými, ktorí milujú Jehovu.

11. Ako sa môžeme vyhnúť nesprávnemu konaniu?

¹¹ Nesprávne zmýšľanie a konanie. Každý, kto chce žiť v súlade s pravdou, musí byť svätý. (Iz. 35:8; 1. Petra 1:14–16) Keď sme spoznávali pravdu, všetci sme museli urobiť nejaké zmeny, aby sme žili podľa Božích spravodlivých noriem. A niektorí z nás museli urobiť radikálne zmeny. Bez ohľadu na to, aké zmeny to boli, nikdy by sme nemali vymeniť svoj čistý a svätý spôsob života za morálne bahno tohto sveta. Ako môžeme odolávať pokušeniu dopustiť sa nemravného konania? Rozjímajme o tom, akú vysokú cenu Jehova zaplatil, aby sme boli svätí — drahocennú krv svojho Syna, Ježiša Krista. (1. Petra 1:18, 19) Ak chceme zostať v Jehovových očiach čistí, mali by sme stále pamätať na hodnotu Ježišovej výkupnej obete a zo srdca si ju ceniť.

12., 13. a) Prečo je nevyhnutné, aby sme mali na sviatky rovnaký názor ako Jehova? b) O čom budeme ďalej hovoriť?

¹² Nebiblické zvyky a tradície. Príbuzní, kolegovia alebo spolužiaci nás môžu prehovárať, aby sme s nimi slávili sviatky, ktoré sa nepáčia Jehovovi. Ako môžeme odolávať tlaku zapojiť sa do takýchto osláv? Majme jasne na mysli, aký názor má na ne Jehova. Zopakujme si informácie uverejnené v našich publikáciách o pôvode rôznych obľúbených sviatkov. Keď si pripomenieme biblické dôvody, prečo neslávime tieto sviatky, budeme mať istotu, že robíme to, čo je „prijateľné Pánovi“. (Ef. 5:10) Budeme dôverovať Jehovovi a jeho Slovu pravdy a nebudeme „sa chvieť pred ľuďmi“. (Prísl. 29:25)

¹³ Chodiť v pravde je neustály proces a dúfame, že po ceste pravdy budeme kráčať navždy. Ako si môžeme posilňovať odhodlanie žiť podľa pravdy? Pouvažujme teraz o troch spôsoboch.

14. a) Prečo nám štúdium Biblie pomôže, aby sme boli rozhodnutí nepredať pravdu? b) Prečo potrebujeme múdrosť, naprávanie a porozumenie?

¹⁴ Po prvé, študuj si vzácne pravdy z Božieho Slova a rozjímaj o nich. Pravidelne si na to vyhradzuj čas. Čím viac budeš študovať, tým viac si budeš pravdu ceniť a tým pevnejšie budeš rozhodnutý nikdy ju nepredať. V Prísloviach 23:23 čítame, že okrem pravdy si máme kúpiť aj „múdrosť a kázeň a porozumenie“. Nestačí len poznať pravdu z Biblie. Musíme ju uplatňovať v živote. Vďaka porozumeniu chápeme, že všetky Jehovove výroky sú vo vzájomnom súlade. A múdrosť nás podnecuje, aby sme žili podľa toho, čo sme sa naučili. Niekedy nás pravda aj napráva, lebo vďaka nej vidíme, v čom sa potrebujeme zlepšiť. Vždy sa snažme pohotovo reagovať na takéto usmerňovanie. Naprávanie má oveľa väčšiu hodnotu ako striebro. (Prísl. 8:10)

15. Ako nás chráni opasok pravdy?

¹⁵ Po druhé, buď pevne rozhodnutý žiť každý deň v súlade s pravdou. Opáš sa pravdou ako opaskom. (Ef. 6:14) V biblických časoch nosil vojak opasok, aby si spevnil driek a chránil vnútorné orgány. Ak mu mal byť opasok užitočný, musel si ho pevne utiahnuť. Keby si ho uvoľnil, veľmi by ho nechránil. V akom zmysle je pravda podobná opasku? Keď sme, obrazne povedané, pevne opásaní biblickou pravdou ako opaskom, bude nás chrániť pred nesprávnym uvažovaním a pomôže nám múdro sa rozhodovať. Posilní tiež naše odhodlanie konať správne v pokušení alebo vo vážnej situácii. Vojakovi by nikdy ani nenapadlo ísť do boja bez opasku. Rovnako aj my musíme byť rozhodnutí nikdy si nepovoliť opasok pravdy ani si ho neodložiť. Zo všetkých síl sa snažme riadiť pravdou v každej oblasti života. Opasok slúžil aj na to, aby si vojak mohol naň pripnúť meč. Teraz sa zamyslíme nad ďalším spôsobom, ako si môžeme posilňovať odhodlanie žiť podľa pravdy.

16. Ako si posilňujeme rozhodnutie chodiť v pravde, keď o nej učíme druhých?

¹⁶ Po tretie, venuj vyučovaniu biblickej pravdy čo najviac času. Tak pevne uchopíš náš duchovný meč, „Božie slovo“. (Ef. 6:17) Každý z nás by sa mal snažiť, aby sa stal lepším učiteľom a „správne zaobchádzal so slovom pravdy“. (2. Tim. 2:15) Keď používame Bibliu a pomáhame druhým, aby si aj oni kúpili pravdu a neverili falošnému učeniu, vštepujeme si Božie výroky ešte hlbšie do mysle a srdca. Vďaka tomu si posilňujeme rozhodnutie ďalej chodiť v pravde.

17. Prečo si ceníš pravdu?

¹⁷ Pravda je drahocenný dar od Jehovu. Umožňuje nám získať to najcennejšie vlastníctvo — blízky vzťah k nášmu nebeskému Otcovi. To, čo nás doteraz naučil, je len začiatok. Sľubuje nám, že k pravde, ktorú sme si už kúpili, nám pridá večný život. Preto si vážme pravdu ako vzácnu perlu. Zväčšujme svoje duchovné bohatstvo v podobe pravdy a nikdy ju nepredajme. Tak budeme žiť v súlade so sľubom, ktorý dal Jehovovi Dávid: „Budem chodiť v tvojej pravde.“ ​(Žalm 86:11)