1. Po akej ceste kráčame podľa Matúša 7:13, 14?

 NAŠÍM cieľom je život v novom svete, v ktorom bude vládnuť náš milujúci Boh. Každý deň sa snažíme kráčať po ceste, ktorá k nemu vedie. Ale ako Ježiš povedal, táto cesta je úzka a niekedy sa po nej ide ťažko. (Mat. 7:13, 14) Keďže sme nedokonalí, ľahko sa môže stať, že z tejto cesty zídeme a vydáme sa nesprávnym smerom. (Gal. 6:1)

2. Čo si rozoberieme v tomto článku? (Pozri aj rámček „Vďaka pokore môžeme zostať na úzkej ceste“.)

² Ak chceme zostať na úzkej ceste do života, musíme byť ochotní naprávať svoje uvažovanie, postoje a konanie. Apoštol Pavol povzbudzoval kresťanov v Korinte, aby „naprávali svoje nedostatky“. (2. Kor. 13:11) Táto rada platí aj pre nás. V tomto článku si rozoberieme, ako nás môže naprávať Biblia a ako nám zrelí bratia a sestry môžu pomôcť kráčať po ceste do života. Budeme tiež uvažovať o tom, prečo môže byť niekedy náročné riadiť sa pokynmi Jehovovej organizácie. Uvidíme, že ak sme pokorní, dokážeme urobiť potrebné zmeny bez toho, aby sme v službe Jehovovi stratili radosť.

3. V čom nám môže pomôcť Božie Slovo?

³ Nie je ľahké preskúmať svoje myšlienky a pocity. Naše srdce je zradné, a tak môže byť ťažké odhaliť, kam nás vedie. (Jer. 17:9) Mohli by sme „klamať sami seba“. (Jak. 1:22) Preto sa musíme skúmať pomocou Božieho Slova. To je schopné odhaliť, akí sme vnútri, aké sú „myšlienky a úmysly“ nášho srdca. (Hebr. 4:12, 13) Božie Slovo je ako röntgen. Umožňuje nám vidieť, čo je v našom vnútri. Ale ak máme mať úžitok z rád, ktoré sa nachádzajú v Biblii a ktoré nám dávajú bratia, ktorí nás vedú, musíme byť pokorní.

4. Čo dokazuje, že kráľ Saul spyšnel?

⁴ Na príklade kráľa Saula vidíme, čo sa môže stať, keď nie sme pokorní. Saul natoľko spyšnel, že ani sám pred sebou neuznal, že by mal zmeniť svoje uvažovanie a konanie. (Žalm 36:1, 2; Hab. 2:4) To sa ukázalo, keď mu Jehova dal konkrétny pokyn, čo má urobiť, keď zvíťazí nad Amalekitmi. Saul Jehovu neposlúchol. A keď mu Samuel poukázal na jeho chybu, Saul si ju odmietol priznať. Namiesto toho ospravedlňoval svoje konanie, zľahčoval to, čo urobil, a zvalil vinu na druhých. (1. Sam. 15:13–24) Podobný postoj prejavil už aj predtým. (1. Sam. 13:10–14) Je smutné, že dovolil, aby jeho srdce spyšnelo. A keďže nenapravil svoje uvažovanie, Jehova ho zavrhol.

5. Ako môžeme mať úžitok zo Saulovho varovného príkladu?

⁵ Ak sa máme zo Saulovho varovného príkladu poučiť, musíme si položiť tieto otázky: Ako reagujem, keď si prečítam nejakú radu z Božieho Slova? Hľadám výhovorky, prečo sa to mňa netýka? Nahováram si, že to, čo robím, nie je až také zlé? Zvaľujem vinu na niekoho iného? Ak si na niektorú z týchto otázok odpovieme áno, musíme napraviť svoje uvažovanie a postoje. Keby sme to neurobili, naše srdce by mohlo tak spyšnieť, že Jehova by nás zavrhol a už by sme neboli jeho priateľmi. (Jak. 4:6)

6. Opíš rozdiel medzi kráľom Saulom a kráľom Dávidom.

⁶ Všimnime si rozdiel medzi kráľom Saulom a jeho nástupcom, kráľom Dávidom. Dávid miloval „Jehovov zákon“. (Žalm 1:1–3) Vedel, že Jehova zachraňuje pokorných, ale stavia sa proti pyšným. (2. Sam. 22:28) Preto dovolil, aby Boží zákon naprával jeho uvažovanie. Napísal: „Budem chváliť Jehovu, svojho radcu. Ešte aj v noci ma naprávajú myšlienky, ktoré sú hlboko v mojom vnútri.“ ​(Žalm 16:7)

7. Čo urobíme, ak sme pokorní?

⁷ Ak sme pokorní, dovolíme, aby Božie Slovo napravilo naše nesprávne uvažovanie ešte skôr, než by sme sa dopustili nesprávneho konania. Vtedy bude Božie Slovo akoby hlasom, ktorý nám povie: „Toto je správna cesta. Choďte po nej!“ Upozorní nás, ak odbočujeme z cesty doprava alebo doľava. (Iz. 30:21) Keď počúvneme Jehovu, bude to na náš úžitok. (Iz. 48:17) Napríklad nebude nás musieť usmerniť niekto iný a my sa nebudeme musieť hanbiť. A náš vzťah k Jehovovi sa upevní, lebo si uvedomíme, že s nami zaobchádza ako s milovaným dieťaťom. (Hebr. 12:7)

8. Ako môže byť podľa slov v Jakubovi 1:22–25 Božie Slovo pre nás zrkadlom?

⁸ Božie Slovo môže byť pre nás ako zrkadlo. (Jak. 1:22–25) Väčšina z nás sa pozrie do zrkadla, skôr ako ráno odíde z domu. Tak zistíme, či nepotrebujeme na sebe niečo upraviť, kým nás uvidia druhí. Podobne keď si denne čítame Bibliu, zistíme, v čom by sme mali upraviť svoje uvažovanie alebo postoje. Mnohým pomáha, keď si každé ráno pred odchodom z domu prečítajú denný text. Tak umožnia, aby Božie Slovo vplývalo na ich myslenie a počas dňa si môžu všímať situácie, v ktorých môžu danú radu uplatniť. Okrem toho by sme si mali každý deň čítať Božie Slovo a rozjímať o ňom. Možno to znie jednoducho, ale je to jeden z najdôležitejších spôsobov, ako môžeme zostať na úzkej ceste do života.

9. Prečo nám spolukresťania niekedy musia dať radu?

⁹ Stalo sa ti už niekedy, že si takmer zišiel zo správnej cesty vedúcej do života? (Žalm 73:2, 3) Možno vtedy nejaký zrelý spolukresťan nabral odvahu a dal ti potrebnú radu. Poslúchol si ju? Ak áno, urobil si dobre a nepochybne si mu za to vďačný. (Prísl. 1:5)

10. Ako by sme mali reagovať, keď nám priateľ dá radu?

¹⁰ V Božom Slove čítame: „Rany od priateľa sú prejavom vernosti.“ ​(Prísl. 27:6) Ako máme týmto slovám rozumieť? Uveďme si príklad: Predstav si, že stojíš na rušnej križovatke a chceš prejsť cez cestu. Zrazu ti zazvoní telefón a ty vykročíš na cestu bez toho, aby si sa pozrel, či niečo nejde. V tej chvíli ťa priateľ schmatne za rameno a strhne ťa späť na chodník. Schmatne ťa tak silno, že ti urobí modrinu, ale vďaka jeho rýchlej reakcii ťa nezrazí auto. Ruka ťa možno bolí niekoľko dní, ale budeš sa za to naňho hnevať? Určite nie! Budeš vďačný za to, ako ti pomohol. Podobne ak ťa priateľ varuje, že tvoja reč alebo konanie nie je v súlade s Božími normami, možno sa ťa to najprv dotkne. Ale nehnevaj sa naňho ani sa neuraz. To by nebolo múdre. (Kaz. 7:9) Buď vďačný, že tvoj priateľ mal odvahu dať ti radu.

11. Čo by mohlo niekomu zabrániť prijať dobrú radu od priateľa?

¹¹ Čo by mohlo niekomu zabrániť prijať dobrú radu od priateľa? Pýcha. Pyšní ľudia majú radi, keď im druhí hovoria „to, čo chcú počuť“, a „odkláňajú sa od pravdy“. (2. Tim. 4:3, 4) Myslia si, že nepotrebujú radu, lebo sa považujú za múdrejších alebo dôležitejších ako iní. Ale apoštol Pavol napísal: „Ak si niekto myslí, že je niečím, a pritom nie je ničím, klame sám seba.“ ​(Gal. 6:3) A kráľ Šalamún to zhodnotil takto: „Lepšie je na tom chudobný, ale múdry chlapec ako starý, ale hlúpy kráľ, ktorý už nemá dosť rozumu, aby sa dal varovať.“ ​(Kaz. 4:13)

12. Čo sa môžeme naučiť od apoštola Petra zo správy v Galaťanom 2:11–14?

¹² Všimnime si, ako zareagoval apoštol Peter, keď ho verejne pokarhal apoštol Pavol. (Gal. 2:11–14) Petrovi sa nemusel páčiť spôsob, akým ho Pavol pokarhal, ani to, že to urobil pred druhými, a mohol sa uraziť. Ale Peter zareagoval správne. Nenahneval sa na Pavla a jeho radu si vzal k srdcu. Neskôr ho vo svojom liste nazval „milovaný brat“. (2. Petra 3:15)

13. Čo by sme mali vziať do úvahy, keď chceme dať niekomu radu?

¹³ Možno máš pocit, že tvoj priateľ potrebuje radu. Čo by si mal vziať do úvahy? Skôr než za ním pôjdeš, polož si otázku: Nie som príliš spravodlivý? (Kaz. 7:16) Príliš spravodlivý človek posudzuje druhých podľa vlastných noriem, nie podľa Jehovových, a pravdepodobne mu chýba súcit. Ak sa preskúmaš a zistíš, že tvoj priateľ naozaj potrebuje radu, jasne mu povedz, akú chybu urobil, a polož mu také otázky, aby si sám uvedomil, že to, čo robí, je nesprávne. Daj mu radu, ktorá bude založená na Biblii, a pamätaj, že sa nezodpovedá tebe, ale Jehovovi. (Rim. 14:10) Nespoliehaj sa na vlastný úsudok, ale na múdrosť, ktorú nachádzame v Božom Slove. A keď niekomu radíš, buď súcitný podobne ako Ježiš. (Prísl. 3:5; Mat. 12:20) Prečo je to dôležité? Lebo Jehova bude s nami zaobchádzať tak, ako my zaobchádzame s druhými. (Jak. 2:13)

14. Ako sa o nás Božia organizácia stará?

¹⁴ Jehova nás vedie po ceste do života prostredníctvom pozemskej časti svojej organizácie. Tá nám pomáha uplatňovať rady z Božieho Slova pomocou videí, publikácií a zhromaždení. Tento duchovný pokrm je spoľahlivý, lebo je založený na Biblii. Keď vedúci zbor zvažuje, ako čo najlepšie vykonávať zvestovateľskú činnosť, spolieha sa na svätého ducha. Napriek tomu pravidelne prehodnocuje svoje rozhodnutia a zvažuje, či nie je potrebné ich upraviť. Prečo? Lebo „scéna tohto sveta sa mení“ a Božia organizácia sa musí prispôsobovať novým okolnostiam. (1. Kor. 7:31)

15. Aké zmeny zažili niektorí bratia a sestry?

¹⁵ Keď od Božej organizácie dostaneme nové vysvetlenie nejakej biblickej náuky alebo pokyny ohľadom morálky, bez problémov sa s nimi stotožníme. Ale ako reagujeme, keď Božia organizácia urobí zmeny, ktoré sa týkajú iných oblastí nášho života? Napríklad v posledných rokoch sa výrazne zvýšili náklady na stavbu a údržbu budov, v ktorých uctievame Jehovu. Preto vedúci zbor rozhodol, že sály Kráľovstva majú byť plne využité. Viedlo to k tomu, že viaceré zbory boli zlúčené a niektoré sály Kráľovstva boli predané. Ušetrené prostriedky sa používajú na stavbu sál v oblastiach, kde sú veľmi potrebné. Ak bola vaša sála Kráľovstva predaná a váš zbor sa zlúčil s iným zborom, môže byť pre teba ťažké prispôsobiť sa novým okolnostiam. Teraz možno musíš na zhromaždenia cestovať ďalej. Niektorí možno usilovne pracovali na jej výstavbe alebo údržbe a teraz si kladú otázku, prečo sa predáva. Môžu mať pocit, že ich čas a úsilie vyšlo nazmar. Napriek tomu sa prispôsobili tejto novej úprave a zasluhujú si veľkú pochvalu.

16. Ako nám rada z Kolosanom 3:23, 24 pomôže udržiavať si radosť?

¹⁶ Ak pamätáme na to, že všetko, čo robíme, robíme pre Jehovu a že on vedie svoju organizáciu, udržíme si radosť. (Kol. 3:23, 24) Dobrý príklad nám dal kráľ Dávid. Keď daroval prostriedky na stavbu chrámu, povedal: „Kto som ja a čo je môj ľud, že sme boli schopní priniesť taký dobrovoľný dar? Veď všetko je od teba a dali sme ti to, čo sme dostali z tvojej ruky.“ ​(1. Kron. 29:14) Keď prispievame na dielo, aj my dávame Jehovovi z toho, čo sme dostali z jeho ruky. No Jehova si aj tak cení čas, energiu a prostriedky, ktoré vynakladáme na podporu jeho diela. (2. Kor. 9:7)

17. Prečo by sme nemali byť smutní, keď zistíme, že musíme napraviť nejaké svoje nedostatky?

¹⁷ Ak chceme zostať na úzkej ceste do života, musíme verne kráčať v Ježišových stopách. (1. Petra 2:21) Nebuď smutný, keď zistíš, že musíš niečo upraviť. Práve to dokazuje, že citlivo reaguješ na to, ako nás Jehova vedie. Jehova vie, že sme nedokonalí, a preto od nás neočakáva, že budeme kráčať v Ježišových stopách dokonale.

18. Čo musíme robiť, aby sme dosiahli svoj cieľ?

¹⁸ Zameriavajme sa na budúcnosť a ochotne meňme svoje uvažovanie, postoje a konanie. (Prísl. 4:25; Luk. 9:62) Pokorne naprávajme svoje nedostatky a zachovajme si pritom radosť. Vďaka tomu „Boh lásky a pokoja bude s [nami]“. (2. Kor. 13:11) Tak nielenže dosiahneme svoj cieľ, ale budeme zažívať radosť aj na ceste k nemu.