1., 2. Ako môžeme uplatniť radu z Prísloví 4:25? Uveď príklad.

 PREDSTAV SI nasledujúce situácie: Staršia sestra rada spomína na to, čo v živote zažila. Aj keď to teraz nemá ľahké, slúži Jehovovi zo všetkých síl. (1. Kor. 15:58) Každý deň si predstavuje seba a svojich blízkych v novom svete. Iná sestra si síce pamätá, že niekto v zbore jej ublížil, ale rozhodla sa, že sa tým nebude v mysli zaoberať. (Kol. 3:13) A brat si uvedomuje, aké chyby v minulosti urobil, ale teraz sa zameriava na to, aby verne slúžil Jehovovi. (Žalm 51:10)

² Čo majú títo traja kresťania spoločné? Všetci si pamätajú, čo v živote zažili, ale nežijú minulosťou. Svoj pohľad upierajú do budúcnosti. (Prísl. 4:25)

3. Prečo musíme upierať svoj pohľad do budúcnosti?

³ Prečo je dôležité upierať svoj pohľad do budúcnosti? Tak ako človek, ktorý sa stále obzerá za seba, ďaleko nedôjde, ani my nemôžeme napredovať v našej službe Jehovovi, ak sa stále pozeráme do minulosti. (Luk. 9:62)

4. O čom budeme hovoriť v tomto článku?

⁴ V tomto článku budeme hovoriť o troch veciach, ktoré by mohli viesť k tomu, že by sme žili minulosťou. * Je to (1) nostalgia za minulosťou, (2) zatrpknutosť a (3) prehnané výčitky svedomia. Pozrieme sa aj na to, aké biblické zásady nám pomôžu, aby sme sa nezameriavali na to, čo je za nami, ale siahali po tom, čo je pred nami. (Fil. 3:13)

5. Pred čím nás varuje Kazateľ 7:10?

⁵ Všimnime si, že v Kazateľovi 7:10 sa nehovorí, že by sme nemali spomínať na minulosť v dobrom. Pekné spomienky sú darom od Jehovu. Píše sa tu: „Nehovor: ‚Kedysi bolo lepšie.‘“ Inými slovami, problém vzniká vtedy, keď by sme začali porovnávať okolnosti, ktoré sme mali v minulosti, s tými, ktoré máme dnes, a mali by sme pocit, že dnes je všetko horšie. V inom preklade Biblie znie tento verš takto: „Nepýtaj sa, prečo za starých čias bolo lepšie ako teraz, lebo to nie je múdra otázka!“

6. Prečo nie je múdre hovoriť si, že kedysi bolo lepšie? Uveď príklad.

⁶ Prečo nie je múdre hovoriť si, že kedysi bolo lepšie? Keď človek nostalgicky spomína na minulosť, často sa mu vynárajú len pekné spomienky a tie zlé vyblednú. Stalo sa to aj Izraelitom v staroveku. Po odchode z Egypta rýchlo zabudli, aký ťažký život tam mali. Spomínali si len na dobré jedlo. Nariekali: „Keď si len spomenieme na ryby, ktoré sme zadarmo jedávali v Egypte, a na tie uhorky, melóny, pór, cibuľu a cesnak!“ ​(4. Mojž. 11:5) Naozaj to mali všetko „zadarmo“? Nie. Platili za to vysokú cenu. Boli otrokmi a Egypťania ich kruto utláčali. (2. Mojž. 1:13, 14; 3:6–9) Ale na túto smutnú minulosť rýchlo zabudli a bolo im za ňou ľúto. Nevideli to dobré, čo pre nich Jehova urobil, ale nostalgicky spomínali na „staré zlaté časy“. Jehova sa na nich veľmi rozhneval. (4. Mojž. 11:10)

7. Čo pomohlo jednej sestre vyhnúť sa nostalgii za minulosťou?

⁷ Ako sa vyhnúť nostalgii za minulosťou? Pouvažujme o príklade sestry, ktorá slúžila v Bételi v Brooklyne od roku 1945. Po nejakom čase sa vydala za brata z Bételu a spolu tam slúžili mnoho rokov. V roku 1976 jej manžel vážne ochorel. Keď cítil, že sa blíži jeho smrť, dal svojej manželke niekoľko dobrých rád, aby jej pomohol vyrovnať sa s tým, čo príde. Povedal jej: „Mali sme šťastné manželstvo. To mnohí ľudia nikdy nezažili.“ Ale poradil jej: „Neži v minulosti – aj keď tvoje spomienky budú pretrvávať. Čas tvoju ranu zacelí. Nezatrpkni ani sa neľutuj. Teš sa z toho, že si mohla zažiť šťastie a požehnania. Spomienky sú pre nás darom od Boha.“ Bola to podľa teba dobrá rada?

8. Aký život prežila jedna naša sestra vďaka tomu, že nežila minulosťou?

⁸ Sestra si manželove rady vzala k srdcu a verne slúžila Jehovovi, až kým vo veku 92 rokov nezomrela. Niekoľko rokov predtým povedala: „Keď sa obzriem späť na tých vyše 63 rokov v službe celým časom, môžem povedať, že som prežila skutočne uspokojujúci život.“ Vysvetlila, prečo to tak bolo: „To, čo robí život skutočne uspokojujúcim, je naše úžasné bratstvo a nádej, že budeme žiť s našimi bratmi a sestrami na rajskej zemi a po celú večnosť slúžiť nášmu Vznešenému Stvoriteľovi, jedinému pravému Bohu, Jehovovi.“ Táto sestra nám dala vynikajúci príklad v tom, ako sa zameriavať na budúcnosť.

9. Kedy môže byť podľa 3. Mojžišovej 19:18 zvlášť ťažké nezatrpknúť?

⁹ Keď nás zraní spoluveriaci, blízky priateľ alebo príbuzný, môže byť ťažké nezatrpknúť. (3. Mojž. 19:18) Napríklad jednu sestru nespravodlivo obvinila iná sestra, že jej ukradla peniaze. Neskôr sa síce ospravedlnila, ale obvinená sestra sa cítila dotknutá a stále sa v myšlienkach vracala k tomu, čo sa stalo. Cítil si sa tak niekedy aj ty? Možno sme nezažili presne to isté. Ale väčšine z nás už niekto ublížil a mali sme pocit, že mu to nikdy neodpustíme.

10. Čo nám pomôže prekonať zatrpknutosť?

¹⁰ Čo nám pomôže prekonať zatrpknutosť? Pamätajme na to, že Jehova vidí všetko. Vie, čím si prechádzame, a neunikne mu ani to, keď nám niekto ukrivdí. (Hebr. 4:13) Keď trpíme, trpí aj on. (Iz. 63:9) A sľubuje, že v budúcnosti odstráni všetky krivdy a vylieči naše citové rany. (Zjav. 21:3, 4)

11. Aký úžitok nám to prinesie, keď sa zbavíme zatrpknutosti?

¹¹ Zbaviť sa zatrpknutosti nám pomôže aj to, keď si uvedomíme, že je to na náš úžitok. To zistila aj nespravodlivo obvinená sestra. Pochopila, že keď odpustíme druhým, Jehova odpustí nám, a tak sa dokázala zbaviť zatrpknutosti. (Mat. 6:14) Nezľahčovala ani neospravedlňovala to, čo jej sestra urobila, ale rozhodla sa, že sa svojich negatívnych pocitov zbaví. Vďaka tomu bola šťastnejšia a dokázala sa zameriavať na službu Jehovovi.

12. Čo vyplýva z 1. Jána 3:19, 20?

¹² Všetci vieme, aké to je mať výčitky svedomia. (1. Jána 3:19, 20) Niektorí si možno vyčítajú veci, ktoré robili predtým, ako spoznali pravdu. Iných trápi svedomie, lebo urobili niečo nesprávne po krste. Mať takéto pocity je prirodzené. (Rim. 3:23) Chceme robiť to, čo je správne, ale „často robíme chyby“. (Jak. 3:2; Rim. 7:21–23) Hoci výčitky svedomia nie sú vôbec príjemné, môžu byť užitočné. Môžu nás motivovať, aby sme urobili potrebné zmeny a rozhodli sa svoje chyby už neopakovať. (Hebr. 12:12, 13)

13. Prečo si musíme dávať pozor na prehnané výčitky svedomia?

¹³ Niekedy sa však stáva, že človek cíti prehnané výčitky svedomia – cíti sa vinný, aj keď robil pokánie a Jehova mu dal najavo, že mu odpustil. Také výčitky nie sú užitočné. Naopak, sú škodlivé. (Žalm 31:10; 38:3, 4) Prečo? Pouvažujme o sestre, ktorú trápilo svedomie za to, čoho sa v minulosti dopustila. Hovorí: „Pripadalo mi, že už nemá význam namáhať sa v službe pre Jehovu, že pre mňa je už asi príliš neskoro.“ Mnohí z nás to možno cítia podobne. Musíme si dávať veľký pozor, aby nás prehnané výčitky svedomia nepohltili. Predstav si, ako by sa Satan tešil, keby sme nad sebou zlomili palicu, hoci Jehova nám odpustil. (Porovnaj 2. Korinťanom 2:5–7, 11.)

14. Prečo si môžeme byť istí, že Jehova nám odpustil?

¹⁴ Ale možno si hovoríš: Ako si môžem byť istý, že ma Jehova nezavrhol? Dá sa povedať, že je to tak už len preto, že si tú otázku kladieš. V jednej Strážnej veži sa pred desiatkami rokov písalo: „[Možno] zisťujeme, že mnohokrát zakopávame a padáme cez nejaký zlozvyk, ktorý sa v našom predošlom spôsobe života zakorenil hlbšie, než sme si uvedomovali... Nezúfaj. Nevyvodzuj z toho, že si sa dopustil neodpustiteľného hriechu. Práve k takému uvažovaniu by ťa rád doviedol Satan. Už samotný fakt, že si zarmútený a nahnevaný sám na seba, je dôkazom toho, že si nezašiel priďaleko. Nech ťa nikdy neunaví pokorne a úprimne sa obracať na Boha a usilovať sa o jeho odpustenie, očistenie a pomoc. Prichádzaj k nemu, ako prichádza dieťa k svojmu otcovi, keď má ťažkosti, bez ohľadu na to, ako často prichádzaš s tou istou slabosťou. A Jehova ti milosrdne poskytne pomoc, lebo prejavuje nezaslúženú láskavosť.“

15., 16. Čo mnohí bratia a sestry pocítili, keď si uvedomili, že Jehova ich má stále rád?

¹⁵ Mnohým Jehovovým služobníkom prinieslo úľavu, keď si uvedomili, že Jehova ich neprestal mať rád. Napríklad na jedného brata pred niekoľkými rokmi zapôsobil príbeh, ktorý vyšiel v rubrike „Biblia mení životy“. Sestra v ňom rozprávala, že pre to, čo v minulosti zažila, nedokázala veriť, že ju Jehova môže mať rád. S takýmito pocitmi bojovala ešte veľa rokov po krste. Ale keď do hĺbky uvažovala o výkupnom, začala vnímať veci inak.

¹⁶ Ako jej príbeh pomohol tomu bratovi? Napísal: „V mladosti som zápasil so závislosťou od pornografie. Nedávno som k tomuto zlozvyku znovu skĺzol. Požiadal som o pomoc kresťanských starších a podarilo sa mi urobiť niektoré kroky, aby som svoj problém prekonal. Starší ma uistili, že Boh ma miluje a je milosrdný. Napriek tomu sa občas cítim bezcenný a prepadá ma pocit, že Jehova ma nemôže mať rád. Skúsenosť [tejto sestry] mi veľmi pomohla. Uvedomil som si, že keď si myslím, že Jehova mi nemôže odpustiť, vlastne tým hovorím, že výkupná obeť jeho Syna nie je dostatočná, aby prikryla moje hriechy. Tento článok som si vystrihol, aby som si ho mohol prečítať a rozjímať o ňom zakaždým, keď sa ma začnú zmocňovať pocity bezcennosti.“

17. Čo Pavlovi pomohlo, aby ho nepremohli prehnané výčitky svedomia?

¹⁷ Takéto príbehy nám pripomínajú to, čo zažil apoštol Pavol. Predtým ako sa stal kresťanom, sa dopustil mnohých vážnych hriechov. Pamätal si ich, ale nezaoberal sa nimi stále. (1. Tim. 1:12–15) Na výkupné sa pozeral ako na osobný dar od Jehovu. (Gal. 2:20) Vďaka tomu sa neumáral prehnanými výčitkami svedomia a zameriaval sa na to, aby dával Jehovovi to najlepšie.

18. Čo sme sa naučili v tomto článku?

¹⁸ V tomto článku sme hovorili o troch veciach, ktoré by mohli viesť k tomu, že by sme žili minulosťou. Čo sme sa naučili? (1) Pekné spomienky sú darom od Jehovu. Ale aj keď sme prežili pekný život, naša budúcnosť v novom svete bude ešte krajšia. (2) Môže sa stať, že nám niekto ublíži, ale keď sa rozhodneme, že mu odpustíme, dokážeme ísť ďalej. A (3) prehnané výčitky svedomia nám môžu brániť v tom, aby sme Jehovovi slúžili s radosťou. Preto je veľmi dôležité, aby sme tak ako Pavol uverili, že Jehova nám odpustil.

19. Ako vieme, že v novom svete nás už nebudú trápiť spomienky na minulosť?

¹⁹ Máme nádej, že budeme žiť večne. V Božom novom svete nás už nebudú trápiť spomienky na minulosť. Biblia hovorí: „Na predošlé veci sa už nebude spomínať.“ ​(Iz. 65:17) Niektorí z nás už v službe Jehovovi zostarli, ale v novom svete budeme opäť mladí. (Jób 33:25) Preto nežime minulosťou, ale upierajme svoj pohľad do budúcnosti a na život, ktorý je pred nami!