1., 2. a) Ako nás môžu ovplyvniť náhle zmeny? (Pozri obrázok v úvode článku.) b) Ako si môžeme podľa 131. žalmu zachovať vnútorný pokoj?

LLOYD A ALEXANDRA slúžili v Bételi viac ako 25 rokov. Keď sa dozvedeli, že budú odchádzať z Bételu, boli z toho nešťastní. Lloyd hovorí: „Život a práca v Bételi mi prirástli k srdcu. Rozumovo som chápal, prečo došlo k tejto zmene, ale celé nasledujúce týždne a mesiace som sa cítil odstrčený. Emocionálne som bol ako na hojdačke. V jednom momente som sa cítil celkom fajn, ale už o chvíľu som bol deprimovaný.“

² V našom živote občas dochádza k nečakaným zvratom, ktoré nám spôsobujú starosti a emocionálny stres. (Prísl. 12:25) Niekedy je pre nás ťažké zmieriť sa s týmito zmenami. Ako môžeme vtedy „uchlácholiť a utíšiť svoju dušu“? (Prečítajte Žalm 131:1–3.) V tomto článku pouvažujeme o niekoľkých Jehovových služobníkoch zo staroveku i zo súčasnosti, ktorí si dokázali udržať vnútorný pokoj napriek tomu, že zažili náhle zmeny.

3. Do akej situácie sa dostal Jozef?

³ Jozef mal asi 17 rokov, keď ho bratia predali do otroctva, lebo naňho žiarlili. Bol otcovým najmilším synom. (1. Mojž. 37:2–4, 23–28) Zhruba 13 rokov znášal otroctvo a väzenie v Egypte, ďaleko od svojho milovaného otca Jakoba. Vďaka čomu nepodľahol zúfalstvu a nezatrpkol?

4. a) O čom premýšľal Jozef vo väzení? b) Ako Jehova odpovedal na Jozefove modlitby?

⁴ Keď Jozef trpel vo väzení, určite svoju myseľ zameriaval na prejavy Jehovovej priazne. (1. Mojž. 39:21; Žalm 105:17–19) Ešte v mladšom veku mal prorocké sny a aj vďaka tomu nadobudol istotu, že Jehova je s ním. (1. Mojž. 37:5–11) Pravdepodobne sa zveril so svojím trápením Jehovovi, a to nielen raz. (Žalm 145:18) Boh vypočul jeho vrúcne modlitby a uistil ho, že bude s ním vo všetkých jeho ťažkostiach. (Sk. 7:9, 10) Nejaký čas po prepustení z väzenia si Jozef uvedomil, že Jehova utíšil jeho bolestné spomienky, keď mu dal syna. Preto dal svojmu prvorodenému meno Manaše (ktorého význam je „ten, kto dáva zabudnúť“) a povedal: „Boh mi dal zabudnúť na všetky moje ťažkosti.“ (1. Mojž. 41:51)

5. Ako na nás pôsobí „Boží pokoj“, pokiaľ ide o našu službu Jehovovi?

⁵ Aj my môžeme napriek nepriaznivým okolnostiam pociťovať upokojujúci účinok „Božieho pokoja“, ktorý stráži našu myseľ. (Filipanom 4:6, 7) Keď nás premáha úzkosť, obráťme sa na Jehovu. Potom pocítime „Boží pokoj“ a nepodľahneme sklonu vzdať sa, ale budeme odhodlaní ďalej sa namáhať v službe pre Jehovu. Pouvažujme o niekoľkých novodobých Jehovových služobníkoch, ktorí zažili takúto situáciu.

6., 7. Ako môžeme vďaka konkrétnej modlitbe opäť nadobudnúť vnútorný pokoj? Uveď príklad.

⁶ Ryan a Juliette slúžili ako dočasní zvláštni priekopníci. Keď sa dozvedeli, že budú končiť, vyviedlo ich to z miery. Ryan hovorí: „Hneď sme o tom povedali Jehovovi v modlitbe. Uvedomili sme si, že teraz máme príležitosť ukázať, či sa naňho spoliehame. V našom zbore bolo veľa novopokrstených, a tak sme Jehovu prosili o pomoc, aby sme im dali dobrý príklad vo viere.“

⁷ Vypočul Jehova ich modlitbu? Ryan spomína: „Počiatočné negatívne pocity a starosti po modlitbe ihneď zmizli. Boží pokoj strážil naše srdce a našu myseľ. Uvedomili sme si, že ak chceme byť pre Jehovu užitoční, musíme si zachovávať správny postoj.“

8. – 10. a) Ako môžeme s pomocou Božieho ducha zvládnuť úzkostlivé starosti? b) Ako môže Jehova zareagovať na naše úsilie zachovať si duchovné zmýšľanie?

⁸ S pomocou Božieho ducha sa nielen upokojíme, ale si aj spomenieme na dôležité biblické verše, vďaka ktorým zostaneme zameraní na duchovné veci. (Prečítajte Jána 14:26, 27.) Príkladom toho sú manželia Philip a Mary, ktorí slúžili v Bételi takmer 25 rokov. V priebehu štyroch mesiacov im obom zomrela mama i ďalší príbuzný a začali sa starať o Marinho otca, ktorý trpí demenciou.

⁹ Philip rozpráva: „Myslel som si, že to celkom dobre zvládam, ale niečo mi chýbalo. Pri čítaní študijného článku v Strážnej veži som narazil na text z Kolosanom 1:11. Vytrvával som, to hej, ale nie v biblickom slova zmysle. Potreboval som ‚úplne vytrvať a s radosťou byť trpezlivý‘. Vďaka tomuto veršu som si uvedomil, že moja radosť nezávisí od okolností, ale od toho, či sa dávam viesť Božím duchom.“

¹⁰ Keďže Philip a Mary sa snažili udržať si duchovný pohľad na svoju situáciu, Jehova ich bohato odmenil. Krátko po odchode z Bételu obaja zaviedli niekoľko biblických štúdií so záujemcami, ktorí chceli študovať viackrát do týždňa. Mary to spätne hodnotí takto: „Mali sme z nich veľkú radosť. Jehova nám dal touto cestou najavo, že všetko dobre dopadne.“

11., 12. a) Čo robil Jozef, aby mal Jehova čo požehnať? b) Ako Jehova odmenil Jozefa za jeho vytrvalosť?

¹¹ Náhle zmeny nás môžu tak zaskočiť, že nedokážeme myslieť na nič iné, len na problémy. Niečo také sa mohlo stať aj Jozefovi. No on sa rozhodol, že bude vo svojej situácii konať tak, aby mal Jehova čo požehnať. Vo väzení usilovne pracoval na každej úlohe, ktorú dostal od hlavného väzenského dozorcu, presne tak, ako si predtým počínal v Putifárovom dome. (1. Mojž. 39:21–23)

¹² Jedného dňa mu boli zverení do starostlivosti dvaja muži, ktorí mali predtým dôležité postavenie na faraónovom dvore. Jozef si svojím láskavým prístupom získal ich dôveru. Zverili sa mu so svojimi starosťami a vyrozprávali mu záhadné sny, ktoré mali predchádzajúcej noci. (1. Mojž. 40:5–8) V tej chvíli nemohol tušiť, že tento rozhovor bude znamenať zásadný prelom v jeho živote. Hoci ešte musel vydržať ďalšie dva roky vo väzení, nakoniec bol prepustený a v ten istý deň ustanovený za druhého najmocnejšieho vládcu po faraónovi. (1. Mojž. 41:1, 14–16, 39–41)

13. Kedy bude mať Jehova čo požehnať?

¹³ Tak ako Jozef, aj my sa môžeme ocitnúť v situácii, ktorú nemôžeme takmer vôbec ovplyvniť. Ak však zostaneme trpezliví a budeme robiť všetko, čo môžeme, Jehova bude mať čo požehnať. (Žalm 37:5) Niekedy sa azda môžeme cítiť zmätení, ale apoštol Pavol nás uisťuje, že nikdy nebudeme „celkom bez východiska“, čiže bez nádeje. (2. Kor. 4:8) Pravdivosť týchto slov zažijeme aj my, najmä ak zostaneme zameraní na službu.

14. – 16. Ako zostal evanjelista Filip zameraný na službu napriek zmeneným okolnostiam?

¹⁴ Evanjelista Filip je vynikajúcim príkladom človeka, ktorý zostal zameraný na službu napriek zmeneným okolnostiam. Istý čas vykonával v Jeruzaleme určitú úlohu. (Sk. 6:1–6) No potom sa všetko zmenilo. Po Štefanovej mučeníckej smrti sa zdvihla vlna krutého prenasledovania. Následkom toho Kristovi nasledovníci utiekli z Jeruzalema. Filip sa na to len nečinne neprizeral, ale odišiel slúžiť do mesta Samárie, kde väčšina ľudí ešte nepočula dobré posolstvo. (Mat. 10:5; Sk. 8:1, 5)

¹⁵ Filip bol ochotný ísť kamkoľvek, kam ho svätý duch viedol. Preto ho Jehova použil, aby začal zvestovať dobré posolstvo na nových územiach. Mnohí Židia pohŕdali Samaritánmi, ale Filipov nestranný prístup bol pre nich ako svieži vánok. Vôbec teda neprekvapuje, že zástupy Samaritánov ho „jednomyseľne [a] pozorne“ počúvali. (Sk. 8:6–8)

¹⁶ Potom svätý duch viedol Filipa do dvoch miest Ašdódu a Cézarey, kde žila veľká populácia pohanov. (Sk. 8:39, 40) Asi 20 rokov po odchode zo Samárie sa Filipova situácia znova zmenila. Usadil sa, založil si rodinu a slúžil v miestnom obvode. Napriek zmeneným okolnostiam zostal zameraný na službu a spolu s rodinou sa tešil z Jehovovho bohatého požehnania. (Sk. 21:8, 9)

17., 18. Prečo sa môžeme lepšie vyrovnať so zmenami, keď sa zameriame na službu?

¹⁷ Mnohí služobníci celým časom, ktorým sa zmenili okolnosti, môžu dosvedčiť, že vnútorný pokoj si zachovali práve vďaka tomu, že sa zamerali na službu. Keď Osborne a Polite, manželia z Južnej Afriky, odišli z Bételu, dúfali, že čoskoro si nájdu prácu na čiastočný úväzok a ubytovanie. Osborne rozpráva: „Žiaľ, prácu sme si nenašli tak rýchlo, ako sme si mysleli.“ Jeho manželka Polite dodáva: „Nemohli sme si ju nájsť tri mesiace, a pritom sme nemali žiadne úspory. Bolo to fakt ťažké.“

¹⁸ Ako prekonali túto náročnú situáciu? Osborne to zhŕňa slovami: „Vďaka službe so zborom sme si zachovali vnútorný pokoj a pozitívny postoj. Nesedeli sme a nebedákali, ale naplno sme sa venovali službe a to nám prinášalo radosť. Preskúmali sme všetky pracovné ponuky a nakoniec sme si prácu našli.“

19. a) Vďaka čomu si zachováme vnútorný pokoj? b) Ako nás to obohatí, keď sa prispôsobíme zmeneným okolnostiam? Uveď príklad.

¹⁹ Z týchto príkladov vidíme, že ak robíme všetko, čo nám okolnosti dovoľujú, a s dôverou čakáme na Jehovu, zachováme si vnútorný pokoj. (Prečítajte Micheáša 7:7.) Keď sa prispôsobíme zmeneným okolnostiam, časom si dokonca uvedomíme, že sme si posilnili vzťah k Jehovovi. Polite, ktorú sme už citovali, z vlastnej skúsenosti hovorí: „Po odchode z Bételu som sa naučila, čo to znamená spoliehať sa na Jehovu, aj keď sa zdá, že všetko je proti mne. Veľmi som si k nemu posilnila vzťah.“

20., 21. Ako nás to ešte môže obohatiť, keď sa prispôsobíme zmeneným okolnostiam? Uveď príklad.

²⁰ Mary, ktorú sme už spomenuli, sa stále stará o svojho zostarnutého otca a zároveň slúži ako priekopníčka. Úprimne priznáva: „Teraz už viem, že keď ma niečo trápi, potrebujem sa zastaviť, pomodliť a upokojiť. Asi to najväčšie ponaučenie, ktoré som si z toho všetkého vzala, je nechať veci v Jehovových rukách. A to budeme veľmi potrebovať aj v budúcnosti.“

²¹ Lloyd a Alexandra, ktorí boli spomenutí v úvode, pripúšťajú, že nové okolnosti boli pre nich najväčšou skúškou viery, akú doteraz zažili. Hovoria: „V skúškach sa ukáže, či je naša viera dostatočne silná na to, aby sme dokázali zvládnuť aj náročné situácie a pritom si zachovali pokoj. Stávame sa tak lepšími ľuďmi.“

22. Čím si môžeme byť istí, keď robíme vo svojej situácii všetko, čo môžeme?

²² Život nám môže priniesť nečakané zmeny. Možno dostaneme novú úlohu v organizácii, postihnú nás zdravotné ťažkosti alebo sa nám zmení situácia v rodine. Buďme si istí, že Jehova sa o nás zaujíma a v pravý čas nám pomôže. (Hebr. 4:16; 1. Petra 5:6, 7) Dovtedy sa snažme robiť vo svojej situácii všetko, čo môžeme. Prosme nášho milujúceho nebeského Otca o pomoc a úplne sa naňho spoliehajme. Tak si aj napriek zmeneným okolnostiam zachováme vnútorný pokoj.