41. ŠTUDIJNÝ ČLÁNOK

Slúžime Bohu, ktorý je „bohatý v milosrdenstve“

Slúžime Bohu, ktorý je „bohatý v milosrdenstve“

„Jehova je dobrý ku všetkým a jeho milosrdenstvo vidieť vo všetkom, čo robí.“ ​(ŽALM 145:9)

PIESEŇ Č. 38 Uvrhni svoje bremeno na Jehovu

ČO SA DOZVIEME *

1. Čo nám možno príde na myseľ, keď uvažujeme o milosrdnom človeku?

AKO by sme opísali milosrdného človeka? Možno by sme o ňom povedali, že je láskavý, srdečný, súcitný a štedrý. V tejto súvislosti nám pravdepodobne príde na myseľ Ježišov príbeh o milosrdnom Samaritánovi. Tento muž z iného národa bol milosrdný k Židovi, ktorého prepadli lupiči. Zraneného Žida mu prišlo ľúto a láskavo sa oňho postaral. (Luk. 10:29–37) Toto podobenstvo kladie dôraz na nádhernú vlastnosť nášho Boha – na milosrdenstvo. Milosrdenstvo je prejavom Božej lásky a denne ho pociťujeme v mnohých ohľadoch.

2. Akým ďalším spôsobom sa prejavuje milosrdenstvo?

2 Milosrdenstvo sa prejavuje aj ďalším spôsobom. Milosrdný človek upustí od trestu, keď je na to podklad. V tomto zmysle je Jehova k nám určite milosrdný. Žalmista o ňom povedal: „Nezaobchádza s nami podľa našich hriechov.“ ​(Žalm 103:10) Niekedy však môže Jehova prísne naprávať človeka, ktorý hreší.

3. Aké otázky si zodpovieme v tomto článku?

3 V tomto článku si zodpovieme tri otázky: Prečo Jehova prejavuje milosrdenstvo? Je prísne naprávanie prejavom milosrdenstva? A čo nám môže pomôcť, aby sme boli milosrdní? Hľadajme odpovede na tieto otázky v Božom Slove.

PREČO JEHOVA PREJAVUJE MILOSRDENSTVO

4. Prečo Jehova prejavuje milosrdenstvo?

4Jehova je k nám milosrdný, pretože nás miluje. Apoštol Pavol napísal, že Boh je „bohatý v milosrdenstve“. V tomto kontexte Pavol spojil Božie milosrdenstvo s tým, že Boh dal svojim nedokonalým pomazaným služobníkom nádej na život v nebi. (Ef. 2:4–7) Ale Jehova prejavuje milosrdenstvo nielen svojim pomazaným služobníkom. Žalmista Dávid napísal: „Jehova je dobrý ku všetkým a jeho milosrdenstvo vidieť vo všetkom, čo robí.“ ​(Žalm 145:9) Jehova miluje ľudí, a preto im prejavuje milosrdenstvo vždy, keď je na to podklad.

5. Odkiaľ Ježiš vedel, že Jehova je milosrdný?

5 Ježiš vie lepšie než ktokoľvek iný, ako rád Jehova prejavuje milosrdenstvo. Počas tisícročí ľudskej histórie bol v tesnej blízkosti svojho Otca v nebesiach. (Prísl. 8:30, 31) Pri mnohých príležitostiach videl, ako jeho Otec prejavuje milosrdenstvo hriešnym ľuďom. (Žalm 78:37–42) A keď vyučoval, často zdôrazňoval túto príťažlivú vlastnosť svojho Otca.

Otec svojho syna neponížil, ale tešil sa, že sa vrátil domov (Pozri 6. odsek.) *

6. Ako nám Ježiš pomohol pochopiť, že jeho Otec je milosrdný?

6 Ako sme hovorili v predchádzajúcom článku, Ježiš vyrozprával podobenstvo o márnotratnom synovi, aby nám pomohol pochopiť, ako rád Jehova prejavuje milosrdenstvo. Tento syn odišiel z domu, v ďalekej krajine „žil neviazaným životom a svoj majetok premrhal“. (Luk. 15:13) Neskôr sa zo svojho nemravného spôsobu života kajal, pokoril sa a vrátil sa domov. Ako ho prijme jeho otec? Tento mladý muž nemusel dlho čakať, aby to zistil. Ježiš povedal: „Otec ho už z diaľky uvidel a prišlo mu ho ľúto. Utekal k nemu, padol mu okolo krku a nežne ho pobozkal.“ Otec svojho syna neponížil, ale milosrdne mu odpustil a prijal ho späť do svojej rodiny. Márnotratný syn vážne zhrešil, ale keďže robil pokánie, otec mu odpustil. Tento milosrdný otec z podobenstva predstavuje Jehovu. Takto pôsobivo Ježiš vykreslil, že jeho Otec je ochotný odpustiť hriešnikom, ktorí sa úprimne kajajú. (Luk. 15:17–24)

7. Ako súvisí Jehovovo milosrdenstvo s jeho múdrosťou?

7Jehova prejavuje milosrdenstvo, lebo je nesmierne múdry. Jeho múdrosť nie je nejaká chladná, čisto rozumová vlastnosť. Práve naopak, Biblia hovorí, že „múdrosť zhora“ je „plná milosrdenstva a dobrých skutkov“. (Jak. 3:17) Jehova je ako milujúci rodič a vie, že keď je k svojim deťom milosrdný, je to na ich dobro. (Žalm 103:13; Iz. 49:15) Vďaka Božiemu milosrdenstvu máme nádej do budúcnosti napriek tomu, že sme nedokonalí. Keďže Jehova je nekonečne múdry, prejaví milosrdenstvo vždy, keď vidí, že je na to podklad. Ale vie aj to, kedy nie je namieste prejaviť milosrdenstvo. Vo svojej múdrosti nikdy neprekročí hranicu medzi milosrdenstvom a prílišnou toleranciou k nesprávnemu konaniu.

8. Čo je niekedy nevyhnutné a prečo?

8 Čo by sme mali robiť, ak sa niektorý Boží služobník vedome dopúšťa hriechu? Pavol, vedený svätým duchom, napísal, aby sme sa s takým človekom nestýkali. (1. Kor. 5:11) Nekajúcni previnilci sú zo zboru vylúčení. Takýto nevyhnutný krok slúži na to, aby boli chránení verní bratia a sestry a aby zbor zostal v Božích očiach čistý. Pre niektorých však môže byť ťažké vidieť vo vylúčení prejav Božieho milosrdenstva. Ako to teda je? Pozrime sa.

JE VYLÚČENIE PREJAVOM MILOSRDENSTVA?

Aj keď pastier oddelí chorú ovečku od stáda, naďalej sa o ňu stará (Pozri 9. – 11. odsek.)

9., 10. Prečo môžeme na základe Hebrejom 12:5, 6 povedať, že vylúčenie je milosrdné opatrenie? Znázorni to.

9 Keď na zhromaždení počujeme oznam, že niekto, koho poznáme a máme radi, „už nie je Jehovovým svedkom“, veľmi nás to zarmúti. Možno si kladieme otázku, či bolo nutné, aby bol vylúčený. Je vylúčenie skutočne prejavom milosrdenstva? Áno, je. Odoprieť naprávanie niekomu, kto ho potrebuje, nie je múdre, milosrdné ani láskavé. (Prísl. 13:24) Môže vylúčenie pomôcť nekajúcnemu previnilcovi, aby zmenil svoje správanie a kajal sa? Áno, môže. Mnohí, ktorí sa dopustili vážneho hriechu, si uvedomili, že takýto rázny krok, ktorý starší urobili, bolo práve to, čo potrebovali. Pomohlo im to, aby sa spamätali, prestali s nesprávnym konaním a vrátili sa do Jehovovho milujúceho náručia. (Prečítajte Hebrejom 12:5, 6.)

10 Uveďme si príklad. Pastier si všimne, že jedna z jeho ovečiek je chorá. Má takú chorobu, že ju musí oddeliť od stáda. Ale ovce sú spoločenské tvory. Túžia byť spolu s ostatnými ovečkami, a keď sú od stáda oddelené, sú znepokojené. Znamená to, že pastier je necitlivý alebo krutý, keď izoluje ovečku od stáda, aby sa vyliečila? Samozrejme, že nie. Vie, že keby dovolil, aby chorá ovečka zostala v stáde, choroba by sa rozšírila. Ale keď ju izoluje, ochráni tým celé stádo. (Porovnaj 3. Mojžišovu 13:3, 4.)

11. a) V akom zmysle sa vylúčený kresťan podobá na chorú ovečku? b) Čo môže vylúčenému kresťanovi pomôcť, aby sa duchovne uzdravil?

11 Keď je niektorý kresťan vylúčený, mali by sme sa naňho pozerať ako na chorú ovečku. Je chorý duchovne. (Jak. 5:14) A duchovná choroba, tak ako niektoré druhy fyzických chorôb, môže byť veľmi nákazlivá. Preto je v niektorých prípadoch nevyhnutné, aby bol duchovne chorý kresťan izolovaný od zboru. Tento krok je prejavom Jehovovej lásky k tým, ktorí mu zostali verní, a môže previnilcovi pomôcť, aby si uvedomil, čo zlé urobil, a aby sa kajal. Vylúčený kresťan môže chodiť na zhromaždenia, kde sa môže duchovne sýtiť a posilňovať si vieru. Môže tiež dostávať naše publikácie pre svoju osobnú potrebu a sledovať vysielanie JW Broadcasting®. Keď starší vidia, že robí duchovný pokrok, môžu mu dať z času na čas osobnú radu alebo usmernenie, aby sa duchovne uzdravil a mohol byť znova Jehovovým svedkom.

12. Čo je niekedy prejavom lásky a milosrdenstva voči nekajúcnemu previnilcovi?

12 Je dôležité uvedomiť si, že vylúčení sú len nekajúcni previnilci. Starší vedia, že vylúčenie je vážna vec, a neberú ju na ľahkú váhu. Vedia, že Jehova napráva „v správnej miere“. (Jer. 30:11) Milujú svojich bratov a nechcú urobiť nič, čo by im duchovne uškodilo. Niekedy je však prejavom lásky a milosrdenstva, keď je previnilec na nejaký čas vylúčený zo zboru.

13. Prečo musel byť jeden kresťan v Korinte vylúčený?

13 Zamyslime sa, aké pokyny dal apoštol Pavol v súvislosti s jedným nekajúcnym previnilcom v korintskom zbore. Ten človek žil v nemravnom vzťahu s manželkou svojho otca. To bolo niečo neslýchané! Pavol vedel, aký zákon dal Jehova v tomto ohľade starovekému Izraelu: „Muž, ktorý má pohlavný styk s manželkou svojho otca, ponížil svojho otca. Obaja musia zomrieť.“ ​(3. Mojž. 20:11) Samozrejme, Pavol nemohol nariadiť, aby tohto muža usmrtili. Ale dal Korinťanom pokyn, aby ho vylúčili. Nemravné správanie tohto muža malo na ostatných v zbore zlý vplyv. A niektorí sa dokonca za jeho šokujúce správanie vôbec nehanbili! (1. Kor. 5:1, 2, 13)

14. Ako Pavol prejavil milosrdenstvo vylúčenému mužovi v Korinte a prečo? (2. Korinťanom 2:5–8, 11)

14 Neskôr sa Pavol dozvedel, že tento muž urobil vo svojom živote veľké zmeny a úprimne sa kajal. Hoci priniesol pohanu na zbor, Pavol k nemu nechcel byť príliš prísny. Napísal starším: „Ochotne mu odpustite a utešte ho.“ Prečo to mali urobiť? „Aby ho nepohltil prílišný smútok.“ Pavol mal s kajúcnym mužom súcit. Nechcel, aby ten muž bol taký zarmútený, taký zdrvený z toho, čo urobil, že by sa ani neusiloval o odpustenie. (Prečítajte 2. Korinťanom 2:5–8, 11.)

15. Ako môžu byť starší pevní a zároveň milosrdní?

15 Tak ako Jehovu, aj starších podnecuje láska k tomu, aby prejavovali milosrdenstvo. Sú pevní, keď je to nutné, ale milosrdní, keď je to možné, čiže keď je na to podklad. Inak by to nebolo milosrdenstvo, ale prílišná tolerancia k nesprávnemu konaniu. Sú však starší jediní, kto by mal prejavovať milosrdenstvo?

ČO NÁM POMÔŽE, ABY SME BOLI MILOSRDNÍ?

16. Ako sa podľa Prísloví 21:13 Jehova správa k tým, ktorí neprejavujú milosrdenstvo?

16 Všetci kresťania by mali byť milosrdní tak ako Jehova. Prečo? Jedným z dôvodov je, že Jehova nebude vypočúvať modlitby tých, ktorí nie sú k druhým milosrdní. (Prečítajte Príslovia 21:13.) Určite nikto z nás nechce, aby Jehova prestal vypočúvať naše modlitby. Preto by sme si mali dávať veľký pozor, aby sme si neosvojili nemilosrdný postoj k tým, ktorí nejako trpia. Nechceme si zapchávať uši pred ich volaním o pomoc. Naopak, chceme si vziať k srdcu túto biblickú radu: „Kto nie je milosrdný, bude súdený bez milosrdenstva.“ ​(Jak. 2:13) Keď pokorne uznáme, že aj my potrebujeme milosrdenstvo, ochotnejšie ho prejavíme druhým. Zvlášť je to potrebné vtedy, keď sa kajúcny previnilec vráti do zboru.

17. Ako kráľ Dávid prejavoval milosrdenstvo?

17 Biblické príklady nám pomáhajú, aby sme neboli bezcitní, ale milosrdní. Pouvažujme napríklad nad kráľom Dávidom. Dávid často prejavoval milosrdenstvo. Hoci ho Saul chcel zabiť, Dávid mu prejavil milosrdenstvo, lebo sa naňho pozeral ako na Jehovovho pomazaného. Nebol pomstychtivý a nikdy mu to nechcel odplatiť. (1. Sam. 24:9–12, 18, 19)

18., 19. V akých dvoch prípadoch Dávid neprejavil milosrdný postoj?

18 Ale Dávid nebol vždy milosrdný. Bolo to napríklad vtedy, keď sa Nábal, ktorý bol drsným človekom, vyjadroval neúctivo o Dávidovi a jeho mužoch a odmietol im dať jedlo. Dávid sa rozzúril a chcel Nábala a všetkých mužov v jeho domácnosti zabiť. Ale vďaka rýchlemu zásahu Nábalovej trpezlivej a láskavej manželky Abigail sa Dávid neprevinil preliatím krvi. (1. Sam. 25:9–22, 32–35)

19 Pri inej príležitosti prorok Nátan porozprával Dávidovi príbeh o bohatom mužovi, ktorý olúpil svojho chudobného suseda o jedinú milovanú ovečku. Dávid sa veľmi nahneval a povedal: „Akože žije Jehova, muž, ktorý to urobil, si zaslúži smrť!“ ​(2. Sam. 12:1–6) Vieme, že Dávid poznal mojžišovský Zákon. Zlodej, ktorý ukradol ovcu, ju musel štvornásobne nahradiť. (2. Mojž. 22:1) Ale potrestať ho smrťou? To bol príliš prísny rozsudok. Ukázalo sa, že Nátan si tento príbeh vymyslel, aby ním poukázal na oveľa horšie zločiny – na tie, ktorých sa dopustil Dávid. A Jehova prejavil Dávidovi oveľa väčšie milosrdenstvo, než aké prejavil Dávid zlodejovi oviec v Nátanovom podobenstve. (2. Sam. 12:7–13)

Kráľ Dávid prejavil nemilosrdný postoj k mužovi z Nátanovho podobenstva (Pozri 19., 20. odsek.) *

20. Čo sa učíme z dvoch prípadov, keď Dávid prejavil nemilosrdný postoj?

20 Všimnime si, že keď sa Dávid nechal uniesť hnevom, odsúdil Nábala a všetkých jeho mužov na smrť. A neskôr bez váhania odsúdil na smrť aj muža z Nátanovho podobenstva. Najmä v tom druhom prípade sa možno čudujeme, prečo inak súcitný človek vyniesol taký prísny rozsudok. Zamyslime sa nad tým, čo vtedy Dávid prežíval. Mal zaťažené svedomie. Nemilosrdný, odsudzujúci postoj nie je znakom dobrého duchovného stavu. Práve naopak. Ježiš svojich nasledovníkov dôrazne varoval: „Nesúďte, aby ste neboli súdení. Lebo ako súdite druhých, tak budete súdení.“ ​(Mat. 7:1, 2) Teda dávajme si pozor, aby sme neboli príliš prísni, ale snažme sa byť „bohatí v milosrdenstve“ ako náš Boh.

21., 22. Akými konkrétnymi spôsobmi môžeme prejavovať milosrdenstvo?

21 Milosrdenstvo je viac než len pocit ľútosti. Je to súcit, ktorý sa prejavuje skutkami. Preto by sme mali byť všímaví, kto v našom okolí, v našej rodine či v zbore potrebuje pomoc. Určite sa nám naskytne veľa príležitostí na to, aby sme prejavili milosrdenstvo. Potrebuje niekto útechu? Môžeš niekomu poskytnúť pomoc, napríklad priniesť mu jedlo alebo mu iným spôsobom podať pomocnú ruku? Potrebuje útechu a povzbudenie znovuprijatý kresťan? Môžeš sa deliť o utešujúcu dobrú správu z Biblie s druhými? To je jeden z najlepších spôsobov, ako prejaviť milosrdenstvo každému, koho stretneme. (Jób 29:12, 13; Rim. 10:14, 15; Jak. 1:27)

22 Keď si všímame, čo druhí potrebujú, uvidíme množstvo príležitostí na prejavenie milosrdenstva. A keď sme milosrdní, robíme veľkú radosť nášmu nebeskému Otcovi, ktorý je „bohatý v milosrdenstve“.

PIESEŇ Č. 13 Modlitba vďakyvzdania

^ 5. ods. Milosrdenstvo je jedna z Jehovových najkrajších vlastností a každý z nás by si ju mal rozvíjať. V tomto článku preskúmame, prečo Jehova prejavuje milosrdenstvo, prečo sa dá povedať, že naprávanie od neho je dôkazom jeho milosrdenstva, a ako môžeme prejavovať túto krásnu vlastnosť.

^ 59. ods. OPIS OBRÁZKOV: Otec zo strechy domu vidí, ako sa jeho stratený syn vracia domov, a beží mu oproti.

^ 63. ods. OPIS OBRÁZKA: Kráľ Dávid, zaťažený vinou, reaguje prehnane na Nátanovo podobenstvo a s hnevom hovorí, že bohatý muž si zaslúži smrť.