1., 2. a) Ako by vyzeral náš život bez Biblie? b) Hlavne kedy môžeme mať úžitok z Biblie?

VIEŠ si predstaviť, ako by tvoj život vyzeral bez Biblie? Nemal by si žiadne spoľahlivé rady, ktorými by si sa mohol riadiť v každodennom živote. Nepoznal by si uspokojujúce odpovede na otázky o Bohu, živote a budúcnosti. A nevedel by si nič o tom, čo Jehova urobil pre ľudí v minulosti.

² Našťastie nie sme v takej zúfalej situácii. Jehova nám dal svoje Slovo a sľúbil nám, že biblické posolstvo pretrvá navždy. Keď apoštol Peter citoval slová z Izaiáša 40:8, nemal na mysli priamo Bibliu v dnešnej podobe, ale v širšom zmysle jej posolstvo. (1. Petra 1:24, 25) Pochopiteľne, úžitok z Biblie môžeme mať hlavne vtedy, keď je dostupná v našom jazyku. Ľudia, ktorí milujú Božie Slovo, si to uvedomujú už oddávna. Počas stáročí ju úprimní jednotlivci vytrvalo prekladali a šírili, aj keď to nebolo jednoduché. Tak ako Jehova túžili, aby „boli ľudia každého druhu zachránení a prišli k presnému poznaniu pravdy“. (1. Tim. 2:3, 4)

3. Nad čím sa zamyslíme v tomto článku? (Pozri obrázok v úvode článku.)

³ V tomto článku sa zamyslíme nad tým, ako Božie Slovo pretrvalo napriek (1) zmenám v jazyku, (2) politickému vývoju, ktorý ovplyvnil to, akým jazykom sa ľudia bežne rozprávali, a (3) snahám zmariť prekladanie Biblie. Čo dobré nám prinesie takáto úvaha? Prehĺbime si vďačnosť za Bibliu a aj lásku k jej Autorovi, ktorý nám ju dal na náš úžitok. (Mich. 4:2; Rim. 15:4)

4. a) Čo sa časom deje s jazykmi? b) Čo dokazuje, že Boh má rád všetkých ľudí bez ohľadu na to, akým jazykom hovoria, a aké pocity to v tebe vyvoláva?

⁴ Jazyky sa časom menia. Slová a slovné spojenia tak niekedy nadobudnú celkom iný význam. Možno aj tebe príde na um príklad toho, ako sa časom zmenil jazyk, ktorým hovoríš. To isté platí aj pre hebrejčinu a gréčtinu, v ktorých bola napísaná väčšina Biblie. Súčasná podoba týchto jazykov sa veľmi líši od hebrejčiny a gréčtiny, ktoré sa používali v biblických časoch. Takže v podstate každý, kto chce dnes porozumieť Božiemu Slovu, musí čítať jeho preklad — dokonca aj tí, ktorí hovoria súčasnou hebrejčinou a gréčtinou. Niektorí si možno myslia, že keď sa naučia starovekú hebrejčinu a gréčtinu, budú Biblii lepšie rozumieť. Učiť sa staroveké jazyky však nemusí byť také užitočné, ako by si predstavovali. Našťastie dnes je celá Biblia alebo jej časti preložená do viac než 3 200 jazykov. Je zjavné, že Jehova si praje, aby ľudia z „každého národa, kmeňa, jazyka“ mohli mať úžitok z jeho Slova. (Zjavenie 14:6) Nepribližuje ťa to ešte viac k nášmu milujúcemu a nestrannému Bohu? (Sk. 10:34)

5. Čím je významná Biblia kráľa Jakuba?

⁵ To, že jazyky sa menia, má vplyv aj na preklady Biblie. Preklad, ktorému ľudia dobre rozumeli v čase, keď bol vydaný, sa neskôr stane zastaraným. Zamyslime sa nad jedným prekladom Biblie do angličtiny. V roku 1611 bola prvý raz vydaná Biblia kráľa Jakuba. Stala sa jednou z najpoužívanejších anglických Biblií a významne ovplyvnila anglický jazyk. Avšak meno Jehova je v nej uvedené iba niekoľkokrát. Božie meno bolo na väčšine miest, na ktorých sa pôvodne vyskytovalo v Hebrejských Písmach, nahradené slovom „PÁN“, napísaným veľkými písmenami. Neskoršie vydania uvádzali slovo „PÁN“ aj v niekoľkých veršoch Kresťanských gréckych Písiem. Týmto spôsobom autori Biblie kráľa Jakuba uznali, že Božie meno má v takzvanom Novom zákone svoje náležité miesto.

6. Prečo sme vďační za Preklad nového sveta?

⁶ Biblia kráľa Jakuba bola napísaná jazykom, ktorým ľudia bežne hovorili v čase, keď bola vydaná. Ale tento jazyk časom zastaral a mnohým slovám, ktoré sú použité v tomto preklade, dnes ľudia už nerozumejú. To isté platí aj pre staré preklady Biblie do iných jazykov, napríklad Kralickú Bibliu a Roháčkov preklad. Preto sme určite veľmi vďační, že máme moderný Preklad nového sveta Svätých písiem! Dnes je tento preklad celý alebo sčasti dostupný vo vyše 150 jazykoch, a tak je k dispozícii väčšine svetovej populácie. Vďaka tomu, aký je zrozumiteľný, môže posolstvo z Božieho Slova pôsobiť na naše srdce. (Žalm 119:97) A čo je tiež dôležité, Preklad nového sveta vracia Božie meno na jeho pôvodné miesto.

7., 8. a) Prečo mnohí Židia v treťom storočí pred n. l. nerozumeli Hebrejským Písmam? b) Čo je grécka Septuaginta?

⁷ V priebehu dejín mal politický vývoj niekedy vplyv na to, akým jazykom sa rozprávali bežní ľudia. Ako sa Boh postaral o to, aby napriek tomuto vývoju ľudia naďalej rozumeli jeho Slovu? Zamyslime sa nad jedným príkladom z minulosti. Prvých 39 kníh Biblie napísali Izraeliti, teda Židia. Práve im boli pôvodne „zverené Božie sväté vyhlásenia“. (Rim. 3:1, 2) V treťom storočí pred n. l. však mnohí Židia už nerozumeli po hebrejsky. Prečo? Pretože keď Alexander Veľký dobýval ďalšie a ďalšie územia a pripájal ich ku Gréckej ríši, spoločným jazykom mnohých jeho poddaných sa stávala gréčtina. (Dan. 8:5–7, 20, 21) Židia roztrúsení na rozsiahlom území ríše neboli výnimkou. Keďže mnohí začali hovoriť po grécky, bolo pre nich ťažké rozumieť Hebrejským Písmam. Ako sa to vyriešilo?

⁸ Asi v polovici tretieho storočia pred n. l. bolo z hebrejčiny do gréčtiny preložených prvých päť kníh Biblie. Zvyšná časť Hebrejských Písiem bola preložená v druhom storočí pred n. l. Výsledkom bola zbierka biblických kníh, ktorá sa stala známou ako grécka Septuaginta. Tá je prvým písomným prekladom celých Hebrejských Písiem, o ktorom vieme.

9. a) Aký vplyv mala na čitateľov Božieho Slova Septuaginta a ďalšie rané preklady? b) Ktorú pasáž Hebrejských Písiem máš najradšej?

⁹ Septuaginta veľmi prispela k tomu, že Hebrejské Písma si mohli čítať grécky hovoriaci Židia, ako aj ďalší ľudia. Vieš si predstaviť, akí nadšení museli byť, keď počuli alebo čítali Božie Slovo v jazyku, ktorému teraz najlepšie rozumeli?! Neskôr boli časti Biblie preložené do ďalších spoločných jazykov, ako je sýrčina, gótčina a latinčina. Keď si ľudia čítali sväté spisy v jazyku, ktorému rozumeli, mnohí si iste obľúbili nejakú konkrétnu pasáž tak ako aj my dnes. (Žalm 119:162–165) Božie Slovo skutočne pretrvalo napriek tomu, ako sa menil jazyk bežných ľudí.

10. Prečo nemala väčšina ľudí vo Viklefových časoch k Biblii prakticky žiadny prístup?

¹⁰ Ľudia, ktorí boli pri moci, sa niekedy snažili zabrániť bežným ľuďom, aby mali prístup k Biblii. Úprimní jednotlivci sa však týmto odporom nedali zastaviť. Napríklad v 14. storočí bol teológ menom Ján Viklef pevne presvedčený, že úžitok z Božieho Slova by mali mať všetci. Ale v tých časoch obyčajní ľudia v Anglicku nemali v podstate žiaden prístup k Biblii. Prečo? Okrem iného preto, lebo mnohí si ju nemohli dovoliť, keďže sa prepisovala ručne a jej výroba bola veľmi drahá. Navyše väčšina ľudí bola negramotná. A aj keď v kostole určite počuli čítanie biblických pasáží, sotva niečomu rozumeli. Z akého dôvodu? Cirkev oficiálne uznávala iba jeden preklad Biblie, Vulgátu, a ten bol v latinčine. V stredoveku však bola latinčina pre bežných ľudí prakticky mŕtvym jazykom! Ako sa Jehova postaral o to, aby mali ľudia prístup k pokladom z jeho Slova? (Prísl. 2:1–5)

11. Čo dobré sa dosiahlo vďaka Viklefovej Biblii?

¹¹ V roku 1382 vyšiel anglický preklad Biblie, ktorý sa časom začal označovať ako Viklefova Biblia. Nasledovníci Jána Viklefa, nazývaní lolardi, si ho rýchlo obľúbili. Títo putujúci kazatelia chodili po celom Anglicku z dediny do dediny a obyčajným ľuďom pomáhali rozumieť Božiemu Slovu a zamilovať si ho. Tým, ktorých stretli, často čítali pasáže z Viklefovej Biblie a nechávali im jej ručné odpisy. Dosiahli niečo obdivuhodné: v ľuďoch znova vzbudili záujem o Božie Slovo.

12. Aký postoj zaujali duchovní voči Viklefovi a jeho nasledovníkom?

¹² Duchovní nenávideli Viklefa, jeho preklad Biblie i jeho nasledovníkov. Preto začali lolardov prenasledovať. Sliedili po odpisoch Viklefovej Biblie a všetky, ktoré našli, zničili. Viklefa po smrti dokonca vyhlásili za kacíra. No, pochopiteľne, keďže bol už mŕtvy, nemohli ho potrestať. Duchovní teda aspoň vykopali jeho kosti, spálili ich a popol vysypali do rieky Swift. Cirkev však nedokázala zastaviť šírenie Božieho Slova medzi ľuďmi, ktorí ho túžili čítať a rozumieť mu. V nasledujúcich storočiach mnoho ľudí v Európe i v ďalších častiach sveta začalo podporovať prekladanie a šírenie Biblie, ktorej rozumeli aj bežní ľudia.

13. O čom sme presvedčení a ako to posilňuje našu vieru?

¹³ Nie je dôvod myslieť si, že Septuaginta, Viklefova Biblia, Biblia kráľa Jakuba či niektorý iný preklad boli preložené pod pôsobením Božieho ducha. A predsa, keď preskúmame, ako vznikli tieto a mnohé ďalšie preklady, jednoznačne vidíme, že Božie Slovo pretrvalo, presne ako to Boh sľúbil. Neposilňuje to tvoju vieru, že aj ostatné Jehovove sľuby sa splnia? (Joz. 23:14)

14. Ako prehlbuje našu lásku k Bohu to, čo vieme o jeho Slove?

¹⁴ Keď premýšľame nad tým, ako Jehova celé stáročia ochraňoval Bibliu, posilňuje to nielen našu vieru, ale aj našu lásku k nemu. Ale prečo nám Jehova vlastne dal svoje Slovo? A prečo sa zaručil, že pretrvá? Preto, lebo nás miluje a chce nás vyučovať na náš úžitok. (Izaiáša 48:17, 18) Teda je prirodzené a aj správne, keď mu lásku opätujeme a poslúchame jeho prikázania. (1. Jána 4:19; 5:3)

15. Čo si rozoberieme v nasledujúcom článku?

¹⁵ Je logické, že keď si ceníme Božie Slovo, chceme mať z neho čo najväčší úžitok. Teda ako môžeme vyťažiť z osobného čítania Biblie maximum? Čo nám pomôže, aby sme vo zvestovateľskej službe obracali pozornosť ľudí na Bibliu? A čo môžu robiť bratia pre to, aby všetko, čo hovoria z pódia, bolo založené na Biblii? Tieto otázky si rozoberieme v nasledujúcom článku.