1. Ako sa Jehova pozerá na pokorných ľudí?

JEHOVA miluje pokorných ľudí. Len tí, ktorí sú pokorní, môžu mať k nemu blízky vzťah. Ale „povýšeného pozná iba z diaľky“. (Žalm 138:6) Každý z nás chce prinášať Jehovovi radosť a tešiť sa z jeho priazne. Preto máme dobrý dôvod, aby sme si rozvíjali pokoru.

2. O čom budeme hovoriť v tomto článku?

² V tomto článku budeme hľadať odpovede na tri otázky: (1) Čo je pokora? (2) Prečo by sme si mali rozvíjať túto vlastnosť? (3) Aké situácie môžu preveriť našu pokoru? Ukážeme si, že keď sme pokorní, Jehova má z nás radosť a aj my sami máme z toho úžitok. (Prísl. 27:11; Iz. 48:17)

3. Čo je pokora?

³ Pokora je opakom pýchy a arogancie. Pokorný človek si nemyslí, že je dôležitejší než ostatní. Z Biblie vyplýva, že taký človek má na seba správny pohľad. Uvedomuje si, aký je malý v porovnaní s Jehovom a že každý človek ho v nejakom ohľade prevyšuje. (Fil. 2:3, 4)

4., 5. Prečo môžeme povedať, že pravá pokora nie je niečím, čo sa prejavuje len navonok?

⁴ Niektorí ľudia sa zdajú pokorní, ale v skutočnosti takí nie sú. Možno pôsobia nenápadne a sú nesmelí. Alebo sa správajú k druhým úctivo a zdvorilo, pretože boli tak vychovaní. No vnútri sú veľmi pyšní. Skôr či neskôr však vyjde najavo, čo je v ich srdci. (Luk. 6:45)

⁵ Na druhej strane niektorí ľudia pôsobia sebavedome a sú veľmi priami, ale to neznamená, že sú pyšní. (Ján 1:46, 47) Takíto jednotlivci si však musia dávať pozor, aby sa nespoliehali na svoje prirodzené schopnosti. Bez ohľadu na to, akí sme, všetci si musíme rozvíjať pokorný postoj.

6. Aký príklad nám dáva apoštol Pavol podľa slov z 1. Korinťanom 15:10?

⁶ Pouvažuj o príklade apoštola Pavla. Jehova ho použil, aby zakladal nové zbory v jednom meste za druhým. Pravdepodobne toho vykonal v službe viac než ktorýkoľvek iný apoštol Ježiša Krista. Pavol si však nemyslel, že je lepší alebo dôležitejší než ostatní. Pokorne uznal: „Som najmenší z apoštolov, a nie som hoden byť nazvaný apoštolom, pretože som prenasledoval Boží zbor.“ ​(1. Kor. 15:9) Uvedomoval si, že za svoj dobrý vzťah k Jehovovi nevďačí svojim schopnostiam alebo skutkom, ale Božej nezaslúženej láskavosti. (1. Kor. 15:10) Z jeho listu do Korintu vidno, aký bol pokorný. Aj keď ho niektorí jednotlivci v korintskom zbore kritizovali, on sa vo svojom liste nevyvyšoval. (2. Kor. 10:10)

7. Ako jeden známy brat prejavil pokoru?

⁷ Mnohí Jehovovi služobníci čerpajú povzbudenie zo životného príbehu brata Karla Kleina, ktorý slúžil ako člen vedúceho zboru. Brat Klein v ňom pokorne a úprimne opísal viaceré svoje slabosti a problémy, s ktorými v živote zápasil. Napríklad v roku 1922 išiel prvýkrát do služby z domu do domu. Zdala sa mu však taká náročná, že sa jej asi dva roky vyhýbal. Potom slúžil v Bételi, a keď mu tam istý brat dal radu, nejaký čas sa naňho hneval. Neskôr zažil nervové zrútenie, z ktorého sa zotavil. Tešil sa však aj z mnohých výnimočných a radostných úloh. Predstav si, aký musel byť tento známy a uznávaný brat pokorný, keď dokázal úprimne hovoriť o svojich nedostatkoch! Mnohí bratia a sestry naňho s láskou spomínajú a radi si čítajú jeho životný príbeh, v ktorom pútavo a otvorene opísal, čo zažil. *

8. Ako vyplýva z 1. Petra 5:6, že Jehovovi sa páčia pokorní ľudia?

⁸ Pokoru si rozvíjame predovšetkým preto, lebo sa chceme páčiť Jehovovi. Jasne to vysvetlil apoštol Peter v 1. Petra 5:6. Kniha „Poď a buď mojím nasledovníkom“ vysvetľuje Petrove slová takto: „Povýšenosť je ako jed. Jej účinky môžu byť ničivé. Je to vlastnosť, ktorá môže aj toho najnadanejšieho človeka urobiť nepoužiteľným pre Boha. Na druhej strane pokora môže aj z najbezvýznamnejšieho človeka urobiť človeka, ktorého bude Jehova vo veľkej miere používať... Bude sa... tešiť, keď aj teba bude môcť odmeniť za tvoju pokoru.“ * Súhlasíš s tým, že to najlepšie, čo môžeme robiť, je prinášať radosť Jehovovi? (Prísl. 23:15)

9. Prečo sme radi v spoločnosti pokorných ľudí?

⁹ Keď sme pokorní, prináša nám to veľkú odmenu. Páčime sa Jehovovi a ľudia sa v našej spoločnosti cítia príjemne. Prečo je to tak? Zamysli sa, ako sa cítiš v spoločnosti pokorných ľudí. (Mat. 7:12) Málokto chce mať niečo spoločné s ľuďmi, ktorí stále trvajú na svojom a odmietajú prijať rady od druhých. Na druhej strane je pre nás veľmi osviežujúce, keď sme s bratmi a sestrami, ktorí sú chápaví, plní bratskej lásky, nežného súcitu a pokory. (1. Petra 3:8) Sme radi v spoločnosti takých ľudí a pravdepodobne aj oni sú radi s nami, ak sme pokorní.

10. Ako nám pokora uľahčuje život?

¹⁰ Pokora nám tiež uľahčuje život. Niekedy sa stáva, že sme svedkami nespravodlivosti alebo ju sami zažívame. Múdry kráľ Šalamún napísal: „Videl som sluhov na koňoch, ale kniežatá, ktoré chodia po zemi len ako sluhovia.“ ​(Kaz. 10:7) Čo znamenajú tieto slová? Mimoriadne schopným ľuďom sa nie vždy dostáva uznania. A jednotlivcom, ktorí nemajú také schopnosti, ľudia niekedy prejavujú väčšiu úctu. Šalamún sa však vyjadril, že je múdre brať život taký, aký je, a netrápiť sa nad nepriaznivými okolnosťami. (Kaz. 6:9) Keď sme pokorní, ľahšie sa vyrovnáme s vecami, ktoré sa nám nepáčia a ktoré nemôžeme zmeniť.

11. Ako by sme mali reagovať, keď dostaneme radu?

¹¹ Každý deň máme nespočetné množstvo príležitostí prejaviť pokoru. Pouvažujme nad niekoľkými situáciami. Keď dostaneme radu. Mali by sme pamätať na to, že keď si niekto dá tú námahu a dá nám radu, pravdepodobne sme urobili väčšiu chybu, než si uvedomujeme. Našou prvou reakciou v takých prípadoch je, že radu odmietneme. Možno máme sklon kritizovať človeka, ktorý nám ju dal, alebo spôsob, akým nám ju dal. Ale ak sme pokorní, prejavíme správny postoj.

12. Prečo by sme mali byť podľa Prísloví 27:5, 6 vďační, keď nám niekto dá radu? Znázorni to.

¹² Pokorný človek si cení rady. Znázornime si to. Predstav si, že si na zhromaždení. Rozprávaš sa s niekoľkými spolukresťanmi, keď ťa niekto z nich zoberie nabok a nenápadne ťa upozorní, že máš medzi zubami kúsok jedla. Nepochybne sa cítiš trápne. Ale nie si zároveň vďačný, že ťa na to upozornil? Možno si hovoríš, že ti to mal povedať už skôr. Podobne by sme mali prejaviť pokoru a byť vďační spolukresťanovi, ktorý pozbiera odvahu a dá nám potrebnú radu. Pozerajme sa na neho ako na priateľa, nie ako na nepriateľa. (Prísl. 27:5, 6; Gal. 4:16)

13. Ako zareaguje pokorný človek, keď sú druhým zverené určité úlohy?

¹³ Keď sú iní poverení úlohami, ktoré by si rád robil ty. Brat, ktorý sa volá Jason a slúži ako starší, priznáva: „Keď vidím, že úlohy, po ktorých túžim, dostali iní, niekedy si kladiem otázku, prečo som ich nedostal ja.“ Cítiš to tak niekedy aj ty? Je pravda, že nie je nič zlé na tom, keď sa usilujeme v Jehovovej organizácii o určité úlohy. (1. Tim. 3:1) Musíme si však dávať pozor na to, ako uvažujeme. Keby sme neboli ostražití, mohla by sa v nás rozvinúť pýcha. Napríklad brat by si mohol myslieť, že len on dokáže dobre vykonávať určitú úlohu. Alebo sestra by mohla uvažovať: „Môj manžel je oveľa schopnejší než brat, ktorý dostal tú úlohu.“ No ak sme pokorní, nebudeme prejavovať takýto pyšný postoj.

14. Čo sa učíme z toho, ako Mojžiš zareagoval, keď Jehova poveril úlohami aj druhých?

¹⁴ Teraz sa zamyslime nad Mojžišom. Jehova ho poveril, aby viedol izraelský národ. Túto úlohu si veľmi cenil. Neskôr Boh umožnil ďalším, aby slúžili spolu s ním. Ako na to Mojžiš zareagoval? Vôbec na nich nežiarlil. (4. Mojž. 11:24–29) Aj pri inej príležitosti prejavil pokorný postoj, keď súhlasil, aby okrem neho súdili ľud aj ďalší muži. (2. Mojž. 18:13–24) Viedlo to k tomu, že Izraeliti už nemuseli čakať tak dlho ako predtým, kým sudcovia prerokovali ich právne spory. Z toho vidíme, že Mojžišovi viac záležalo na tom, aby sa národu dobre darilo, než na jeho postavení vodcu. Dal nám vynikajúci príklad! Nezabudnime, že na to, aby nás mohol Jehova používať, je dôležitejšie prejavovať pokoru než mať výnimočné schopnosti. V Biblii čítame: „Jehova je vysoko, a predsa vidí pokorného.“ ​(Žalm 138:6)

15. Ako sa niektorým bratom a sestrám zmenili okolnosti?

¹⁵ Keď sa nám zmenia okolnosti. Mnohí bratia a sestry, ktorí slúžia Jehovovi už veľa rokov, boli nedávno pridelení do inej formy služby. Napríklad v roku 2014 boli oblastní dozorcovia a ich manželky požiadaní, aby prešli do inej formy služby celým časom. A od toho istého roku to platí aj pre krajských dozorcov, ktorí dosiahli vek 70 rokov. A bratia, ktorí dosiahnu vek 80 rokov, už nebudú zastávať úlohu koordinátora rady starších. Okrem toho boli v posledných rokoch mnohí bételiti pridelení do zborov ako priekopníci. Iní museli ukončiť zvláštnu službu celým časom, pretože ochoreli, museli sa postarať o členov rodiny alebo z iných dôvodov.

16. Ako prejavili pokoru bratia a sestry, ktorým sa zmenili okolnosti?

¹⁶ Pre týchto bratov a sestry nebolo ľahké prispôsobiť sa týmto zmenám, lebo si zamilovali prácu, ktorú dovtedy vykonávali, mnohí z nich dokonca celé roky. Niektorým bolo za ňou určitý čas veľmi ľúto, ale postupne sa dokázali prispôsobiť novým podmienkam. Vďaka čomu? Predovšetkým vďaka tomu, že milujú Jehovu. Uvedomujú si, že sa nezasvätili práci, ale Bohu. (Kol. 3:23) Tešia sa, že mu môžu naďalej pokorne slúžiť, nech už preňho robia čokoľvek. „[Uvrhli] naňho všetku svoju úzkostlivú starosť“, lebo vedia, že sa o nich stará. (1. Petra 5:6, 7)

17. Prečo sme vďační, že Božie Slovo nás povzbudzuje, aby sme si rozvíjali pokoru?

¹⁷ Sme veľmi vďační, že nás Božie Slovo povzbudzuje, aby sme sa usilovali byť pokorní. Keď si túto príťažlivú vlastnosť rozvíjame, prináša to úžitok nielen nám, ale aj druhým. Vďaka tomu sme lepšie pripravení zvládnuť náročné situácie. A predovšetkým si vytvárame bližší vzťah k nášmu nebeskému Otcovi. Sme šťastní, že aj keď je „Vysoký a Vyvýšený“, miluje svojich pokorných služobníkov a cení si ich. (Iz. 57:15)