1. Ako môže vylúčenie vplývať na členov rodiny?

BOL niekto z tvojich blízkych vylúčený? Zažiť niečo také môže byť zdrvujúce. Sestra, ktorá sa volá Hilda, * rozpráva: „Keď mi po 41 rokoch manželstva zomrel manžel, myslela som si, že nič horšie sa mi už nemôže stať. Ale keď môj syn opustil zbor, svoju manželku a deti, bolo to oveľa, oveľa horšie.“

2., 3. Čo Jehova cíti podľa Žalmu 78:40, 41, keď mu niekto prestane slúžiť?

² Predstav si, ako to muselo Jehovu bolieť, keď sa od neho odvrátili niektorí anjeli – členovia jeho vlastnej rodiny. (Júda 6) A predstav si, ako ho muselo zarmucovať, keď sa Izraeliti, jeho milovaný ľud, proti nemu znovu a znovu búrili. (Prečítajte Žalm 78:40, 41.) Môžeš si byť istý, že náš milujúci nebeský Otec sa trápi aj vtedy, keď ho opustí niekto, koho máš rád. Vie, aký žiaľ prežívaš. Súcití s tebou a poskytne ti povzbudenie a pomoc.

³ V tomto článku budeme hovoriť o tom, čo môžeme robiť, aby sme pocítili Jehovovu pomoc, keď sa vyrovnávame s takouto stratou. A dozvieme sa, ako môžeme pomáhať bratom a sestrám v zbore, ktorí sú v tejto situácii. Ale najprv si povieme, akému negatívnemu uvažovaniu sa nesmieme poddať.

4. Čo cítia mnohí rodičia, keď ich syn alebo dcéra opustí Jehovu?

⁴ Často sa stáva, že keď milovaný syn alebo dcéra opustí Jehovu, rodičia si kladú otázku, či nemohli urobiť ešte niečo viac pre to, aby ich dieťa ostalo v pravde. Luke, ktorého syn bol vylúčený, hovorí: „Obviňoval som z toho seba. Mal som z toho dokonca nočné mory. Niekedy som plakal a veľmi som sa trápil.“ Elizabeth, ktorá zažila niečo podobné, sa obviňovala: „Ako matka som zlyhala. Určite som niekde robila chybu v tom, ako som viedla syna k pravde.“

5. Kto za to nesie zodpovednosť, keď niekto opustí Jehovu?

⁵ Nezabúdajme, že Jehova dal každému z nás slobodnú vôľu. To znamená, že sa môžeme rozhodnúť, či ho budeme poslúchať alebo nie. Niektorí mladí neboli vychovávaní v ideálnych podmienkach, a predsa sa rozhodli slúžiť Jehovovi a dodnes mu verne slúžia. Iní mladí mali rodičov, ktorí robili všetko pre to, aby ich vychovali v súlade s biblickými zásadami. Ale keď vyrástli, opustili pravdu. Nakoniec sa musí rozhodnúť každý sám, či bude slúžiť Jehovovi. (Joz. 24:15) Preto, milí rodičia, ktorí sa trápite, že vaše dieťa opustilo Jehovu, bojujte so sklonom viniť z tejto tragédie seba!

6. Ako sa môže cítiť mladý človek, keď niektorý z jeho rodičov opustí Boha?

⁶ Niekedy sa stáva, že pravdu a dokonca rodinu opustí jeden z rodičov. (Žalm 27:10) Pre deti to môže byť veľká rana, lebo sa na rodiča pozerali ako na svoj vzor. Esther, ktorej otec bol vylúčený, hovorí: „Často som plakala, lebo som si uvedomovala, že otec nebol postupne odvlečený od pravdy, ale vedome sa rozhodol, že opustí Jehovu a už mu viac nebude slúžiť. Mám svojho otca veľmi rada, a tak keď bol vylúčený, veľmi som sa oňho bála. Dokonca som mávala záchvaty panickej úzkosti.“

7. Čo Jehova cíti k mladému človeku, ktorého rodič bol vylúčený?

⁷ Naši mladí, ak bol jeden z vašich rodičov vylúčený, veľmi nás to bolí! A buďte si istí, že aj Jehova vie, akú veľkú bolesť prežívate. Miluje vás a cení si vašu vernosť. A my, vaši bratia a sestry, to cítime rovnako. Pamätajte aj na to, že vy nenesiete zodpovednosť za rozhodnutie vášho rodiča. Ako sme už povedali, Jehova dal každému človeku možnosť voľby. A každý zasvätený a pokrstený kresťan musí niesť „svoj vlastný náklad zodpovednosti“. (Gal. 6:5, pozn. pod čiarou)

8. Čo môžu robiť členovia rodiny, kým čakajú na to, že sa ich blízky vráti k Jehovovi? (Pozri aj rámček „Vráť sa k Jehovovi“.)

⁸ Keď niekto, koho máš rád, opustí Jehovu, je pochopiteľné, že dúfaš, že sa jedného dňa vráti. Čo môžeš dovtedy robiť? Môžeš pracovať na tom, aby si zostal duchovne silný. Tak dáš dobrý príklad ostatným členom rodiny a možno aj vylúčenému. A vďaka tomu načerpáš potrebnú silu, aby si dokázal zvládať svoju citovú bolesť. Pozrime sa, čo konkrétne pre to môžeš urobiť.

9. Ako môžeš čerpať silu od Jehovu? (Pozri aj rámček „Biblické verše, v ktorých môžeš nájsť útechu, keď tvoj blízky opustil Jehovu“.)

⁹ Ďalej sa venuj duchovným činnostiam. Je veľmi dôležité, aby si si posilňoval svoju duchovnosť a pomáhal v tom aj ostatným členom rodiny. Ako to môžeš robiť? Pravidelne si čítaj Božie Slovo, rozjímaj o ňom a chodievaj na zhromaždenia. Vďaka tomu môžeš čerpať silu od Jehovu. Joanna, ktorej otec a sestra odišli od pravdy, hovorí: „Keď si čítam o takých biblických postavách, ako je Abigail, Ester, Jób, Jozef a Ježiš, cítim, ako ma zaplavuje pokoj. Ich príklad mi pomáha zaoberať sa pozitívnymi myšlienkami a to zmierňuje moju bolesť. Veľmi mi pomáhajú aj piesne z JW Broadcasting.“

10. Čo môžeme podľa Žalmu 32:6–8 robiť, keď na nás doľahne smútok?

¹⁰ Zveruj sa so svojimi pocitmi Jehovovi. Keď na teba doľahne smútok, neprestaň sa modliť. Pros nášho milujúceho Boha, aby ti pomohol vidieť situáciu z jeho pohľadu a aby ťa obdaril „rozumnosťou a [ukázal] ti cestu, po ktorej máš ísť“. (Prečítajte Žalm 32:6–8.) Samozrejme, nemusí byť vôbec ľahké povedať Jehovovi, čo cítiš. Ale Jehova ti úplne rozumie. Vie, akú bolesť prežívaš. Má ťa veľmi rád a povzbudzuje ťa, aby si si pred ním vylieval srdce. (2. Mojž. 34:6; Žalm 62:7, 8)

11. Prečo by sme mali podľa Hebrejom 12:11 dôverovať, že Jehovovo láskavé naprávanie je v najlepšom záujme všetkých? (Pozri aj rámček „Vylúčenie – Jehovovo láskavé opatrenie na nápravu“.)

¹¹ Podporuj rozhodnutie starších. Vylúčenie je súčasťou Jehovovho opatrenia na nápravu. Jeho láskavé naprávanie je v najlepšom záujme všetkých vrátane previnilca. (Prečítajte Hebrejom 12:11.) Keď je niekto vylúčený, niektorí v zbore možno hovoria, že starší nerozhodli správne. Ale obyčajne už nespomenú, čo ten človek robil zle. Jednoducho nepoznáme všetky skutočnosti. Preto je múdre dôverovať starším, ktorí viedli právne konanie, že urobili všetko pre to, aby sa riadili biblickými zásadami a aby súdili „v mene Jehovu“. (2. Kron. 19:6)

12. K akým dobrým výsledkom to môže viesť, keď podporujeme Jehovovo opatrenie na nápravu?

¹² Keď podporíš rozhodnutie starších o vylúčení niekoho z tvojich blízkych, môžeš mu tým pomôcť vrátiť sa k Jehovovi. Elizabeth, ktorú sme už citovali, rozpráva: „Prerušiť kontakt s naším dospelým synom bolo mimoriadne ťažké. Ale keď sa vrátil k Jehovovi, uznal, že si zaslúžil byť vylúčený. Neskôr povedal, že sa vďaka tomu veľa naučil. A ja som sa naučila, že naprávanie od Jehovu je vždy správne.“ Jej manžel Mark dodáva: „Oveľa neskôr mi syn povedal, že sa chcel vrátiť sčasti aj preto, že sme sa k nemu správali presne tak, ako treba. Som veľmi rád, že nám Jehova pomohol, aby sme ho poslúchali.“

13. Čo ti pomôže zvládať citovú bolesť?

¹³ Zver sa priateľom, ktorí ťa pochopia. Tráv čas s duchovne zrelými kresťanmi, ktorí ti pomôžu zachovať si pozitívny postoj. (Prísl. 12:25; 17:17) Joanna, ktorú sme už spomínali, hovorí: „Cítila som sa veľmi osamelá. Ale pomáhalo mi, keď som sa mohla rozprávať s priateľmi, ktorým dôverujem.“ Ale čo ak niekto v zbore povie niečo, po čom sa cítiš ešte horšie?

14. Prečo musíme poslúchať radu: „Znášajte sa navzájom a ochotne si odpúšťajte“?

¹⁴ Maj s bratmi a sestrami trpezlivosť. Nemôžeme očakávať, že každý zareaguje ideálne. (Jak. 3:2) Všetci sme nedokonalí, preto nebuď prekvapený, ak niekto nevie, čo má povedať, alebo neúmyselne povie niečo, čo ťa zraní. Pripomínaj si radu apoštola Pavla: „Znášajte sa navzájom a ochotne si odpúšťajte, ak aj máte dôvod sťažovať sa na niekoho.“ ​(Kol. 3:13) Jedna sestra, ktorej príbuzný bol vylúčený, povedala: „Jehova mi pomohol odpustiť bratom, ktorí sa ma snažili povzbudiť, ale namiesto toho ma zranili.“ Čo môže robiť zbor, aby pomohol členom rodiny, v ktorej bol niekto vylúčený?

15. Čo môže pomôcť členom rodiny, v ktorej bol niekto nedávno vylúčený?

¹⁵ Správaj sa láskavo a priateľsky k členom rodiny, v ktorej bol niekto vylúčený. Sestra, ktorá sa volá Miriam, hovorí, že keď bol jej brat vylúčený, obávala sa chodiť na zhromaždenia. „Bála som sa, čo druhí povedia, ale zbytočne. Mnohí bratia a sestry hovorili, že im je ľúto, čo sa stalo, a vôbec sa nevyjadrovali o mojom bratovi negatívne. Vďaka nim som nebola na svoj smútok sama.“ Iná sestra rozpráva: „Keď bol vylúčený náš syn, naši drahí bratia a sestry nás prišli utešiť. Niektorí sa priznali, že nevedia, čo majú povedať. Plakali so mnou alebo mi napísali povzbudzujúci list. Veľmi mi to pomohlo.“

16. Ako môže zbor poskytovať oporu rodine vylúčeného?

¹⁶ Buď pre verných členov rodiny oporou. Tvoju lásku a povzbudenie potrebujú viac ako inokedy. (Hebr. 10:24, 25) Niekedy sa členovia rodiny vylúčeného cítia, akoby aj oni boli vylúčení zo zboru. Ale to by sme určite nechceli! Pochvalu a povzbudenie potrebujú najmä mladí, ktorých rodičia opustili pravdu. Maria, ktorej manžel bol vylúčený a odišiel od rodiny, hovorí: „Niektorí moji priatelia prišli k nám domov, varili nám jedlo a pomáhali mi viesť štúdium s deťmi. Prežívali so mnou moje trápenie a plakali so mnou. Zastávali sa ma, keď o mne niektorí ľudia šírili nepravdivé reči. To všetko ma veľmi povzbudzovalo.“ ​(Rim. 12:13, 15)

17. Ako môžu starší utešovať a podporovať tých, ktorí sú skľúčení?

¹⁷ Starší, snažte sa využiť každú príležitosť, ktorá sa vám naskytne, aby ste posilnili verných členov rodiny. Zvlášť vy máte zodpovednosť utešovať spoluveriacich, ktorých milovaný člen rodiny opustil Jehovu. (1. Tes. 5:14) Zájdite za nimi pred zhromaždením alebo po ňom a povzbudzujte ich. Navštevujte ich a modlite sa s nimi. Spolupracujte s nimi v službe a z času na čas ich pozvite na svoje rodinné uctievanie. Duchovní pastieri by mali Jehovovým ovečkám, ktoré sú skľúčené, venovať pozornosť a prejavovať súcit a lásku. (1. Tes. 2:7, 8)

18. Čo si Boh želá podľa 2. Petra 3:9?

¹⁸ Jehova „nechce, aby bol niekto zničený, ale chce, aby všetci dospeli k pokániu“. (Prečítajte 2. Petra 3:9.) Aj keď niektorý kresťan vážne zhreší, jeho život je pre Jehovu stále drahocenný. Len si pomysli, akú vysokú cenu Jehova zaplatil za život hriešnikov – dal svojho milovaného Syna ako výkupné! Súcitne sa snaží pomáhať tým, ktorí ho opustili, aby sa k nemu vrátili. A dúfa, že to urobia, ako to vyplýva z Ježišovho podobenstva o márnotratnom synovi. (Luk. 15:11–32) Mnohí, ktorí opustili pravdu, sa neskôr k svojmu milujúcemu nebeskému Otcovi vrátili. A zbor ich privítal s otvorenou náručou. Elizabeth, o ktorej sme už hovorili, zažila veľkú radosť, keď bol jej syn znovu prijatý. Spomína: „Som veľmi vďačná všetkým, ktorí nás povzbudzovali, aby sme nestrácali nádej.“

19. Prečo môžeme Jehovovi vždy dôverovať?

¹⁹ Jehovovi môžeme vždy úplne dôverovať. Keď od nás niečo žiada, je to vždy na naše dobro. Je štedrým a súcitným Otcom, ktorý vrúcne miluje všetkých, ktorí milujú jeho a slúžia mu. Buď si istý, že Jehova ťa v ťažkých chvíľach neopustí. (Hebr. 13:5, 6) Mark hovorí: „Jehova nás nikdy neopustil. Nie je od nás ďaleko, keď prežívame trápenie.“ Jehova ti bude naďalej dávať „mimoriadnu silu“. (2. Kor. 4:7) Preto aj keď niekto z tvojich blízkych opustil pravdu, môžeš sa pozerať do budúcnosti s nádejou a verne slúžiť Jehovovi.