Otázky čitateľov

Ako sa vzhľadom na biblický príkaz o správnom používaní krvi pozerajú Jehovovi svedkovia na liečebné postupy, pri ktorých sa používa vlastná krv pacienta?

Každý kresťan by mal vážne pouvažovať nad tým, čo o tom hovorí Biblia, a nerozhodovať sa len na základe toho, čomu on osobne dáva prednosť, alebo na základe nejakých odporúčaní lekárov. Je to záležitosť medzi ním a Jehovom.

Jehova, ktorému vďačíme za život, nariadil, že krv sa nemá konzumovať. (1. Mojžišova 9:3, 4) V Zákone danom starovekému Izraelu Boh používanie krvi obmedzil, pretože krv predstavuje život. Nariadil: „Duša [čiže život] tela je v krvi a ja sám som vám ju dal na oltár, aby ste dosiahli zmierenie za svoje duše.“ A čo v prípade, keď nejaký človek zabil zviera, aby mal potravu? Boh povedal: „Vyleje jeho krv a zakryje ju prachom.“ a (3. Mojžišova 17:11, 13) Jehova opakoval toto prikázanie znova a znova. (5. Mojžišova 12:16, 24; 15:23) Židovský preklad Soncino Chumash uvádza: „Krv sa nesmie uskladňovať, ale treba ju urobiť nevhodnou na jedenie tak, že sa vyleje na zem.“ Žiaden Izraelita si nemal vziať, uskladniť ani použiť krv iného tvora, ktorého život patrí Bohu.

Povinnosť zachovávať mojžišovský Zákon sa skončila, keď zomrel Mesiáš. Jednako Boží názor na posvätnosť krvi zostáva rovnaký. Apoštoli podnietení Božím svätým duchom prikázali kresťanom, aby sa ‚zdržiavali krvi‘. Tento príkaz sa nemal brať na ľahkú váhu. Z morálneho hľadiska to bolo rovnako dôležité ako zdržiavať sa sexuálnej nemravnosti alebo modlárstva. (Skutky 15:28, 29; 21:25) Keď sa v 20. storočí stalo bežným darovať krv a podávať transfúzie krvi, Jehovovi svedkovia pochopili, že táto prax je v rozpore s Božím Slovom. b

Občas môže niektorý lekár naliehať na pacienta, aby si dal niekoľko týždňov pred operáciou odobrať a uskladniť vlastnú krv (v angličtine: preoperative autologous blood donation, čiže PAD), aby v prípade potreby lekár mohol pacientovi podať jeho vlastnú uskladnenú krv. Ale taký zber, uskladnenie a podanie krvi je v priamom rozpore s tým, čo sa hovorí v 3. a 5. knihe Mojžišovej. Krv sa nemá uskladňovať; má sa vyliať — akoby vrátiť Bohu. Pravdaže, mojžišovský Zákon dnes už neplatí. Ale Jehovovi svedkovia rešpektujú zásady, ktoré doň Boh zahrnul, a sú rozhodnutí ‚zdržiavať sa krvi‘. Preto svoju krv, ktorá sa má ‚vyliať‘, nedarujeme ani neuskladňujeme na transfúziu. Také konanie je v rozpore s Božím zákonom.

Iné postupy či testy, pri ktorých sa používa krv človeka, nie sú tak jednoznačne v rozpore so zásadami stanovenými Bohom. Napríklad mnoho kresťanov si necháva odobrať isté množstvo krvi na test či na rozbor, načo je táto vzorka vyliata. Lekári môžu odporúčať aj ďalšie, zložitejšie postupy, pri ktorých sa použije krv pacienta.

Napríklad počas určitých operačných zákrokov je možné odviesť isté množstvo krvi z tela v procese, ktorý sa volá hemodilúcia. Krv, ktorá zostala v tele pacienta, sa potom rozriedi. Neskôr sa jeho krv privedie z mimotelového obehu späť do tela, čím sa krvný obraz priblíži normálnemu stavu. Podobne je možné krv vtekajúcu do rany zachytiť a prefiltrovať, aby sa mohli červené krvinky vrátiť pacientovi; to sa nazýva zber červených krviniek. V rámci iného postupu je možné viesť krv do prístroja, ktorý dočasne zabezpečuje funkciu, ktorú normálne vykonávajú orgány tela (napríklad srdce, pľúca či obličky). Krv z tohto prístroja sa potom vracia do tela pacienta. Pri iných postupoch sa krv odvedie do separátora (odstredivky), kde sa odstraňujú jej škodlivé alebo defektné zložky. Alebo môže byť cieľom izolovať istú zložku krvi a použiť ju na niektorej časti tela. Existujú aj testy, pri ktorých sa isté množstvo krvi odoberie, označí sa alebo sa zmieša s liekom a potom sa vráti späť do tela pacienta.

Detaily sa môžu líšiť a je isté, že určite budú vyvinuté nové postupy a spôsoby liečby a testy. Nie je našou úlohou rozoberať každý variant a vydávať rozhodnutia. Kresťan musí sám rozhodnúť, ako sa bude počas operačného zákroku, lekárskeho testu alebo liečby, ktorej sa podrobuje, narábať s jeho krvou. Od lekára či od iného odborníka by mal vopred získať informácie o tom, čo by sa počas zákroku robilo s jeho krvou. Potom sa musí rozhodnúť podľa toho, čo mu dovolí jeho svedomie. (Pozri rámček.)

Kresťania by mali pamätať na svoju oddanosť Bohu a na povinnosť ‚milovať ho celým svojím srdcom, celou dušou, celou silou a celou mysľou‘. (Matúš 22:37) Na rozdiel od väčšiny ľudí vo svete Jehovovi svedkovia si vysoko cenia svoj dobrý vzťah k Bohu. Životodarca všetkých nabáda, aby dôverovali v Ježišovu preliatu krv. Čítame: „Prostredníctvom neho [Ježiša Krista] máme vyslobodenie výkupným jeho krvou, áno, odpustenie svojich priestupkov.“ — Efezanom 1:7.

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček/obrázky na strane 31]

OTÁZKY, KTORÉ BY SI SI MAL POLOŽIŤ

Ak bude moja krv odvedená z tela a jej tok sa možno aj na nejaký čas preruší, dovolí mi svedomie pozerať sa na túto krv stále ako na súčasť môjho tela, a nie ako na krv, ktorú treba ‚vyliať na zem‘?

Trápilo by ma moje biblicky školené svedomie, ak by mi počas diagnostického alebo liečebného postupu bolo isté množstvo krvi odobraté, upravené a vrátené späť do tela (alebo na povrch tela)?