Otázky čitateľov

Koho mal Pavol na mysli, keď v 2. Korinťanom 6:14 hovoril o ‚neveriacich‘?

V 2. Korinťanom 6:14 čítame: „Nedajte sa nerovne spriahnuť s neveriacimi.“ Keď sa pozrieme na kontext, je nám jasné, že Pavol hovorí o jednotlivcoch, ktorí očividne nie sú členmi kresťanského zboru. Toto porozumenie podporujú aj iné biblické verše, v ktorých Pavol tiež používa výraz „neveriaci“.

Napríklad Pavol karhá kresťanov, že chodia na súdy „pred neveriacich“. (1. Korinťanom 6:6) Tu sa výraz neveriaci vzťahuje na sudcov korintského súdu. Vo svojom druhom liste Pavol píše, že Satan „zaslepil mysle neveriacich“. Oči neveriacich sú pred dobrým posolstvom zahalené ‚závojom‘. Títo ľudia nemajú záujem slúžiť Jehovovi, pretože apoštol Pavol už predtým vysvetlil: „Keď nastane obrátenie k Jehovovi, závoj je odstránený.“ — 2. Korinťanom 3:16; 4:4.

Niektorí neveriaci sú zapletení do nezákonnosti alebo do modlárstva. (2. Korinťanom 6:15, 16) No nie všetci odporujú Jehovovým služobníkom. Niektorí sa zaujímajú o pravdu. Mnohí majú kresťanského manželského partnera a sú s ním šťastní. (1. Korinťanom 7:12–14; 10:27; 14:22–25; 1. Petra 3:1, 2) Pavol však dôsledne používa výraz „neveriaci“ na jednotlivcov, ktorí ako sme už spomenuli, nie sú časťou kresťanského zboru, lebo ten tvoria „veriaci v Pána“. — Skutky 2:41; 5:14; 8:12, 13.

Zásada z 2. Korinťanom 6:14 je pre kresťanov hodnotným vodidlom vo všetkých oblastiach života a často sa uvádza ako múdra rada pre kresťanov, ktorí hľadajú manželského partnera. (Matúš 19:4–6) Oddaní, pokrstení kresťania konajú múdro a nehľadajú si manželského partnera medzi neveriacimi, pretože tí majú úplne odlišné presvedčenie, ciele a hodnoty ako praví kresťania.

Ako je to však s jednotlivcami, ktorí študujú Bibliu a stýkajú sa s kresťanským zborom? A čo nepokrstení zvestovatelia? Patria aj oni medzi neveriacich? Nie. Jednotlivci, ktorí prijali pravdu dobrého posolstva a napredujú ku krstu, by sa nemali považovať za neveriacich. (Rimanom 10:10; 2. Korinťanom 4:13) Kornélius bol pred svojím krstom opísaný ako „pobožný muž, ktorý sa bál Boha“. — Skutky 10:2.

Ale bolo by múdre, aby oddaný kresťan nadviazal známosť a vstúpil do manželstva s niekým, kto bol schválený za nepokrsteného zvestovateľa, keďže, prísne vzaté, Pavlova rada v 2. Korinťanom 6:14 sa na takého človeka nevzťahuje? Nie, to by nebolo múdre. Prečo? Vzhľadom na priamu radu, ktorú dal Pavol v súvislosti s kresťanskými vdovami. Pavol napísal: „Je voľná, aby sa vydala za koho chce, ale iba v Pánovi.“ ​(1. Korinťanom 7:39) Oddaní kresťania sú podľa tejto rady nabádaní, aby si manželského partnera hľadali len medzi tými, ktorí sú „v Pánovi“.

Čo znamená vyjadrenie „v Pánovi“ a podobný výraz „v Kristovi“? V liste Rimanom 16:8–10 a Kolosanom 4:7 Pavol hovorí o jednotlivcoch, ktorí boli „v Kristovi“ alebo „v Pánovi“. Ak si pozrieme tieto verše, zistíme, že sú to ‚spolupracovníci‘, ‚schválení‘, ‚milovaní bratia‘, ‚verní služobníci‘ a ‚spoluotroci‘.

Kedy sa z niekoho stáva ‚otrok v Pánovi‘? Vtedy, keď ochotne urobí to, čo má urobiť otrok, a zaprie sám seba. Ježiš povedal: „Ak chce ísť niekto za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj mučenícky kôl a ustavične ma nasleduje.“ ​(Matúš 16:24) Človek začína nasledovať Krista a plne sa podriaďovať Božej vôli, keď sa oddá Bohu. Potom sa dá pokrstiť a stáva sa ordinovaným služobníkom, ktorý získava schválené postavenie pred Jehovom Bohom. a Preto vstúpiť do manželstva „iba v Pánovi“ znamená zobrať si človeka, ktorý dal najavo, že je skutočne veriaci a že je oddaný „otrok Boha a Pána Ježiša Krista“. — Jakub 1:1.

Je chvályhodné, ak niekto študuje Bibliu s Jehovovými svedkami a robí pekné duchovné pokroky. No zatiaľ sa neoddal Jehovovi a nezaviazal sa žiť spôsobom života, ktorý je spojený so službou a obeťami. Stále robí potrebné zmeny vo svojom živote. Najprv potrebuje dokončiť dôležité zmeny, aby sa mohol stať oddaným a pokrsteným kresťanom, a až potom by mal uvažovať o ďalšej dôležitej životnej zmene, akou je uzavretie manželstva.

Bolo by rozumné, aby kresťan nadviazal známosť s niekým, kto azda robí pekný pokrok v biblickom štúdiu — možno s úmyslom uzavrieť manželstvo až po jeho krste? Nie. Ak by takýto záujemca vedel, že s ním oddaný kresťan chce vstúpiť do manželstva, ale až po krste, mohlo by to ovplyvniť jeho pohnútky k štúdiu.

Človek je zvyčajne nepokrsteným zvestovateľom len obmedzený čas, kým neurobí dostatočný pokrok na to, aby sa mohol dať pokrstiť. Preto už spomínaná rada vstúpiť do manželstva iba v Pánovi nie je nerozumná. No čo ak bol potenciálny manželský partner vychovaný v kresťanskej rodine a je už niekoľko rokov činný v zbore a slúži ako nepokrstený zvestovateľ? Čo mu teda bráni v tom, aby oddal svoj život Jehovovi? Prečo váha urobiť tento krok? Má pochybnosti? Hoci nie je neveriaci, nemožno o ňom povedať, že je „v Pánovi“.

Pavlova rada o manželstve je na náš úžitok. (Izaiáš 48:17) Keď sú obaja budúci manželskí partneri oddaní Jehovovi, ich vzájomná oddanosť v manželstve bude mať pevný, duchovný základ. Majú rovnaké hodnoty a ciele. To vo veľkej miere prispieva k šťastnému manželstvu. Navyše, ak človek vstúpi do manželstva „iba v Pánovi“, prejaví tým Jehovovi vernosť a to povedie k trvalým požehnaniam, pretože ‚voči niekomu verne oddanému si Jehova počína vo vernej oddanosti‘. — Žalm 18:25.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 31]

‚Voči niekomu verne oddanému si Jehova počína vo vernej oddanosti‘