1. Prečo sa Pavol radoval z kresťanov v Korinte?

 PÍŠE sa rok 55 n. l. Apoštol Pavol sa nachádza v prístavnom meste Troada, no myslí na Korint. Nejaký čas predtým v tom roku ho zarmútilo, keď sa dozvedel, že bratia v korintskom zbore majú medzi sebou spory. Preto im s otcovským záujmom napísal list, aby ich usmernil. (1. Kor. 1:11; 4:15) Poslal k nim tiež svojho spolupracovníka Títa a zariadil, že sa s ním opäť stretne v Troade a podá mu správu. Teraz Pavol v Troade nedočkavo čaká na Títa i na správu o tom, ako sa Korinťanom darí. Je však veľmi sklamaný, lebo Títus neprichádza. Čo teraz? Odplaví sa do Macedónie a na veľkú radosť sa tam s Títom stretne. Ten mu hovorí, že bratia v Korinte na jeho list zareagovali priaznivo a že ho túžia vidieť. Keď Pavol počuje túto dobrú správu, ‚ešte viac sa zaraduje‘. (2. Kor. 2:12, 13; 7:5–9)

2. a) Čo Pavol napísal kresťanom v Korinte o viere a radosti? b) O akých otázkach budeme uvažovať?

² Krátko nato Pavol napísal Korinťanom druhý list, v ktorom uviedol: „Nie že by sme boli pánmi nad vašou vierou, ale sme spolupracovníkmi na vašu radosť, pretože stojíte svojou vierou.“ ​(2. Kor. 1:24) Čo tým myslel? A aký vplyv by mali mať tieto slová na kresťanských starších dnes?

3. a) Čo mal Pavol na mysli, keď napísal: „Stojíte svojou vierou“? b) Ako dnes starší nasledujú Pavlov príklad?

³ Pavol spomenul dve veci, ktoré sú životne dôležitou časťou nášho uctievania — vieru a radosť. Spomeň si, že v súvislosti s vierou napísal: „Nie že by sme boli pánmi nad vašou vierou... pretože stojíte svojou vierou.“ Týmito slovami Pavol uznal, že bratia v Korinte boli pevní nie kvôli nemu alebo nejakému inému človeku, ale preto, lebo mali vlastnú vieru v Boha. Pavol teda vôbec nepovažoval za potrebné ovládať vieru svojich bratov a ani po tom netúžil. Bol si istý, že sú vernými kresťanmi a že chcú robiť to, čo je správne. (2. Kor. 2:3) Dnešní starší nasledujú Pavlov príklad a dôverujú bratom, že majú vieru v Boha a že mu chcú slúžiť zo správnych pohnútok. (2. Tes. 3:4) V zbore nevytvárajú strnulé pravidlá, ale sa opierajú o biblické zásady a o pokyny od Jehovovej organizácie. Ani oni nie sú pánmi nad vierou svojich bratov. (1. Petra 5:2, 3)

4. a) Čo mal Pavol na mysli, keď napísal: „Sme spolupracovníkmi na vašu radosť“? b) Ako dnešní starší napodobňujú Pavlov príklad?

⁴ Pavol tiež uviedol: „Sme spolupracovníkmi na vašu radosť.“ Týmto vyjadrením mal na mysli seba a svojich blízkych spoločníkov. Čo nás vedie k tomuto záveru? V tom istom liste Pavol Korinťanom pripomenul dvoch zo svojich spoločníkov týmito slovami: „Ježiš, ktorého sme medzi vami zvestovali, totiž ja a Silvánus a Timotej.“ ​(2. Kor. 1:19) Okrem toho, vždy, keď Pavol vo svojich listoch použil pojem „spolupracovníci“, myslel tým svojich blízkych spoločníkov, ako boli Apollo, Akvila, Priska, Timotej, Títus a iní. (Rim. 16:3, 21; 1. Kor. 3:6–9; 2. Kor. 8:23) Teda slovami „sme spolupracovníkmi na vašu radosť“ Pavol uistil Korinťanov, že on i jeho druhovia chceli robiť všetko preto, aby rozhojnili radosť všetkých členov zboru. Dnešní kresťanskí starší majú rovnakú túžbu. Chcú robiť všetko, čo je v ich silách, aby svojim bratom pomohli ‚slúžiť Jehovovi s plesaním‘. (Žalm 100:2; Fil. 1:25)

5. Odpoveďami na akú otázku sa budeme zaoberať a nad čím sa máme zamyslieť?

⁵ Nedávno bola skupina horlivých bratov a sestier z rôznych častí sveta požiadaná, aby odpovedala na otázku: „Aké slová alebo skutky staršieho zväčšili tvoju radosť?“ Pouvažuj o postrehoch tejto skupiny spoluctiteľov a porovnaj ich s tým, ako by si odpovedal ty. Okrem toho sa všetci zamyslime nad tým, ako by sme mohli prispieť k radostnému duchu v našom zbore. a

6., 7. a) Akým spôsobom môžu starší napodobňovať Ježiša, Pavla a iných Božích služobníkov? b) Prečo môže k radosti našich bratov prispieť to, keď si zapamätáme ich mená?

⁶ Mnohí bratia a sestry hovoria, že k ich radosti prispieva to, keď o nich starší prejavujú osobný záujem. Jeden zo základných spôsobov, ako to starší robia, je ten, že napodobňujú príklad Dávida, Elihua a samotného Ježiša. (Prečítajte 2. Samuelovu 9:6; Jóba 33:1; Lukáša 19:5.) Každý z týchto služobníkov Jehovu prejavil úprimný záujem o druhého človeka tým, že ho oslovil menom. Aj Pavol si uvedomoval, aké dôležité je volať spoluveriacich po mene. Jeden zo svojich listov ukončil tak, že dal menovite pozdravovať viac ako 25 bratov a sestier vrátane Persis, o ktorej napísal: „Pozdravujte našu milovanú Persis.“ ​(Rim. 16:3–15)

⁷ Pre niektorých starších je ťažké pamätať si mená. No keď sa o to veľmi snažia, akoby svojim spoluveriacim hovorili: ‚Si pre mňa dôležitý.‘ (2. Mojž. 33:17) Starší prispejú k radosti svojich bratov zvlášť vtedy, keď ich po mene vyvolajú počas štúdia Strážnej veže alebo na iných zhromaždeniach. (Porovnaj Jána 10:3.)

8. Akým dôležitým spôsobom Pavol nasledoval príklad Jehovu a Ježiša?

⁸ Pavol prejavoval záujem o druhých aj tým, že ich úprimne chválil. To je ďalší základný spôsob, akým môžeme rozhojniť radosť spoluveriacich. Preto v tom istom liste, v ktorom Pavol písal, že túži pracovať pre radosť svojich bratov, uviedol: „Veľmi sa vami chválim.“ ​(2. Kor. 7:4) Tieto pochvalné slová museli bratov v Korinte hriať pri srdci. V podobnom duchu sa Pavol vyjadril aj o iných zboroch. (Rim. 1:8; Fil. 1:3–5; 1. Tes. 1:8) O Persis, ktorú spomenul v liste adresovanom zboru v Ríme, napísal: „Vykonala mnoho usilovnej práce v Pánovi.“ ​(Rim. 16:12) Akou vzpruhou musel byť tento kompliment pre vernú Persis! Tým, že Pavol druhých chválil, nasledoval príklad, ktorý nám dali Jehova a Ježiš. (Prečítajte Marka 1:9–11; Jána 1:47; Zjav. 2:2, 13, 19)

9. Prečo pochvala roznecuje radostného ducha v zbore?

⁹ Aj dnešní starší si uvedomujú, aké je dôležité, aby slovami vyjadrili, že si svojich bratov cenia. (Prísl. 3:27; 15:23) Zakaždým, keď to starší urobí, v podstate svojim bratom hovorí: ‚Tvoj dobrý skutok neunikol mojej pozornosti, lebo mi na tebe záleží.‘ Spoluveriaci naozaj potrebujú počuť od starších takéto hrejivé slová. Istá sestra, ktorá má vyše 50 rokov, sa vyjadrila za mnohých, keď povedala: „V práci len zriedkakedy dostanem pochvalu. Prevláda tam chladný duch súperenia. A preto keď ma starší pochváli za niečo, čo som pre zbor urobila, veľmi ma to občerství a dodá mi to silu. Považujem to za dôkaz lásky môjho nebeského Otca.“ Brata, ktorý sám vychováva dve deti, nedávno jeden starší úprimne pochválil. Ako to naňho zapôsobilo? Hovorí: „To, čo ten starší povedal, ma veľmi vzpružilo!“ Áno, úprimnou pochvalou od staršieho spoluveriaci pookrejú na duchu a ich radosť sa znásobí. To im dodá silu ďalej kráčať po ceste života a ‚neunaviť sa‘. (Iz. 40:31)

10., 11. a) Ako môžu starší napodobňovať príklad Nehemiáša? b) Čo staršiemu pomôže odovzdať na pastierskej návšteve nejaký duchovný dar?

¹⁰ Akým mimoriadne dôležitým spôsobom môžu starší prejaviť osobný záujem o bratov a prispieť k radostnému duchu v zbore? Tak, že sa chopia iniciatívy, aby povzbudili tých, ktorí to potrebujú. (Prečítajte Skutky 20:28.) Keď to starší robia, napodobňujú duchovných pastierov z minulosti. Všimni si napríklad, čo urobil verný dozorca Nehemiáš, keď videl, že niektorí z jeho židovských bratov duchovne zoslabli. Správa hovorí, že okamžite vstal a povzbudil ich. (Neh. 4:14) Aj dnes chcú starší robiť to isté. ‚Vstávajú‘, teda ujímajú sa iniciatívy, aby posilnili vieru spolukresťanov. Ak to okolnosti umožňujú, navštevujú bratov a sestry v ich domácnostiach, aby ich osobne povzbudili. Na týchto pastierskych návštevách im chcú ‚odovzdať nejaký duchovný dar‘. (Rim. 1:11) Čo v tom starším pomôže?

¹¹ Predtým ako starší ide na pastiersku návštevu, mal by si vyčleniť čas a zamyslieť sa nad jednotlivcom, ktorého chce navštíviť. S čím ten človek bojuje? Aké myšlienky by ho mohli povzbudiť? Aký text alebo biblický príbeh by sa hodil na jeho situáciu? Takéto zamyslenie sa pomôže staršiemu, aby jeho návšteva bola zmysluplná, a nie bezcieľna. Počas návštevy si starší urobí čas, aby si brata alebo sestru pozorne vypočul. (Jak. 1:19) Istá sestra sa vyjadrila: „Keď si ma starší so záujmom vypočuje, veľmi sa mi uľaví.“ ​(Luk. 8:18)

12. Kto v zbore potrebuje povzbudenie a prečo?

¹² Komu môže pastierska návšteva priniesť úžitok? Pavol kresťanských spolustarších nabádal, aby ‚dávali pozor na celé stádo‘. Áno, povzbudenie potrebujú všetci členovia zboru vrátane priekopníkov i zvestovateľov, ktorí už roky verne slúžia. Prečo aj oni potrebujú pomoc duchovných pastierov? Lebo tlak tohto skazeného sveta môže spôsobiť, že sa niekedy aj duchovne silní kresťania cítia na pokraji síl. Aby sme si ukázali, prečo môže niekedy potrebovať pomoc od svojho druha dokonca aj duchovne silný Boží služobník, zamyslime sa nad jednou udalosťou zo života kráľa Dávida.

13. a) Akú situáciu v Dávidovom živote chcel Jišbi-benób využiť? b) Prečo mohol Abišaj prísť Dávidovi na pomoc?

¹³ Tesne po pomazaní za kráľa stál mladý Dávid zoči-voči Goliátovi, jednému z Refaimovcov, rodu obrov. Nebojácny Dávid obra zabil. (1. Sam. 17:4, 48–51; 1. Par. 20:5, 8) O niekoľko rokov stál v boji proti Filištíncom opäť zoči-voči obrovi. Volal sa Jišbi-benób a tiež bol z rodu Refaimovcov. (2. Sam. 21:16) Tentoraz obor Dávida takmer zabil. Prečo? Nie preto, že by Dávid stratil odvahu, ale preto, že stratil silu. V správe sa píše: „Dávid sa unavil.“ Keď si Jišbi-benób všimol, že Dávid stratil fyzickú silu, hneď „si zmyslel, že zrazí Dávida“. No tesne predtým ako tento obor vrazil doňho svoju zbraň, „Abišaj, syn Ceruje, mu [Dávidovi] okamžite prišiel na pomoc a Filištínca zrazil a usmrtil“. (2. Sam. 21:15–17) Dávid len o vlások unikol smrti! Aký vďačný musel byť, že Abišaj z neho nespustil zrak a rýchlo mu prišiel na pomoc, keď videl, že jeho život je v nebezpečenstve! Čo sa z tejto biblickej správy môžeme naučiť?

14. a) Ako môžeme zvládnuť boj s obrovitými problémami? b) Ako môžu starší pomôcť druhým získať silu a radosť? Uveď príklad.

¹⁴ Jehovov ľud na celom svete koná svoju službu napriek prekážkam, ktoré mu Satan a jeho prisluhovači kladú do cesty. Niektorí z nás stáli zoči-voči obrovitým problémom, no s plnou dôverou v Jehovu sme sa pustili do boja s týmito „Goliátmi“ a zvíťazili nad nimi. Niekedy nás však to, že musíme stále vzdorovať tlaku tohto sveta, môže vysiliť a obrať o odvahu. V takomto oslabenom stave sme zraniteľní a tlak, ktorý by sme za iných okolností úspešne zvládli, nás môže ‚zraziť‘. Mnohí v takýchto chvíľach pocítili, že včas poskytnutá pomoc staršieho im dodala silu a obnovila radosť. Istá priekopníčka, ktorá má vyše 60 rokov, spomína: „Pred nejakým časom som sa necítila dobre a zvestovateľská služba ma vyčerpávala. Jeden starší si to všimol a prišiel za mnou. Mali sme povzbudzujúci rozhovor na základe jednej biblickej pasáže. Návrhy, ktoré mi dal, som uplatnila, a pomohlo mi to.“ Potom dodala: „Bolo to od toho staršieho veľmi láskavé, že si všimol, že som slabá, a poskytol mi pomoc.“ Áno, je veľkým povzbudením vedieť, že starší nad nami s láskou bdejú a že sú tak ako Abišaj pripravení ‚prísť nám na pomoc‘!

15., 16. a) Prečo bratia Pavla veľmi milovali? b) Prečo milujeme našich starostlivých zborových starších?

¹⁵ Byť pastierom je náročná práca. Starší niekedy strávia noci modlitbami za Božie stádo alebo poskytovaním duchovnej pomoci spoluveriacim. (2. Kor. 11:27, 28) No svoje povinnosti si plnia s radosťou a svedomite tak ako Pavol, ktorý Korinťanom napísal: „Ja sám sa najradšej vydám a budem úplne vydaný pre vaše duše.“ ​(2. Kor. 12:15) Láska k bratom podnecovala Pavla, aby vydával všetku svoju silu v ich prospech a posilňoval ich. (Prečítajte 2. Korinťanom 2:4; Fil. 2:17; 1. Tes. 2:8) Nie div, že bratia ho veľmi milovali! (Sk. 20:31–38)

¹⁶ Aj my starostlivých kresťanských starších milujeme a ďakujeme za nich vo svojich modlitbách Jehovovi. Rozhojňujú našu radosť, pretože sa o nás osobne zaujímajú. Ich pastierske návštevy nás obohacujú. Okrem toho sme vďační, že sú pripravení prísť nám na pomoc vo chvíľach, keď sa cítime preťažení tlakom tohto sveta. Títo pozorní kresťanskí starší sú skutočne ‚spolupracovníkmi na našu radosť‘.