DOSTÁVAJÚ SA všetky modlitby na to isté miesto bez ohľadu na to, komu sú adresované? Takáto predstava je v dnešnom svete pomerne populárna. Páči sa mnohým, ktorí sú zástancami medzináboženských hnutí a chcú, aby sa všetky náboženstvá považovali za dobré napriek tomu, že sú medzi nimi rozdiely. Ale čo ak je táto myšlienka nepravdivá?

Biblia učí, že mnohé modlitby nie sú správne nasmerované. V čase, keď sa písala Biblia, sa ľudia bežne modlili k vyrezávaným modlám. No Boh pred takýmito praktikami opakovane varoval. Napríklad v Žalme 115:4–6 sa o modlách píše: „Majú uši, ale nemôžu počuť.“ Myšlienka je jasná. Prečo sa modliť k bohu, ktorý nás nemôže počuť?

Túto myšlienku rozvíja jedna živá biblická správa. Pravý prorok Eliáš vyzval prorokov boha Baala, aby sa modlili k svojmu bohu, a Eliáš sa mal potom modliť k svojmu. Povedal, že pravý Boh odpovie, kým ten falošný nie. Baalovi proroci pristúpili na jeho návrh a modlili sa dlho a intenzívne, dokonca so silnými nárekmi — ale bezúspešne! V správe čítame: „Nikto neodpovedal, ani tomu nikto nevenoval žiadnu pozornosť.“ ​(1. Kráľov 18:29) A ako pochodil Eliáš?

Keď sa pomodlil on, jeho Boh mu okamžite odpovedal — zoslal na zem oheň a ten pohltil obeť, ktorú Eliáš pripravil. V čom bol rozdiel? Jeden dôležitý kľúč nachádzame v samotnej Eliášovej modlitbe v 1. Kráľov 18:36, 37. Je to veľmi krátka modlitba — v pôvodnej hebrejčine ju tvorí len okolo 30 slov —, ale Eliáš v nej trikrát oslovil Boha jeho osobným menom Jehova.

Baal, čo znamená „majiteľ“ alebo „pán“, bol bohom Kanaančanov. Týmto výrazom sa označovali mnohé miestne božstvá. Ale Jehova je jedinečné meno, ktoré sa vzťahuje výlučne na jednu Osobu v celom vesmíre. Tento Boh povedal svojmu ľudu: „Ja som Jehova. To je moje meno; a nikomu inému nedám svoju slávu.“ ​(Izaiáš 42:8)

Smerovala Eliášova modlitba a modlitby Baalových prorokov na to isté miesto? Súčasťou uctievania Baala bola chrámová prostitúcia, dokonca ľudské obete, a tak toto uctievanie oberalo ľudí o dôstojnosť. Naproti tomu uctievanie Jehovu bolo dôstojné, lebo oslobodzovalo jeho národ Izrael od takýchto ponižujúcich praktík. Zamyslite sa: Keby ste chceli poslať list priateľovi, ktorého si veľmi vážite, adresovali by ste ho niekomu, kto má iné meno než váš priateľ a koho zlá povesť odporuje všetkému, čoho sa váš priateľ zastáva? To istotne nie!

Ak sa modlíte k Jehovovi, modlíte sa k Stvoriteľovi, Otcovi ľudstva. * „Ty, ó, Jehova, si náš Otec,“ povedal v modlitbe prorok Izaiáš. (Izaiáš 63:16) Práve o ňom Ježiš Kristus povedal svojim nasledovníkom: „Vystupujem k svojmu Otcovi a vášmu Otcovi a k svojmu Bohu a vášmu Bohu.“ ​(Ján 20:17) Jehova je Ježišov Otec. Je to Boh, ku ktorému sa Ježiš modlil a učil to aj svojich nasledovníkov. (Matúš 6:9)

Nabáda nás Biblia, aby sme sa modlili k Ježišovi, k Márii, k svätým alebo k anjelom? Nie, máme sa modliť len k Jehovovi. Zamyslite sa nad dvomi dôvodmi, prečo je to tak. Po prvé, modlitba je prejav uctievania a podľa Biblie by sme mali uctievať výlučne Jehovu. (2. Mojžišova 20:5) Po druhé, Biblia o Jehovovi hovorí, že je Bohom, ‚ktorý vypočúva modlitbu‘. (Žalm 65:2) Hoci o mnohé úlohy sa Jehova ochotne delí s inými, túto úlohu nikdy nikomu inému nezveril. Sľubuje, že naše modlitby bude počúvať on osobne.

Teda ak chcete, aby si Boh vašu modlitbu vypočul, pamätajte na toto biblické nabádanie: „Každý, kto vzýva Jehovovo meno, bude zachránený.“ ​(Skutky 2:21) Ale počúva Jehova všetky modlitby? Alebo je tu ešte niečo, o čom by sme mali vedieť, ak chceme, aby Jehova venoval pozornosť našim modlitbám?