• ROK NARODENIA: 1957

• KRAJINA: AUSTRÁLIA

• PREDTÝM: ŤAŽKÉ DETSTVO

MOJA MINULOSŤ:

Vyrastala som v meste Newcastle v Novom Južnom Walese. Som najstaršia zo siedmich detí. Moji rodičia boli násilnícki a otec bol aj alkoholik. Matka ma týrala, telesne aj slovne. Stále mi hovorila, že som zlá a že budem trpieť v pekelnom ohni. Také vyhrážky ma desili.

Matka ma často tak zbila, že som nemohla ísť do školy. Keď som mala jedenásť rokov, odobrali ma rodičom a umiestnili do jedného štátneho zariadenia a neskôr do kláštora. Keď som mala štrnásť, utiekla som odtiaľ. Nechcela som ísť naspäť domov, tak som žila na uliciach Kings Crossu na predmestí Sydney.

Súčasťou môjho života na ulici sa stali drogy, alkohol, pornografia a prostitúcia. Jeden zážitok ma naozaj vydesil. Bývala som v byte majiteľa jedného nočného klubu. Raz večer za ním prišli dvaja muži. Poslal ma do spálne, ale počula som ich rozhovor. Majiteľ klubu ma chcel týmto mužom predať. Chceli ma ukryť na palube nákladnej lode a zobrať ma do Japonska, aby som tam pracovala v nejakom bare. V panike som vyskočila z balkóna a bežala som preč.

Cestou som stretla jedného muža, ktorý bol v Sydney na návšteve. Povedala som mu o svojej situácii a dúfala som, že mi dá nejaké peniaze. On ma však pozval k sebe, aby som sa osprchovala a niečo zjedla. Skončilo sa to tak, že som už nikdy neodišla. O rok sme sa vzali.

AKO BIBLIA ZMENILA MÔJ ŽIVOT:

Keď som začala študovať Bibliu s Jehovovými svedkami, zaplavila ma široká škála pocitov. Bola som nahnevaná, keď som sa dozvedela, že príčinou zla je Satan. Vždy ma totiž učili, že ten, kto spôsobuje utrpenie, je Boh. Veľmi sa mi uľavilo, keď som sa dozvedela, že Boh netrestá ľudí v pekle. Toto učenie ma desilo, odkedy si pamätám.

Zapôsobilo na mňa, že Jehovovi svedkovia sa pri každom rozhodnutí nechávajú viesť Bibliou. Naozaj žijú podľa toho, čomu veria. Bola som ťažká povaha, ale nech som povedala alebo urobila čokoľvek, vždy so mnou zaobchádzali s láskou a úctou.

Najviac som zápasila s pocitmi bezcennosti. Nenávidela som samu seba a tieto pocity vo mne pretrvávali aj dlho po tom, ako som bola pokrstená ako Jehovova svedkyňa. Vedela som, že milujem Jehovu, ale bola som presvedčená, že on by nikdy nemohol milovať niekoho, ako som ja.

Zlom nastal asi po pätnástich rokoch od môjho krstu. Počas jednej prednášky v sále Kráľovstva Jehovových svedkov rečník rozoberal text z Jakuba 1:23, 24. Tieto verše prirovnávajú Božie Slovo k zrkadlu, v ktorom sa môžeme vidieť tak, ako nás vidí Jehova. Začala som uvažovať, či sa nevidím inak, ako ma vidí On. Spočiatku som sa tejto novej myšlienke bránila. Stále som mala pocit, že by som od Jehovu očakávala priveľa, keby som chcela, aby ma mal rád.

O niekoľko dní som čítala biblický text, ktorý zmenil môj život. Bol to Izaiáš 1:18, kde Jehova hovorí: „Tak poďte a napravme veci medzi nami... I keby sa vaše hriechy ukázali ako šarlát, budú vybielené ako sneh.“ Cítila som, akoby sa Jehova prihováral mne osobne: „Tak poď, Vicky, napravme veci medzi nami. Poznám ťa, poznám tvoje hriechy, poznám tvoje srdce — a milujem ťa.“

V tú noc som nemohla spať. Hoci som stále pochybovala, že by ma Jehova mohol milovať, začala som uvažovať o Ježišovej výkupnej obeti. Zrazu som pochopila, že Jehova bol ku mne tak dlho trpezlivý a v mnohých veciach mi ukazoval, že ma má rád. Ale ja som mu v podstate hovorila: „Tvoja láska nie je dostatočne veľká, aby si mohol milovať aj mňa. Obeť tvojho Syna nie je dostatočná, aby prikryla aj moje hriechy.“ Bolo to, akoby som dar výkupného odmietala a vracala ho Jehovovi späť. No po úvahe nad týmto darom som konečne začala cítiť, že Jehova ma miluje.

AKÝ ÚŽITOK MI TO PRINIESLO:

Cítim sa čistá a konečne naozaj žijem. Mám lepšie manželstvo. Som šťastná, že môžem využiť svoje skúsenosti na pomoc druhým. Cítim, že sa stále viac približujem k Jehovovi.