Otcovia, ako si môžete udržať blízky vzťah so svojím synom?

„OCI, odkiaľ to všetko vieš?“ Prekvapil vás niekedy váš syn takouto otázkou? V tej chvíli ste boli pravdepodobne hrdí na to, že ste otcom. Ale ak váš syn urobil ešte niečo viac — ak uplatnil vašu múdru radu a vďaka nej sa mu niečo podarilo —, vaša radosť bola určite o to väčšia. a (Príslovia 23:15, 24)

A ako je to po rokoch — stále vás syn tak bezhranične obdivuje? Alebo sa zdá, že ako rastie, jeho pohľad na vás sa mení? Ako si môžete udržať blízky vzťah so synom, aj keď sa z neho stáva muž? Pouvažujme najskôr nad niektorými prekážkami, s ktorými sa otcovia stretávajú.

Tri bežné prekážky

1. NEDOSTATOK ČASU: V mnohých krajinách majú otcovia hlavný podiel na finančnom zabezpečení rodiny. To často znamená, že väčšinu dňa nie sú doma. Na niektorých miestach otcovia trávia so svojimi deťmi žalostne málo času. Napríklad pri nedávnom prieskume vo Francúzsku sa zistilo, že v tejto krajine otcovia strávia starostlivosťou o svoje deti priemerne menej než 12 minút denne.

NA ZAMYSLENIE: Koľko času trávite so svojím synom vy? Skúste si počas nasledujúceho týždňa alebo dvoch zapisovať, koľko času ste mu každý deň venovali. Výsledok vás možno prekvapí.

2. NEDOSTATOČNÝ PRÍKLAD VLASTNÉHO OTCA: Niektorí muži strávili v detstve so svojím otcom málo času. „Otec bol so mnou veľmi málo,“ spomína Jean-Marie z Francúzska. Ako ho to ovplyvnilo? „Nikdy som si nemyslel, že budem mať následkom toho také problémy,“ hovorí. „Napríklad je pre mňa ťažké nadviazať s mojimi synmi zmysluplný rozhovor.“ Iní mali možnosť spoznať svojho otca veľmi dobre, ale ich vzťah k nemu aj tak nie je blízky. Philippe, ktorý má teraz 43 rokov, priznáva: „Pre môjho otca bolo veľmi ťažké prejavovať mi náklonnosť. Preto musím tvrdo pracovať na tom, aby som svojmu synovi dával viac najavo, že ho mám rád.“

NA ZAMYSLENIE: Máte pocit, že váš vzťah s otcom ovplyvňuje vaše správanie k synovi? Postrehli ste u seba, že napodobňujete dobré alebo zlé zvyky svojho otca? V akých smeroch?

3. NEVYROVNANÝ POHĽAD OKOLIA: V niektorých kultúrach sa úloha otca pri výchove detí podceňuje. Luca, ktorý pochádza z jednej západoeurópskej krajiny, hovorí: „Tam, kde som vyrastal, prevládal názor, že starostlivosť o deti je úlohou ženy.“ V iných kultúrach sa od otcov očakáva, že budú pre deti prísnou autoritou a nič viac. Napríklad George bol vychovávaný v jednej africkej krajine. Hovorí: „V našej kultúre sa otcovia nehrajú so svojimi deťmi, lebo sa boja, že by to znížilo ich autoritu. A tak je pre mňa ťažké správať sa k môjmu synovi kamarátsky.“

NA ZAMYSLENIE: Čo sa očakáva od otcov vo vašej komunite? Sú vedení k tomu, aby považovali výchovu detí za úlohu ženy? Má väčšina ľudí vo vašej komunite pocit, že prejavovanie lásky a náklonnosti synovi je žiaduce, alebo sa to považuje za neprijateľné?

Ak sa aj vy stretávate s takýmito prekážkami, ako ich môžete prekonať? Pouvažujte o nasledujúcich návrhoch.

Začnite, kým je váš syn malý

Zdá sa, že chlapci sa rodia s túžbou napodobňovať svojho otca. Využite to, kým je váš syn malý. Ako to môžete urobiť? A kedy s ním môžete tráviť čas?

Vždy, keď je to možné, zapojte svojho syna do svojich každodenných činností. Môže vám napríklad pomáhať pri domácich prácach. Dajte mu malú metličku alebo lopatku. Určite bude šťastný, že môže pracovať po boku svojho hrdinu a vzoru — svojho ocka! Možno vám bude práca trvať trochu dlhšie, ale posilníte tým vzájomné puto a vštepíte mu správny postoj k práci. Biblia už dávno povzbudzovala otcov, aby zapájali deti do svojich každodenných činností a využívali tieto príležitosti na to, aby sa s nimi rozprávali a učili ich. (5. Mojžišova 6:6–9) To je dobrá rada aj pre dnešok.

Okrem toho, že budete so svojím synom pracovať, nájdite si čas aj na hru. Hra nie je len príležitosť na to, aby ste sa spolu zabavili. Z výskumov vyplýva, že keď sa otcovia so svojimi malými deťmi hrajú, povzbudzujú ich tým, aby boli podnikavejšie a odvážnejšie.

Spoločná hra však zohráva ešte dôležitejšiu úlohu. Sociológ Michel Fize hovorí: „Práve pri hre chlapec najlepšie komunikuje so svojím otcom.“ Počas hry môže otec vyjadriť lásku svojmu synovi slovami i skutkami. Tak ho môže učiť, aby aj on dokázal prejavovať city. „Keď bol môj syn malý,“ hovorí André z Nemecka, „často sme sa spolu hrali. Neraz som ho objal a on sa naučil opätovať mi moju lásku.“

Ďalšou príležitosťou, keď môže otec posilniť svoj vzťah k synovi, je čas pred spaním. Prečítajte mu nejaký príbeh a počúvajte ho, keď hovorí o tom, čo pekné v ten deň zažil alebo čo ho trápi. Ak to budete robiť, bude pre vášho syna ľahšie komunikovať s vami, aj keď bude starší.

Venujte sa spoločným záujmom

Niektorí dospievajúci chlapci zdanlivo nereagujú na otcove pokusy komunikovať s nimi. Ak váš syn na vaše otázky odpovedá vyhýbavo, nemyslite si hneď, že nechce komunikovať vôbec. Možno bude ochotnejší otvoriť sa vám, ak upravíte spôsob, ako s ním rozprávate.

Pre Jacquesa, otca, ktorý žije vo Francúzsku, bolo niekedy náročné komunikovať so svojím synom Jérômom. Ale namiesto toho, aby ho nútil rozprávať, zvolil iný prístup — hral s ním futbal. „Keď sme sa dobre vybehali,“ hovorí Jacques, „obyčajne sme si sadli na trávu a trochu sme oddychovali. V takých chvíľach mi môj syn často povedal, čo má na srdci. Už len tým, že sme boli spolu a že ma mal len pre seba, sa medzi nami vytvorilo výnimočné puto.“

A čo ak váš syn nerád športuje? André rád spomína na tie hodiny, ktoré so synom strávili pozorovaním hviezd. „Rozložili sme si vonku stoličky, teplo sme sa obliekli, aby nám v nočnom chlade nebola zima, a so šálkou čaju v ruke sme pozorovali nočnú oblohu. Hovorili sme o Tom, ktorý vytvoril všetky tie hviezdy. Rozprávali sme sa o osobných veciach. Rozprávali sme sa asi o všetkom.“ ​(Izaiáš 40:25, 26)

Ale čo ak niektoré veci, ktoré bavia vášho syna, vás nebavia? V tom prípade budete možno musieť odsunúť svoje osobné záujmy do úzadia. (Filipanom 2:4) „Mňa bavil šport oveľa viac ako môjho syna Vaughana,“ hovorí Ian, ktorý žije v Južnej Afrike. „Mal rád lietadlá a počítače. Tak som sa o tieto veci začal zaujímať aj ja. Bral som ho na letecké prehliadky a hral som s ním letecký simulátor na počítači. Myslím si, že Vaughan sa so mnou otvorenejšie rozprával práve preto, že sme sa tešili zo spoločných oddychových činností.“

Budujte jeho sebadôveru

„Pozri, ocko, pozri sa!“ Už sa vám stalo, že na vás takto zavolal váš malý synček, keď sa mu niečo podarilo? Teraz, keď je tínedžer, sa už možno nedožaduje vášho schválenia tak otvorene. Určite ho však potrebuje, ak má z neho vyrásť vyrovnaný dospelý muž.

Všimnite si, ako samotný Jehova Boh zaobchádzal s jedným zo svojich synov. Keď mal Ježiš pred sebou výnimočné obdobie svojho života na zemi, Boh verejne vyjadril svoju lásku k nemu slovami: „Toto je môj Syn, milovaný, ktorého som schválil.“ ​(Matúš 3:17; 5:48) Je pravda, že je vašou povinnosťou naprávať a učiť svojho syna. (Efezanom 6:4) Ale snažíte sa pri tom nájsť aj príležitosti, aby ste ho pochválili za dobré veci, ktoré hovorí alebo robí?

Niektorým mužom robí problém vyjadriť pochvalu a prejaviť náklonnosť. Možno vyrastali v rodine, kde sa viac zdôrazňovali chyby ako úspechy. Ak je to aj váš prípad, budete musieť vyvinúť vedomé úsilie, aby ste u svojho syna vybudovali sebadôveru. Ako to môžete urobiť? Luca, ktorého sme už citovali, často spolupracuje so svojím 15-ročným synom Manuelom pri domácich prácach. Hovorí: „Niekedy poviem Manuelovi, aby začal prácu sám, a že ak bude potrebovať, pomôžem mu. Väčšinou to zvládne sám. Keď sa mu darí, je spokojný a jeho sebadôvera rastie. Keď prácu urobí dobre, pochválim ho. Ale aj keď mu to nevyjde tak, ako chcel, uistím ho, že si cením jeho úsilie.“

Sebadôveru svojho syna môžete posilniť aj tým, že mu pomôžete dosahovať v živote aj väčšie ciele. Čo však, ak váš syn dosahuje ciele pomalšie, ako si predstavujete? Alebo čo ak si zvolil iné ciele, než by ste mu vybrali vy, hoci nie sú zlé? V tom prípade možno budete musieť prehodnotiť svoje očakávania. Jacques, ktorého sme už citovali, hovorí: „Snažím sa pomáhať svojmu synovi, aby si dával dosiahnuteľné ciele. Ale snažím sa tiež, aby to boli jeho ciele, nie moje. A pripomínam si, že na nich musí pracovať svojím vlastným tempom.“ Ak si ochotne vypočujete názory svojho syna, pochválite ho za to, čo robí dobre, a povzbudíte ho, aby sa snažil ďalej, aj keď sa mu niečo nepodarí, pomôžete mu tým dosahovať jeho ciele.

Je realistické očakávať, že váš vzťah bude niekedy napätý alebo problematický. Ale z dlhodobého hľadiska si váš syn pravdepodobne bude chcieť udržať s vami blízky vzťah. Veď kto by si nechcel udržať blízky vzťah s niekým, kto mu pomáha, aby bol v živote úspešný?

[Poznámka pod čiarou]