Biblia mení životy

ČO PODNIETILO jedného muža vrátiť sa k náboženským hodnotám, ktoré mu rodičia v detstve vštepovali? Ako jeden mladý muž našiel otca, po ktorom vždy túžil? Nech nám to povedia sami.

„Uvedomil som si, že sa musím vrátiť k Jehovovi.“ ELIE KHALIL

ROK NARODENIA: 1976

KRAJINA: CYPRUS

PREDTÝM: MÁRNOTRATNÝ SYN

MOJA MINULOSŤ: Narodil som sa na Cypre, ale vyrastal som v Austrálii. Moji rodičia sú Jehovovi svedkovia. Zo všetkých síl sa snažili vštepiť mi lásku k Jehovovi a k jeho Slovu, Biblii. No keď som bol tínedžer, začal som sa búriť. Tajne som v noci utekal z domu a stretával som sa s inými mladými. Kradli sme autá a boli sme zapletení aj do mnohých iných vecí.

Spočiatku som to robil tajne, lebo som mal strach, že rodičia sa budú hnevať. Ale po čase sa môj strach vytratil. Spriatelil som sa s ľuďmi, ktorí boli odo mňa oveľa starší a nemali lásku k Jehovovi. Títo priatelia mali na mňa zlý vplyv. Napokon som povedal rodičom, že už nechcem mať nič spoločné s ich náboženstvom. Trpezlivo sa mi snažili pomáhať, ale ja som všetky ich snahy odmietal. Boli zdrvení.

Odsťahoval som sa z domu a začal som experimentovať s drogami, dokonca som vo veľkom pestoval a predával marihuanu. Žil som nemravne a veľa času som trávil v nočných kluboch. Stal sa zo mňa prchký človek. Keď niekto povedal niečo, čo sa mi nepáčilo, vybuchol som, a často som na druhých kričal a bil som sa. Robil som v podstate všetko, čo ma rodičia učili, že by kresťan nemal robiť.

AKO BIBLIA ZMENILA MÔJ ŽIVOT: Spriatelil som sa s jedným mojím spoločníkom, ktorý tiež bral drogy. Stratil otca, ešte keď bol malý. Často sme sa rozprávali dlho do noci. Niekoľkokrát sa mi zdôveril, ako veľmi mu chýba jeho otec. Keďže od detstva som poznal nádej na vzkriesenie, čoskoro som mu začal rozprávať o tom, že Ježiš kriesil mŕtvych, a tiež o jeho sľube, že to v budúcnosti bude robiť opäť. (Ján 5:28, 29) Hovorieval som mu: „Predstav si, že znova uvidíš svojho otca. Všetci máme možnosť žiť navždy v raji na zemi.“ Tieto myšlienky naňho veľmi zapôsobili.

Inokedy zas začal rozprávať o takých témach ako posledné dni alebo náuka o Trojici. Vtedy som zobral jeho Bibliu a ukazoval som mu rôzne texty, ktoré odhaľovali pravdu o Jehovovi, Ježišovi a o posledných dňoch. (Ján 14:28; 2. Timotejovi 3:1–5) Čím viac som mu hovoril o Jehovovi, tým viac som o Jehovovi premýšľal aj ja.

Pomaly, ale isto začali v mojom srdci klíčiť driemajúce semená biblickej pravdy, ktoré doň s námahou zasiali moji rodičia. Napríklad niekedy, keď som bol na párty a bral som drogy so svojimi priateľmi, zrazu som si spomenul na Jehovu. Mnohí z mojich priateľov tvrdili, že majú radi Boha, ale ich správanie svedčilo o opaku. Nechcel som byť ako oni a pochopil som, čo musím urobiť. Uvedomil som si, že sa musím vrátiť k Jehovovi.

Samozrejme, vedieť, čo treba robiť, a naozaj to robiť sú dve odlišné veci. Niektoré zmeny pre mňa neboli ťažké; s drogami som skoncoval bez väčších ťažkostí. Prestal som sa stýkať so starými priateľmi a začal som študovať Bibliu s jedným kresťanským starším.

Urobiť niektoré iné zmeny však bolo oveľa ťažšie. Zvlášť náročné bolo naučiť sa ovládať hnev. Niekedy sa mi to chvíľu darilo, ale potom som znova spadol naspäť. Vtedy som sa cítil hrozne a mal som pocit, že som zlyhal na celej čiare. Bol som zo seba znechutený. V takých chvíľach som vždy oslovil staršieho, ktorý so mnou študoval Bibliu. Bol ku mne trpezlivý a láskavý a vždy ma povzbudil. Raz mi dal prečítať článok zo Strážnej veže, v ktorom sa hovorilo, prečo je dôležité nevzdávať sa. a Prebrali sme spolu kroky, ktoré by som mohol urobiť, keď budem nahnevaný. S pomocou tohto článku a mnohých modlitieb sa mi časom podarilo dostať moju prudkú povahu pod kontrolu. Napokon som bol v apríli v roku 2000 pokrstený ako Jehovov svedok. Asi nemusím ani hovoriť, akí boli moji rodičia šťastní.

AKÝ ÚŽITOK MI TO PRINIESLO: Teraz mám pokoj mysle a čisté svedomie, lebo sa už neznečisťujem drogami a nemravnosťou. Čokoľvek, čo robím, mi prináša väčšiu radosť, či už je to práca, kresťanské zhromaždenie, alebo nejaká oddychová činnosť. Mám pozitívny pohľad na život.

Ďakujem Jehovovi za svojich rodičov, ktorí to so mnou nikdy nevzdali. Uvažujem tiež nad slovami z Jána 6:44: „Nikto nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal.“ Som dojatý, keď uvažujem nad tým, že som sa mohol vrátiť k Jehovovi vďaka tomu, že on ma pritiahol späť.

„Túžil som po otcovi.“ MARCO ANTONIO ALVAREZ SOTO

ROK NARODENIA: 1977

KRAJINA: ČILE

PREDTÝM: ČLEN DEATHMETALOVEJ SKUPINY

MOJA MINULOSŤ: Vyrastal som v malebnom meste Punta Arenas pri Magalhãesovom prielive blízko južného cípu juhoamerického kontinentu. Moji rodičia sa rozišli, keď som mal len päť rokov, preto som sa cítil opustený a túžil som po otcovi.

Mama študovala Bibliu s Jehovovými svedkami a brávala ma na kresťanské zhromaždenia do sály Kráľovstva. Ja som však neznášal chodiť na zhromaždenia a často som cestou do sály robil scény. Keď som mal trinásť rokov, prestal som tam chodiť.

Začala ma zaujímať hudba a zistil som, že mám aj talent. Už v pätnástich som hrával heavymetalovú a deathmetalovú hudbu na festivaloch, v baroch a na súkromných akciách. Stretával som sa s talentovanými hudobníkmi, a tak sa vo mne zrodil záujem o klasickú hudbu. Začal som študovať na miestnom konzervatóriu. Keď som mal dvadsať, presťahoval som sa do hlavného mesta Santiaga, aby som mohol pokračovať v štúdiu hudby. Naďalej som hrával v heavymetalových a deathmetalových skupinách.

Po celý ten čas ma však sužovali pocity prázdnoty. Snažil som sa ich zmierniť tak, že som sa opíjal a bral som drogy spolu s ostatnými členmi našej skupiny, ktorých som považoval za svoju rodinu. Bol som rebel a o mojom spurnom postoji svedčil aj môj vzhľad. Nosil som tmavé oblečenie, nechal som si narásť bradu a vlasy som mal takmer po pás.

Môj postoj často spôsobil, že som sa zaplietol do bitiek alebo som sa inak dostal do rozporu so zákonom. Raz som pod vplyvom alkoholu napadol jednu skupinu drogových dílerov, ktorí obťažovali mňa a mojich priateľov. Dostal som od nich takú bitku, že som skončil so zlomenou sánkou.

Najväčšiu bolesť mi však spôsobili tí, ktorí mi boli najbližší. Jedného dňa som zistil, že moja priateľka ma už roky podvádza s mojím najlepším priateľom. Všetci ostatní o tom vedeli, ale zatajovali to predo mnou. Bol som na dne.

Presťahoval som sa späť do Punta Arenas, kde som začal učiť hudbu a pracovať ako violončelista. Naďalej som hral a nahrával hudbu s heavymetalovými a deathmetalovými skupinami. Stretol som jedno pekné dievča menom Sussan a začali sme spolu žiť. Po nejakom čase Sussan zistila, že jej matka verí v Trojicu a ja nie. „Aká je teda pravda?“ opýtala sa ma. Odpovedal som, že viem, že náuka o Trojici je falošná, ale neviem to dokázať z Biblie. Vedel som však, kto by to vedel. Povedal som jej, že Jehovovi svedkovia by jej mohli ukázať pravdu z Biblie. Potom som urobil niečo, čo som už roky neurobil — pomodlil som sa k Bohu a poprosil som ho o pomoc.

O niekoľko dní som zbadal muža, ktorý sa mi zdal povedomý, a opýtal som sa ho, či je Jehovov svedok. Hoci môj vzhľad ho očividne odstrašoval, láskavo mi poskytol informácie o zhromaždeniach v sále Kráľovstva. Bol som presvedčený, že to stretnutie bolo odpoveďou na moju modlitbu. Išiel som do sály Kráľovstva a sadol som si do posledného radu, aby si ma nikto nevšimol. Mnohí ma však spoznali, lebo si ma pamätali z čias, keď som ako dieťa chodil na zhromaždenia. Vítali a objímali ma tak srdečne, že som cítil nesmierny pokoj. Bolo to, akoby som prišiel domov. Keď som zbadal muža, ktorý ma v detstve učil z Biblie, požiadal som ho, aby so mnou študoval opäť.

AKO BIBLIA ZMENILA MÔJ ŽIVOT: Jedného dňa som čítal Príslovia 27:11, kde sa hovorí: „Buď múdry, syn môj, a rozradostňuj moje srdce.“ Zapôsobila na mňa myšlienka, že obyčajný smrteľný človek môže rozradostniť Stvoriteľa vesmíru. Uvedomil som si, že Jehova je tým Otcom, ktorého som celý život hľadal!

Chcel som robiť radosť svojmu nebeskému Otcovi a konať jeho vôľu, ale veľa rokov som bol otrokom drog a alkoholu. Pochopil som, čo tým Ježiš myslel, keď povedal slová zaznamenané v Matúšovi 6:24: „Nikto nemôže byť otrokom dvoch pánov.“ Nedarilo sa mi však urobiť potrebné zmeny. Pomohla mi až zásada z 1. Korinťanom 15:33: „Zlá spoločnosť kazí užitočné zvyky.“ Uvedomil som si, že ak budem chodiť na rovnaké miesta a priateliť sa s rovnakými ľuďmi ako predtým, nepodarí sa mi zbaviť mojich zlozvykov. Biblická rada bola jasná: Musím urobiť drastické opatrenia, aby som sa odpútal od všetkého, čo ma privádza k potknutiu. (Matúš 5:30)

Keďže hudba bola mojou vášňou, odísť z heavymetalovej scény bolo to najťažšie rozhodnutie, aké som kedy musel urobiť. Ale s pomocou priateľov zo zboru sa mi to napokon podarilo. Prestal som sa opíjať a brať drogy. Dal som sa tiež ostrihať, oholil som si bradu a prestal som sa obliekať iba do čierneho. Keď som povedal Sussan, že sa chcem dať ostrihať, nedokázala ovládnuť svoju zvedavosť. Povedala mi: „Idem sa pozrieť do tej sály Kráľovstva s tebou!“ Páčilo sa jej tam a zakrátko začala študovať Bibliu aj ona. Časom sme sa so Sussan zobrali. V roku 2008 sme boli pokrstení ako Jehovovi svedkovia. Sme šťastní, že spolu s mojou mamou teraz môžeme slúžiť Jehovovi.

AKÝ ÚŽITOK MI TO PRINIESLO: Unikol som zo sveta zdanlivého šťastia a zradných priateľov. Stále mám rád hudbu, ale teraz si ju starostlivo vyberám. Svoje skúsenosti využívam na úžitok svojej rodiny a ďalších, hlavne mladých. Chcem im pomôcť pochopiť, že väčšina toho, čo tento svet ponúka, síce môže vyzerať príťažlivo, ale v skutočnosti je to iba „množstvo smetí“. (Filipanom 3:8)

V kresťanskom zbore, kde panuje láska a pokoj, som našiel verných priateľov. Ale čo je hlavné, priblížil som sa k Jehovovi, a tak som konečne našiel Otca.

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 13]

„Mohol som sa vrátiť k Jehovovi vďaka tomu, že on ma pritiahol späť“