Vyrastal som vo vidieckom mestečku Warialda v Novom Južnom Walese. Vo Warialde žije rôznorodá komunita farmárov. Chovajú sa tu ovce a dobytok a pestuje sa tu obilie, zelenina a iné plodiny. Je to čisté mestečko s nízkou kriminalitou.

Bol som najstarší z desiatich detí, a tak som ako trinásťročný začal pracovať, aby som pomohol uživiť rodinu. Keďže som mal obmedzené vzdelanie, pracoval som na farmách. V pätnástich som už bol krotiteľom divých koní.

Práca na farme mala svoje výhody aj nevýhody. Na jednej strane ma robota bavila a páčilo sa mi aj to prostredie. Sedával som v noci pri ohni a pozeral som na mesiac a hviezdy a vánok ku mne prinášal vône z okolitého buša. Pamätám si, ako som premýšľal o tom, že všetky tie úžasné veci musia mať svojho Stvoriteľa. Na druhej strane som bol na farmách vystavený negatívnym vplyvom. Každý okolo mňa nadával a fajčil. A tak som zakrátko tieto zlozvyky pochytil aj ja.

Keď som mal osemnásť, odišiel som do Sydney. Chcel som vstúpiť do armády, ale keďže som mal obmedzené vzdelanie, nevzali ma. Našiel som si prácu a zostal som v Sydney asi rok. Vtedy som sa prvýkrát stretol s Jehovovými svedkami. Pozvali ma na svoje zhromaždenie a to, čo som tam počul, mi znelo logicky.

Krátko nato som sa však rozhodol, že sa vrátim do buša. Usadil som sa v Goondiwindi v Queenslande. Našiel som si prácu, oženil som sa a, žiaľ, začal som piť.

Narodili sa nám dvaja synovia. Po ich narodení som sa začal vážne zamýšľať nad svojím životom. Spomenul som si na to, čo som počul na zhromaždení Jehovových svedkov, ktoré som navštívil v Sydney, a rozhodol som sa s tým niečo urobiť.

V jednom starom čísle Strážnej veže som našiel adresu austrálskej odbočky Jehovových svedkov, na ktorú som poslal list s prosbou o pomoc. Ako odpoveď na môj list ma prišiel navštíviť jeden príjemný, láskavý Jehovov svedok. Zakrátko so mnou začal študovať Bibliu.

Počas štúdia Biblie som si uvedomil, že musím urobiť v živote veľké zmeny. Zvlášť na mňa zapôsobil biblický verš z 2. Korinťanom 7:1. Ten nás nabáda, aby sme sa očistili „od každej poškvrny tela“.

Rozhodol som sa prestať fajčiť a opíjať sa. Urobiť takéto zmeny nebolo jednoduché, keďže tieto zlozvyky som mal hlboko vžité. Ale bol som odhodlaný žiť tak, ako sa to páči Bohu. Najviac mi pomohlo, keď som uplatnil túto zásadu z Rimanom 12:2: „Prestaňte sa utvárať podľa tohto systému vecí, ale sa premieňajte obnovením svojej mysle.“ Uvedomil som si, že ak chcem zmeniť svoje návyky, musím zmeniť svoje uvažovanie a vidieť svoje návyky tak, ako ich vidí Boh — ako škodlivé. S jeho pomocou sa mi podarilo skoncovať s cigaretami aj s alkoholom.

Najťažšie však bolo prestať s nadávaním. Bol to skutočný boj. Poznal som biblickú radu zapísanú v Efezanom 4:29: „Nech z vašich úst nevychádza žiadna skazená reč,“ no aj tak to nešlo zo dňa na deň. Pomohlo mi, keď som rozmýšľal nad slovami z Izaiáša 40:26. V tomto verši sa o hviezdach na nebi hovorí: „Zodvihnite vysoko oči a hľaďte. Kto stvoril tieto veci? Je to Ten, ktorý vyvádza ich vojsko podľa počtu, všetky ich dokonca nazýva podľa mena. Pre hojnosť dynamickej energie a pretože je aj silný v moci, ani jedna z nich nechýba.“ Uvažoval som, že keď Boh mal moc stvoriť celý ten nezmerný vesmír — ktorý som tak rád pozoroval —, určite mi môže dať silu, aby som sa zmenil a mohol sa mu páčiť. Po mnohých modlitbách a s vynaložením veľkého úsilia sa mi nakoniec podarilo dostať svoju reč pod kontrolu.

Pri mojej práci som nemal veľa príležitostí zhovárať sa s ľuďmi, lebo na farmách nebolo veľmi s kým. No vďaka školeniu, ktorého sa mi dostalo na zhromaždeniach Jehovových svedkov, som sa postupne naučil vyjadrovať. Okrem iného teraz dokážem rozprávať druhým o dobrom posolstve o Božom Kráľovstve. (Matúš 6:9, 10; 24:14)

Posledných niekoľko rokov slúžim v zbore ako starší a veľmi sa z toho teším. Považujem za výsadu, že môžem rôznymi spôsobmi pomáhať svojim spoluveriacim.

Ďakujem Jehovovi za to, že mne — človeku s takým nízkym vzdelaním — dovolil byť vyučovaný ním samotným. (Izaiáš 54:13) Plne sa stotožňujem so slovami Prísloví 10:22, kde sa píše: „Jehovovo požehnanie — je to, čo obohacuje.“