„Nedospeli sme k nijakej zhode v tom, či Boh má nejaké osobné meno, a ak má, aké je.“ ​(Dr. David Cunningham, časopis Theological Studies)

Boh povedal: „Ja som Jehova. To je moje meno.“ ​(Izaiáš 42:8) Meno „Jehova“ pochádza z hebrejčiny a znamená „Spôsobuje, aby sa stalo“. (Preklad nového sveta, dodatok 1, ods. 1)

Jehova chce, aby sme jeho meno používali. „Vzývajte jeho meno,“ hovorí Biblia. „Oznamujte jeho počínanie medzi národmi. Zmieňujte sa o tom, že jeho meno je vyvýšené.“ ​(Izaiáš 12:4)

Aj Ježiš používal Božie meno. V modlitbe k Jehovovi povedal: „Oznámil som im [Ježišovým učeníkom] tvoje meno a oznámim.“ Prečo Ježiš svojim učeníkom oznámil Božie meno? Pokračoval: „Aby láska, ktorou si ma [Bože] miloval, bola v nich a ja v spojení s nimi.“ ​(Ján 17:26)

„Človek, ktorý nepozná Boha po mene, ho v skutočnosti nepozná ako osobu,“ napísal teológ Walter Lowrie, „a nemôže ho milovať, ak ho pozná len ako neosobnú silu.“

Victor chodieval do kostola každý týždeň, ale nemal pocit, že by naozaj poznal Boha. „Potom som sa dozvedel, že Božie meno je Jehova, a bolo to, akoby mi Boha niekto oficiálne predstavil,“ hovorí. „Bolo to, akoby som konečne stretol Toho, o kom som tak veľa počul. Začal som ho vnímať ako skutočnú Osobu a vytvárať si k nemu priateľský vzťah.“

Ľuďom, ktorí používajú Božie meno, Boh Jehova priateľstvo opätuje. Tým, „ktorí myslia na jeho meno“, sľubuje: „Ja im prejavím súcit, ako muž prejavuje súcit svojmu synovi, ktorý mu slúži.“ ​(Malachiáš 3:16, 17) Boh tiež odmeňuje tých, ktorí vzývajú jeho meno. Biblia hovorí: „Každý, kto vzýva Jehovovo meno, bude zachránený.“ ​(Rimanom 10:13)