Pre mnohých z nás nie je jednoduché chodiť na kresťanské zhromaždenia. Niektorí musia ísť cez hustú džungľu či v drsnom počasí. Prečo Jehovovi svedkovia vynakladajú také úsilie, aby sa pravidelne stretávali so spoluveriacimi aj napriek náročným okolnostiam či napriek únave, ktorú cítia po celodennej práci?
Je to pre nás zdroj povzbudenia a pomoci. „Dbajme jedni o druhých,“ nabádal apoštol Pavol, keď písal o tých, s ktorými sa stretávame v zbore. (Hebrejom 10:24) Vyjadrenie, ktoré použil, znamená „dôkladne myslieť na“ druhých, čo si vyžaduje navzájom sa dobre poznať. Tento apoštol nás teda nabáda, aby sme sa o druhých zaujímali. Keď spoznáme iných členov zboru, možno zistíme, že niektorí z nich prekonali podobné ťažkosti, ako máme my, a že nám môžu pomôcť naše problémy zvládnuť.
Umožňuje nám to vytvárať si trvalé priateľstvá. Ľudia, s ktorými sa stretávame na zhromaždeniach, nie sú len naši známi, sú to naši blízki priatelia. Trávime s nimi čas aj inokedy, napríklad pri vhodných oddychových činnostiach. Aký úžitok nám to prináša? Učíme sa ešte viac si jeden druhého ceniť a tým sa posilňujú naše vzájomné putá lásky. Keď má potom niekto z našich spolukresťanov nejaký problém, môžeme mu pohotovo pomôcť, pretože nás spája blízke priateľstvo. (Príslovia 17:17) Keď sa snažíme tráviť čas so všetkými členmi zboru, dávame najavo, že ‚sa o seba navzájom rovnako staráme‘. (1. Korinťanom 12:25, 26)
Povzbudzujeme vás, aby ste si za priateľov vyberali tých, ktorí konajú Božiu vôľu. Takých priateľov môžete nájsť medzi Jehovovými svedkami. Nedovoľte, aby vám niečo bránilo stretávať sa s nami.
Prečo je dobré stretávať sa na zhromaždeniach?
Kedy by ste sa chceli zoznámiť s členmi nášho zboru?