Poznámky
1. Čo je Veľký Babylon?
Ako vieme, že „Veľký Babylon“ predstavuje všetky falošné náboženstvá? (Zjavenie 17:5) Pouvažujme, čo sa o ňom píše v Biblii.
Pôsobí na celom svete. O Veľkom Babylone sa píše, že v obraznom zmysle sedí na zástupoch a národoch a „vládne nad kráľmi zeme“. (Zjavenie 17:15, 18)
Nemôže predstavovať politickú moc ani svet obchodu. V Biblii sa píše, že „králi zeme“ a „obchodníci“ prežijú jeho zničenie. (Zjavenie 18:9, 15)
Robí Bohu zlé meno. O Veľkom Babylone sa hovorí aj ako o prostitútke, lebo pre peniaze alebo iné výhody vytvára spojenectvá s vládami. (Zjavenie 17:1, 2) Zvádza ľudí zo všetkých národov a je zodpovedný za smrť mnohých. (Zjavenie 18:23, 24)
2. Kedy mal prísť Mesiáš?
V Biblii bolo predpovedané, že Mesiáš mal prísť na konci obdobia 69 týždňov. (Prečítajte si Daniela 9:25.)
Kedy sa 69 týždňov začalo? V roku 455 pred n. l., keď miestodržiteľ Nehemiáš prišiel do Jeruzalema a začal pracovať na tom, aby bolo toto mesto „obnovené a znovu postavené“. (Daniel 9:25; Nehemiáš 2:1, 5–8)
Ako dlho trvalo 69 týždňov? V niektorých biblických proroctvách deň predstavuje rok. (4. Mojžišova 14:34; Ezechiel 4:6) Z toho vyplýva, že týždeň predstavuje sedem rokov. V tomto proroctve 69 týždňov zodpovedá 483 rokom (69 týždňov x 7 dní).
Kedy sa 69 týždňov skončilo? Keď počítame 483 rokov od roku 455 pred n. l., dostávame sa do roku 29 n. l. a Práve v tom roku sa Ježiš dal pokrstiť a stal sa Mesiášom! (Lukáš 3:1, 2, 21, 22)
3. Liečebné postupy, pri ktorých sa používa krv
Existujú liečebné postupy, pri ktorých sa pracuje s pacientovou krvou. Niektoré z nich, napríklad darovanie krvi alebo uskladnenie krvi, sú pre kresťanov neprijateľné. (5. Mojžišova 15:23)
Sú však aj postupy, ktoré pre kresťanov môžu byť prijateľné. Patria k nim krvné testy, hemodialýza, hemodilúcia, zber krvi či mimotelový krvný obeh. Kresťan sa musí sám rozhodnúť, ako sa bude narábať s jeho krvou v priebehu chirurgického zákroku, lekárskeho testu alebo konkrétnej liečebnej procedúry. Každý lekár môže tieto postupy vykonávať inak. Preto keď sa kresťan rozhoduje, či podstúpi určitý chirurgický zákrok, lekársky test alebo konkrétnu liečebnú procedúru, mal by sa podrobne informovať o tom, ako sa bude narábať s jeho krvou. Zamyslite sa nad nasledujúcimi otázkami:
Čo ak bude moja krv odvedená z tela a jej tok sa na určitý čas preruší? Dovolí mi svedomie pozerať sa na túto krv ako na súčasť môjho tela, a nie ako na krv, ktorá má byť „vyliata na zem“? (5. Mojžišova 12:23, 24)
Čo ak by mi bolo počas zákroku alebo procedúry určité množstvo krvi odobraté, upravené a vrátené späť do tela (alebo na povrch tela, napríklad na ranu po chirurgickom zákroku)? Trápilo by ma moje svedomie školené Bibliou, ak by som podstúpil taký zákrok alebo procedúru?
4. Rozhodnutie žiť oddelene
V Božom Slove sa píše, že kresťan by nemal odísť od svojho manželského partnera. Ak sa tak predsa rozhodne, ani on, ani opustený manželský partner nemá právo uzavrieť nové manželstvo. (1. Korinťanom 7:10, 11) No sú situácie, v ktorých sa niektorí kresťania možno rozhodnú žiť oddelene:
Svojvoľné odopieranie hmotnej podpory: Manžel odmieta hmotne sa starať o svoju rodinu, takže jej členovia nemajú ani základné veci potrebné pre život. (1. Timotejovi 5:8)
Hrubé fyzické násilie: Manželský partner sa správa tak násilne, že ohrozuje zdravie alebo aj život toho druhého. (Galaťanom 5:19–21)
Úplné ohrozenie vzťahu k Jehovovi: Jeden z manželských partnerov úplne znemožňuje tomu druhému slúžiť Jehovovi. (Skutky 5:29)
5. Oslavy a sviatky
Kresťania neslávia sviatky, ktoré sa Jehovovi nepáčia. Ale každý kresťan sa na základe svojho svedomia školeného Bibliou musí sám rozhodnúť, ako zareaguje v situáciách, keď ľudia v jeho okolí slávia nejaký sviatok. Uvádzame niekoľko príkladov.
Niekto vám zagratuluje alebo zaželá príjemné sviatky. V takom prípade môžete jednoducho poďakovať. Ak je to vhodné, môžete mu vysvetliť, prečo tento sviatok neslávite.
Váš manželský partner, ktorý nie je Jehovovým svedkom, vás pozve na spoločné jedlo s príbuznými pri príležitosti nejakého sviatku. Ak vám tam svedomie dovolí ísť, mohli by ste svojmu manželskému partnerovi vopred povedať, že sa nezapojíte do žiadnych zvykov, ktoré majú pohanský pôvod.
Váš zamestnávateľ vám chce dať odmenu pri príležitosti nejakého sviatku. Mali by ste ju odmietnuť? To závisí od okolností. Ponúka vám zamestnávateľ túto odmenu ako súčasť sviatočných zvykov alebo vám len chce vyjadriť vďačnosť za vašu dobrú prácu?
Niekto vám dá darček k sviatku. Možno vám povie: „Viem, že tento sviatok neoslavuješ, ale aj tak ti to chcem dať.“ Zamyslite sa: Dáva vám ten darček, lebo vám chce urobiť radosť? Alebo chce vyskúšať vašu vieru a zatiahnuť vás do osláv? Keď si odpoviete na tieto otázky, pomôže vám to rozhodnúť sa, či darček prijmete alebo nie. Pri každom rozhodnutí je naším cieľom udržať si čisté svedomie a byť verní Jehovovi. (Skutky 23:1)
6. Infekčné choroby
Keďže milujeme ľudí, dávame si veľký pozor, aby sme nešírili infekčné choroby. Platí to v prípade, že trpíme nejakou infekčnou chorobou alebo máme podozrenie, že by sme mohli byť prenášačmi. Riadime sa biblickým príkazom: „Budeš milovať svojho blížneho ako seba samého.“ (Rimanom 13:8–10)
Ako sa naša láska k blížnemu prejaví v praxi? Infikovaný človek by napríklad nemal druhých objímať ani bozkávať. Okrem toho by nemal vnímať negatívne to, ak sa niekto rozhodne, že ho nepozve k sebe domov, lebo chce chrániť zdravie svojej rodiny. Pred krstom by mal o svojom zdravotnom stave informovať koordinátora rady starších, aby sa mohli urobiť opatrenia, ktoré budú chrániť ďalších krstencov. Ak chce človek, ktorý bol pravdepodobne vystavený nejakému infekčnému ochoreniu, začať s niekým chodiť, mal by si dať najprv urobiť krvný test. Týmto všetkým dávame najavo, že sa riadime zásadou „nestarajte sa len o svoje záujmy, ale aj o záujmy druhých“. (Filipanom 2:4)
7. Obchodné a právne záležitosti
Ak s niekým urobíme obchodnú alebo finančnú dohodu, všetko by sme mali dať na papier. Platí to aj v prípade, že do obchodného vzťahu vstupujeme s bratom alebo sestrou. Vďaka tomu sa vyhneme mnohým problémom. (Jeremiáš 32:9–12) Napriek tomu sa môže stať, že vo finančných alebo iných záležitostiach príde medzi kresťanmi k sporu. Takéto nedorozumenia by sa mali vyriešiť rýchlo, pokojne a medzi štyrmi očami.
No čo by sme mali robiť v prípade vážnych previnení, ako je ohováranie alebo podvod? (Prečítajte si Matúša 18:15–17.) Ježiš nám radí, aby sme urobili tieto tri kroky:
Najprv by sme sa mali pokúsiť vyriešiť problém medzi štyrmi očami. (15. verš)
Ak sa to nepodarí, môžeme požiadať jedného alebo dvoch zrelých kresťanov zo zboru, aby za spolukresťanom, s ktorým máme spor, išli s nami. (16. verš)
Ak ani to nepomôže, môžeme sa obrátiť na starších. (17. verš)
Vo väčšine prípadov by sme mali spory s bratmi vyriešiť bez toho, aby sme sa obrátili na súd, pretože by to mohlo vrhnúť zlé svetlo na Jehovu a na zbor. (1. Korinťanom 6:1–8) No v niektorých situáciách je súdne konanie nevyhnutné. Môže ísť o rozvod, zverenie dieťaťa do starostlivosti, určenie výživného, získanie náhrady škody od poisťovne, bankrot alebo o dedičské konanie. Ak kresťan rieši tieto záležitosti súdnou cestou a robí to v pokojnom duchu, nekoná v rozpore s biblickou radou.
Ak príde k vážnemu zločinu, ako je znásilnenie, krádež, pri ktorej vznikla veľká škoda, týranie a zneužívanie detí, fyzické napadnutie alebo vražda, a kresťan to oznámi príslušným úradom, neznamená to, že porušil biblickú zásadu.
a Od roku 455 pred n. l. do roku 1 pred n. l. je 454 rokov. Od roku 1 pred n. l. do roku 1 n. l. je jeden rok (rok nula neexistuje). A od roku 1 n. l. do roku 29 n. l. je 28 rokov. Spolu je to 483 rokov.
