Odkazy k Pracovnému zošitu

Odkazy k Pracovnému zošitu

Odkazy k Pracovnému zošitu

© 2023 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania

1. – 7. JANUÁRA

it-1 477

Elihu

Elihu byl nestranný a nikomu neudílel lichotivé tituly. Byl si vědom toho, že on sám, stejně jako Job, byl vytvořen z hlíny a že jeho Stvořitelem je Všemohoucí. Elihu neměl v úmyslu Joba nějak děsit, ale mluvil k němu jako pravý přítel, oslovoval ho totiž jménem, což Elifaz, Bildad ani Cofar nedělali. (Jób 32:21, 22; 33:6)

w14 15/6 25 ods. 8 – 10

Pozeráš sa na slabších tak ako Jehova?

8 Čo nám pomôže, aby sme boli k spoluveriacim súcitnejší? Pamätajme na to, že niektorí naši drahí bratia a sestry zoslabli, pretože sa ocitli v nepriaznivej situácii. Postihla ich nejaká choroba, žijú v rozdelenej domácnosti alebo trpia depresiou. Niečo podobné sa môže stať každému z nás. Zamyslime sa nad Izraelitmi v staroveku. Pred vstupom do Zasľúbenej krajiny im Jehova pripomenul, aké ťažkosti zažívali v Egypte. Preto by nemali „zatvrdiť svoje srdce“, keď sa ich bratia ocitnú v núdzi. Jehova od nich očakával, že si budú navzájom ochotne pomáhať. (5. Mojž. 15:7, 11; 3. Mojž. 25:35–38)

9 Keď sa niektorý brat alebo sestra dostane do ťažkostí, nemali by sme hovoriť, že si za to môže sám. Skôr by sme sa mali snažiť poskytnúť mu duchovnú útechu. (Jób 33:6, 7; Mat. 7:1) Znázornime si to. Keď sa motocyklista zraní pri nehode a odvezú ho do nemocnice, budú nad ním lekári a zdravotné sestry iba stáť a diskutovať, či nehavaroval z vlastnej viny? Určite nie. Budú robiť všetko, čo je v ich silách, aby mu pomohli. Podobne ak náš spoluveriaci zoslabne, lebo má osobné problémy, v prvom rade by sme mu mali duchovne pomôcť. (Prečítajte 1. Tesaloničanom 5:14.)

10 Niektorí spoluveriaci sa nám zdajú slabí, ale keď sa nad nimi zamyslíme, budeme ich vidieť v inom svetle. Mnohé naše sestry celé roky znášajú odpor v rodine. Možno pôsobia nenápadným a krehkým dojmom, ale prejavujú mimoriadne pevnú vieru a vnútornú silu. A čo sestry, ktoré samy vychovávajú deti a pritom s nimi pravidelne chodia na zhromaždenia? Neobdivujeme ich vieru a vytrvalosť? Alebo ako sa pozeráme na mladých spolukresťanov, ktorí sa pevne držia pravdy napriek tlaku, s ktorým sa stretávajú v škole? Všetci títo bratia a sestry možno vyzerajú na prvý pohľad slabší, ale niet pochýb o tom, že sú „bohatí vo viere“. (Jak. 2:5)

w13 15/1 19 ods. 10

Snaž sa stále približovať k Jehovovi

10 Rovnako je správne, ak dbáme o svoj vzhľad. Ale nemusíme sa úzkostlivo snažiť zbaviť každého príznaku starnutia. Tieto príznaky môžu svedčiť o zrelosti a vnútornej kráse a pridať nám na vážnosti. Biblia napríklad hovorí: „Šediny sú korunou krásy, keď sa nachádzajú na ceste spravodlivosti.“ (Prísl. 16:31) Tak sa na nás pozerá Jehova a tak by sme sa mali na seba pozerať aj my. (Prečítajte 1. Petra 3:3, 4.) Bolo by teda múdre podstupovať riziko spojené s rôznymi zákrokmi či liečebnými kúrami, ktoré nie sú nevyhnutné, len aby sme vyzerali atraktívnejšie? Pravá krása vyžaruje zvnútra a nezávisí od veku ani od zdravia, lebo jej zdrojom je „Jehovova radosť“. (Neh. 8:10) Až v novom svete budeme mať dokonalé zdravie a opäť získame mladistvú krásu. (Jób 33:25; Iz. 33:24) Kým ten čas príde, prejavovanie praktickej múdrosti a viery nám pomôže tešiť sa z takého zdravia, aké je za súčasných okolností možné, a nestratiť pritom zo zreteľa náš hlavný cieľ — zostať blízko pri Jehovovi. (1. Tim. 4:8)

15. – 21. JANUÁRA

w15 1/10 13 ods. 1 – 2

Je možné spoznať Boha?

VEČNOSŤ BOŽEJ EXISTENCIE: V Biblii sa píše, že Boh existuje „od neurčitého času až na neurčitý čas“. (Žalm 90:2) Inými slovami, Boh nemal začiatok a nebude mať ani koniec. Z ľudského pohľadu „je počet jeho rokov nepreskúmateľný“. (Jób 36:26)

Aký úžitok nám to prináša: Boh tým, ktorí ho dobre poznajú, sľubuje večný život. (Ján 17:3) Verili by ste tomuto sľubu, keby Boh nežil večne? Takýto sľub dokáže splniť len „Kráľ večnosti“. (1. Timotejovi 1:17)

it-1 1015

Komunikace

Ve starověku si lidé v biblických zemích předávali informace a myšlenky různými způsoby. Běžné místní zprávy i zprávy z jiných krajů byly do značné míry předávány ústně. (2Sa 3:17, 19; Jób 37:20) Zprávy z dalekých míst vyprávěli pocestní, kteří často putovali s karavanami a zastavovali ve městech nebo v místech ležících u karavanních tras, aby doplnili potraviny, vodu a další zásoby. Palestina měla vzhledem k Asii, Africe a Evropě jedinečnou polohu, a tak tudy procházely karavany, které cestovaly do vzdálených míst nebo které ze vzdálených míst přicházely. Obyvatelé Palestiny tedy mohli snadno získat informace o význačných událostech v cizích zemích. Zprávy z domova i zprávy z ciziny bylo často možné slyšet na městském tržišti.

22. – 28. JANUÁRA

it-2 1132

Zákonodárce

Jehova jakožto Zákonodárce. Jehova je ve skutečnosti jediný pravý Zákonodárce ve vesmíru. Jemu vděčíme za fyzikální zákony, které platí jak v neživé přírodě (Jób 38:4–38; Ža 104:5–19), tak i v živočišné říši. (Jób 39:1–30) Jehovovými fyzikálními zákony se jakožto Jehovovo stvořitelské dílo musí řídit také člověk, a protože je tvorem, který má mravní cítění, rozum a schopnost uvažovat o duchovních věcech, musí poslouchat i Boží morální zákony. (Rim 12:1; 1Ko 2:14–16) Jehovovy zákony platí také pro duchovní tvory, anděly. (Ža 103:20; 2Pe 2:4, 11)

Jehovovy fyzikální zákony jsou nezrušitelné. (Jer 33:20, 21) V celém známém viditelném vesmíru jsou Boží zákony tak neměnné a tak spolehlivé, že vědci v určitých oborech mohou na základě znalosti těchto zákonů na vteřinu přesně vypočítat například pohyb měsíce, planet a dalších nebeských těles. Ten, kdo se proti těmto fyzikálním zákonům postaví, okamžitě zakusí trest. Také Boží morální zákony jsou neodvolatelné a není možné je obcházet nebo beztrestně porušovat. Jejich uplatňování je prosazováno stejně pevně, jako je to u Božích přírodních zákonů, i když trest nemusí přijít hned. „Bohu se nelze posmívat. Vždyť cokoli člověk rozsévá, to také sklidí.“ (Gal 6:7; 1Ti 5:24)

29. JANUÁRA – 4. FEBRUÁRA

w10 15/10 3 – 4 ods. 4 – 6

„Kto spoznal Jehovovu myseľ?“

4 Pri rozjímaní nad Jehovovými skutkami sa musíme vyhnúť sklonu posudzovať Boha podľa ľudských noriem. Na tento sklon nepriamo poukazujú Jehovove slová zapísané v Žalme 50:21: „Predstavoval si si, že sa ti istotne pripodobním.“ Pred vyše 175 rokmi istý biblický učenec výstižne napísal: „Ľudia majú sklon súdiť Boha podľa seba a predstavovať si, že je obmedzený takými zákonmi, aké si myslia, že by mali dodržiavať oni sami.“

5 Musíme si dávať pozor, aby sme si obraz, ktorý si vytvárame o Jehovovi, neprispôsobovali svojim vlastným normám a túžbam. Prečo je to dôležité? Pretože pri štúdiu Písma sa niektoré Jehovove skutky môžu z nášho obmedzeného, nedokonalého pohľadu javiť ako nie celkom správne. K tomuto spôsobu uvažovania skĺzli starovekí Izraeliti, ktorí si  o Jehovovom zaobchádzaní s nimi vyvodili nesprávne závery. Všimnime si, čo im Jehova povedal: „Istotne poviete: ‚Jehovova cesta nie je správne urovnaná.‘ Počuj, prosím, ó, dom Izraela. Moja cesta nie je správne urovnaná? Či nie sú nesprávne urovnané vaše cesty?“ (Ezech. 18:25)

6 Ak sa chceme vyhnúť pasci v podobe posudzovania Jehovu podľa našich vlastných noriem, musíme uznať, že náš pohľad je obmedzený a občas veľmi skreslený. To sa musel naučiť aj Jób. V čase, keď trpel, bol zúfalý a v niektorých ohľadoch sa príliš zameral na seba. Stratil zo zreteľa závažnejšie otázky. Ale Jehova mu láskavo pomohol pozrieť sa na veci v širších súvislostiach. Položil mu viac ako 70 otázok, z ktorých Jób nedokázal odpovedať ani na jednu, a tým mu ukázal, aké obmedzené je jeho porozumenie. Jób zareagoval pokorne a upravil svoj pohľad. (Prečítajte Jóba 42:1–6.)

it-2 342

Posměch

Job was a man righteously maintaining his integrity through great ridicule. But he developed the wrong viewpoint and made a mistake, for which he was corrected. Elihu said of him: “What able-bodied man is like Job, who drinks up derision like water?” (Jób 34:7) Job became too concerned with his own justification rather than God’s, and he tended to magnify his own righteousness more than God’s. (Jób 35:2; 36:24) In receiving the severe ridicule of his three “companions,” Job tended to count it directed toward himself rather than toward God. In this he was like a person who gives himself up to derision and ridicule and delights in it, taking it in as though he were drinking water with enjoyment. God later explained to Job that these ridiculers were actually (in the final analysis) speaking untruth against God. (Jób 42:7) Similarly, Jehovah told the prophet Samuel when Israel demanded a king: “It is not you whom they have rejected, but it is I whom they have rejected from being king over them.” (1Sa 8:7) And Jesus said to his disciples: “You will be objects of hatred by all the nations [not on your own account, but] on account of my name.” (Mat 24:9) Keeping these things in mind will enable the Christian to endure ridicule in the right spirit and will qualify him to receive a reward for his endurance.​—Luk 6:22, 23.

5. – 11. FEBRUÁRA

w16.04 29 ods. 11

Zachovávaj neutralitu v rozdelenom svete

11 Materializmus. Ak lipneme na majetku, mohli by sme sa v skúškach dopustiť kompromisu. Ruth, ktorá žije v Malawi, videla, čo urobili niektorí svedkovia počas prenasledovania v 70. rokoch minulého storočia. Spomína: „Nechceli sa vzdať pohodlného spôsobu života. Hoci s nami utiekli, neskôr sa vrátili domov a stali sa členmi politickej strany, lebo nechceli znášať nepohodlie spojené so  životom v utečeneckom tábore.“ Ale drvivá väčšina Božieho ľudu si zachovala neutralitu napriek tomu, že museli bojovať s ekonomickými ťažkosťami alebo stratili všetko, čo mali. (Hebr. 10:34)

it-2 266

Plevy

Tenká ochranná slupka na obilných zrnech, například ječmene a pšenice. I když biblické zmínky o plevách jsou obrazné, přesto je z nich dobře vidět, jak ve starověku obvykle probíhalo mlácení. Tato nepoživatelná slupka, která pokrývá cenné zrno, byla po sklizni nepotřebná, a proto byla vhodným symbolem něčeho lehkého, bezcenného a nežádoucího; něčeho, co je nutné oddělit od dobrých věcí a odstranit.

Při mlácení se plevy nejprve oddělí od zrna. Převíváním jsou potom lehké plevy odvanuty jako prach ve větru. (Viz heslo PŘEVÍVÁNÍ.) Tím je pěkně znázorněno, jak Jehova Bůh odstraňuje ze svého lidu odpadlíky a jak se zbavuje ničemných lidí i nepřátelských národů. (Jób 21:18; Ža 1:4; 35:5; Iz 17:13; 29:5; 41:15; Oz 13:3) Boží Království rozdrtí své nepřátele na tak drobné částečky, že budou snadno odvanuti jako plevy. (Dan 2:35)

Bezcenné plevy byly obvykle shrabány a spáleny, aby je vítr neodnesl zpátky na hromady obilí a neznečistil ho. Podobně Jan Křtitel, když předpověděl ohnivé zničení ničemných stoupenců falešného náboženství, přirovnal Ježíše Krista k tomu, kdo bude mlátit a kdo shromáždí pšenici, „ale plevy spálí ohněm, který nemůže být uhašen“. (Mat 3:7–12; Luk 3:17; viz heslo MLÁCENÍ.)

12. – 18. FEBRUÁRA

it-1 635

Hrob

V Římanům 3:13 apoštol Pavel cituje Žalm 5:9 a přirovnává hrdlo ničemných lidí a podvodníků k ‚otevřenému hrobu‘. Stejně jako se otevřený hrob naplňuje mrtvým tělem a zkažeností, tak i hrdlo ničemných lidí se otevírá, aby z něj vycházela řeč smrtonosná a zkažená. (Srovnej Mat 15:18–20.)

19. – 25. FEBRUÁRA

it-2 413

Prst (I)

O Bohu se obrazně říká, že vykonává nějaké dílo svými „prsty“ nebo svým „prstem“, například když napsal Deset přikázání na kamenné tabulky (2Mo 31:18; 5Mo 9:10), vykonal zázraky (2Mo 8:18, 19) a stvořil nebesa (Ža 8:3). To, že Boží „prsty“ zapojené do stvořitelské činnosti znamenají Božího svatého ducha neboli činnou sílu, vyplývá ze zprávy o stvoření zaznamenané v první knize Mojžíšově, kde je řečeno, že Boží činná síla (ruʹach, „duch“) se pohybovala nad povrchem vod. (1Mo 1:2) Avšak Křesťanská řecká písma poskytují klíč ke spolehlivému pochopení symbolického použití tohoto slova. Matoušova zpráva vysvětluje, že Ježíš vyháněl démony ‚Božím svatým duchem‘, a Lukáš nám říká, že to bylo ‚Božím prstem‘. (Mat 12:28; Luk 11:20)

26. FEBRUÁRA – 3. MARCA

w06 15/5 18 ods. 2

Hlavné myšlienky z knihy Žalmy — 1. kniha

11:3 — O strhnutí akých základov sa tu hovorí? Ide o základy, na ktorých stojí ľudská spoločnosť — zákon, poriadok a právo. Keď je v nich zmätok, vládne v spoločnosti neporiadok a nemožno sa dovolať spravodlivosti. Za takých okolností musí „každý spravodlivý“ bezvýhradne dôverovať Bohu. — Žalm 11:4–7.

wp16.4 11

Je možný svet bez násilia?

V Biblii nájdeme sľub, že Boh čoskoro odstráni násilie zo zeme. Dnešný násilnícky svet čaká Boží „deň súdu a zničenia bezbožných“. (2. Petra 3:5–7) Už nebudú žiadni násilnícki ľudia, ktorí by druhým spôsobovali utrpenie. Ako si môžeme byť istí, že Boh chce zasiahnuť a skoncovať s násilím?

V Biblii čítame, že Boh nenávidí „každého, kto miluje násilie“. (Žalm 11:5) Náš Stvoriteľ miluje pokoj a spravodlivosť. (Žalm 33:5; 37:28) Preto nebude donekonečna tolerovať násilníkov.

kr 236 ods. 16

Kráľovstvo uskutočňuje Božiu vôľu na zemi

16 Bezpečie. Napokon sa aj v doslovnom zmysle naplnia krásne slová z Izaiáša 11:6–9. Muži, ženy i deti sa budú cítiť bezpečne, nech by išli kamkoľvek. Nijaký človek ani zviera ich neohrozí. Predstav si, že raz bude celá planéta tvojím domovom. Celkom bez obáv sa budeš môcť kúpať v riekach, jazerách i moriach. Bez strachu budeš môcť chodiť po horách a prechádzať sa po lúkach. Obavy nepocítiš, ani keď príde noc. Splnia sa slová z Ezechiela 34:25 a Boží služobníci budú môcť „bezpečne bývať v pustatine a spať v lesoch“.

w13 15/9 19 ods. 12

Premieňaš sa obnovením svojej mysle?

12 Žiaľ, sme obklopení svetskými ľuďmi, ktorí zodpovedajú Pavlovmu  opisu. Myslia si, že pridržiavať sa nejakých noriem a zásad je prejav skostnateného uvažovania alebo nedostatku tolerancie. Mnohí učitelia a rodičia postupne prijímajú „liberálny“ spôsob uvažovania a podporujú ho. Všetko považujú za relatívne; nič pre nich nie je absolútne. Ba i ľudia, ktorí sa hlásia k nejakému náboženstvu, sú presvedčení, že môžu robiť to, čo sami považujú za správne, bez toho, aby sa cítili povinní poslúchať Boha a jeho prikázania. (Žalm 14:1) Tento postoj môže byť pre pravých kresťanov veľkou hrozbou. Keby si nedali pozor, mohli by sa začať rovnako pozerať na teokratické pokyny. Nemuseli by byť ochotní rešpektovať rozhodnutia v zbore a mohli by sa začať sťažovať na všetko, čo sa im nepozdáva. Alebo by sa mohli ohradzovať proti biblicky podloženým radám v otázke zábavy, používania internetu či získania vyššieho vzdelania.