Inea japi nirú echoná

Inea: Jena’í mi riwimea

CAPÍTULO 11

¿Chúsiá ta we risoa nilia piré?

¿Chúsiá ta we risoa nilia piré?

1, 2. Japalí chati namuti ikisaa, ¿chu aní echi pagótami?

SINIBÍ rawé ata we ikiwi japi omáana Wichimóbachi wiká namuti chati ikí, japi riká buyaní noticias japi kawí nokali, japi wiká pagótami suwili, japi bilé rijoi wiká miʼali tiyópachi bakiká, o japi bilé mukí cáncer nayuka mukuli malí tanéami.

2 Japalí bilé echi riká ikisaa japi riká jepuná, echi ko aní: “¿Chúsiá we ni risoa nilia bité? ¿Chúsiá echi pagótami we kichíami ju?”. Mujé ru, ¿ami echi riká cho aní?

3, 4. a) ¿Piri aneli Habacuc Jeobá? b) ¿Piri ka ku aneli Jeobá?

3 Echoná Biblia aní jaré pagótami jitra japi nijéwami nili Onorúami japi ayénachó echi riká nátika nokali. Japi riká echi rijoi Habacuc riwéami nili, jéaneli Jeobá: “¿Chúsiá mi tamí riwé japi ni inema wiká chati namuti? ¿Chúsiá mi ke suwabi echi risoa níliwami alí cha nokiwáami? ¿Chúsiá nirú naʼáwami alí nakówami?” (Habacuc 1:3).

4 Echi Biblia aní japi Jeobá aneli Habacuc japi teeli bi risoa nilia bitélima (Habacuc 2:2, 3). Jeobá ko we nakí echi pagótami. Echi Biblia aní: “Mapujiti Riosi Binói ʼyemi mi kuʼwírama” (1 Pedro 5:7). Echi Onorúami ko we risoa nili japalí ta risoa nílisa (Isaías 55:8, 9). Alí biché, ¿chúsiá ta we risoa nilia piré? Ma inepa.

¿CHÚSIÁ TA WE RISOA NILIA PIRÉ?

5. a) ¿Piri binériwa echoná iglésiachi? b) Nalí, ¿chu aní echi Biblia?

5 Echi pali, pastores alí jarecho ma japi bineri echoná iglésiachi aní japi ta risoa nili jiti Onorúami echi riká nakili. Ayénachó aní japi Onorúami ma machili japi ta namuti chati ikiboa. A aniyéeré ma japi ta ke siné machiboa chúsiá ta risoa nilia piré. Jarecho ko aní japalí suwisaa japi Onorúami yúa bité ripá. Echi riká cho aní japalí bilé taa mukusaa. We be nalí echi ko ke tasi bichíwali ju. Kiti natasi japi echi Onorúami isimí japi ikimea namuti chati. Echi Biblia aní: “Kiti natasi japi echi Onorúami né bichíwali ko chati isíami ju; kiti sineti anisí japi echi né wabé Omériami ke siné isimí japi aʼlá ju” (Job 34:10).

6. ¿Chúsiá wiká pagótami Onorúami ichewi japalí karúa ikisaa?

6 Wiká pagótami Onorúami ichewi japalí karúa ikisaa, echi ko mayé japi echi ju japi nulá jenaʼí Wichimóbachi. Echoná capítulo 3 ata bineli japi Satanás nalí ju japi nulá jenaʼí Wichimóbachi.

7, 8. ¿Chúsiá omáana piréami we risoa nilia piré?

7 Jenaʼí bachá ruyema chúsiá niru risoa níliwami jipi rawé mi. Echi Biblia aní japi “chopi ne siʼnéami echi auché jaré jenaʼí wichimóbachi piréami mapu ikí ke bichíyami juko, abóniko arigá waminá omératami ju echi riablo jiti” (1 Juan 5:19). Satanás ju japi nulá jenaʼí Wichimóbachi, echi isimí japi nirúlima risoa níliwami. “Échiko sinibí wabé ʼyékiami ju jenaʼí wichimóbachi piréami pagótami” (Apocalipsis 12:9). Jiti bela echi pagótami echi iyiri cho noká. Chati nokáami ju ikaleka raʼicha, nakichika piré jiti bela omáana nirú risoa níliwami.

8 Jipi ko inepa echi okuá namuti. Adán alí Eva ke nijéwili Jeobá alí echalí jonsa chati nokísili echi kúchuwala. Jiti bela sinéami pagótami ke aʼlá nokáami ju alí risoa olá jarecho. Isini kaachi tasi natéami niraa ineni ibili niraa pagótami. Jiti bela nakowi, simiba nakosia echoná guerra alí risoa olá jarecho pagótami (Eclesiastés 4:1; 8:9). Jipi ko inepa echi bikiá, echi Biblia ruyé: “Suwaba ta karú ikí isini kaachi, tamujé ko ke machí chu kabú echi ikiboa” (Eclesiastés 9:11). Japi riká mujé biléana ubuchí inárisa alí okó sayinami mi tibátisa, ¿achi mi ichéwima japi echi Diablo isili, wechi ko mi ichéwima jiti Adán alí Eva cha nokali? Ke. Tasi wesi ichéwisaré, ata karúa ikí jiti ta simiri japoná cha riwélima.

9. ¿Achi nakí Onorúami japi ta risoa ikiboa? ¿Chúsiá ke?

9 Tasi Jeobá iyiri ju japi risoa nílipo. Japi riká nirú echi nakówami, echi pagótami risoa olá jarecho pagótami, nakichíwami alí japi ke nirúlima najórowami. Tasi cho Jeobá isimí jiti nokomea echi kawí, japi riká echi iká najúchima kalí, japalí echoná ciudad pachá bakisaa baʼwí alí jarecho si. Ami jéaniyéeré: “Jeobá ko we omériami ju, ¿chúsiá riwé japi nirúlima echi iyiri namuti?”. Ata machí japi Onorúami ko we nakí sinéami. Echi ko ke nakí japi echi pagótami risoa nílima, nalí be jipi rawé echi pagótami risoa nili, ¿chúsiá? Ma binepo (1 Juan 4:8).

¿CHÚSIÁ RIWÉ ONORÚAMI JAPI TA RISOA NILIA PIRÉLIPO?

10. ¿Chu anili echi Satanás Jeobá jitra?

10 Satanás ko isili japi echi Adán alí Eva ke nijéwima Onorúami japalí pireili echoná Edén. Echoná nili japoná cha riká raʼíchili Jeobá jitra japi ke machí aʼlá nulayá. Jéanili japi Onorúami ko ke iyánili jaré namuti. Echi riká anili Satanás japi binoy nalí we aʼlá nuláami nima alí Jeobá ko ke, japi ke newalé Onorúami (Génesis 3:2-5; iné jubá chukúami nota 27).

11. ¿Chu iyiri preguntas binepo?

11 Adán alí Eva ke nijéwili Jeobá. Echi ko mayeli japi a omeri nokayá japi aboi nakí, japi ke newalé japi Jeobá animea piri namuti aʼlá ju alí piri ke. ¿Piri ka isisá riweili Jeobá Adán alí Eva yúa jiti machimea japi chati nokali? ¿Chúsiá Jeobá tamó ruyé japi chu iyiri namuti chati ju, jiti ke echi riká nokiboa? Echi ko machiboa biléala párrafo.

12, 13. a) ¿Chúsiá Jeobá ko ke sapú miʼali Adán alí Eva? b) ¿Chúsiá Jeobá riweli japi Satanás nalí nuláami nima alí echi isélikami?

12 ¿Chúsiá Jeobá ke oyali Adán alí Eva echalí rawé japalí ke nijéwili? Jiti Jeobá ko nakiyé ne chokichí jonsa japi sinibí we baʼóachi nima jenaʼí Wichimóbachi ayénachó anili japi wiká muwésima Adán alí Eva kúchuwala. Ne echi riká a isima japi riká binoy anili, tákoré echi Satanás ke nakí japi echi riká ikimea (Génesis 1:28; Isaías 55:10, 11). Jiti bela, Jeobá ko ke sapú miʼali Adán alí Eva nalí a riweli japi teeli bi che pirélima alí kúuchima. Echi riká echi Adán alí Eva kúchuwala aboni machimea jépuká nalí nijéwima japi riká silíami niraa, Jeobá o echi Diablo.

13 Satanás ko anili japi Jeobá ke machí aʼlá nulayá, wiká ángeles ko kipuli echi aníachi (Job 38:7; Daniel 7:10). Jiti bela Jeobá ko riweli japi Satanás nuláami nima achi aʼlá nuláami ka. Ayénachó risensia iyali echi isélikami jiti wilí nulama jenaʼí Wichimóbachi japoná Satanás nulá. Echi riká isili Jeobá ke kuʼiria, jiti machimea echi isélikami achi aʼlá nuláami ka awénili niraa.

14. ¿Chúsiá a bijí nirúlisimi chati namuti?

14 Jeobá ko riweli japi chokichí jonsa, echi isélikami nulama awénili alí echi riká ta machí japi ke omeri kariwea, jiti bela bijí a nirúlisimi chati namuti jipi. Echi Satanás ikaléami nili jéaniyá japi aʼla machí bineli nulayá alí ke bichíwali ju, jiti echi pagótami a newalé Onorúami japi kuʼírima. A bichíwali ju japi anili echi profeta Jeremías: “Jeobá, nijé ko we aʼlá machí japi echi rijoi ko tasi omeri binoy nulaká isiá, echi ko tasi kaníliami nima ke isísakó japi mi nulé” (Jeremías 10:23).

¿CHÚSIÁ JEOBÁ RIWÉ JAPI BIJÍ NIRÚLIMA RISOA NÍLIWAMI?

15, 16. a) ¿Chúsiá chabé jona nirú risoa níliwami? b) ¿Chúsiá Jeobá ke iʼwiri echi pagótami alí Satanás japi aʼlá nulama?

15 ¿Chúsiá chabé jona ke suwabi Jeobá echi risoa níliwami? ¿Chúsiá riwé japi nirúlima chati namuti jenaʼí Wichimóbachi? Ne chokichí jona machiwaa japalí jona nulá echi Satanás japi ke aʼlá nulá. Echi pagótami ko a jawi isélikami jiti nulama nalí suwaba echi ke omero aʼlá nulayá. Ayénachó chíkoré echi científico wiká namuti machísimi, ayénachó buyásimi wiká namuti japi kulíwami ju, we be nalí ke omeri iyea jipi rawé japi ma ke nirúlima risoa níliwami, lochéwami, japi risoa oláami ju jarecho alí a bijí we nirúlisimi nakówami. Echi riká newaré japi ke omeri aboni nulayá jiti Jeobá ke iʼwiri.

16 Jeobá ko ke nikuuri jiti jipi ke nirúlima chati japi nirúlisimi japi echi Satanás isimí. Kariwésaká echi risoa níliwami iʼwiria riwélima Satanás, Onorúami ko ke siné echi riká isima kuʼiria. Kuʼírisiwaká, echi pagótami jéanimea japi a machí aʼlá nulayá awénili, nalí ke bichíwali ju. Onorúami ko machí japi echi pagótami ke omérima awénili aʼlá nulayá (Hebreos 6:18).

17, 18. ¿Chu isima Jeobá ma mulipi?

17 Jeobá ko a omérima jiti ma ke che nirúlima risoa níliwami japi isili echi Satanás alí echi pagótami japi chati noká. Jeobá ko buwé japi nawama bilé rawé jiti echi pagótami machimea japi Satanás we ikaléami nili jéaniyá japi machí nulayá jiti ke bichíwali ju. Jeobá ko isima japi checho ku we baʼóami nima echi Wichimoba, japi iyiri nili ne chokichí jonsa. Ayénachó isima japi “siné rawé nima japi ku mochísima echi suwíami” (Juan 5:28, 29, TNM). Ma ke wesi nayuma, ke cho nirúlima suwíami. Jeobá ko Jesús anema, “mapurigá suwaba suwábama echi riablo olalila” (1 Juan 3:8). Jiti la kilí niraa buwé Jeobá echi pagótami jiti nakí japi aʼlá ku nokimea. Ayénachó tamujé riwé japi ta machiboa alí aniboa achi ta nakiyá japi Jeobá tamujé nulema (leeri 2 Pedro 3:9, TNM). * Jeobá ko aní japi nikúurima japalí risoa nílisa (Juan 4:23; leeri 1 Corintios 10:13).

18 Jeobá tasi iʼwérili tamujé ané japi echi nalí nijéwipo japi riká nuláami. Ata anéliwa: japi nokiboa japi aboni nokinali. Ma inepo piri ka aniwáami ka jepuná.

¿AMI ISIMA JAPI AʼLÁ JU O JAPI KE AʼLÁ JU?

19. a) ¿Piri ka tamujé risensia iyali Jeobá? b) ¿Chúsiá Jeobá riwé japi ta nokiboa japi ta nokinali?

19 Jeobá ko risensia iyali sinéami japi aboni nokimea japi aboni nokinali. Jiti ibili animea achi nóchilima Jeobá o ke ma. Tamujé ko ke japi riká echi namuti ju echi ko ke machí piri aʼlá ju alí chu iyiri chati ju (Proverbios 30:24-28). Tamujé ko tasi ju japi riká echi máquinas, japi riká echi carro echi ko nokériwa noká. Ata risensia iyárami ju jiti ta nokiboa japi ta aboni nokinali, jépuká nima tamujé amígowala alí piri ka ti nokiboa. Jeobá ko nakí japi ta we kaníliami nipo.

20, 21. ¿Piri mi isima mujé jipi?

20 Jeobá ko we kanili jiti machí japi mujé we nakí (Mateo 22:37, 38, TNM). Echi ko ju japi riká bilé kúchuwami japi we kanili japalí bilé echi kúchuwala jéanesa japi we nakí, echi riká aní ke nulésiwa. Jeobá ko tamujé risensia iyá jiti ta machiboa tamujé binoy acha ta nijéwipa o ke ma. Satanás, Adán alí Eva ke tasi nijéwili Jeobá. Alí mujé ru, ¿jépuká mi nalí nijéwima?

21 Ami nijéwisaré Jeobá jipi, echi riká nalí we aʼlá nima. Wiká millones pagótami ju japi nijewi Onorúami alí Satanás ko ke (Proverbios 27:11). Japi riká ma ineli, Onorúami ko suwábima echi risoa níliwami alí we baʼóami ku niwama jenaʼí Wichimoba. ¿Piri mi isísaré jiti mi we baʼóachi bitélima? Jepuná ko ti bineba biléala capítulo.

^ parr. 17 2 Pedro 3:9, TNM: “Jaré pagótami ko mayé japi Jeobá pe kilí atí alí japi ke isima japi anili, nalí be ke echi riká ju, [Jeobá] ko kilí niraa buwé echi pagótami jiti nakí japi aʼlá ku nokimea jiti ke nakí japi suwimea”.