Inea japi nirú echoná

Inea: Jena’í mi riwimea

BINELÍWAMI 3

Pagótami japi niyúbitami nili japalí Jeobá júali Echi Walubé Ukí

Pagótami japi niyúbitami nili japalí Jeobá júali Echi Walubé Ukí

Onorúami ko suwábali sinéami echi pagótami chati, we nalí a niyúbili Noé alí echi japi echi yúa pireili

AMINABI we muwésili echi pagótami alí echi chati namuti ko omáana Wichimóbachi chijásili. Echalí rawemti, japiré pe Enoc bineli bi nila Onorúami amígowala japi niruili, echi ko anili kiti Jeobá ko suwábama echi chati. Ke pi bilé nijéwirami nili pa, alí echi chati namuti ko aminabi we muwésili. Alí biché, ma ikili bilé namuti rikamti we chati, a niruili ángeles japi ke nijéwili Onorúami, echi ko pe riweli echi nóchali japi Onorúami iyali ripá siyónachi, a mi najita nokali japi riká pagótami alí niwili wiká umukí yúa, sinéami japi ikí nakili. Echi ko nasawili echi umukí yúa alí echi umukí kúchuwala ko weli ochérili alí we jiwérami nili, jepuná ko nefilim rewárami nili, echi iyiri nili kiti we nirúlima echi nakówami echoná Wichimóbachi. ¿Ata oméropalé nata chu iyena me mi okoa nili Onorúami japalí inénili echi pagótami japi echi niwali japalí nokali echi namuti chati?

Pe aminana japalí ma mukuli Enoc, a niruili bilecho rejoy we aʼláala: Noé rewéami. Echi, alí echi japi yúa pireili né jiwérili nokali nokayá japi Onorúami kaleli. Siné rawé, Jeobá ko nakili kiti suwimea echi pagótami chati alí isiili kiti wabé ukumea. We nalí, echi ko ke nakili japi suwimea echi namuti jákami alí kecho Noé, japi aʼlá nijéwami nili. Kiti bela Onorúami ko aneli kiti niwama bilé arca, jepuná ko nili japi riká waʼlú kajoni. Noé alí echi japi echi yúa pireili a moʼisá riweili echoná árcachi kiti niyuma alí ayénachó moʼasa riweili wikanamti namuti jákami. Noé ko a nijéwili Onorúami alí 40 bamíali isiili niwayá echi arca 50 bamíali keʼré ma. Pe ke pi arca bi niwálipa, ayénachó “nawésami [nili] echi najórowami kitra” (2 Pedro 2:5, Traducción del Nuevo Mundo [NM]). Echi ko aneli echi pagótami kiti Onorúami ko julama riweili Echi Walubé Ukí, ke pi wesi kipuli pa. Alí biché ma nawali echi rawé japalí Noé alí echi japi yúa pireili ma moʼili echoná árcachi, alí ayénachó, moʼali echi namuti jákami. Alí biché, Onorúami ko ma érili echi iyewa, alí ma chotásili ukusia.

Wilili ukúa 40 rawé alí 40 rokó; omáana Wichimóbachi né bochili baʼwí. Sinéami echi chati suwili. Kilipi kilipi niraa, ku wakichésili echi baʼwí alí echi arca ko ripili ripái wabé walubé kawírili ayé. Ma bilé bamíali simíroli japalí ku oméroli machiina echoná árcachi jona. Noé ko matétara iyánalami nili Jeobá, kiti bela iyali bilé chiliwéliami. Onorúami ko aneli kiti ma ke che siné koʼwimea echi pagótami echi baʼwí kitra. Bilé olimí kitra, Jeobá ko isiili bilé katúwiliami. Sinibí japalí machínasa echi olimí, echi pagótami ko newalama echi Jeobá raʼicháala.

Pe aminana japalí ma nawali Echi Walubé Ukí, Onorúami ko nijili kulíwami nulalíwami. Risensia nijili kiti koʼpoa echi namuti jákami sapala, we nalí be anili kiti ke koʼmea riweili echi namuti jákami lalá. Ayénachó nulali kiti echi pagótami chijama riweili omáana Wichimóbachi. We nalí be wikabé ke nijéwili, pe mi napawía nokali biléana bi pe uchíi, alí ma mi chotasia nokali niwayá waʼlú kalí alí wilí, né nokí ripá siyónachi séali. Jepuná pagótami ko nulérami nili echi Nemrod kitra. We nalí Onorúami ko isiili kiti ke sunima niwayá echi waʼlú kalí. ¿Chúriká isiili? Echi ko isiili kiti echi pagótami japi pireili echoná ciudadchi, japoná Babel aneríachi nili alí pe aminana ko Babilonia, chotásili raʼichasia wikanamti niraa raʼíchali alí ke námika nokali anakupi niraa, kiti bela pe rojali pa alí chijali.

(Jepuná ko uchúi echoná Génesis capítulos 6-11 alí Judas versículos 14 alí 15.)