Inea japi nirú echoná

¿Piri ta biné ineka echi namuti japi nirú jenaʼí wichimóbachi?

¿Piri ta biné ineka echi namuti japi nirú jenaʼí wichimóbachi?

¿Piri ta biné ineka echi namuti japi nirú jenaʼí wichimóbachi?

Périkó, nari echi namuti jákami jiti mi binérima; ayénachó nari echi chuluwí jiti mi ruyema. Ayénachó iné echi wichimoba jiti echi achó mi binérima, alí rochí mar nirúami achó mi ruyema (JOB 12:7, 8).

JARÉ bamíali jonsa, echi científicos alí ingenieros biné echi plantas alí animales, echi ko we aʼlá biné chúriká niwárami ju —jepuná ko biomimética aniliwa— alí echi riká niwá máquinas alí jarecho si namuti, ayénachó kulíwami niwásimi echi namuti japi ma nirú. Jipi ko inepo jaré ejemplos, alí japalí mi leérisa nárika isí: “¿Jépuká nalí anésaré japi wabé machíami ju niwayá echi namuti japi ikí nirú?”.

Echi ballena jorobada analá

¿Piri omero binea echi ingenieros aeronáuticos echi ballena jorobada jitra? Wiká namuti. Ma ochérisa echi ballena jorobada we betéami ju, 30 toneladas, japi riká bilé waʼlú camión, wilí ju ne sojí 12 metros, echi ripokala ke romíami ju alí echi waʼlú sikala japi riká analá ju. Nalí be, echi ballena we sapú noké. Jiti okema echi ballena chitúlami iyena akesia rilé echi kuuchi rochí alí awá wiká burbujas jiti nolérima echi rochí japi riká echi red japi ne sojí bilé metro alí nasípasi ju, echoná napawí wiká rochí alí echi ko sapuka koʼá.

Echi científicos ke machiyé chúsiá echi ballena a omeri we sapuka chitúlami akesia tákoré echi ripokala ke romíami ju. Nalí be, pe aminana bineli japi echi riká ikí, jiti echi ballena analá ju japi riká ramé chupéami, ke tasi saláami ju japi riká echi avión analá.

Jiti la, japalí echi ballena jorobada akesia iyeni, a omeri sapú nokea. Echi revista japi rewé Natural History ruyé japi echi ramé chupéami japi olá echi ballena analá, iʼwiri jiti echi baʼwí ripá moba chitúlika simírima. Echi analá saláami nísaká, echi ballena ke omérima chitúlami niraa akesia.

¿Chúsiá aʼlá ju machiwá jepuná namuti? Echi avión analá niwárami nísaká japi riká echi ballena analá, ke newalema riweili alerones alí jarecho si namuti japi olá echi avión. Ayénachó aminabi aʼlá nochama alí ke jilí nima kariwea. John Long japi we machíami ju biomecánica jitra, aní japi ma mulipi a keʼré japi echi aviones analá nima japi riká echi ballena jorobada analá.

Echi gaviota analá

Tákoré echi ingenieros niwá echi aviones analá japi riká echi chuluwí masala, jipi ko ma machí jarecho namuti echi chuluwí jitra. “Echi investigadores echoná Universidad de Florida niwali bilé taa avión japi inía uchuka sapú rikina alí sapú ku ripá iní japi riká echi gaviota”, echi riká aní echi revista New Scientist.

Echi gaviotas omeri chitúlami niraa inía jiti echi sitochi alí echi matochi we romíami ju. Echi revista aní japi echi taa avión japi weli ju, 60 centímetros, alí inía japi riká echi gaviota, nachúkami ju jaré varillas yúa fierro niwárami, japi noké echi analá. Jiti la, inía uchuka, sapú rikina alí sapú ku iní nasípachi waʼlú edificios. Echi Fuerzas Aéreas echomí Estados Unidos néenali jepuná taa aviones, jiti aama echoná waʼlú ciudades echi armas químicas alí biológicas japi jitra nakóliwa.

Echi geco ronola

Ayénachó ata omero binea echi namuti jákami jitra jenaʼí wichimóbachi nirúami. A nirú bilé chaloki, geco riwéami, japi a omeri chukiria echoná pared alí techo, ma chabé jonsa echi Biblia ma raʼíchali echi geco jitra (Proverbios 30:28). ¿Chúriká echi geco ke wichí tákoré japoná chukiri we saláami ju?

Echi ko ke aniwáami ju japi echi geco ronola cholóami ju.Nalí a omeri vídriochi chukiria, jiti echi ko olá kuuchi boʼwala, sedas riwéami, echoná ronólachi. Japalí echi geco ronola rikesa japoná saláami ju, a nirú bilé jiwérala, Van der Waals riwéami, japi isimí japi echi moléculas japi olá echi sedas chébama echi moléculas yúa japoná riké echi geco. Jepuná jiwérala ko ke me jiwérami ju, jiti la, tamujé ke omero chukiria echoná pared o echoná vidrio, pe sikala bi uchasa. Nalí be, echi fuerza de Van der Waals alí echi miles de sedas japi olá echi geco ronola, napawika niraa we jiwérami ju alí omero isía japi echi geco chukírima japoná we saláami ju.

¿Achi tamó iʼwírima machiyá jepuná? Aʼlá nima niwasa bilé namuti japi riká echi geco ronola, alí echi nalí néesa alí ke ko echi velcro, japi ayénachó niwárami nili ineka echi namuti japi jenaʼí Wichimóbachi nirú. * Echoná revista The Economist, bilé rijoi we machíami anili japi bilé cinta adhesiva nísaré japi riká echi geco ronola, jiti néerami nima japalí owi alí ke aʼlá ju néesa adhesivos químicos.

¿Jépuká nalí anésaré japi wabé machíami ju niwayá echi namuti?

Echi NASA (Administración Nacional de Aeronáutica y del Espacio, echomí Estados unidos) a nochi niwayá bilé robot osá naó ronéami, simíami japi riká echi machila, alí jaré ingenieros finlandeses ma niwali bilé tractor usani ronéami, japi ke jilika omero moba simiria japoná nirú wiká namuti japi riká bilé waʼlú konoi. Alí jarecho grupo japi investigadores ju, ma niwali bilé tejido o bilé namuti japi irapi alí ku eri japi riká bilé okó rakala. Ayénachó nirú bilé empresa automotriz japi niwá bilé carro japi riká echi rochí cofre rewéami, japi we walínami ju echoná baʼwírili. Alí jarecho científicos biné chúriká ju echi caparazón de la oreja de mar, jiti niwánili chalecos japi chewi echi balas, ne wabé jiwérami alí ke me betéami.

Wiká namuti ju japi niwáliwa ineka echi namuti japi nirú jenaʼí Wichimóbachi. Echi científicos ko niwali bilé base de datos japoná jariwé suwaba japi ma machí echi namuti jitra. Echi investigadores a omeri aa echoná jiti machimea chúriká aʼlá nima niwasa bilé namuti, echi riká aní echi revista jériwéami The Economist. Japi jariwérami ju echoná basé de datos, riwewi “patentes biológicas”. Echi japi níwala ju echi patente, echi ju japi bachá osá japalí niwasa bilé kulíwami namuti. Echi revista The Economist aní: “Japalí echi científicos rewá ‘patentes biológicas’ echi diseños biomiméticos, echi ko néwariwéliti japi a machí japi echi kulíwami namuti japi niwali, machibuli ineka echi namuti japi nirú jenaʼí Wichimóbachi”.

¿Chúriká machínali echi namuti we semati japi nirú jenaʼí Wichimóbachi? Wiká investigadores ko mayé japi echi namuti we semati kilipi niraa aboi ayénili wiká bamíbali jonsa, nalí jarecho científicos ko ke chopi riká nata. Echi microbiólogo Michael Behe echi riká osali echoná diario The New York Times echalí 2005: “Suwaba namuti japi ta ikí ritiwá néwariwéliti japi niwárami ju, alí ke siné anisáré japi ke echi riká ju. Japi riká, japalí bilé namuti jákami ko ju japi riká basoná, ayénachó aké japi riká basoná alí usú japi riká basoná, ata we aʼlá machí japi bilé basoná ju. Jiti la ke tasi natásaré japi suwaba namuti japi ikí nirú, ke bilé isili niwayá jiti we aʼlá niwárami ju alí we jilí ju japi aboi buyama”.

¿Kecha a bichíwali ju japi bilé pagótami japalí aʼlá niwasa bilé namuti nakí japi sinéami animea japi echi isili niwayá? Japi riká echi japi che we aʼlá niwá bilé avión analá, echi cinta adhesiva, tejido alí bilé carro japi aminá we walínami ju. Nalí be, bilé pagótami a niwásaká bilé namuti ineka japi bilecho niwali alí echi ke anisáaká japi biléala bachá isili niwayá, we chati ju japi echi isili.

A nirú we machíami pagótami japi aminá che we aʼlá niwá echi namuti ineka japi nirú jenaʼí Wichimóbachi. Tákoré echi riká noká a bijí aní japi echi namuti japi ikí nirú aboi buyali. ¿Achi ti bichíwisaré japi echi aní? Tákoré niwamia bilé namuti japi ma niwárami ju, a newalé bilé japi we machíami ju, ¿kechi ko mi mayé japi echi japi bachá niwali echi namuti wabé machíami ju? ¿Jépuká nalí anérami nísaré japi we machíami ju? ¿Echi binériami o japi bineli echi jitra?

Japi ta biné

Japalí echi pagótami nata echi namuti japi ikí nirú jenaʼí Wichimóbachi, wiká ko nili japi riká echi salmista japi osali: “¡Wikabé ju japi mujé niwali, oh, Jeobá! Né wabé mi aʼlá nátaka niwali suwaba echi namuti. Echi wichimóbachi né bochía wilí namuti mujé niwáala” (Salmo 104:24). Pablo, bilecho Biblia osáami, jéanili: “Aʼlí ke wesi pagótami galá ritiwá Riosi. Chopi kiʼyá chokichí jonsa, mapuyénasí Riosi gayénali jeʼná wichimoba, echi pagótami galá omérali machiyá mapu ayena nirú bilé Walubela Riosi mapu sinibí wabé omérami ju, mapujiti siʼnéami pagótami galá riwali echi jaré namuti, suwaba mapu ikí Riosi Binói niwali” (Romanos 1:20).

Nalí be, wiká pagótami japi bichiwi echi Biblia, aní japi Onorúami niwali echi namuti japi ikí nirú néeka echi evolución. ¿Achi echi riká bineri echi Biblia?

[Japi aní echoná rilé ayé página]

^ Echi velcro ko ju bilé namuti japi nee echi pagótami nachumia echi chiní japi riká zíper, alí niwárami nili ineka echi riyawi soʼiwéami japi we nachú echoná napacha o sipucha ma.

[Japi aniwá chukú]

¿Chúriká machínali echi namuti we semati japi nirú jenaʼí Wichimóbachi?

[Japi aniwá chukú]

¿Jépuká nalí anésaré japi wabé machíami ju niwayá echi namuti japi ikí nirú?

[Cuadro japi chukú]

Tákoré niwamia bilé namuti japi ma niwárami ju, a newalé bilé japi we machíami ju, ¿kechi ko mi mayé japi echi japi bachá niwali echi namuti wabé machíami ju?

Echi avión sapú rikina alí sapú ku iní ripá japi riká echi gaviota analá

Echi científicos niwánali namuti japi riká echi geco ronola. Ke siné chona echi ronola alí ke cho newaré japomí simírili, we sapuka cheba suwaba namuti nalí echoná teflón ko ke, alí ke jilí niraa checho ku rojá

Bilé carro niwárami nili japi riká echi rochí cofre rewéami japi we walínami ju

[Jépuká níwala ju]

Avión: Kristen Bartlett/ University of Florida; geco ronola: Breck P. Kent; rochí alí bilé carro: Mercedes-Benz USA

[Cuadro japi chukú]

WE AʼLÁ MACHÍ KUMI SIMAMA

Wiká namuti jákami we aʼlá machí kumi simama jiti we machíami ju (Proverbios 30:24, 25). Inepo okuá ejemplos.

Echi mochá we aʼlá machí japomí simárima Japalí echi mochá aa echi koʼwáami, ¿chúriká machí jiti checho ku roʼima japoná piré? Jaré investigadores británicos a machí japi jaré mochá we júkami riwé echi buwé japomí simírili alí ayénachó nee jaré principios geométricos jiti niwama buwé japi iʼwírima ku roʼía japoná piré. Echi revista riwéami New Scientist aní japi echi mochá faraón riwéami, japalí buyaní japoná jonsa piré echi buwé wikaná niraa rojaní bilé ángulo 50 o 60 grados. ¿Chúsiá echi riká noká? Japalí bilé mochá ku siminali japoná bité, echi ko a machí chu iyiri ju echi buwé japi ke me wilí ju jiti ku roʼima. Echi revista ayénachó aní japi echi ángulos japi echi buwé wikaná niraa rojaní, isimí japi echi mochá ke jilí nima echoná simiria, —alí jepuná wabé natéami ju japalí okuaná niraa ju echi buwé—alí iʼwiri japi echi mochá ke risimea alí ke wekama.

Echi chuluwí machí kumi simama japi riká olayá bilé brújula Echi chuluwí we aʼlá machí kumi simama tákoré we ukusá, we ruruwá o jarecho si namuti ikisá. Nalí, ¿chúriká noká? Echi científicos ma machí japi echi chuluwí newa nili echi campo magnético japi nirú jenaʼí Wichimóbachi. Nalí be, japi riká aní echi revista Science riwéami, “echi líneas japi olá echi campo magnético suwinárika niraa ju jaréanami alí ke sinibí aní japoná ju echi norte”. ¿Chúsiá echi chuluwí aʼlá machí kumi simama? Sinibí rawé akarewi echi brújula ineka japoná bokowí echi rayénali. Nalí jiti echi rayénali ke sinibí echi kilí niraa bokowí ibili mechá o isini kaachi echi chuluwí biléanami atí, echi revista ayénachó aní japi echi investigadores mayé, japi echi chuluwí olá bilé reloj biológico alí echi riká machí chu kabú ju, alí echi riká ke wekama.

¿Jépuká isimí japi echi mochá omérima niwayá echi buwé japi wikaná niraa rojaní? ¿Jépuká isimí japi echi chuluwí aʼlá machimea kumi simea japi riká olayá bilé brújula alí bilé reloj? ¿Echi evolución o bilé Niwáami japi we machíami ju?

[Jépuká níwala ju]

© E.J.H. Robinson 2004