Inea japi nirú echoná

Inea: Jena’í mi riwimea

JAPI RIKÁ BITEILI

Ani ineli japi ke bilé namuti isimí japi echi bichíyami riwema Jeobá

Ani ineli japi ke bilé namuti isimí japi echi bichíyami riwema Jeobá

SINÉAMI ti a néwalayére bilé namuti we natéami japi ti raʼíchili jarecho yúa. Ma 50 bamíali simírili alí ni a bijí newalá japi ni raʼíchili bilé amigo yúa echomí Kenia. Ma jaré michá járisa jaréanami, ma ti risika sili echoná Kenia, alí ti sukalia muchuwie raʼichia bilé película jitra japi raʼichie religión jitra. Miná ko nijé amígowala jéanili: “Echi ko ke ju japi riká aní echi Biblia”.

We ni achiki jiti ni ke mayé japi nijé amígowala bichíwiami nili Onorúami. Alí ni náriki: “¿Wechi mi a machí japi aní echi Biblia?”. Echi ko kilí ripili. Nalí miná ko tamí aneki japi echi iyela testigo Jeobá ju alí japi echi binérili jaré namuti echi Biblia jitra. Jiti la ni machináliki echi jitra alí ni aneki japi che tamí ruyema.

Ati we rokojó raʼíchiki. Nijé amígowala tamí aneki japi Satanás ju japi nulá jenaʼí Wichimóbachi (Juan 14:30). A keʼré japi mujé jitra ko ke kulíwami ju echi namuti, nalí tamí jitra ko ayénaʼá alí ni we natéami niraa ineli. Sinibí ni kipúe japi echi Onorúami japi we aʼláala ju, nulá jenaʼí Wichimóbachi. Nalí suwaba japi ni ineli néwariwéliti japi ke echi riká ju, jiti tákoré pe 26 bamibi, ani ineli wiká namuti japi ke tamí kaníliti.

Nijé onolá ko sontarsi nili, ulíchiami echi aviones echomí Estados Unidos. Jiti la taa ka jonsa nijé ko ma machiyé japi nirúlima nakówami. Echi sontarsi ko ma kárika aʼlá muchuwie buwea japi nulérami nima jiti simama nakosia. Echi nakóaliami japi niruli echomí Vietnam, isili japi ni ke kanila simírima binea universidad echoná California. Nijé ko napawíe jarecho binéami yúa niwamia protestas. Echi policías tamó najatie jiti tamó wipisónili, jiti la ti júmisiki majaa tákoré ti ke aʼlá omeri inea alí iwía echi gas lacrimógeno jitra. We jilí nili echalí, sinibí nakoa pireili alí miʼáari jaré políticos. Wiká pagótami sinúrika natie echi jitra, alí nijé ayénachó ke machiyé chúsiá echi riká ju.

Londres jonsa ni inari alí ni simí África central.

Bamíali 1970, ani simiki nochasia echoná costa norte echomí Alaska, echoná ni méeki wiká winomí. Miná ko, ani simiki Londres (Inglaterra), alí echoná ni ralaki bilé moto alí ni simiki echomí sur ke natasia kumi ni sibama. Jaré michá simírisa ani séaki África. Alí buwichimi ani machiki wiká pagótami japi ayénachó ma ke olayá pirélinali echi karú ikiwáami japi riká nijé.

Suwaba japi ni ineli alí kipuli, tamí natárili japi echi Biblia a bichíwali ruyé japalí aní japi Satanás ju japi nulá jenaʼí Wichimóbachi. Nalí nijé ko machinalie chúsiá Onorúami ke namú isimí.

Ma jaré michá simírisa ani machiki echi namuti. Alí miná ko, ani machiki alí ni we galeki wiká mukí alí rijoi japi ke riweli nijewia Onorúami tákoré olali wiká karú ikiwáami.

IRLANDA DEL NORTE: “PAÍS JAPONÁ WE NIRÚ NAKÓWAMI”

Japalí ni ku nawaki echomí Londres, ani raʼíchiki nijé amígowala iyela yúa alí echi ko tamí iyaki bilé Biblia. Pe aminana ko, ani simiki Ámsterdam (Países Bajos). Siné rokojó ani leeria atiyé echi Biblia echoná calle japoná rajayá wiliyé bilé foco. Bilé hermano simírili alí tamí aneki japi tamí iʼwírima machiyá japi aní echi Biblia. Alí pe aminana japalí ni atiyé echomí Dublín (Irlanda), ani simiki sucursal echi testigo Jeobá níwala. Echoná ni machiki echi hermano Arthur Matthews, alí ni aneki japi ni binénali echi Biblia jitra alí echi ko anili japi a tamí binérima.

We ni baʼorie echi japi ni binei alí ni we kanili leeria echi libros alí revistas japi nijí echi Testigos. Alí ayénachó ni leerie echi Biblia. Japalí ni simiyé echi napawíliwami echoná congregación, ani inéi japi echi kuuchi ma aʼlá machiyé japi chabé jonsa nárika nokali echi pagótami japi we machíami ju, japi riká: “¿Chúsiá wiká chati namuti ikí? ¿Jépuká ju Onorúami? Alí, ¿achi bijí piréeré japi ma suwili?”. Suwaba nijé amígowala testigo Jeobá nili jiti ni ke machiyé jarecho echoná país, echi tamí iʼwírili jiti ni we galema Jeobá alí ni echi nijéwinalima.

Nigel, Denis alí nijé.

Ani pakoki echi bamíali 1972. Bilé bamíali simírisa ani precursor niki alí ni simiki iʼwírisia bilé congregación echomí Newry (Irlanda del Norte). Ani bitéliki bilé kalírili rité jitra niwárami japi bineli wiliyé echomí ripá rabó. Jiti echoná mulipi uchutie echi waasi, nijé ko sinibí echomí simiyé leérimia echi nawésali. Alí japalí ni inéi japi echi waasi tamí ineka kechi, ani nilie japi riká ko we aʼlá tamí kipúa. Tákoré ke aniyé mu, a tamí iʼwírili jiti ni machimea chu ni nílima nijía echi nawésali japoná wiká pagótami muchuwi. Bamíali 1974, ani niki precursor especial; nijé compañérowala nili Nigel Pitt, alí jipi a bijí nijé amígowala ju.

Echalí echomí Irlanda del Norte wabé nakowa pireili. Jiti la jaré pagótami ko anéi “país japoná we nirú nakówami”, jiti we nakóali echoná calles, ripá jonsa we nimuirie japoná jari echi pagótami alí sinibí rawé ratae wiká bombas. Suwaba jepuná nili jiti echi pagótami naʼáwika pireili echi política alí religión jitra. Nalí echi japi niwayé protestas alí echi católicos, a machiyé japi echi testigo Jeobá ke iʼwiri echi política, jiti la ti echi riká ma ke me majaa nilie japi ta cha ikiboa. Wisabé niraa echi pagótami japi ta nawesie, tamó anéi kumi ta ke simásaré jiti echoná karú ikimea.

Tákoré echi riká nili, isini kaachi ati ikiyé namuti jilírami. Siné rawé ani simiki Denis Carrigan yúa, japi ayénachó precursor nili, nawisasia bilé pueblo japi mulipi nili. Echoná ke bilé testigo niruili alí tamujé ko sinepi bi simibi. Bilé mukí tamó aneli japi ta sontarsi británicos nili, a keʼré jiti ta ke me raʼichie japi riká echi irlandeses. We ti majaki, jiti ta machiyé japi ta simá nokáami nísaká echi sontarsi yúa miʼárami nipo o tamó ronólachi mujuma. Dennis alí nijé ati buwea muchuwie echi camión, ke nirúe jarecho pagótami echoná alí we rulaa wiliyé. Miná ko ti riwaki bilé carro nawáami echoná cafetería japoná echi mukí cha riká raʼíchili tamó jitra, echi ko machinia akibi alí raʼichia wiliyé echi okuá rijoi yúa tamó jówika. Echoná jonsa ko echi rijoi ma ulíchiki carro kiná niraa japoná ti jawie. Alí ma mulíwisa echoná tamó náriki echi hora japi nawama echi camión. Japalí ma nawali echi camión, echi rijoi ko raʼíchili echi camión ulíchiami yúa, nalí ke ti kipuki japi anili. Jiti la ti natie japi chakena tamó tomea cha olamia. Nalí ke bilé namuti ikili. Japalí ni rikíniki echoná camión jonsa, ani náriki echi camión ulíchiami: “¿Jépuká ke echi rijoi? ¿Piri nakiyé?”. Echi ko tamó aneki: “Kiti chibi lasi. Ma ni ruyeki jepi timí ju. Ke timí namú ikimea”.

Marzo 1977, japalí ti niwiki.

Bamíali 1976, echoná napawíliwachi japi bikiá rawé rojorá japi niwairi echomí Dublín, ani machiki Pauline Lomax, bilé precursora especial Inglaterra bitéami. Echi ko we aʼlá Jeobá amígowala nili, ke niráami alí we simá isíami. Echi hermana alí echi rejimala Ray, kuuchi ka jonsa machili Jeobá jitra. Alí ma bilé bamíali simírisa ko, Pauline alí nijé ati niwiki, alí ti aminabi a nóchiliki Jeobá japi riká precursores especiales echomí Ballymena (Irlanda del Norte).

Jaré bamíali ati nóchili Jeobá japi riká circuito niraa echomí Belfast, Londonderry alí jaréanami japoná we jilírami ke. We ti simá nilie inea echi hermanos jiti we bichíwiami ke Jeobá, alí ti we kanilie machiyá japi echi ko iʼwérili nokali ma ke kichika pirea alí riwea echi religiones nijéwimia Jeobá. Alí ti aʼlá machiyé japi Jeobá iʼwírili alí tibuli echi hermanos.

Makoy bamíali ni asali echomí Irlanda. Alí bamíali 1981, ati bayeri clase 72 de Galaad. Ma sunisa echi escuela, ati juláari echomí Sierra Leona (África Occidental).

SIERRA LEONA: TÁKORÉ RISÓATI NILI IʼWIRI JARECHO

Bilé kalírili ati piréi 11 misioneros yúa. Bilepi bi cocina ti olayé, bikiá baños alí okuá japoná ti ubie, bilé teléfono, bilé lavadora alí bilé secadora. Echi luz ko sinibí simiyé. Echoná kalichi ayénachó nirúe wiká chikuli, alí echoná sótano ko we bakiyé echi sayawi cobras riwéami.

Bakochi simaria jiti ta simía waʼlú napawíliwachi japi nima mulipi país echoná Guinea.

Tákoré ti echi riká piréi, ati we kanila nawesie. Echi pagótami ko we aʼlá kipúe alí riwiwie japi aní echi Biblia. Alí jaré echi japi binéi, ma testigo Jeobá nílili. Echi pagótami japi piré echoná, jériká tamó anéi “rijoi Robert”, alí Pauline ko “mukí Robert”. Nalí pe aminana ko, ani we chotásiki nochia echoná sucursal, jiti la ni ma ke me simiyé nawisasia. Alí miná ko echi pagótami chotásili anea Pauline “mukí Pauline”, alí tamí ko anéi “rijoi Pauline”. Pauline ko we kanilie japalí echi riká tamó anelie.

Ata simíami ju bilé campaña echomí Sierra Leona.

Echi hermanos echoná piréami risóati ke, nalí Jeobá ko sinibí iyayé japi newaleli, alí isini kaachi ko japi riká ti ke mayé (Mat. 6:33TNM). Ani newalá bilé hermano alí echi kúchuwala japi olayé kuabi winomí ralimea koʼwáami japi okema echalí rawé bi. Nalí, echi hermana ko iyali suwaba echi winomí japi olayé, bilé hermano japi nayuli malaria jitra, jiti ralimea echi ówila. Echalí rawé, bilé mukí simili echi hermana bitélachi alí natétili jiti echi tichílima. Wisabé niraa ikiyé echi iyiri namuti.

NIGERIA: BILÉ PAÍS JAPI SINÚRIKA NOKÁAMI NILI

9 bamíali ti mochili echomí Sierra Leona. Nalí pe aminana ko, ati juláari echomí Betel Nigeria, bilé sucursal japi waʼlú nili. Alí echoná, ayénachó ni olali echi nóchali japi ni isié echomí Sierra Leona, nalí Pauline ko bilecho nóchali olali. Echi ko we jilí nirali jiti chabé nawesie 130 horas sinibí michá alí olayé jaré Biblia binéami japi we aʼlá binéi, alí jipi ko súa bi ayasie bilé cuártochi suwaba rawé. Nalí pe aminana, echi ko inámili japi echi hermanos we natéami niraa inéi japi isié alí iʼwérili isili iʼwiria echi betelitas.

Tamujé ko ke machiyé chu nokáami nili Nigeria piréami, alí ti aminabi binesa riweili. Ani newalá japi siné rawé bilé hermano nawali nijé níwala oficina tamí machírimia bilé hermana japi kulí nawali Betel. Nijé ko iyaki nijé sikala narépimia, nalí echi ko wichika chokóbika chukuaki. ¡We ni riwélaki! Nalí ni sapú newalaki japi aní Hechos 10:25, 26 alí Apocalipsis 19:10. Jiti la ni jélaki: “¿Achi ni anésaré bilé namuti?”. Alí miná ko ni nátiki: “Echi ko a machí japi aní echi Biblia, jiti la bayeri jenaʼí Betel”.

We ni riwélaki, nalí echi riká ni a chotásiki raʼichia. Alí pe aminana, ani we aʼlá bineki echi tema jitra alí ni machiki japi echi hermana isié japi riká nokáami nili echoná país piréami. Echi rijoi ayénachó echi riká nokáami nili chokóbika uchupia. Echi riká néwariwélitili japi riwíwiami ju, alí jepuná ke nili japi riká amachikia. Echi Biblia ayénachó raʼicha jaré pagótami jitra japi chopi riká nokali (1 Sam. 24:8). ¡We aʼlá nili japi ni ke bilé namuti aneli echi hermana japi riwélitima o cha nílitima!

Ati machiki wiká hermanos echoná Nigeria japi chabé jonsa we nijéwami nili. Bilé ko nili Isaiah Adagbona. a Echi ko taa ka jonsa machili echi bichíwali, nalí pe aminana ko nayuli lepra jitra alí juláari biléanami japoná muchuwie lepra nayúami, echi bilepi bi testigo Jeobá nili echoná. Tákoré ke nakíwili japi nawisama, echi ko iʼwírili 30 pagótami japi lepra nayúami nili jiti testigo Jeobá nima alí bilé congregación niwali echoná.

KENIA: JAPONÁ ECHI HERMANOS WE KILÍ NILI TAMÍ YÚA

Bilé rinoceronte yúa echomí Kenia.

Bamíali 1996, ata juláari echomí Kenia jiti nochabo echoná Betel. Ke ni siné ku roʼili echoná país japalí ni jonsa nawaki nijé amígowala yúa. Echoná Betel siyé jaré changos tamó basalówisia japi riwéami ju cercopiteco verde. Alí echi changos chikonie frutas echi hermanas. Siné rawé, bilé hermana irápika riweli echi ventana japi wiliyé echoná cuarto. Japalí ku nawali, riwali wiká changos uchútiami echoná pachá koʼyá echi koʼwáami japi riwali. Echi hermana ko sinali majaa alí máaya ku machínali. Echi changos ayénachó sinákali majaa alí ventánachi niraa ku machínali.

Pauline alí nijé, ati chotásiki iʼwiria bilé congregación japi raʼicha suajili. Alí miná ko, tamí aneri japi ni nijima echi Estudio de Libro de Congregación (japi jipi ko riwewi Napawika binepo echi Biblia). Nalí nijé ko ke machiyé raʼichia suajili niraa. Jiti la ni aminabi binéi jiti echi riká ni omérima aʼlá leeria echi preguntas. Alí bilé ke anisáaká echi respuesta japi riká oserúa chukú, nijé ko ke inamie. Ke ni kanilie alí ni we iyoa nilie binoy yúa. Alí ni we omona nilie echi hermanos jitra. Nalí, we ni simá nilie inea japi echi hermanos ke niráami nili alí we kilí nili tamí yúa, tákoré echi riká ke.

ESTADOS UNIDOS: WE AʼLÁ NIJÉWAMI JU TÁKORÉ WE AʼLÁ PIRÉ

Ke ti rojorali bilé bamíali echoná Kenia. Bamíali 1997, ati bayeri echomí Betel Brooklyn (Nueva York). Jipi ko ti piré echoná país japoná we aʼlá ju piréliwa, nalí ayénachó japi a keʼré jilí ju (Prov. 30:8, 9). Nalí echi hermanos jenaʼí piréami, we aʼlá nijéwami ju. Echi ko ke iʼwérili noká nochia jiti mema wiká winomí, nalí iʼwérili noká iʼwiria echi organización japi Jeobá wilali.

Sinibí bamíali ati ineli japi echi hermanos we nijéwami nili tákoré ke chopi riká pireili: Irlanda, tákoré we niruili nakówami; África, japoná we miká nili alí we risóati, alí Estados Unidos, tákoré we aʼlá niraa pireili alí wiká namuti níwami. Jeobá ko we kaníliré inea japi echi nijéwami ju, jiti néwariwéliti japi we galé echi tákoré ke chopi riká piré.

Pauline yúa echoná Betel Warwick.

Japi riká aní Job 7:6, suwaba echi bamíali sapú simírili. Jipi ko ti nocha echoná central mundial echomí Warwick (Nueva York), echi pagótami yúa japi ne bichíwali galé anakupi niraa. We ti simá nili alí ti kanili iʼwiria japi yena ti omeri echi silíami Jesucristo, japi ma mulipi iyama wiká namuti aʼláala sinéami echi japi nijéwami ju (Mat. 25:34).

a Echi oselí Echi Nawésami ruyé japi riká biteili Isaiah Adagbona, 1 inárachi abril, bamíali 1998, páginas 22 aminá 27. Echi ko mukuli bamíali 2010.