Atambaʼtaa mu matraxnuu

Ayuʼ náa naʼthí rí xú káʼnii nindxu̱u̱ ináa

Anton Petrus/Moment via Getty Images

¡A̱JUWALÓʼ XAWI JÁMBA̱ MIʼTSÚ!

Á gakon ngamí ma̱ri̱gá mbu̱jú i̱mba̱ xkujndu mba̱a̱ ná xúgíí numbaa dxe̱ʼ. | Dí iʼthán Ajngóo Ana̱ʼlóʼ rá.

Á gakon ngamí ma̱ri̱gá mbu̱jú i̱mba̱ xkujndu mba̱a̱ ná xúgíí numbaa dxe̱ʼ. | Dí iʼthán Ajngóo Ana̱ʼlóʼ rá.

 Awúun mbá 30 tsigu rí ni̱ka̱ ranújngoo, mbaʼiin xa̱bo̱ ni̱ju̱mu̱ú rí xa̱bo̱ ede̱ ná xúgíí numbaa nambáxu̱ún mújúún gajmíí iʼwíin xa̱bo̱ ede̱. Xúge̱ʼ, mbrútu jayu i̱ju̱mu̱ú xa̱bo̱, araxnuu tikhu rí naríga̱ ná xúgíí numbaa:

  •   “Phú i̱wa̱á namíñúú xa̱bo̱ rí xkujndu rí ríga̱ ná xuajen Gaza ma̱dróʼoo iʼwá janíí, numuu rí xa̱bo̱ ñajon Israel nuxna mijná ga̱jmíí xa̱bo̱ ede̱ tsí nuthúún Hizbulá ná ndawoo xuajen Líbano” (Ajngúún xa̱bo̱ tsí nuthúún Reuters, mbiʼi 6 i̱ka̱ ñajuun go̱nʼ enero tsigu 2024).

  •   “Xa̱bo̱ ede̱ xuajen Irán na̱tu̱ʼúu̱n asndo náá má’ iñúu, xómáʼ xa̱bo̱ xuajen Irán nigíʼdi̱ín nu̱ni̱i̱ bómba̱ nuclear mbu̱jú. Jamí xúʼkhue̱n máʼ mangaa, xa̱bo̱ ñajon Rusia ga̱jma̱á China numbañúu xa̱bo̱ ede̱ Irán, ikhaa jngó xa̱bo̱ ñajon iʼwá xuajen phú júwa̱’ ga’kho̱ ene̱ xa̱bo̱ ede̱ Irán” (I̱ye̱e̱ʼ rí mbiʼyuu The New York Times, mbiʼi 7 i̱ka̱ ñajuun go̱nʼ enero tsigu 2024).

  •   “Phú na’ne gámba̱a̱ Rusia xuajen Ucrania” (I̱ye̱e̱ʼ rí mbiʼyuu UN News, mbiʼi 11 i̱ka̱ ñajuun go̱nʼ enero tsigu 2024).

  •   “Phú mba̱a̱ mbúkha̱a̱ gíʼdoo xuajen China jamí phú mbaʼa ajua̱nʼ mangaa, xa̱bo̱ xuajen Taiwán nujñaguun ná inuu xa̱bo̱ ñajon China, phú na̱tsa̱ñu̱ú xa̱bo̱ ede̱ xuajen Pekín gajmíí xa̱bo̱ ede̱ xuajen Washington, xúgíí rúʼkhue̱n ngamí ma̱ʼne rí ma̱gi̱ꞌdu̱u̱n xkujndu” (I̱ye̱e̱ʼ rí mbiʼyuu The Japan Times, mbiʼi 9 i̱ka̱ ñajuun go̱nʼ enero tsigu 2024).

 Dí iʼthán Ajngóo Ana̱ʼlóʼ ga̱jma̱á numuu xkujndu ríge̱ʼ rá. Á ngamí rí xkujndu ríge̱ʼ ma̱ʼne rí ma̱ri̱gá mbu̱jú i̱mba̱ xkujndu mba̱a̱ ná xúgíí numbaa dxe̱ʼ.

Whapa niʼthán Ajngóo Ana̱ʼlóʼ rí xkuaʼnii gáríga̱

 Ajngóo Ana̱ʼlóʼ táʼthán makoo mbámbá xkujndu rí ma̱ri̱gá. Maske má xkuaʼnii, naʼthán ne̱ rí phú ma̱ri̱gá mbaʼa mi̱ndaʼkho xkujndu rí ma̱ʼne rí majuwá gaʼkho̱ xa̱bo̱ (Apocalipsis 6:4).

 I̱yu̱u̱ Daniel naʼthán rí do̱ gáʼga ra̱tri̱go̱o̱ mbiʼi, xa̱bo̱ ede̱ xuajen phú ma̱tsa̱ñúu mbuyáa tsáa phú gáʼthán ñájon numbaa. Ikhaa jngó nu̱snga̱jmée̱ pa̱jno ajúu̱n jamí mangaa phú mba̱a̱ mi̱ndaʼkho mbúkha̱a̱ ma̱tsi̱jmúu (Daniel 11:40, 42, 43).

Na̱ʼkha̱ rangiyuu mbá xkujndu

 Ajngóo Ana̱ʼlóʼ naʼthán rí phú i̱wa̱á xkawe̱ʼ gáʼne numbaa ríge̱ʼ. Táta̱ Jesucristo niʼthán ríge̱ʼ: “Maphú mba̱a̱ jamínu̱ʼ ma̱ri̱gá, rí ninguáná táríga̱ asndo nákhí ni̱gi̱ʼdu̱u̱n muu numbaa asndo máʼ mbiʼi xúge̱ʼ” (Mateo 24:21). Jamínu̱ʼ rí phú mba̱a̱ ríge̱ʼ ma̱mbáa̱ ne̱ asndo ído̱ʼ gáʼne xkujndu rí mbiʼyuu Armagedón, Ajngóo Ana̱ʼlóʼ naʼthán rí xkujndu ríge̱ʼ ma̱ri̱gá ne̱ ído̱ gága̱nú mbiʼi rí phú mba̱a̱ niʼgíi Táta̱ Mikhuíí tsí gíʼdoo xúgíí tsiakhe̱ (Apocalipsis 16:14, 16).

 Xkujndu Armagedón ma̱xáʼne gámbi̱i̱n xa̱bo̱, rí ma̱ʼne jríñii̱. Ído̱ gáʼkha̱ xkujndu ríge̱ʼ, ma̱mbíin xa̱bo̱ ñajon numbaa, xa̱bo̱ ñajon tsíge̱ʼ phú guáʼdáa aʼkhúu̱n, nuni̱i̱ ma̱ri̱gá xkujndu rí naʼne ngíníi xa̱bo̱. Xí nandaaʼ ma̱thi̱yáá xáne rí xkujndu Armagedón ma̱ʼne rí majuwá tsímáá xa̱bo̱ jámuu, araxnuu ná naʼthán: