Daniel 8:1-27

  • Ndiʼyoo mbáa mugu̱ e̱jmba̱a̱ ga̱jma̱a̱ mbáa chivátu (1-14)

    • Nagaja̱a̱ chi̱ji̱ʼ rí chíʼgíiʼ (9-12)

    • Rí niwasngájmáá mbajyúuʼ 2,300 wakíʼ ga̱jma̱a̱ miʼcha̱ (14)

  • Gabriel naʼthúu̱n Daniel mu makro̱ʼo̱o̱ rí niwasngájmáá (15-27)

    • Rí nandoo gáʼthúu̱n mugu̱ e̱jmba̱a̱ ga̱jma̱a̱ chivátu (20, 21)

    • Matujxu̱u̱ mbáa rey bi̱ ra̱ʼkhá tháán xkawiʼ inuu (23-25)

8  Náa awúu̱n rí ajtsú tsiguʼ rí naʼtáñajunʼ rey Belsasar, ikhúún Daniel, nirígá imbo̱o̱ rí niwasngájmuʼ* rí nindxu̱u̱ mixtiʼkhu rí xóo ndi̱yo̱o̱ nákha ginii. 2  Xtáá náa guʼwá ñajunʼ* dí rígá náa Susa, dí rígá náa mbayuuʼ Elam. Náa rawuunʼ iyaʼ Ulái ikhí rígá mbá dí niwasngájmuʼ. 3  Índo̱ nikujxíi edxu̱ʼ, ndi̱yo̱o̱ mbáa mugu̱ e̱jmba̱a̱ wíji̱ náa rawuunʼ iyaʼ, gíʼdoo a̱jma̱ chi̱jyu̱u̱ʼ. Ra̱ʼkhá tháán mbi̱jua̱ nájma̱ chi̱jyu̱u̱ʼ, mú mbóo itháán mbaʼ ki xóo imbo̱o̱, nda̱wa̱á ndija̱a̱ rí itháán mbaʼ. 4  Ndi̱yo̱o̱ rí mugu̱ e̱jmba̱a̱ bugi̱ naxmínaʼ gajmíi̱n bi̱ sia̱nʼ náa narámaaʼ a̱jkha̱ʼ,* ma̱ngaa xígií náa norte ga̱jma̱a̱ sur. Nimbáa xujkhú xáná tséʼngo̱o̱ gáʼni ga̱jma̱a̱, ndawa̱a̱ nimbáa bi̱ maʼngo̱o̱ maʼni kríya̱a̱ʼ bi̱ xtáa raxnúu.* Niʼni xó má eyoo ikhaa ga̱jma̱a̱ niʼnimbamínáʼ. 5  Niyejxi̱ má xúʼko̱ ga̱jma̱a̱ ndi̱yo̱o̱ mbáa chivátu* bi̱ na̱ʼkha̱ xígií náa narámaaʼ a̱jkha̱ʼ, ninújngoo náa xúgíʼ ku̱ba̱ʼ rí asndu tséjngriga̱ mbayííʼ. Ga̱jma̱a̱ chivátu bugi̱ frígu mbá chi̱jyu̱u̱ʼ rí mba̱a̱ náa tu̱mba̱a̱ xkídooʼ.* 6  Na̱jkha̱ náa wíji̱ mugu̱ e̱jmba̱a̱ bi̱ gíʼdoo a̱jma̱ chi̱jyu̱u̱ʼ, bi̱ ikhúún ndi̱yo̱o̱ náa rawuunʼ iyaʼ. Ra̱ʼkhá tháán ekásngáñu̱u̱ʼ ejkha̱ ragáyúu. 7  Ndi̱yo̱o̱ xú kaʼnii ra̱ʼkhá tháán ekásngáñu̱u̱ʼ e̱jkha̱nú. Ikhú nixnúu mugu̱ e̱jmba̱a̱ ga̱jma̱a̱ nikúmigaʼ nájma̱ chi̱jyu̱u̱ʼ, ikha jngóo mugu̱ e̱jmba̱a̱ nánguá niʼngo̱o̱ maʼni ga̱jma̱a̱, nidati̱ga̱a̱ mbayííʼ mugu̱ e̱jmba̱a̱ ga̱jma̱a̱ nijngápri̱ga̱a̱, nimbáa na̱nguá niʼngo̱o̱ maʼni kríya̱a̱ʼ náa xtáa raxnúu.* 8  Ikhú chivátu bugi̱ niʼnimbamínáʼ wéñuuʼ, mú índo̱ nigiʼdoo tsiaki̱i̱ nijmigaʼ chi̱jyu̱u̱ʼ rí mba̱a̱, náa nijmigaʼ chi̱jyu̱u̱ʼ nikráʼáan a̱jkhu̱ chi̱ji̱ʼ rí mba̱ʼu̱ rí naʼni inuu náa a̱jkhu̱ níʼkhóo* mekhu. 9  Náa mbá chi̱ji̱ʼ rúʼko̱ nigájnuu mbá chi̱ji̱ʼ rí chíʼgíiʼ,* tsiaki̱i̱ ndrígóo nigaja̱a̱ xígií náa sur, náa nagájnuu a̱jkha̱ʼ* ga̱jma̱a̱ náa Ku̱ba̱ʼ Mitsaanʼ.* 10  Mbaʼ ndija̱á rí asndu ni̱jkha̱nú náa xúgíʼ dí rígá náa mekhuíí,* niʼni rí tikhuu dí rígá mekhuíí majngutígú xúʼko̱ má tikhuun a̱ʼgua̱a̱n nijngutíguíin náa ku̱ba̱ʼ, ga̱jma̱a̱ nijngapri̱gi̱i̱n. 11  Ma̱ngaa niʼnimbamínáʼ náa inuu Príncipe ndrígu̱ún soldado, ma̱ngaa Príncipe nigajtakáyííʼ tsigijñaʼ dí najuixnájxi̱ nángi eʼni, xúʼko̱ má niʼni rí mangajxi̱i̱ goʼwóo rí mikaʼwu dí ikhaa niʼni mu mawi̱ji̱ gújkhúʼ. 12  Nirígá rígi̱ ga̱jma̱a̱ numuu dí raʼkhí niʼni chi̱ji̱ʼ, nijuixnájxi̱i̱ soldado mbóó ga̱jma̱a̱ tsigijñaʼ rí najuixnájxi̱ nángi eʼni, ma̱ngaa chi̱ji̱ʼ nida̱ʼ má xúʼko̱ rí gajkhun náa ku̱ba̱ʼ. Xúʼko̱ kaʼnii niʼni ga̱jma̱a̱ nigájnuu májánʼ rí niʼni. 13  Ma̱ngaa nidxawuun mbáa ángel naʼthí ga̱jma̱a̱ i̱mba̱a̱ ángel nirajxu̱u̱ bi̱ xtáa raʼthí: “Nguáthá mba̱yu̱u̱ʼ gájyúuʼ rí niwasngájma ga̱jma̱a̱ numuu tsigijñaʼ dí najuixnájxi̱ nángi eʼni ga̱jma̱a̱ dí raʼkhí dí xtáa rarígá rí naʼni gámbóo ga̱jma̱a̱ rí nujngapri̱gu̱u̱n guʼwá rí mikaʼwu ga̱jma̱a̱ numún soldado rá.” 14  Ikhú ikhaa niʼthúnʼ: “Asndu manújngoo 2,300 wakíʼ ga̱jma̱a̱ miʼcha̱, ikhú guʼwá rí mikaʼwu marigá xóo phú kaʼyoo”. 15  Nda̱a̱ tsu̱ma̱, ikhúún Daniel, nayejxu̱u̱ má xúʼko̱ dí niwasngájmuʼ ga̱jma̱a̱ naniminaʼ rí makro̱ʼo̱ʼ, ndi̱yo̱o̱ rí wíji̱ náa inuʼ mbáa bi̱ nindxu̱u̱ xóo xa̱biya̱. 16  Ikhú nidxawuun aʼwóo mbáa xa̱biya̱ náa tapo̱o̱ iyaʼ Ulái, niʼthí xígu: “Gabriel atani̱ rí ikhaa makro̱ʼo̱o̱ rí ndiʼyoo”. 17  Ikhú ikhaa ni̱ʼkha̱ náa gúju̱n, mú índo̱ ni̱ʼkha̱ kanuu nismbatígo̱ʼ asndu mbayííʼ numuu rí nimíñúʼ. Niʼthúnʼ: “Gakrua̱ʼa̱a̱ʼ a̱ʼdióo xa̱biya̱ rí niwasngájmaa’ nindxu̱u̱ rí mambanúu índo̱ gártumuu mbiʼi”. 18  Índo̱ ikhaa xtáa raʼthúnʼ mbá nimbumuʼ nigú índo̱ kasmbatígo̱ʼ mbayííʼ. Ikhaa nixkajmúún nimbáyuʼ mu matujxu̱ʼ magúju̱n náa gúju̱n nákha ginii. 19  Ikhú niʼthúnʼ: “Atayáá ma̱ni̱ rí makrua̱ʼa̱a̱ʼ dí marigá índo̱ gámbári̱go̱o̱ tiempo rí nakásngañu̱u̱ʼ Dios, numuu dí marigá índo̱ gártumuu mbiʼi. 20  Mugu̱ e̱jmba̱a̱ bi̱ ikháán nitayáá bi̱ gíʼdoo a̱jma̱ chi̱jyu̱u̱ʼ nandoo gáʼthúu̱n reyes bi̱ kúwá náa Media ga̱jma̱a̱ Persia. 21  Chivátu bi̱ xtámúguíi nandoo gáʼthúu̱n rey bi̱ xtáa náa Grecia, ga̱jma̱a̱ chi̱ji̱ʼ rí mba̱a̱ rí frígu náa tu̱mba̱a̱ xkídooʼ* nandoo gáʼthúu̱n timbáa rey. 22  Náa frígu chi̱ji̱ʼ rí nijmigaʼ nikráʼáan a̱jkhu̱. Náa xuajñuu rey bugi̱ magajnún a̱jkhui̱i̱n xa̱bu̱ ñajunʼ, mú xáguáʼdáá ikháá má tsiaki̱i̱ xóo ikhaa. 23  Índo̱ gártumuu mbiʼi rí nutañajunʼ ikhiin, ga̱jma̱a̱ índo̱ aʼkhá ndrígu̱ún bi̱ ra̱míjíinʼ gártumuu, matujxu̱u̱ mbáa rey bi̱ ra̱ʼkhá tháán xkawiʼ inuu bi̱ nakro̱ʼo̱o̱ xóo maʼni nduwaʼ. 24  Maʼga̱nú magiʼdoo tsiaki̱i̱, mú raʼkháa tsiaki̱i̱ ndrígóo ikhaa. Ra̱ʼkhá tháán mba̱a̱ rí gáʼni gámbóo ga̱jma̱a̱ xúgíʼ rí maʼni magajnúu májánʼ. Maʼni ngíníi bi̱ guáʼdáá tsiaki̱i̱ xúʼko̱ má bi̱ kaxtaʼwíin. 25  Magajnúu májánʼ rí maʼni numuu rí maʼni nduwaʼ, maʼnimbamínáʼ náa awúu̱n a̱jkiu̱u̱n ga̱jma̱a̱ mbaʼin maʼni ngíníi mbá nguáthá tiempo índo̱ ikhiin kúwá májánʼ.* Asndu matujxu̱u̱ mu maxmína̱ʼ ga̱jma̱a̱ Príncipe bi̱ gíʼdoo itháan tsiaki̱i̱ ki xóo eʼwíinʼ príncipes, mú majmigaaʼ raʼkháa xa̱bu̱ numbaaʼ gáʼni. 26  Nindxu̱u̱ gajkhun rí niwasngájmaa’ rí naʼthí ga̱jma̱a̱ numuu wakíʼ ga̱jma̱a̱ miʼcha̱, mú ikháán mbaʼyóoʼ matiejxí ngo̱ʼo̱o̱ rí niwasngájmaa’ numuu dí rígi̱ nandoo gaʼthí rí wíji̱ marigá nda̱wa̱á”. 27  Ikhúún Daniel, niʼni néʼngo̱ʼ ga̱jma̱a̱ niʼniuʼ nandii mba̱yu̱u̱ʼ mbiʼi. Nda̱wa̱á nigújxúu̱nʼ mu magíʼdu̱u̱ ma̱ni̱ ñajuunʼ rey mbu̱júu̱, mú rí niwasngájmuʼ niʼni rí asndu nándáa rí ma̱ta̱ ga̱jma̱a̱ nimbáa tséʼngo̱o̱ gákro̱ʼo̱o̱.

Mbaʼa nota

O “visión”.
O “castillo”.
O “oeste”.
Náa ajngáa hebreo naʼthí, “ñawúunʼ”.
O “tsu̱jtu e̱jmba̱a̱”.
Náa ajngáa hebreo naʼthí, “náa majñu̱u̱ʼ iduu”.
Náa ajngáa hebreo naʼthí, “ñawúunʼ”.
Náa ajngáa hebreo naʼthí, “a̱jkhu̱ giñánʼ”.
O “lajuíin”.
O “este”.
O “Nagui̱i̱”.
Rí nandoo gáʼthúu̱n, a̱jkha̱ʼ, gu̱nʼ, a̱ʼgua̱a̱n, ángeles o xa̱bu̱.
Náa ajngáa hebreo naʼthí, “náa majñu̱u̱ʼ iduu”.
O mbáa “nda̱a̱ tsu̱ma̱”.