Atambaʼtaa mu matraxnuu

Ayuʼ náa naʼthí rí xú káʼnii nindxu̱u̱ ináa

KÍXNUU 39

Xú káʼnii eʼyoo Jeobá eʼdi rá.

Xú káʼnii eʼyoo Jeobá eʼdi rá.

Eʼdi gíʼdoo wéñuuʼ numuu. Á mu na̱nguá kuaʼdáá eʼdi nimbáa xándoo maxtáa. Numuu rí Jeobá niʼniáánʼ, ikhaa kaʼyoo maʼthí xú káʼnii gíʼmaa majmulú. Ndiéjunʼ eʼthí ikhaa ga̱jma̱a̱ numuu eʼdi xá. Ma̱ndoo mu̱ʼphu̱ o ma̱ndoo mata̱ʼa̱a̱ʼlú rá. Ndiéjunʼ gándoo gámbáyaaʼ matraʼwíí májánʼ dí matani ga̱jma̱a̱ numuu rígi̱ rá.

1. Xú káʼnii eʼyoo Jeobá eʼdi rá.

Nákhá wájyúuʼ, Jeobá niʼthún xa̱bi̱i̱: “Eʼdi nindxu̱u̱ vida dí rígá náa mbáa” (Levítico 17:14). Jeobá ndaʼyoo rí eʼdi nindxu̱u̱ vida. Numuu rí vida nindxu̱u̱ mbá regalo rí nixnúlú Dios dí nindxu̱u̱ mikaʼwu ga̱jma̱a̱ mitsúʼkháan, ikha jngóo eʼdi ma̱ngaa nindxu̱u̱ mitsúʼkháan.

2. Lá tsíyoo Dios dí majmulú eʼdi ráʼ.

Nákhá xóó tserígá congregación cristiana, Jeobá má niʼtáñajúúnʼ xa̱bi̱i̱ rí xúphu̱ eʼdi (atraxnuu Génesis 9:4 ga̱jma̱a̱ Levítico 17:10). Ga̱jma̱a̱ índo̱ nirígá congregación, Jeobá nitanga̱a̱ niʼthí mbu̱júu̱ kiʼtáñajunʼ rúʼko̱. Cuerpo gobernante, bi̱ ninindxu̱ún mbá nguáthi̱i̱n apóstoles ga̱jma̱a̱ eʼwíinʼ bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ bi̱ nixna ikha náa congregación, nixnúún ikha rígi̱ cristianos “muni̱ gaʼduunʼ […] eʼdi” (atraxnuu Hechos 15:28, 29).

Ndiéjunʼ eyoo gáʼthúu̱n rí mu̱ʼni̱ gaʼduunʼ eʼdi rá. Á mu mbáa médico gáʼtháanʼ dí matani gaʼduunʼ migi̱i̱n i̱ya̱ najnga̱a̱, lá ragájkhun dí xígi̱i̱n ráʼ. Lá ma̱ndoo miʼtsu ganitsu dí gíʼdoo i̱ya̱ najnga̱a̱ o lá mataxuʼdáaʼ náa xuyaaʼ ráʼ. Na̱nguá. Xúʼko̱ má kayuuʼ rígá ga̱jma̱a̱ numuu kiʼtáñajunʼ dí muʼni gaʼduunʼ eʼdi. Rí muʼnimbulúʼ kuʼyáá Dios nindxu̱u̱ dí xáʼyóoʼ mu̱ʼphu̱ o mu̱ʼwa̱n eʼdi ni má xúʼphu̱ xuwiʼ dí gíʼdoo eʼdi. Ni má xáʼyóoʼ mu̱ʼphu̱ ganitsu dí nindawaaʼ eʼdi.

Mú, xú káʼnii gíʼmaa mbuʼyáá xóo ejmúún médico eʼdi rá. Tikhu dí ndayóoʼ maguma o thana dí nuxna médico nanújngurámún xtángoo ndrígóo Dios, mbá xkri̱da dí nuxudiinʼ mbawíí eʼdi o asndu xkáʼnii má dí rígá náa eʼdi xóo: glóbulos rojos, glóbulos blancos, plaquetas ga̱jma̱a̱ plasma. Mú mbáa nguáná na̱nguá kujmaa kaʼwu á mu mbá rí xóo nuni médico nanújngorámuʼ xtángoo ndrígóo Dios. Mbá xkri̱da, tikhu dí najmún nindxu̱u̱ dí nurawíi ma̱jkha̱ʼ dí gíʼdoo náa eʼdi. Ga̱jma̱a̱ nguáná najmún eʼdiuu má xa̱bu̱. Mámbáa xa̱bu̱ gíʼmaa maraʼwíí ndiéjunʼ gáʼni nda̱wa̱á dí gáʼyoo mixtiʼkhu enii dí nandoo maʼni (Gálatas 6:5). a

GAJMAÑAAʼ ITHÁAN

Guʼyáá ndiéjunʼ gíʼmaa ma̱ta̱ya̱a̱ índo̱ gátraʼwíí mbá dí gáʼtháanʼ médico.

3. Atraʼwíí matani dí maniguuʼ Jeobá

Xú káʼnii gándoo ikháán matraʼwíí matani mbá dí nambánii ga̱jma̱a̱ xóo eʼyoo Jeobá eʼdi rá. Gu̱ya̱a̱ VIDEO ga̱jma̱a̱ gúʼthá ndíjkha rí gíʼdoo numuu muʼnimbánii xó má naʼthí gi̱jyooʼ rá.

  • Atanda̱ʼa̱ ku̱ma̱ índo̱ gáratajkáan (Santiago 1:5).

  • Atayáʼ ikha dí na̱ʼkha̱ náa Biblia náa na̱ʼkha̱ ga̱jma̱a̱ numuu rúʼko̱ ga̱jma̱a̱ atayáá xóo gándoo mataʼgíiʼ matanimbánii (Proverbios 13:16).

  • Atayáʼ ma̱ta̱ya̱a̱ xkáʼnii dí ma̱ndoo matani dí rígá náa xtaa.

  • Atayáá xkáʼnii dí rígá rí ikháán xátadrígú nditháan.

  • Atayáá dí gátraʼwíí matani xáʼni gawúunʼ ku̱ma̱ ndrígáaʼ (Hechos 24:16). b

  • Garmáʼáan a̱jkia̱a̱nʼ dí nimbáa xa̱bu̱, xóo a̱jmbia̱a̱ʼ, a̱ʼgia̱a̱ʼ, bi̱ kayá edxu̱u̱ o bi̱ naʼsngáaʼ ga̱jma̱a̱ numuu Biblia, ragíʼmaa muta̱nʼ ndiéjunʼ gátraʼwíí matani, mámbáa naʼni xó má eniñuuʼ ku̱ma̱ ndrígóo (Romanos 14:12).

  • Atani̱rámáʼ náa i̱yi̱i̱ʼ dí nitraʼwíí matani.

4. Bi̱ ni̱ndxu̱xu̱ʼ testigos de Jeobá nduʼyáʼ dí maguma thanuxu májánʼ

Rí munimbániixu xtángoo ndrígóo Dios ga̱jma̱a̱ numuu eʼdi tsíyoo gáʼthi rí xándoo maguma thanuxu májánʼ. Gu̱ya̱a̱ VIDEO.

Guraxnuu Tito 3:2 ga̱jma̱a̱ gutamíjnála rígi̱:

  • Ndíjkha dí gíʼmaa mumbáyumijná gajmiúlú bi̱ najmañún thana ma̱ngaa rí muʼthúún tsúmáá ga̱jma̱a̱ gamajkhu rá.

Tsidrígúlú

Mámbáa kaʼyoo maraʼwíí

A. Plasma.

Dí nagájnuu náa plasma

B. Glóbulos blancos.

Dí nagájnuu náa glóbulos blancos

C. Plaquetas.

Dí nagájnuu náa plaquetas

D. Glóbulos rojos.

Dí nagájnuu náa glóbulos rojos

 5. Rí nagájnuu chíʼgíiʼ náa eʼdi

Náa eʼdi gíʼdoo a̱jkhu̱ dí itháan nagájnuriyooʼ ikhaa nindxu̱u̱: Glóbulos rojos, glóbulos blancos, plaquetas ga̱jma̱a̱ plasma. Ga̱jma̱a̱ náa mámbá dí ikhaa gíʼdoo i̱ʼwáʼ rí ma̱jkha̱ʼ, najmaʼnuuʼ xóo dí nagájnuu chíʼgíiʼ náa eʼdi. c Tikhu dí nagájnuu chíʼgíiʼ náa eʼdi najmún muniwíi thana rí muni gámbáa nandii o rí xágadíí wéñuʼ eʼdi.

Índo̱ nindxu̱u̱ dí nagájnuu chíʼgíiʼ náa eʼdi, mámbáa cristiano gíʼmaa maraʼwíí dí maʼni, mú gáʼyoo dí xáʼnigawúunʼ ku̱ma̱ ndrígóo dí niʼsngóo ga̱jma̱a̱ Biblia. Mbáa makuwá tikhun bi̱ muni gaʼduunʼ kayuʼ mbá thana o mbá rí maʼni médico náa gíʼdoo chíʼgíiʼ dí nagájnuu náa eʼdi. Ga̱jma̱a̱ mbáa tikhun makumu̱ún dí ma̱ndoo má mudrigú.

Índo̱ gátraʼwíí mbá dí matani, atraximinaʼ:

  • Xú káʼnii gándoo mathu̱u̱n médico ndíjkha rí ninigaʼduunʼ o nagruigú tikhu rí ma̱jkha̱ʼ dí nagájnuu náa eʼdi rá.

RÍ NURAJXI̱ TIKHUN: “Ndíjkha raʼkhí nindxu̱u̱ rí mata̱ʼa̱ʼ eʼdi rá.”

  • Ndiéjunʼ tatsaʼwáminaʼ ikháán rá.

RÍ NAGÁJNURIYO̱O̱ʼ

Jeobá nandoo dí xájmulú eʼdi xóo rakáʼyoo majmaa.

Rí nijmañaaʼ

  • Ndíjkha Jeobá ndaʼyoo dí eʼdi nindxu̱u̱ mitsúʼkháan rá.

  • Ndíjkha nduʼyáá rí índo̱ niʼtáñajunʼ Dios dí xúʼphu̱ eʼdi nindxu̱u̱ ma̱ngaa asndu dí xáʼyóoʼ mataʼáálú rá.

  • Ndiéjunʼ gámbáyaaʼ matraʼwíí matani dí májánʼ índo̱ médico gutha̱a̱n mata̱ʼa̱ʼ eʼdi o i̱ʼwáʼ náa najmaa eʼdi rá.

Rí ma̱ndoo matani

ATAYÁÁ ITHÁAN

Nákha xóó tsétraʼwíí matadrígú rí maguma ga̱jma̱a̱ eʼdiaʼ má ikháán, ndiéjunʼ gíʼmaa ma̱ta̱ya̱a̱ rá.

“Graxe̱ rí nuni bi̱ nuraxnuu” (Bi̱ Nayenjgóo, 15 ñajunʼ gu̱nʼ octubre tsiguʼ 2000)

Nákha xóó tsétraʼwíí á mu matadrígú o na̱nguá dí nagájnuu chíʼgíiʼ náa eʼdi, ndiéjunʼ gíʼmaa ma̱ta̱ya̱a̱ rá.

“Graxe̱ rí nuni bi̱ nuraxnuu” (Bi̱ Nayenjgóo, 15 ñajunʼ gu̱nʼ junio tsiguʼ 2004)

Ndiéjunʼ niʼni mbaʼyoo mbáa médico dí nindxu̱u̱ májánʼ má rí xóo eʼyoo Jeobá ga̱jma̱a̱ numuu eʼdi rá.

“Nigruígú rí xóo endxa̱ʼóo edxu̱u̱ Dios ga̱jma̱a̱ numuu eʼdi” (¡Awaxunʼ!, 8 ñajunʼ gu̱nʼ diciembre tsiguʼ 2003)

Atayáá xú káʼnii bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ bi̱ ni̱ndxu̱ún Comité bi̱ nuyambáá náa Hospital numbañún a̱ngiu̱ún.

Jeobá nañewu̱u̱n bi̱ nandoo kháñuun (10:23)

a Atayáá kíxnuu 35, “Xú káʼnii gúraʼwíí májánʼ dí muʼni rá.”

b Atayáá náa  punto 5, “Rí nagájnuu chígíiʼ náa eʼdi” ga̱jma̱a̱ nota 3, “Dí nuni médico náa najmún eʼdi”.

c Tikhun médicos nakru̱ʼu̱u̱n dí a̱jkhu̱ rí itháan nagájnuriyooʼ náa eʼdi nindxu̱u̱ má dí nagájnuu chíʼgíiʼ náa eʼdi. Ikha jngóo, mbáa ikháán mbaʼyóoʼ maratha̱a̱n rí xáta̱ʼa̱a̱ mbawíí eʼdi o glóbulos rojos, glóbulos blancos, plaquetas ga̱jma̱a̱ plasma.