Atambaʼtaa mu matraxnuu

Ayuʼ náa naʼthí rí xú káʼnii nindxu̱u̱ ináa

Guʼnimbánii xkujndu ga̱jma̱a̱ májánʼ

Guʼnimbánii xkujndu ga̱jma̱a̱ májánʼ

“Gakuwáanʼ tsímáá” (MARCOS 9:50).

AJMÚÚ 39 GA̱JMA̱A̱ 77

1, 2. a) Arathá tikhu xkujndu rí na̱ʼkha̱ náa Génesis. b) Náa numuu rí náa Biblia naʼthí ga̱jma̱a̱ numuu xkujndu rúʼko̱ rá.

 NÁA Biblia naʼthúlúʼ ga̱jma̱a̱ numuu tikhu xkujndu rí niguáʼdáá tikhun xa̱bu̱ gajmiún eʼwíínʼ. Lá nitatsaʼwáminaʼ mbá miʼtsú náa xkujndu rúʼko̱ ráʼ. Na̱ʼkha̱ tikhuu náa capítulos rí na̱ʼkha̱ ginii náa libro ndrígóo Génesis. Mbá xkri̱da, Caín nixíyáa Abel (Gén. 4:3-8). Lamec nixíyáa mbáa dxámá bi̱ nixnúu (Gén. 4:23). Báxtúu ndrígio̱o̱ Abrahán nigiʼdu̱u̱n gajmiún báxtúu ndrígio̱o̱ Lot (Gén. 13:5-7). Agar nikumu̱u̱ rí nigiʼdoo itháan numuu ki xóo Sara, ga̱jma̱a̱ Sara nikiʼnáa kaʼyoo Abrahán (Gén. 16:3-6). Ismael nikiʼnáa kaʼñún xa̱bu̱ ga̱jma̱a̱ ikhiin nikiʼníin kuyáá ikhaa (Gén. 16:12).

2 Náa numuu rí náa Biblia naʼthí ga̱jma̱a̱ numuu xkujndu rúʼko̱ rá. Náa numuu rí ma̱ndoo majmañulúʼ ga̱jma̱a̱ numuu xkujndu rí gajkhun niguáʼdáá xa̱bu̱ aʼkhá buʼko̱ ráʼ. Mangáanʼ ni̱ndxu̱lú xa̱bu̱ aʼkhá ga̱jma̱a̱ ma̱ndoo muraʼníí xkujndu xóo rí niguáʼdáá ikhiin. Índo̱ guguaʼnii xúʼko̱, guʼgíʼ guʼyaridáá xkri̱da májánʼ rí na̱ʼkha̱ náa Biblia ga̱jma̱a̱ guʼni gaʼduunʼ xkri̱da dí ra̱májánʼ (Rom. 15:4). Xúʼko̱ majmañulúʼ makuwáanʼ tsímáá gajmiúlú eʼwíínʼ.

3. Ndiéjunʼ gúʼyáá náa artículo rígi̱ rá.

3 Náa artículo rígi̱ gúʼyáá náa numuu rí ndayóoʼ muʼnimbánii xkujndu rí gaguaʼdáá gajmiúlú eʼwíínʼ ga̱jma̱a̱ xú káʼnii gándoo guʼni. Ma̱ngaa mbuʼyáá tikhu ikha rí na̱ʼkha̱ náa Biblia rí mambáyulúʼ muʼnimbánii xkujndu ma̱ngaa mambáyulúʼ mu mambaxúlúʼ májánʼ gajmiúlú Jeobá ma̱ngaa gajmiúlú eʼwíínʼ.

NÁA NUMUU RÍ NDAYÓOʼ MUʼNIMBÁNII XKUJNDU RÁ.

4. a) Xú káʼnii ku̱ma̱ rí nimi̱dxu̱u̱ náa numbaaʼ rá. b) Ndiéjunʼ erígá rá.

4 Satanás nindxu̱u̱ bi̱ phú gíʼdoo aʼkhúun rí xa̱bu̱ nurkuajimíjná ga̱jma̱a̱ rí maguaʼdáá wéñuʼ xkujndu. Guʼyáá náa numuu nuʼthá xúʼko̱. Náa ixi̱ ri̱ʼi̱ Edén, Satanás niʼthí rí mámbáa xa̱bu̱ ma̱ndoo maraʼwíí rí májánʼ o dí ra̱májánʼ, ga̱jma̱a̱ rí tséyóoʼ má maʼnimbo̱o̱ kaʼyoo Dios (Gén. 3:1-5). Ku̱ma̱ rígi̱ nimi̱dxu̱u̱ náa numbaaʼ. Ndiéjunʼ nirígá rá. Xúgi̱ nduʼyáá rí índo̱ xa̱bu̱ nuni xúʼko̱, i̱ndó naʼni marigá xkujndu. Mbaʼin xa̱bu̱ nakumu̱ún rí kaʼñún muraʼwíí rí májánʼ o dí ra̱májánʼ. I̱ndó nundxa̱ʼwa̱míjna̱ ga̱jma̱a̱ numún ikhiin ga̱jma̱a̱ rí muguaʼdáá itháan numún ki xóo eʼwíínʼ. Ga̱jma̱a̱ tséʼniún á mu nuni gawúunʼ eʼwíínʼ ga̱jma̱a̱ rí nuraʼwíí muni. Rígi̱ naʼni marigá xkujndu. Mu náa Biblia naʼsngúlúʼ rí á mu nakiʼnáanʼ nacha̱, muguaʼdáá xkujndu gajmiúlú eʼwíínʼ ga̱jma̱a̱ mbáa asndu muxuʼdámíjná aʼkhá (Prov. 29:22).

5. Ndiéjunʼ xtágabu nixná Jesús mu muʼnimbánii xkujndu rá.

5 Náa discurso rí nixná náa Kúbá, Jesús niʼsngúún xa̱bi̱i̱ makuwá tsímáá gajmiún eʼwíínʼ maski ajndu nikujmaa dí rígi̱ xambáñuun. Mu mambáñun munimbánii xkujndu, nixnúún mbaʼa xtágabu. Mbá xkri̱da, niʼthún rí mani̱ndxu̱ún míjínʼ xa̱bu̱, rí mbuyááʼ makuwá tsímáá gajmiún eʼwíínʼ, rí muni mbá tsiakii mu xákiʼníin, rí mugíʼ munimbánii xkujndu mbá nacha̱ ga̱jma̱a̱ rí maʼndún kuñún xa̱bu̱ bi̱ nakiʼníin kuñún (Mat. 5:5, 9, 22, 25, 44).

6, 7. a) Ndíjkha rí gíʼdoo numuu muʼnimbánii wapháá xkujndu rá. b) Xú káʼnii graxe̱ gíʼmaa muʼni xúgiáanʼ bi̱ ni̱ndxu̱lú xa̱bi̱i̱ Dios rá.

6 Rí xúgi̱ nduʼyamajkuíí Jeobá índo̱ nuʼtájkáan, nuʼtáraʼa ga̱jma̱a̱ índo̱ nagimbáanʼ. Mú á mu na̱nguá kuwáanʼ tsímáá gajmiúlú a̱ngiu̱lú, Dios xagruigú rí eʼni mu mbuʼyamajkuíí (Mar. 11:25). Á mu nandulúʼ mambaxúlúʼ májánʼ gajmiúlú Jeobá, gíʼmáanʼ muʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱lú índo̱ rí nakiéʼkhun eʼwíínʼ (atraxnuu Lucas 11:4 ga̱jma̱a̱ Efesios 4:32). *

Lá naʼniulú mingíjyúuʼ muʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱lú kuʼñúún a̱ngiu̱lú rá.

7 Jeobá gíʼthu̱u̱n rí xa̱bi̱i̱ munimba̱a̱ a̱jkiu̱ún kuñún eʼwíínʼ ga̱jma̱a̱ rí makuwá tsímáá gajmiún eʼwíínʼ. Ikha jngó májánʼ rí muraximíjnalú: “Lá tséʼniuʼ mingíjyúuʼ mani mba̱a̱ a̱jkiu̱nʼ ka̱ñu̱u̱n a̱ngui̱nʼ ráʼ. Lá naniguʼ maxtáá gajmíi̱nʼ xáʼ”. Á mu nduʼyáá rí naʼniulú mingíjyúuʼ muʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱lú, gúnda̱ʼa̱a̱ Jeobá rí mambáyulúʼ, ga̱jma̱a̱ ikhaa gáriʼña̱a̱ rí nuʼtájkáan (1 Juan 5:14, 15).

LÁ MUʼNI MBA̱A̱ A̱JKIU̱LÚ GA̱JMA̱A̱ MAGUMULÚ RÁʼ.

8, 9. Ndiéjunʼ gándoo muʼni á mu mbáa naʼni gawúnlú rá.

8 Numuu rí xúgiáanʼ ni̱ndxu̱lú xa̱bu̱ aʼkhá, mbáa nguáná eʼwíínʼ muthi o muni mbá rí maʼni gawúnlú (Ecl. 7:20; Mat. 18:7). Xú gúʼni rá. Guʼyáá mbá xkri̱da rí naʼsngúlúʼ mbá ikha rí gíʼdoo wéñuʼ numuu. A̱jmi̱i̱n a̱ngiu̱lú kuwa náa mbá reunión social índo̱ mbáa ndxájulú a̱ʼgu̱ ni̱ʼkha̱ garaxi̱i̱n. Mu mbáa rí ikhiin tániguuʼ xóo niraxi̱i̱. Índo̱ ndxájulú a̱ʼgu̱ ni̱jkha̱a̱, ikhaa nigíʼdu̱u̱ niʼthá numuu. Ikhú, bi̱ imba̱a̱ ndxájulú niʼthúu̱n rí ndxájulú buʼko̱ xtáa raʼni ñajunʼ Jeobá mbá 40 tsiguʼ maski ajndu gíʼdoo mbaʼa xkujndu. Ga̱jma̱a̱ niʼthúu̱n rí ndaʼyoo májánʼ rí ndxájulú a̱ʼgu̱ táʼndoo maʼni gawúunʼ. Xú káʼnii niʼni ndxájulú bi̱ nigawúunʼ rá. Ikhaa ndiʼyoo rí gajkhun nindxu̱u̱ ga̱jma̱a̱ nigumuu dí nirígá.

9 Ndiéjunʼ eʼsngúlúʼ xkri̱da rígi̱ rá. Rí á mu mbáa naʼni gawúnlú, ma̱ndoo muraʼwíí ndiéjunʼ gúʼni. Á mu nandulúʼ kuʼñúún eʼwíínʼ, muʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱lú kuʼñúún (atraxnuu Proverbios 10:12 * ga̱jma̱a̱ 1 Pedro 4:8). * Jeobá naniguuʼ índo̱ nanújngorámulú rí nakiéʼkhun eʼwíínʼ (Prov. 19:11; Ecl. 7:9). Ikha jngó índo̱ mbáa gáʼthi o maʼni mbá rí tsénigulú, guraximíjna̱: “Lá ma̱ndoo mani mba̱a̱ a̱jkiu̱nʼ ga̱jma̱a̱ magumuʼ rí nirígá ráʼ. Lá ndayóoʼ mandxa̱ʼwa̱mínáʼ má xúʼko̱ ga̱jma̱a̱ numuu rúʼko̱ ráʼ.”

10. a) Xú káʼnii nikumu̱u̱ mbáa ndxájulú índo̱ niʼdxuun rí nitha numáá xá. b) Ndiéjunʼ nimbáyúu wéñuʼ mu maxtáa gagi xá.

10 Á mu mbáa naʼthí dí raʼkhí ga̱jma̱a̱ numulúʼ, mbáa maʼniulú mingíjyúuʼ muʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱lú ga̱jma̱a̱ magumulúʼ. Rúʼko̱ rí nigíʼnuu mbáa precursora. Ikhaa nigawúunʼ wéñuʼ índo̱ tikhun a̱ngiu̱lú náa congregación nitha numáá rí xú káʼnii eʼtáraʼa ga̱jma̱a̱ rí xú ejmuu mbiʼi. Ikha jngó niʼtámíjná gajmíi̱n a̱ngiu̱lú bi̱ najmañún itháan ga̱jma̱a̱ nindu̱ʼu̱u̱n xtágabu. Ikhiin nijmún Biblia mu mumbayíí rí xaxmiéjunʼ wéñuʼ ga̱jma̱a̱ numuu rí nuthi eʼwíínʼ ma̱ngaa rí maʼni itháan náa Jeobá. Mbá rí nimbáyúu wéñuʼ rí maguxnuu Mateo 6:1-4 (atraxnuu). Versículos rúʼko̱ niʼni marmáʼáan a̱jkiu̱u̱n rí itháan gíʼdoo numuu rí maʼni maxtáa gagi Jeobá. Ikha jngó táʼyoo rí gíʼdoo numuu rí nuthi eʼwíínʼ ga̱jma̱a̱ numuu. Rí mbiʼi xúgi̱, á mu tikhun nuta numáá xóo eʼtáraʼa, ikhaa tsíkiʼnáa ga̱jma̱a̱ nadxuu má xúʼko̱. Náa numuu rá. Numuu rí ikhaa ndaʼyoo rí xtáa raʼni xúgíʼ rí naʼngo̱o̱ mu Jeobá manigu̱ʼ.

ÍNDO̱ TSÍYOO MUʼNI MBA̱A̱ A̱JKIU̱LÚ GA̱JMA̱A̱ MAGUMULÚ

11, 12. a) Ndiéjunʼ gíʼmaa muʼni á mu nakumulú rí mbáa ndxájulú nakiʼnáa kaʼyulú rá. b) Ndiéjunʼ ejmañuluʼ rí xú káʼnii Abrahán niʼnimbánuu mbá xkujndu rá. (Atayáá timbá xtiʼkhu.)

11 Santiago 3:2 naʼthí rí “xúgiáanʼ nakiéʼkulu mbaʼa nuthu”. Gundxaʼwamíjna̱ rí niʼdxawíín rí mbáa ndxájulú nakiʼnáa ga̱jma̱á ni̱ndxu̱lú ga̱jma̱a̱ numuu mbóʼ rí niʼni o niʼthá. Ndiéjunʼ gándoo muʼni rá. Jesús niʼthí: “Ikajngo, xi nadxaʼchaʼ [ofrenda] naʼ altar, iki garmaʼan akianʼ ri najiʼna dxiyaʼ-jaʼyaʼ. Atatsiña ofrendaʼ naʼ inu altar, ayuʼ, guini gambaxiʼ gajmaʼ dxiyaʼ gajma majan, aʼkue ri midxaʼ maraxnaxi ofrendaʼ” (Mat. 5:23, 24). Xó má eʼyáá, á mu kuaʼdáá mbá xkujndu gajmiúlú mbáa ndxájulú, gíʼmaa muʼtámíjná gajmiúlú. Ragíʼmaa muʼtháán rí ikhaa gíʼdoo aʼkhúun, gíʼmaa mbuʼyáá rí nikiéʼkulu. Rí gíʼmaa muʼni nindxu̱u̱ rí makuwáanʼ tsímáá gajmiúlú. Rí makuwaanʼ tsímáá gajmiúlú a̱ngiu̱lú gíʼdoo itháan numuu.

Gíʼmaa muʼni rí makuwáanʼ tsímáá gajmiúlú a̱ngiu̱lú

12 Náa Biblia naʼsngúlúʼ xú káʼnii gándoo gakuwáanʼ tsímáá índo̱ kuaʼdáá mbá xkujndu gajmiúlú imba̱a̱ ndxájulú. Guʼyáá xkri̱da ndrígóo Abrahán ga̱jma̱a̱ aʼdá ríxio̱o̱ Lot. Nájmi̱i̱n guáʼdiin wéñuʼ xujkhúʼ ga̱jma̱a̱ báxtúu ndrígu̱ún nigiʼdu̱u̱n numuu rí nda̱a̱ mba̱a̱ Ku̱ba̱ʼ náa muphiʼtsu xúgínʼ xujkhúʼ. Numuu rí Abrahán nindoo maxtáa tsímáá ga̱jma̱a̱ Lot, niniñuʼ rí ikhaa maraʼwíí Ku̱ba̱ʼ rí itháán májánʼ (Gén. 13:1, 2, 5-9). Abrahán niniñulu mbá májánʼ xkri̱da. Mú, lá nindáti̱go̱o̱ numuu rí niʼni rí májánʼ xáʼ. Na̱nguá, numuu rí nda̱wa̱á rí nirígá rúʼko̱, Jeobá nikudaminaʼ maxnúu itháan rí nindáti̱go̱o̱ (Gén. 13:14-17). Ndiéjunʼ ejmañuluʼ náa xkri̱da ndrígóo Abrahán rá. Rí á mu nuʼnimbánii xkujndu ga̱jma̱a̱ májánʼ, maski ajndu nguáná makujmaa rí nandáti̱gu̱lúʼ mú Jeobá maʼni tsajkurámáanʼlu [1] (atayáá nota rí na̱ʼkha̱ náa námbá artículo).

13. a) Xú káʼnii niʼni mbáa bi̱ kayá edxu̱u̱ náa mbá departamento índo̱ mbáa ndxájulú nikiʼnáa rá. b) Ndiéjunʼ gándoo majmañulúʼ náa xkri̱da rígi̱ rá.

13 Guʼyáá mbá xkri̱da rí narígá mbiʼi xúgi̱. Mbáa ndxájulú magiʼdoo mbá ñajunʼ timbá miʼtsú náa departamento ndrígóo asamblea. Niʼtároʼoo imba̱a̱ ndxájulú mu maraxu̱u̱ á mu ma̱ndoo mañajunʼ náa departamento rúʼko̱. Mú ndxájulú bugi̱ nikiʼnáa ga̱jma̱a̱ nindijyúúʼ teléfono. Niʼni xúʼko̱ numuu rí nikiʼnáa ga̱jma̱a̱ ndxájulú bi̱ niyéjkha̱ edxu̱u̱ náa departamento rúʼko̱ nákha ginii. Ndxájulú bi̱ nuxi̱ʼ kayá edxu̱u̱ tákiʼnáa, mú nindxa̱ʼwáminaʼ rí xándoo maguanúu xúʼko̱ rí asndu xóo nda̱a̱ dí nirígá. Ikha jngó mbá hora nda̱wa̱á niʼtároʼoo mbu̱júu̱ ndxájulú ga̱jma̱a̱ niraxu̱u̱ á mu ma̱ndoo mutamijná. Mbá xmáná nda̱wa̱á nigimbúun náa Guʼwá nagimbáanʼ. Ikhí nitajkháan mbóó ga̱jma̱a̱ nitamijná mbá hora. Ndxájulú bi̱ nikiʼnáa niʼthí rí nigiʼdoo xkujndu ga̱jma̱a̱ ndxájulú bi̱ niyéjkha̱ edxu̱u̱ náa departamento rúʼko̱ nákha ginii. Ndxájulú niʼdxuun májánʼ ga̱jma̱a̱ nisngájmuu tikhuu textos rí mambáyúu. Nda̱wa̱á nájmi̱i̱n nikuwa tsímáá ga̱jma̱a̱ niñajunʼ mbóó náa asamblea. Ndxájulú bi̱ nikiʼnáa nixnáa núma̱aʼ numuu rí ndxájulú niʼthúu̱n májánʼ ga̱jma̱a̱ gua̱ba̱ʼ.

LÁ GÍʼMÁANʼ MUʼTHÚÚN BI̱ KUYA̱ EDXU̱U̱ RÁʼ.

14, 15. a) Nguáná gándoo majmulúʼ xtágabu ndrígóo Mateo 18:15-17 rá. b) Ndiéjunʼ niʼthí Jesús rí gíʼmaa muʼni rá. c) Náa numuu rí gíʼmaa muʼni xúgíʼ rígi̱ rá.

14 Mbaʼa xkujndu rí guáʼdáá a̱jmi̱i̱n cristianos gíʼmaa ga̱jma̱a̱ ma̱ndoo mambanúu nguʼwáá. Mú nguáná tsíyoo. Jesús niʼthí rí nguáná ndayóoʼ rí eʼwíínʼ xa̱bu̱ mumbayulúʼ (atraxnuu Mateo 18:15-17). Nguáná gándoo muʼnimbánii xtágabu rí nixná Jesús rá. Ikhaa táʼndoo gáʼthi índo̱ cristianos naguáʼdáá mbá chíʼgíʼ xkujndu. Náa numuu eʼyáá rígi̱ rá. Numuu rí niʼthí rí á mu bi̱ nikiéʼkúun tsegáwíínʼ a̱jkiu̱u̱n nda̱wa̱á rí niʼtámíjná ga̱jma̱a̱ ndxájuu ga̱jma̱a̱ tikhun testigos mangiin bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ náa congregación, muni̱i̱ xóo mbáa “xabu gentil” o mbáa “xabo tsi narruma mbuka guʼhua ñajun”. Rí mbiʼi xúgi̱, nandoo gáʼthúu̱n rí magumaa expulsar náa congregación. Ikha jngó índo̱ Jesús niʼthí ga̱jma̱a̱ numuu mbá “aʼkhá”, nindoo gáʼthúu̱n aʼkhá rí mitsáʼkhúun xóo nduwaʼ o rí nunigámáá xa̱bu̱. Mú táʼndoo gáʼthúu̱n aʼkhá rí itháan mitsáʼkhúun xóo rí mubúúnʼ gajmiún xa̱bu̱ bi̱ túyáa o mubúúnʼ kanikhiin xa̱bekha o kanikhiin gu̱ʼu̱, bi̱ naniñuuʼ Jeobá ga̱jma̱a̱ bi̱ ndaʼyamajkhún xándú. Náa numuu rá. Numuu rí aʼkhá rígi̱ gíʼmaa munimbánii a̱ngiu̱lú bi̱ kuya̱ edxu̱u̱.

Mu mambaxúlúʼ gajmiúlú ndxájulú mbáa mbaʼyóoʼ muʼtámíjná mbaʼa nuthu gajmiúlú. (Atayáá kutriga̱ 15.)

15 Xú káʼnii gándoo guʼnimbánii xtágabu rí nixná Jesús rá. Ginii muʼgíiʼ muʼnimbánii xkujndu gajmiúlú ndxájulú rí xúʼthún eʼwíínʼ xa̱bu̱. Mbáa mbaʼyóoʼ muʼtámíjná gajmiúlú mbaʼa ikhoo. Á mu taʼngulú gumbaxúlú gajmiúlú, ndiéjunʼ gúʼni rá. Nda̱wa̱á muʼtháán gajmiúlú imba̱a̱ ndxájulú bi̱ ndaʼyoo dí nirígá o ma̱ndoo mbaʼyoo á mu nirígá mbá dí ra̱májánʼ. Á mu nambánuu xkujndu, niʼngaaʼ nitani̱ rí mambaxáʼ májánʼ ga̱jma̱ʼ ndxájuaʼ, xó má niʼthí Jesús. Mú, á mu naʼni má mbaʼa nuthu rí nuʼtháán ndxájulú mú tséʼngulú guʼni rí mambaxúu gajmiúlú. Ikhú ma̱ndoo muʼthúún a̱ngiu̱lú bi̱ kuya̱ edxu̱u̱. Náa numuu rí gíʼmaa muʼni xúgíʼ rígi̱ rá. Jesús niʼsngáa rí gíʼmaa mumbáyii ndxájulú numuu rí nandulúʼ kuʼyáá (Mat. 18:12-14).

16. Náa numuu nindxu̱u̱ májánʼ rí muʼnimbaníí ikha rí niʼthí Jesús rá.

16 Nguáná má xáʼyóoʼ muʼni xúgíʼ rígi̱ rí naʼthí náa Mateo 18:15-17. Náa numuu rá. Numuu rí nguáná xa̱bu̱ bi̱ nikiéʼkúun, na̱jkha̱nú ndaʼyoo dí raʼkhí niʼni ga̱jma̱a̱ naʼnimbánuu xkujndu, ikha jngó xáʼyóoʼ magumaa expulsar. Ikhú ndxájulú bi̱ nigiʼdoo ga̱jma̱a̱ xkujndu gíʼmaa maʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyoo ndxájuu mu marigá rí tsímáá. Rí mbuʼyáá rígi̱ naxnúlú itháan tsiakii. Nakujmaa kaʼwu rí xtágabu ndrígóo Jesús rí xúʼgua̱ mbá nacha̱ gúʼthún bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ itháan májánʼ ga̱jma̱a̱ nusngajmá rí nandulúʼ kuʼyáá ndxájulú. I̱ndó ma̱ndoo mundu̱ʼu̱u̱n rí mumbayulúʼ á mu niʼnimbaníí má a̱jma̱ ikha rí niʼthí Jesús ginii ga̱jma̱a̱ á mu rígá rí nasngájma rí ndxájulú niʼni dí ra̱májánʼ.

17. Ndiéjunʼ rí májánʼ gárígá á mu nduʼyáaʼ marigá rí tsímáá náa ikháanʼ rá.

17 Discípulo Santiago niʼthí: “Á mu mbáa tsikiéʼkúun ga̱jma̱a̱ ajngáa, bugi̱ nindxu̱u̱ xa̱biya̱ jmbii, ma̱ngaa maʼngo̱o̱ marikhoo xúgíʼ xuyuʼ” (Sant. 3:2). Mú nákha xóó ni̱ndxu̱lú xa̱bu̱ aʼkhá, xúgiáanʼ muʼni o muʼthá rí maʼni gawúunʼ eʼwíínʼ. Á mu nandulúʼ muʼnimbánii xkujndu, gíʼmaa muʼni mbá tsiakii mu makuwáanʼ tsímáá má xúʼko̱ (Sal. 34:14). Á mu nduʼyáaʼ rí marigá rí tsímáá náa ikháanʼlu, mambaxúlúʼ májánʼ gajmiúlú a̱ngiu̱lú ga̱jma̱a̱ makuwáanʼ mbá kambáxulú (Sal. 133:1-3). Ga̱jma̱a̱ rí itháan gíʼdoo numuu nindxu̱u̱ rí mambáxulu itháan májánʼ gajmiúlú Jeobá, ‹Dios bi̱ naxná rí tsímáá› (Rom. 15:33). Ma̱ndoo makuwáanʼ tsímáá á mu nuʼnimbánii má xúʼko̱ xkujndu ga̱jma̱a̱ májánʼ.

^ [1] (kutriga̱ 12): Náa Biblia naʼthí ga̱jma̱a̱ numún eʼwíínʼ xa̱bi̱i̱ Dios bi̱ ninimbánii xkujndu ndrígu̱ún. Mbá xkri̱da, Jacob niʼnimbánuu xkujndu ga̱jma̱a̱ ndxájuu Esaú, José gajmíi̱n a̱ngui̱i̱n, ma̱ngaa Gedeón gajmíi̱n bi̱ kuwa náa Efraín (Gén. 27:41-45; 33:1-11; 45:1-15; Juec. 8:1-3). Mbáa ma̱ndoo mundxaʼwamíjna̱ náa i̱ʼwáʼ xkri̱da rí na̱ʼkha̱ náa Biblia rí ikhaa kayúʼ xóo rígi̱.

^ kutriga̱ 6 Efesios 4:32: “Rí gíʼmaa muni, ganindxala májáánʼ xa̱bu̱ gajmiála eʼwíínʼ, agaʼwíínʼ a̱jkia̱la kuyamíjna̱, ga̱jma̱a̱ guni mba̱a̱ a̱jkia̱la kuyamíjna̱ xó má Dios niʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyala ga̱jma̱a̱ numuu Cristo”.

^ kutriga̱ 9 Proverbios 10:12: “Rí maguiyaaʼ xtayáá xa̱bu̱ naʼni rí marigá xkujndu, mú rí nandaʼ xtayáá narugoo xúgíʼ rí nakiéʼkúun”.

^ kutriga̱ 9 1 Pedro 4:8 “Dí phú gíʼmaa muni, gaʼndala kuñu̱u̱n wéñuʼ eʼwíínʼ, numuu rí índo̱ nandala kuñu̱u̱n eʼwíínʼ nanujngorámúʼ mbaʼa aʼkhá”.