Atambaʼtaa mu matraxnuu

Ayuʼ náa naʼthí rí xú káʼnii nindxu̱u̱ ináa

ARTÍCULO RÍ MUʼNIGAJMAA 34

Gajmañaaʼ profecía dí na̱ʼkha̱ náa Biblia

Gajmañaaʼ profecía dí na̱ʼkha̱ náa Biblia

“I̱ndó bi̱ najmañún mikru̱ʼu̱u̱n” (DAN. 12:10).

AJMÚÚ 98 Rí kiʼniraʼmáʼ náa Biblia nindxu̱u̱ Ajngóo Dios

RÍ MUʼNIGAJMAA a

1. Ndiéjunʼ gámbáyulú mu manigu̱lú gúʼnigajma̱a̱ profecía dí na̱ʼkha̱ náa Biblia rá.

 MBÁA ndxájulú bi̱ mbiʼyuu Ben naʼthí rígi̱: “Nanigu̱ʼ wéñuʼ manigajma̱a̱ profecía dí na̱ʼkha̱ náa Biblia”. Lá xúʼko̱ má nakumaaʼ mangáán ráʼ. O naku̱ma̱a̱ʼ dí naʼthí gakhi̱i̱ wéñuʼ rí asndu xóo maʼskaaʼ gáʼni dxe̱ʼ. Á mu xúʼko̱, mbáa matriʼkhu̱u̱ xóo natatsaʼwáminaʼ á mu nadxuʼnú nakrua̱ʼa̱a̱ʼ májánʼ náá numuu rí Jeobá nindoo magumaraʼmáʼ náa Ajngá rawuunʼ, profecía.

2. Ndiéjunʼ gúʼnigajma̱a̱ náa artículo rígi̱ rá.

2 Náa artículo rígi̱, mbuʼyáá náá numuu rí ndayóoʼ muʼnigajma̱a̱ májánʼ profecía dí na̱ʼkha̱ náa Biblia ga̱jma̱a̱ ndiéjunʼ rí ndayóoʼ mu muʼnigajma̱a̱. Nda̱wa̱á mbuʼyáá a̱jma̱ profecía dí na̱ʼkha̱ náa libro ndrígóo Daniel, mbuʼyáá rí índo̱ gíkru̱ʼu̱lú rí nandoo gáʼthúu̱n nambáyulú asndu nákha xúgi̱.

NDÍJKHA RÍ GÍʼMAA MUʼNIGAJMA̱A̱ PROFECÍA RÁ.

3. Ndiéjunʼ gíʼmaa muʼni mu makru̱ʼu̱lú profecía dí na̱ʼkha̱ náa Biblia rá.

3 Mu makru̱ʼu̱lú májánʼ profecía dí na̱ʼkha̱ náa Biblia, ndayóoʼ munda̱ʼa̱ rí mumbayulúʼ. Gundxawamíjna̱ náa xkri̱da rígi̱. Atatsaʼwáminaʼ dí xtáa náa mbá xuajin dí nditháan na̱nguá xóó nidxu̱ʼ, mú xtaa ga̱jma̱a̱ʼ mbáa mígiaʼ ga̱jma̱a̱ nagujthuun ñawáanʼ. Mígiaʼ ndaʼyoo májánʼ náá xtaa ga̱jma̱a̱ʼ ma̱ngaa náá ejkha̱ mámbá calle. ¡Raʼkhá tháán májánʼ dí ni̱jkha̱ ga̱jma̱á nindxa̱a̱ʼ! Xúʼko̱ má kayuuʼ, Jeobá ndaʼyoo nguáthá xóó mba̱yu̱u̱ʼ mbiʼi guanuu. Ikha jngóo mu ma̱ndoo makru̱ʼu̱lú profecía dí na̱ʼkha̱ náa Biblia ndayóoʼ rí munda̱ʼa̱a̱ rí mambáyulú (Dan. 2:28; 2 Ped. 1:19, 20).

Rí muʼnigajma̱a̱ profecía dí na̱ʼkha̱ náa Biblia nambáyulú mu makuwáanʼ xawii nda̱wa̱á. (Atayáá kutriga̱ 4).

4. Náá numuu rí nindoo Jeobá dí náa ajngá rawuunʼ magumaraʼmáʼ profecía rá. (Jeremías 29:11; atayáá ma̱ngaa xtiʼkhuu.)

4 Xó má xabuanii nandún rí e̱jñu̱ún makuwá májánʼ, xúʼko̱ má Jeobá ma̱ngaa nandoo rí e̱ji̱i̱n makuwá májánʼ nda̱wa̱á (atraxnuu Jeremías 29:11). b Mú rí naʼni mixtiʼkuii Jeobá, ikhaa nindxu̱u̱ rí najmaa maʼtáriyaʼ dí marigá nda̱wa̱á. Nindoo dí náa Ajngá rawuunʼ magumaraʼmáʼ profecía mu xúʼko̱ mbuʼyáá dí gíʼdoo numuu marigá nda̱wa̱á (Is. 46:10). Ma̱ndoo muʼthá rí profecía nindxu̱u̱ rí namínáanʼlu ga̱jma̱a̱ ngajua Anu̱lú bi̱ xtáa mekhuíí. Mú, xú káʼnii gándoo guʼyáá gajkhun dí marigá rígi̱ rá.

5. Ndiéjunʼ rí ma̱ndoo majmañún jiámá o wa̱ʼxa̱ʼ náa xkridoo Max rá.

5 E̱ji̱n bi̱ nindxu̱ún testigos de Jeobá, náa nuniga̱jma̱a̱ kúwíin mbaʼin bi̱ tséyamajkuíí dí naʼthí náa Biblia. Ma̱ndoo maʼni rí gúthi o rí gúni a̱ngiu̱ún, maʼni rí ikhiin maʼni a̱jma̱ a̱jkiu̱ún ga̱jma̱a̱ numuu rí nunimbu̱ún. Guʼyáá ga̱jma̱a̱ numuu ndxájulú Max. Ikhaa naʼthí: “Nákha ninindxu̱ʼ dxámá nigíʼdúu nini a̱jma̱ a̱jkiu̱nʼ á mu rí naʼsngóʼ anu̱ʼ ga̱jma̱a̱ numuu religión nindxu̱u̱ gajkhun ga̱jma̱a̱ á mu dí Biblia nindxu̱u̱ ajngá rawuunʼ Dios”. Ndiéjunʼ niʼni anu̱u̱ ga̱jma̱a̱ ru̱dúu̱ xá. Max naʼthí: “Ikhiin ndiyáá májánʼ dí muni, maski ajndu nixmiéjúúnʼ”. Ikhiin nijmún Biblia mu muriʼña̱a̱ graxe̱ ndrígóo, ma̱ngaa Max ndiyáʼ xóo itháán. Ikhaa naʼthí: “Nigíʼdúu ninigajma̱a̱ profecía dí na̱ʼkha̱ náa Biblia ga̱jma̱a̱ na̱thu̱u̱n eʼwíinʼ jiámá o wa̱ʼxa̱ʼ dí najmañuʼ”. Ndiéjunʼ nirígá ga̱jma̱a̱ numuu rí xúʼko̱ niʼni xá. Max naʼthí: “Dí nini xúʼko̱, nimbáyuʼ mba̱yo̱o̱ dí Biblia nigumaraʼmáʼ ga̱jma̱a̱ espíritu ndrígóo Dios”.

6. Ndiéjunʼ gíʼmaa muʼni á mu nuʼni a̱jma̱ a̱jkiu̱lú ga̱jma̱a̱ náá numuu rá.

6 Á mu dí nagíʼnaaʼ ikháá má xóo Max, rí natani̱ a̱jma̱ a̱jkia̱a̱nʼ á mu dí náa Biblia naʼthí dí gajkhun. Xákumaaʼ rí xtaʼdáá aʼkháanʼ, atayáʼ rí matani. Rí matani̱ a̱jma̱ a̱jkia̱a̱nʼ nindxu̱u̱ xóo rí índo̱ mbá na̱ʼkha̱ iyooʼ. Á mu mbá rí gíʼdoo wéñuʼ numuu na̱ʼkha̱ iyooʼ ga̱jma̱a̱ nda̱a̱ rí etani̱ nimbá, phú gajkhun rí maʼchúu. Xú káʼnii gándoo gátani̱ rí nánguá matani̱ a̱jma̱ a̱jkia̱a̱nʼ mu xáʼni gachúu fe ndrígáaʼ rá. Timbá, atraximínaʼ: “Nanimboʼ rí naʼthí náa Biblia dí marigá nda̱wa̱á ráʼ.” Á mu natayáá rí na̱nguá xtaa xawii, atagíminaʼ matanigajma̱a̱ profecía dí nimbánuu má. Xú káʼnii gámbáyáaʼ rígi̱ rá.

NDIÉJUNʼ EYÓOʼ MU MATANIGAJMA̱A̱ PROFECÍA RÁ.

Mu makumulúʼ kuʼyáá Jeobá xó má niʼni Daniel ndayóoʼ dí muʼnigajma̱a̱ tsumáá profecía, gundxaʼwamíjna̱ ga̱jma̱a̱ gaʼndulúʼ gajkhun dí muʼnigajma̱a̱. (Atayáá kutriga̱ 7).

7. Ndiéjunʼ nimbáyúu Daniel mu maʼniga̱jma̱a̱ profecía rá. (Daniel 12:10; atayáá ma̱ngaa xtiʼkhu.)

7 Índo̱ gúʼnigajma̱a̱ profecía májánʼ gáʼni dí mbuʼyaridáá xkridoo Daniel. Ikhaa naʼnigajma̱a̱ numuu rí nandoo mbaʼyoo: Nindoo majmañuu rí gajkhun. Rí nimbáyúu ma̱ngaa rí nindxu̱u̱ xa̱bu̱ guabaaʼ. Ndaʼyoo rí Jeobá naʼni makru̱ʼu̱u̱n bi̱ nuniʼniiʼ ga̱jma̱a̱ bi̱ nunimbu̱ún xtángoo ndrígóo rí nindxu̱u̱ májánʼ (Dan. 2:27, 28; atraxnuu Daniel 12:10). c Índo̱ Daniel nindo̱ʼo̱o̱ Jeobá rí mambáyúu xúʼko̱ nisngájma rí ninindxu̱u̱ xa̱bu̱ guabaaʼ (Dan. 2:18). Ma̱ngaa nandxa̱ʼwáminaʼ rí naʼnigajma̱a̱ náa Kiʼniraʼmáʼ, ga̱jma̱a̱ ndayáʼ xóo itháán mbaʼyoo dí naʼthí náa kiʼniraʼmáʼ dí rígá nákha ikhú (Jer. 25:11, 12; Dan. 9:2). Xú káʼnii gándoo guʼyaridáá xá.

8. Náá numuu nuniga̱jma̱a̱ profecía tikhun xa̱bu̱ rá. Ndiéjunʼ dí gíʼmaa muʼni ikháanʼlu rá.

8 Ndíjkha dí nigumaraʼmáʼ. Náá numuu natanigajma̱a̱ profecía dí na̱ʼkha̱ náa Biblia rá. Numuu rí nandaaʼ gajkhun majmañaaʼ dí naʼthí náa Biblia ráʼ. Á mu xúʼko̱, Jeobá má gámbáyáaʼ (Juan 4:23, 24; 14:16, 17). Numuu rí tikhun xa̱bu̱ nuniga̱jma̱a̱ raʼkháa numuu rí nandún majmañún. Nduyáʼ mbuyáá dí Biblia tséʼkha̱ náa Dios. Ga̱jma̱a̱ nduyáʼ xóo muthi mu muraʼwi̱i̱ má ikhiin muni rí májánʼ o dí ra̱májánʼ, ga̱jma̱a̱ xúʼko̱ makuwíin xó má eñún ikhiin. Rí muʼnigajma̱a̱ profecía ndayóoʼ mbuʼyáá náá numuu nuʼnigajma̱a̱. Ma̱ngaa mu ma̱ndoo makru̱ʼu̱lú ndayóoʼ rí maguaʼdáá mbá cualidad rí gíʼdoo wéñuʼ numuu.

9. Ndiéjunʼ cualidad ndayúlú mu makru̱ʼu̱lú profecía ga̱jma̱a̱ náá numuu rá.

9 Rí manindxu̱lú xa̱bu̱ guabaaʼ. Jeobá nakudaminaʼ rí mambáñún xa̱bu̱ guabiinʼ (Sant. 4:6). Ikha jngóo á mu nandulú makru̱ʼu̱lú profecía dí na̱ʼkha̱ náa Biblia, ndayóoʼ rí munda̱ʼa̱a̱ mu mambáyulú. Á mu nindxu̱lú xa̱bu̱ guabaaʼ, ma̱ngaa muniʼñámíjná mundrígú ikha rí gúxnulú ñumbáá bi̱ jmbii, bi̱ najmiuu Jeobá mu maxnúlú ganitsu náa mbiʼi rí kaʼyoo (Luc. 12:42). Numuu rí Jeobá nindxu̱u̱ mbáa Dios bi̱ gíʼdoo awan, rúʼko̱ numuu jngóo dí ikhaa najmuu mbá mu mambáyúlú mu makru̱ʼu̱lú dí na̱ʼkha̱ náa Biblia (1 Cor. 14:33; Efes. 4:4-6).

10. Ndiéjunʼ eʼsngáa xkridoo Esther rá.

10 Atanigajma̱a̱ tsumáá dí Kiʼniraʼmáʼ. Atayáʼ mbá profecía rí nanigua̱a̱ʼ ga̱jma̱a̱ atraxnuu. Rúʼko̱ niʼni ndxájulú Esther. Ikhaa nanigu̱u̱ʼ profecía dí naʼthí ga̱jma̱a̱ numuu Mesías, naʼthí: “Índo̱ nigúʼdoo 15 tsiguʼ, nindoʼ mba̱yo̱o̱ á mu dí profecía nigumaraʼmáʼ nákha xóo tséʼkha̱ Jesús náa tsu̱du̱u̱ ku̱ba̱ʼ”. Ndiéjunʼ niʼni ikhaa xá. Nigi̱ʼdu̱u̱ niguxnuu Rollos dí nikujmaa náa mar Muerto, rí ni̱jkha̱nú ndiʼyoo nimbáyúu rí nánguá maʼni a̱jma̱ a̱jkiu̱u̱n. Esther naʼthí: “Tikhu rollo rúʼko̱, nigumaraʼmáʼ nákha mbiʼi rí xóó tséʼkha̱ Jesús. Ikha jngóo profecía dí kiʼniraʼmáʼ ikhí na̱ʼkha̱ náa Dios”. Esther naʼthí xóó: “Tikhu ndiyóoʼ maguxnuu mbaʼa nuthu mu makro̱ʼo̱ʼ”. Nigiʼdoo numuu rí niʼni. Esther naʼthí xú káʼnii nikumu̱u̱ nda̱wa̱á rí niʼniga̱jma̱a̱ májánʼ profecía: “Ikhúún mínuuʼ ni̱jkha̱nú ndi̱yo̱o̱ dí gajkhun nindxu̱u̱ dí naʼthí náa Biblia”.

11. Xú káʼnii embáyulú mbuʼyáá dí Biblia naʼthí dí gajkhun rá.

11 Índo̱ na̱jkua̱nú nduʼyáá xú káʼnii nimbánuu tikhu profecía ndrígóo Biblia, xúʼko̱ na̱jkha̱nú nakumulú kuʼyáá itháán Jeobá ga̱jma̱a̱ asndu ndiéjúúnʼ má ikha dí gúndrígú náa ikhaa, xáʼniulú gakhi̱i̱ muʼnimbulú. Profecía dí na̱ʼkha̱ náa Biblia nambáyulú mbuʼyáá dí rígá dí kua̱ʼthi̱i̱n ga̱jma̱a̱ rí maʼngulú garigá má dí gárígá. Xúgi̱ mbuʼyáá a̱jma̱ profecía ndrígóo Daniel dí xtáa rambánuu mbiʼi xúgi̱. Rí makru̱ʼu̱lú májánʼ, mambáyulú muraʼwíí májánʼ dí gúʼni.

RAJKHÚU XÁNDÚ GA̱JMA̱A̱ IKHÁÁN

12. Tsíín nindxu̱ún bi̱ rajkhúu xándú rí “ajua̱nʼ kanda̱wo̱o̱ʼ ga̱jma̱a̱ ku̱ba̱ʼ jma̱ñu̱u̱ʼ” rá. (Daniel 2:41-43.)

12 (Atraxnuu Daniel 2:41-43). d Rey Nabucodonosor nigundajmaa mbáa xándú náa ndiʼyoo dí rajkhúu, ‹kanda̱wo̱o̱ʼ ajua̱nʼ ga̱jma̱a̱ ku̱ba̱ʼ jma̱ñu̱u̱ʼ›. Índo̱ nuʼnimbrígui̱i̱ profecía rígi̱ ga̱jma̱a̱ i̱ʼwáʼ dí na̱ʼkha̱ náa Daniel ma̱ngaa náa Apocalipsis, na̱jkua̱nú nduʼyáá dí rajkhúu xándú nindxu̱u̱ Reino Unido ga̱jma̱a̱ Estados Unidos, bi̱ nindxu̱ún potencia mundial dí mbiʼi xúgi̱. Índo̱ Daniel niʼthúu̱n Nabucodonosor dí nandoo gáʼthúu̱n xnuʼndoo, xígi̱ niʼthí ga̱jma̱a̱ numuu potencia mundial bugi̱: “Reino mbá tapha maʼni gujkhuʼ ga̱jma̱a̱ mbá tapha mani wabaʼ”. Numuu rí ku̱ba̱ʼ nandoo gáʼthúu̱n xa̱bu̱, rí naʼni dí ajua̱nʼ xágiʼdoo tsiaki̱i̱. e

13. Ndiéjunʼ rí gíʼdoo numuu naʼni makru̱ʼu̱lú profecía rígi̱ rá.

13 Rí niʼthí Daniel ga̱jma̱a̱ numuu xándú bi̱ nigundajmaa Nabucodonosor, mú itháán náa dí rajkhúu naʼni makru̱ʼu̱lú mbaʼa dí gíʼdoo numuu. Timbá, potencia mundial rí nindxu̱u̱ Reino Unido ga̱jma̱a̱ Estados Unidos, nisngajma̱ rí kuaʼdáá tsiaki̱i̱. Mbá xkri̱da, índo̱ nirígá Timbá ga̱jma̱a̱ raga̱jma̱ Guerra náa xúgíʼ Numbaaʼ ikhiin niʼngu̱u̱n. Mú potencia rígi̱, maʼga̱ randátigo̱o̱ itháán tsiaki̱i̱ ga̱jma̱a̱ numuu xkujndu rí nuni̱ xa̱bu̱. Ragajma, potencia bugi̱ nindxu̱u̱ bi̱ iwáá bi̱ maxtáa, numuu dí Xa̱bu̱ ñajunʼ ndrígóo Dios maʼni gámbíin xúgíinʼ xa̱bu̱ ñajunʼ. Maski ajndu nguáná eʼwíinʼ xa̱bu̱ ñajunʼ mutha wéñííʼ, mu xuriʼkuriya̱a̱ʼ. Nduʼyáá gajkhun rígi̱, numuu rí profecía naʼthí, dí “itsí”, xóo muʼthá Xa̱bu̱ ñajunʼ ndrígóo Dios, majkumi̱gu̱u̱ rajkhúu xándú bugi̱ (Dan. 2:34, 35, 44, 45).

14. Índo̱ nakru̱ʼu̱lú profecía rí kandawo̱o̱ʼ ajua̱nʼ ga̱jma̱a̱ ku̱ba̱ʼ jmañu̱u̱ʼ náa rajkúu, xú káʼnii embáyulú muraʼwíí májánʼ dí muʼni rá.

14 Natayáá dí gajkhun nindxu̱u̱ rí niʼthí Daniel ga̱jma̱a̱ numuu rajkhúu xándú ráʼ. Á mu xúʼko̱, makujmaa xóo gátani̱. Mbá xkri̱da, xátaʼyáʼ maraʼdáá mbújkha̱a̱ náa numbaaʼ rígi̱, dí inu mambáa (Luc. 12:16-21; 1 Juan 2:15-17). Ma̱ngaa dí makrua̱ʼa̱a̱ʼ profecía rígi̱, rúʼko̱ gámbáyáaʼ mu ma̱ta̱ya̱a̱ dí marataráʼa ga̱jma̱a̱ dí marasngúún xa̱bu̱ gíʼdoo numuu (Mat. 6:33; 28:18-20). Xúgi̱ rí ndiʼyáá profecía rígi̱, atrajxi̱mínáʼ rígi̱: “Dí naraʼwi̱i̱ ma̱ni̱, lá nasngájma rí nda̱yo̱o̱ gajkhun dí Xa̱bu̱ Ñajunʼ ndrígóo Dios nánguá mba̱yu̱u̱ʼ maʼnigámbíin xúgíinʼ xa̱bu̱ ñajunʼ bi̱ kúwá náa numbaaʼ ráʼ.”

IKHÁÁN MANGIIN A̱JMI̱I̱N REYES BI̱ NAGIʼDU̱U̱N MÁ XÚʼKO̱

15. Tsáá nindxu̱u̱ “rey ndrígóo norte” ga̱jma̱a̱ “rey ndrígóo sur” dí mbiʼi xúgi̱ rá. (Daniel 11:40.)

15 (Atraxnuu Daniel 11:40). f Náa capítulo 11 ndrígóo Daniel naʼthí ga̱jma̱a̱ numún a̱jmi̱i̱n reyes o gobiernos bi̱ nagiʼdu̱u̱n má xúʼko̱ numuu rí nandún mutañajunʼ náa xúgíʼ numbaaʼ. Á mu nuʼnimbríguíi profecía rígi̱ ga̱jma̱a̱ i̱ʼwáʼ dí na̱ʼkha̱ náa Biblia, nduʼyáá rí mbiʼi xúgi̱ dí “rey ndrígóo norte” nindxu̱u̱ Rusia gajmíi̱n bi̱ nambájxu̱u̱ ga̱jma̱a̱ dí “rey ndrígóo sur” nindxu̱u̱ Reino Unido ga̱jma̱a̱ Estados Unidos numuu rí ikhiin nindxu̱ún potencia mundial. g

Á mu nakru̱ʼu̱lú májánʼ rí xóo naʼni gínáanʼ “rey ndrígóo norte” ga̱jma̱a̱ “rey ndrígóo sur” nambánuu rí naʼthí náa profecía, maʼni itháán gujkhuʼ fe ndrígulú ga̱jma̱a̱ xáxmiéjunlú. (Atayáá kutriga̱ 16 asndu 18).

16. Ndiéjunʼ xkujndu nuraʼníí xa̱bi̱i̱ Dios náa xuajin dí naʼtáñajunʼ “rey ndrígóo norte” rá.

16 “Rey ndrígóo norte” xtáa raʼni gíníi xa̱bi̱i̱ Dios bi̱ kúwá náa xuajin rí naʼtáñajunʼ. Tikhuun nixnúún, eʼwíinʼ nixudi̱i̱nʼ guʼwá ejua̱a̱nʼ ga̱jma̱a̱ numuu rí nunimbu̱ún. Mú, a̱ngiu̱lú tséniñamijna̱ rí mamiñún gáʼni “rey ndrígóo norte” dí xóo naʼniún. Dí phú narígá, naʼni itháán gújkhúʼ fe ndrígu̱ún. Náá numuu rá. Numuu rí nduyáá, dí xóo kúwá rumíniiʼ nindxu̱u̱ dí nijuiʼtáriyaʼ náa libro ndrígóo Daniel h (Dan. 11:41). Dí muʼnigajma̱a̱ má xúʼko̱ xóo embánuu profecía rígi̱, ma̱ngaa mambáyulú mbuʼyáá rí kua̱ʼthi̱i̱n nindxu̱u̱ gajkhun ga̱jma̱a̱ dí maguajún jmbu náa Jeobá.

17. Ndiéjunʼ xkujndu nuraʼníí xa̱bi̱i̱ Dios náa xuajin dí naʼtáñajunʼ “rey ndrígóo sur” rá.

17 Nákha wajyúuʼ, “rey ndrígóo sur” ma̱ngaa niʼni gíníin xa̱bi̱i̱ Jeobá. Índo̱ na̱jkha̱ má tu̱mba̱a̱ dí siglo veinte niʼni gíníin mbaʼin a̱ngiu̱lú ga̱jma̱a̱ nigumiin expulsar tikhuun e̱ji̱n náa escuela numuu rí tsémbayíí nimbáa xa̱bu̱ ñajunʼ. Mú náa tsiguʼ dí ni̱ʼkha̱ ranújngoo ma̱ngaa xa̱bi̱i̱ Jeobá nuraʼníí tsáʼkhá numuu rí nunimbu̱ún kuyáá Xa̱bu̱ Ñajunʼ ndrígóo Dios. Mbá xkrida̱ índo̱ narígá campaña dí muxnáá voto, rígi̱ ma̱ndoo maʼniuu mbáa cristiano dí maʼndoo mambáyúu mbáa partido político o mbáa candidato. Mbáa xáxnúu má voto, mu á mu dí náa a̱jkiu̱u̱n nandoo dí mbáa maʼngo̱o̱. Rí maguajún jmbu nda̱yo̱o̱ dí muñewa̱a̱n wéñuʼ raʼkháa i̱ndó rí nuʼni ma̱ngaa rí nundxaʼwamíjna̱ ga̱jma̱a̱ rí nakumulú (Juan 15:18, 19; 18:36).

18. Ndiéjunʼ eʼni makumulú índo̱ nduʼyáá xóo na̱gi̱ʼdu̱u̱n a̱jmi̱i̱n reyes bi̱ tsíñún gúyamíjná bugi̱ rá. (Atayáá xtiʼkhu ma̱ngaa.)

18 Gajkhun má dí xa̱bu̱ bi̱ na̱nguá guaʼdáá fe náa profecía dí naʼthí náa Biblia, mbáa naʼni maxmiéjúúnʼ wéñuʼ índo̱ nduyáá dí “rey ndrígóo sur” xtáa raruwaa chíjyu̱u̱ ga̱jma̱a̱ “rey ndrígóo norte” (Dan. 11:40, nota). Bomba nuclear dí kuaʼdáá a̱jmi̱i̱n reyes bugi̱, maʼni rí maʼngu̱u̱n munigámbáa xúgíʼ ku̱ba̱ʼ. Mú, nduʼyáá má gajkhun dí Jeobá xániñuuʼ marigá rúʼko̱ (Is. 45:18). Ikha jngóo tsíxmiéjunlúʼ ga̱jma̱a̱ tsémíñulúʼ. Rí phú nu̱ʼni̱ índo̱ nduʼyáá xóo eni̱ a̱jmi̱i̱n xa̱bu̱ ñajunʼ bugi̱ bi̱ nindxu̱u̱ “rey ndrígóo norte” ga̱jma̱a̱ “rey ndrígóo sur”, fe ndrígulú naʼni itháán gujkhuʼ ga̱jma̱a̱ rúʼko̱ naʼni mbuʼyáá dí na̱ʼkha̱ má mijngii fin.

GAKUWÁÁNʼ XAWII MU MBUʼYÁÁ XÓO EMBÁNUU PROFECÍA

19. Ndiéjunʼ gíʼmaa mbuʼyáá ga̱jma̱a̱ numuu profecía dí na̱ʼkha̱ náa Biblia rá.

19 Tséʼyáá xú káʼnii gámbánúu tikhu profecía dí na̱ʼkha̱ raʼthí náa Biblia. Rí asndu Daniel tákro̱ʼo̱o̱ rí nandoo gáʼthúu̱n dí niʼnirámáʼ (Dan. 12:8, 9). Maski ajndu tsekru̱ʼu̱lú xúgíʼ xóo gámbánúu, tsíyoo gaʼthí dí xambánuu. Nduʼyáá gajkhun dí Jeobá maʼga̱ raʼthulú má xúʼko̱ mbiʼi rí kaʼyoo rí ndayóoʼ mbuʼyáá, xó má niʼni nákha wajyúuʼ (Amós 3:7).

20. Ndiéjunʼ profecía rí mitsaanʼ gítháán mambanúu rá. Ga̱jma̱a̱ ndiéjunʼ gíʼmaa muʼni ma xúʼko̱ rá.

20 Xuajin mba̱ʼu̱ muthi: “¡Kuwáanʼlú tsímáá ga̱jma̱a̱ nándáa rí gúgíʼníí!” (1 Tes. 5:3). Ikhú xa̱bu̱ ñajunʼ munigámbáa mbá kayuuʼ religión rí minduwaʼ (Apoc. 17:16, 17). Nda̱wa̱á munimíjna munigámbáa xuajñuu Dios (Ezeq. 38:18, 19). Nda̱wa̱á magi̱ʼdu̱u̱ Armagedón (Apoc. 16:14, 16). Nduʼyáá gajkhun dí nánguá mba̱yu̱u̱ʼ marigá rígi̱. Mú nákha xóo tséjkha̱nú mbiʼi rúʼko̱, gusngajmá má xúʼko̱, dí nuxnáa númaaʼ Anu̱lú bi̱ xtáa mekhuíí, dí kúwáanʼ xawii mbuʼyáá profecía dí naʼthí náa Biblia ga̱jma̱a̱ rí mumbáñún eʼwíinʼ xa̱bu̱ muni xúʼko̱ ma̱ngaa.

AJMÚÚ 95 Rí gajkhun ndájaa itháan

a Maski ajndu maʼni itháán gakhi̱i̱ makuwáanʼ náa numbaaʼ, mu ma̱ndoo mbuʼyáá gajkhun dí nda̱wa̱á makuwáanʼ májánʼ. Náá numuu nakumulú xúʼko̱ rá. Numuu rí xúʼko̱ naʼthí náa profecía dí na̱ʼkha̱ náa Biblia. Ikha jngóo, náa artículo rígi̱ mbuʼyáá tikhu numuu mu muʼnigajma̱a̱, ma̱ngaa mbuʼyáá a̱jma̱ profecía rí na̱ʼkha̱ náa libro ndrígóo Daniel, mbuʼyáá rí índo̱ nakru̱ʼu̱lú rí nandoo gáʼthúu̱n mbá profecía nambáyulú asndu nákha xúgi̱.

b Jeremías 29:11: “Numuu rí i̱ndó ikhúúnʼ eyo̱o̱ ndiéjunʼ rí endxaʼwamínáʼ maʼni ga̱jma̱a̱ numala, eʼthí Jeobá, nandoʼ makuwáanʼla tsímáá raʼkháa dí mumíníiʼ, nandoʼ rí makuwáanʼ májánʼ nda̱wa̱á ga̱jma̱a̱ makhánala mbá rí wíji̱ ma̱ʼkha̱.”

c Daniel 12:10: “Mbaʼin xa̱bu̱ muni kaʼwumijnáa ga̱jma̱a̱ maʼni̱i̱ kaʼwiin. Xa̱bu̱ xkawiinʼ muni dí raʼkhí má, ga̱jma̱a̱ nimbáa dí ikhiin xákro̱ʼo̱o̱; mú bi̱ nundxa̱ʼwa̱a̱ májánʼ edxu̱ún mikru̱ʼu̱u̱n.”

d Daniel 2:41-43: “Xó má nitayáá dí rajkúu ga̱jma̱a̱ e̱ji̱i̱n rajkúu kanda̱wo̱o̱ʼ hierro ga̱jma̱a̱ ku̱ba̱ʼ, reino maʼga̱nú mawiʼtóo, xóo tsiakii ndrígóo hierro marigá náa ikhaa xó má nitayáá dí hierro kanda̱wo̱o̱ʼ ga̱jma̱a̱ ku̱ba̱ʼ jma̱ñu̱u̱ʼ. Numuu dí rajkúu ga̱jma̱a̱ e̱ji̱i̱n rajkúu kanda̱wo̱o̱ʼ hierro ga̱jma̱a̱ ku̱ba̱ʼ jma̱ñu̱u̱ʼ, xúʼko̱ má reino mbá tapha maʼni gujkhuʼ ga̱jma̱a̱ mbá tapha mani wabaʼ. Xó má nitayáá dí ajua̱nʼ kanda̱wo̱o̱ʼ ga̱jma̱a̱ ku̱ba̱ʼ jma̱ñu̱u̱ʼ, xúʼko̱ mandawi̱i̱nʼ xa̱bu̱ numbaaʼ. Mu kaníkhiin xákúwá mbóó jnduʼ xó má ajua̱nʼ ga̱jma̱a̱ ku̱ba̱ʼ xándoo manda̱wo̱o̱ʼ.”

e Atayáá kutriga̱ 7 asndu 9 náa artículo “Jehová revela ‘las cosas que tienen que suceder dentro de poco’”, rí nigájnuu náa La Atalaya 15 ñajunʼ gu̱nʼ junio tsiguʼ 2012.

f Daniel 11:40: “Índo̱ gártumuu mbiʼi, rey ndrígóo sur maxmínaʼ ga̱jma̱a̱ ikhaa. Ikhú rey ndrígóo norte mata̱nga̱a̱ náa ikhaa ga̱jma̱a̱ mbaʼa carro ga̱jma̱a̱ xa̱bu̱ bi̱ kudrámiúnʼ wáyú ga̱jma̱a̱ mbaʼa barco. Mato̱ʼo̱o̱ náa xuajen mba̱ʼu̱ xóo índo̱ nato̱ʼo̱o̱ iya mbo̱o̱.”

g Atayáá kutriga̱ 3 ga̱jma̱a̱ 4 náa artículo “Tsáa nindxu̱u̱ ‹rey ndrígóo norte› rí mbiʼi xúgi̱ rá.”, rí nigájnuu náa Bi̱ Nayejngoo mayo tsiguʼ 2020.

h Atayáá kutriga̱ 7 asndu 9 náa artículo “Tsáa nindxu̱u̱ ‹rey ndrígóo norte› rí mbiʼi xúgi̱ rá.”, rí nigájnuu náa Bi̱ Nayejngoo mayo tsiguʼ 2020.