Atambaʼtaa mu matraxnuu

Ayuʼ náa naʼthí rí xú káʼnii nindxu̱u̱ ináa

ARTÍCULO RÍ MUʼNIGAJMAA 7

Guʼyáʼ dí mambáyulú índo̱ nuraxnuu Biblia

Guʼyáʼ dí mambáyulú índo̱ nuraxnuu Biblia

“Ndiéjunʼ lá eʼthí náa Xtángoo rí natraxnuu rá.” (LUC. 10:26.)

AJMÚÚ 97 Makáwáanʼlú á mu nuʼnimbánii Ajngóo Dios

RÍ MUʼNIGAJMAA a

1. Xú káʼnii eʼyáá dí Jesús ndiʼyoo dí ra̱ʼkhá tháán gíʼdoo numuu Escrituras rá.

 LÁ NAʼNGO̱O̱ nundxa̱ʼwa̱míjna̱ xú káʼnii niʼsngáa Jesús ráʼ. Ikhaa niguʼwuun maʼthí rí gídáʼ náa edxu̱u̱ rí kiʼniraʼmáʼ náa rollo. Mbá xkri̱da, dí niʼthí nda̱wa̱á dí nijngúun iyááʼ, xó má dí niʼthí índo̱ inuu makhañúu (Deut. 8:3; Sal. 31:5; Luc. 4:4; 23:46). b Náa mbá ajtsú tsiguʼ tikhu dí Jesús niʼtáráʼa niguxnuu má xúʼko̱ Escrituras ga̱jma̱a̱ niʼthí dí nandoo gáʼthúu̱n dí na̱ʼkha̱ ikhí (Mat. 5:17, 18, 21, 22, 27, 28; Luc. 4:16-20).

Índo̱ Jesús nixtáa náa tsu̱du̱u̱ ku̱ba̱ʼ nisngájma dí ndiʼyamajkuu Ajngáa rawuunʼ Dios ga̱jma̱a̱ nisngájma dí niʼnimbánuu dí na̱ʼkha̱ ikhí (Atayáá kutriga̱ 2).

2. Ndiéjuunʼ nimbáyúu Jesús mu maninuuʼ májánʼ Escrituras índo̱ nijkha ragaja̱a̱ rá. (Atayáá xtiʼkhu rí na̱ʼkha̱ náa timbá ináa.)

2 Nákha Jesús xóó tségíʼdu̱u̱ raʼtáraʼa niguʼwuun dí maguxnuu Ajngá rawuunʼ Dios ga̱jma̱a̱ maʼdxawún eʼwíinʼ índo̱ nuraxnuu o nuthi ga̱jma̱a̱ numuu dí naʼthí ikhí. Mbáa náa goʼwóo naʼdxawuun anu̱u̱ ga̱jma̱a̱ ru̱dúu̱ índo̱ nutamijná ga̱jma̱a̱ numuu Escrituras mbá guʼwíin (Deut. 6:6, 7). c Nduʼyáá gajkhun dí ikhaa xúgííʼ sábado na̱jkha̱ náa guʼwá rí nuxnáá gamajkhu Dios gajmíi̱n bi̱ kúwá náa goʼwóo ga̱jma̱a̱ nixnátíʼñaminaʼ maʼdxawuun májánʼ índo̱ nagixnuu dí naʼthí náa Escrituras (Luc. 4:16). Nda̱wa̱á nigíʼdu̱u̱ niguxnuu mbawíí. Rúʼko̱ niʼni dí raʼkháa i̱ndó mbaʼyoo dí naʼthí ikhí ma̱ngaa nimbáyúu maʼndoo kaʼyoo ga̱jma̱a̱ nimbáyúu maraʼwíí dí maʼni. Mbá xkri̱da nindxu̱u̱ dí nirígá náa templo índo̱ ikhaa nigiʼdoo 12 tsiguuʼ. Bi̱ nini̱ʼnuuʼ májánʼ Xtángoo ndrígóo Moisés “naguanún tsiánguá ga̱jma̱a̱ ku̱ma̱ rí gíʼdoo ga̱jma̱a̱ rí xóo nariʼña̱a̱ graxe̱” (Luc. 2:46, 47, 52).

3. Ndiéjuunʼ guʼyáá náa artículo rígi̱ rá.

3 Ikháanʼ ma̱ngaa ma̱ndoo muniʼnúunʼ ga̱jma̱a̱ maʼndulú kuʼyáá Ajngá rawuunʼ Dios á mu nuraxnuu tsejtsíí mbiʼi. Ndiéjuunʼ gándoo muʼni mu mambáyulú dí nuraxnuu náa Biblia rá. Mu ma̱ndoo makru̱ʼu̱lú, guʼyáá ndiéjuunʼ niʼthúún Jesús bi̱ niniʼnuuʼ májánʼ Ajngá rawuunʼ Dios, xóo bi̱ nusngáa Xtángoo, fariseos ga̱jma̱a̱ saduceos. Maski ajndu xa̱bu̱ ede̱ bugi̱ niguʼwún muraxnuu Escrituras mú nda̱a̱ dí embañún. Jesús niʼthí ajtsú enii dí ndiyóoʼ muni ikhiin mu mambáñún dí nuraxnuu dí asndu mangáanʼ ma̱ndoo mambáyulú dí mbiʼi xúgi̱. 1) Makru̱ʼu̱lú májánʼ dí nuraxnuu, 2) mbuʼyáʼ itháán dí gíʼdoo numuu, 3) muniʼñámíjna̱ dí Ajngá rawuunʼ Dios mambáyulú.

GÁKRU̱ʼU̱LÚ DÍ NURAXNUU

4. Ndiéjuunʼ eʼsngúlú Lucas 10:25-29 ga̱jma̱a̱ numuu dí nuraxnulú rá.

4 Nandulú dí makru̱ʼu̱lú dí nuraxnuu náa Biblia, á mu dí na̱nguá, nda̱a̱ dí gámbáyulú. Gundxaʼwamíjna̱ dí niʼthúu̱n Jesús “mbáa xa̱bu̱ bi̱ najmañuu Xtángoo” (atraxnuu Lucas 10:25-29). Xa̱bu̱ bigi̱ nindoo mbaʼyoo ndiéjuunʼ dí gáʼyóoʼ maʼni mu maxtáa kámuu mbiʼi. Jesús nijmuu Ajngá rawuunʼ Dios mu mambáyúu xa̱bu̱ buʼko̱. Ikhaa jngóo nirajxu̱u̱: “Ndiéjunʼ lá eʼthí náa Xtángoo rí natraxnuu rá.” Xa̱bu̱ niriʼña̱a̱ dí na̱ʼkha̱ raʼthí náa Escrituras, náa naʼthí dí gíʼmaa maʼndaaʼ xtayáá Jeobá ga̱jma̱a̱ xa̱bu̱ numbaaʼ gajmaaʼ (Lev. 19:18; Deut. 6:5). Mú xa̱bu̱ nirajxi mbu̱júu̱ʼ: ‹Tsáá phú nindxu̱u̱ xa̱bu̱ numbaaʼ ga̱jmu̱ʼ rá.› Ajngáa rígi̱ nisngájma dí xa̱bu̱ buʼko̱ na̱nguá nikro̱ʼo̱o̱ dí niguxnuu. Ga̱jma̱a̱ numuu rúʼko̱ dí tseʼyoo xóo magíʼ maʼni.

Xúgiáánʼ ma̱ndoo makru̱ʼu̱lú dí nuraxnuu

5. Náá numuu dí nambáyulú makru̱ʼu̱lú dí naʼthí náa Biblia á mu nuʼtájkáan ga̱jma̱a̱ nuraxnuu mañúú rá.

5 Dí muraxnuu tsejtsi mbiʼi Ajngá rawuunʼ Dios nambáyulú makru̱ʼu̱lú májánʼ dí na̱ʼkha̱ raʼthí ikhí. Rígá mbaʼa dí ma̱ndoo muʼnilú, ginii gíʼmaa muʼtájkáan nákha xóó tsegíʼdi̱i̱ muraxnuu. Xándoo makru̱ʼu̱lú dí na̱ʼkha̱ raʼthí náa Biblia á mu Jeobá tsémbáyúlú. Ikhaa jngóo gunda̱ʼa̱a̱ xi̱ʼ kaʼwu ndrígóo mu mambáyulú muʼgíʼ edxu̱lú. Nda̱wa̱á mugíʼdi̱i̱ muraxnulú mú raʼkháa mbá nache̱, ma̱ndoo muraxnuu mañúú xóo ma̱ndoo makru̱ʼu̱lú májánʼ dí nuraxnuu. Ma̱ngaa ma̱ndoo mambáyulú muraxnuu xígú o muʼdxawíín audio ndrígóo Biblia índo̱ najkua ruraxnuu. Rígi̱ gámbáyulú dí makumulú rí ikháanʼ mangáanʼ kuwáanʼ ikhí, ga̱jma̱a̱ rúʼko̱ gáʼni dí magida̱ʼ náa edxu̱lú ga̱jma̱a̱ maʼga̱nú asndu náa a̱jkiu̱lú dí kuwaanʼ ruraxnuu (Jos. 1:8). Índo̱ gámbulú ruraxnuu gagutangáánʼ muʼtákáñíí Jeobá mu muxnáa númaaʼ ga̱jma̱a̱ numuu Ajngá rawuunʼ ma̱ngaa gunda̱ʼa̱a̱ dí mambáyulú muʼgíʼ muʼnimbaníí dí niraxnulú

Náá numuu dí muniraʼmáʼ nambáyulú makru̱ʼu̱lú itháán májánʼ ga̱jma̱a̱ marmáʼáan a̱jkiu̱lú rá. (Atayáá kutriga̱ 6).

6. Ndiéjuunʼ gámbáyulú á mu nuʼni graxe̱ ga̱jma̱a̱ nuʼniraʼmáʼ índo̱ nuraxnuu Biblia rá. (Atayáá xtiʼkhuu.)

6 Ndiéjuunʼ itháan gándoo mambáyulú makru̱ʼu̱lú májánʼ dí kuwaanʼ ruraxnuu náa Biblia rá. Dí muʼni graxe̱ ga̱jma̱a̱ numuu dí naʼthí ikhí. Mbá xkri̱da, ma̱ndoo murajximíjnalú: “Tsíin nindxu̱ún bi̱ phú na̱ʼkha̱ raʼthí ga̱jma̱a̱ numún rá. Tsáá xtáa raʼthí rá. Tsíín eʼthúún ga̱jma̱a̱ náá numuu rá. Náá ga̱jma̱a̱ nguáná nirígá xúgííʼ rígi̱ rá.” Graxe̱ rígi̱ mambáyulú mundxaʼwáá edxu̱lú ga̱jma̱a̱ muxnátíʼñamijná muʼgíʼ edxu̱lú dí phú nagájnuriyo̱o̱ʼ. Ma̱ngaa ma̱ndoo muʼnirámáʼ dí gíʼdoo numuu. Índo̱ nuʼniraʼmáʼ nambáyulú mundxaʼwamíjna̱ ga̱jma̱a̱ maguánú múʼúun náa edxu̱lú. Mú ndiéjuunʼ gándoo muʼnirámáʼ rá. Graxe̱ dí niʼni̱lú ma̱ngaa dí ndiʼyálú, rí itháán nagájnuriyo̱o̱ʼ, xú káʼnii gándoo gajmulú dí niraxnuu o ndiéjuunʼ niʼni makumulú índo̱ niraxnuu. Á mu nuʼni rígi̱ índo̱ nuraxnuu Biblia, makumulú dí Jeobá xtáa raʼtulú ikháanʼ.

7. Ndiéjuunʼ gáʼyóoʼ muʼni índo̱ nuraxnulú Biblia ga̱jma̱a̱ náá numuu rá. (Mateo 24:15.)

7 Jesús niʼthí dí rígá mbá dí ndayóoʼ muʼni mu makru̱ʼu̱lú dí naʼthí náa Biblia, ikhaa nindxu̱u̱ dí mundxaʼwamíjna̱ (atraxnuu Mateo 24:15). Ndiéjuunʼ eyoo gáʼthúu̱n dí mundxaʼwamíjna̱ rá. Nandoo gáʼthúu̱n dí mbuʼyáá xú kaʼnii mbríguíi ga̱jma̱a̱ xú káʼnii mixtiʼkhu gíʼdoo dí na̱ʼkha̱ raʼthí ikhí. Ma̱ngaa nandoo gáʼthúu̱n dí mbuʼyáá ndiéjuunʼ phú eyoo gáʼthúu̱n, numuu dí nguáná naxtiʼkhu̱u̱ ndiéjuunʼ eyoo gáʼthúu̱n mambá ajngáa. Xó má niʼthí Jesús, dí mundxaʼwamíjna̱lú mambáyulú mbuʼyáá dí tikhu dí kiʼtáriyaʼ náa Biblia xtáa rambánuu. Dí muʼni rígi̱ gíʼdoo wéñuuʼ numuu mu mambáyulú xúgííʼ dí nuraxnuu náa Biblia

8. Ndiéjuunʼ gáʼyóoʼ muʼni mu makru̱ʼu̱lú índo̱ nuraxnuu rá.

8 Jeobá naʼni dí makru̱ʼu̱u̱n xa̱bi̱i̱, ikhaa jngóo ndayóoʼ dí muʼtákáñíí ga̱jma̱a̱ munda̱ʼa̱a̱ dí mambáyulú makru̱ʼu̱lú (Prov. 2:6). Mú raʼkháa i̱ndó ndayóoʼ muʼtájkáan, ma̱ngaa ndayóoʼ muraxnuu tsumáá mu mbuʼyáá xóo mbríguíi ga̱jma̱a̱ dí nduʼyáá má. Kuaʼdáá mbaʼa i̱yi̱ʼ dí ma̱ndoo mambáyulú muʼni rígi̱, xóo Ikha rí munigajmaa xa̱bi̱i̱ Jeobá. Á mu nuʼnigajma̱a̱ i̱yi̱ʼ rígi̱ mambáyulú mbuʼyáá ndiéjuunʼ eyoo gáʼthúu̱n dí na̱ʼkha̱ raʼthí náa Biblia ga̱jma̱a̱ mbuʼyáá xú kaʼnii guʼgíʼ muʼnimbaníí xúgííʼ dí kuwáánʼ rajmañulú (Heb. 5:14). Á mu nundxa̱ʼwa̱míjna̱lú índo̱ nuraxnuu mambáyulú makru̱ʼu̱lú itháán májánʼ.

GUʼYÁʼ ITHÁÁN DÍ GÍʼDOO NUMUU

9. Ndiéjuunʼ dí gíʼdoo numuu nimbumún saduceos rá.

9 Maski ajndu saduceos niniʼnuuʼ májánʼ mbá witsu libro dí na̱ʼkha̱ ginii kayuuʼ náa Escrituras Hebreas, mú nimbumún mbá dí gíʼdoo wéñuuʼ numuu dí na̱ʼkha̱ náa libro rúʼko̱. Gundxaʼwamíjna̱ ga̱jma̱a̱ numuu xkri̱da rígi̱ nákha Jesús niʼthún saduceos índo̱ ikhiin nigíʼ mugiʼ tsáʼkhá ga̱jma̱a̱ numuu dí magabiín xa̱bu̱, ikhaa nirajxu̱u̱n: “túraxnuu  rí niʼnirámáʼ Moisés náa naʼthí ga̱jma̱a̱ numuu xtáʼdu̱u̱ iná tsuwanʼ ráʼ. Náa Dios niʼthúu̱n: ‹Ikhúún nindxu̱ʼ Dios ndrígóo Abrahán, Dios ndrígóo Isaac ga̱jma̱a̱ Dios ndrígóo Jacob› ráʼ.” (Mar. 12:18, 26.) Mbáa saduceos niraxnuu mbaʼa nuthu dí na̱ʼkha̱ raʼthí ikhí. Mú graxe̱ dí niʼni Jesús nisngájma dí ikhiin nimbumún mbá kiʼsngáa dí gíʼdoo wéñuuʼ numuu rí na̱ʼkha̱ raʼthí náa Biblia, ikhaa nindxu̱u̱ dí magabiín xa̱bu̱ bi̱ nikháñún (Mar. 12:27; Luc. 20:38). d

10. Ndiéjuunʼ gáʼyóoʼ mbuʼyáá tsumáá índo̱ nuraxnuu Biblia rá.

10 Ndiéjuunʼ ejmañulú dí niʼtámíjná Jesús gajmíi̱n saduceos rá. Dí índo̱ nuraxnulú Biblia ndayóoʼ mbuʼyáá tsumáá xúgííʼ náa rí ma̱ndoo maʼsngulúʼ mbá versículo o mbá historia dí na̱ʼkha̱ ikhí. Ndayóoʼ mbuʼyáʼ ndiéjuunʼ phú eyoo gáʼthí, numuu rí nandulú muxkamaa dí gajkhun ga̱jma̱a̱ tikhu ikha dí gíʼdoo wéñuuʼ numuu dí na̱ʼkha̱ náa Biblia.

11. Xó má eʼthí náa 2 Timoteo 3:16, 17, xú káʼnii gándoo mbuʼyáʼ dí gíʼdoo numuu dí na̱ʼkha̱ raʼthí náa Biblia rá.

11 Xú káʼnii gándoo guxkamaa dí gíʼdoo wéñuuʼ numuu dí na̱ʼkha̱ raʼthí náa Biblia rá. Guʼyáá dí naʼthí náa 2 Timoteo 3:16, 17 (atraxnuu). Ikhí naʼthí dí “xúgíʼ rí Kiʼniraʼmáʼ […] nayambáá” mbá a̱jkhu̱ enii rígi̱, ikhaa nindxu̱u̱ rí: Naʼsngúlú, “mu maxprígúlú, mu mu̱ʼni̱ jmbi̱i̱ rí nu̱ʼni̱ ga̱jma̱a̱ mu maʼsngúlú mu̱ʼni̱ rí májánʼ”. Asndu libro dí na̱ʼkha̱ náa Biblia dí tségájnuriyo̱o̱ʼ itháan nambáyulú muʼni xúgííʼ rígi̱. Guʼyáá náa nuraxnuu mu mbuʼyáá ndiéjuunʼ eʼsngúlú ga̱jma̱a̱ numuu Jeobá, ndiéjuunʼ gíʼdoo maʼni nda̱wa̱á ga̱jma̱a̱ tikhu ikha dí na̱ʼkha̱ náa Biblia. Mu mbá historia maxprígúlú, ndiéjuunʼ gáʼyóoʼ mbuʼyáʼ ikhí rá. Xúgííʼ dí mambáyulú muxkamaa o muʼni gaʼduunʼ tikhu dí raʼkhí dí nuʼni o rí xóo kaʼniáánʼlú ma̱ngaa dí mambáyulú maguajún má xúʼko̱ jmbu náa Jeobá. Gundxaʼwamíjna̱ xú kaʼnii dí na̱ʼkha̱ raʼthí ikhí ma̱ndoo mambáyulú mu̱ʼni̱ jmbii rí nu̱ʼni̱ o muʼni májáanʼ tikhu rí xóo endxaʼwamíjna̱, mbáa rígá tikhu dí nithulú náa nuʼtáraʼa. Mú ndiéjuunʼ gíʼmaa muʼni mu mbá historia maʼsngulú mu̱ʼni̱ rí májánʼ rá. Guʼyáʼ mbá xúgííʼ dí mambáyulú mundxa̱ʼwa̱míjna̱ xóo Jeobá. Á mu nduʼyáʼ mbá a̱jkhu̱ ku̱ma̱ rígi̱ dí mambáyulú, mbuyáá dí gíʼdoo wéñuuʼ numuu índo̱ nuraxnulú Biblia.

GUNIʼÑÁMÍJNÁ DÍ AJNGÁ RAWUUNʼ DIOS MAMBÁYULÚ

12. Náá numuu dí Jesús nirajxu̱u̱n fariseos á mu dí túraxnuu dí na̱ʼkha̱ raʼthí náa Escrituras rá.

12 Índo̱ fariseos nuraxnuu dí naʼthí náa Ajngá rawuunʼ Dios tséni ga̱jma̱a̱ mbá numuu májánʼ. Rígi̱ nikujmaa índo̱ Jesús nirajxu̱u̱n á mu dí túraxnuu dí na̱ʼkha̱ raʼthí náa Escrituras (Mat. 12:1-7). e Nákha ikhú fariseos nini tsu̱du̱ún xa̱bi̱i̱ Jesús dí ninújngorámún Xtángoo mbiʼi sábado. Mú Jesús niriʼñúún ga̱jma̱a̱ a̱jma̱ xkri̱da dí na̱ʼkha̱ náa Escrituras ma̱ngaa nijmuu versículo dí na̱ʼkha̱ náa Oseas. Xúʼko̱ nisngájma dí fariseos na̱nguá nikru̱ʼu̱u̱n dí phú eyoo gáʼthúu̱n xtángoo rúʼko̱ ga̱jma̱a̱ dí tágáwíi̱nʼ a̱jkiu̱ún kuñún xa̱bu̱. Maski ajndu xa̱bu̱ bugi̱ nuraxnuu Xtángoo ndrígóo Dios mú nda̱a̱ dí embañún. Náá numuu rá. Numuu dí nuxuximíjna̱ ga̱jma̱a̱ i̱ndó nuraxnuu mu mutha numún eʼwíinʼ. Xóo nindxu̱ún niʼni dí xándoo gákru̱ʼu̱u̱n ndiéjuunʼ phú eyoo gáʼthúu̱n náa dí niraxnuu (Mat. 23:23; Juan 5:39, 40).

13. Xú káʼnii gíʼmaa muraxnuu Biblia ga̱jma̱a̱ náá numuu rá.

13 Ajngáa dí niʼthí Jesús naʼsngúlú dí gíʼmaa muraxnuu Biblia xó má kaʼyoo, xúʼni xó nini fariseos. Ikháánʼlú gíʼmaa dí manindxu̱lú xa̱bu̱ wabaaʼ ga̱jma̱a̱ muniʼñááʼ dí Jeobá maʼsngulú. Xó má naʼthí náa Santiago 1:21, “xákiʼnáanʼla índo̱ gúndrígú ajngá rawuunʼ Dios guniʼñááʼ rí maxkuaʼán ajmu̱u̱ náa ikháanʼla”. Á mu tsékíʼnáanʼlú muniʼñááʼ dí Ajngá rawuunʼ Dios magiwa̱nʼ náa a̱jkiu̱lú. Índo̱ guraxnuu Biblia xúʼni mbaʼwumíjnalú ni má xúndxaʼwamíjna náa najngawi̱i̱n a̱ngiu̱lú. Á mu tséʼni mbaʼwumíjnalú, dí naʼsngáa náa Biblia ga̱jma̱a̱ numuu dí magáwíinʼ a̱jkiu̱lú ma̱ngaa dí maʼndulú kuʼyamijná marigá náa ikháanʼlú.

Xú káʼnii gándoo guʼyáá á mu nuniʼñáánʼ dí Ajngá rawuunʼ Dios mambáyulú muriʼkumijnáa rá. (Atayáá kutriga̱ 14). f

14. Xú káʼnii guʼyáá á mu nuniʼñáánʼ dí naʼsngáa náa Biblia mambáyulú muriʼkumijnáa rá. (Atayáá xtiʼkhuu.)

14 Xóo ikháánʼ eʼniu̱lú eʼwíinʼ nasngájma á mu nuniʼñáánʼ dí naʼsngáa náa Biblia mambáyulú muriʼkumijnáa. Ga̱jma̱a̱ numuu dí fariseos na̱nguá eniña̱a̱ʼ dí Ajngá rawuunʼ Dios mambáñún muriʼkumijnáa, ikhaa jngóo nuthúún dí guaʼdáá aʼkhúún bi̱ nda̱a̱ rí nini (Mat. 12:7). Ikhaa jngóo guʼyáá xú káʼnii eʼñúún eʼwíinʼ. Mbá xkri̱da, lá naguʼwunlú muʼthá dí májánʼ ga̱jma̱a̱ numún eʼwíinʼ o i̱ndó nduʼyáá náa dí najngawiin che̱ʼ. Lá kuwáanʼ xawii muʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱lú kuʼñúún má xúʼko̱ o nuʼthá numún ga̱jma̱a̱ nuyejxíi sia̱nʼ che̱ʼ. Dí gatriʼña̱a̱ náa graxe̱ rígi̱ nasngájma á mu dí natatsiñáánʼ dí naʼsngáa náa Biblia mambáyáaʼ matriʼkumina̱a̱ʼ, xóo dí natatsaʼwáminaʼ dí naku̱ma̱a̱ʼ ga̱jma̱a̱ dí natani̱ (1 Tim. 4:12, 15; Heb. 4:12).

NAʼNI MAKUWÁÁNʼ GAGI ÍNDO̱ NURAXNUU BIBLIA

15. Náá numuu ndu’yáá dí Jesús nindoo kaʼyoo wéñuuʼ Xtángoo ndrígóo Dios rá.

15 Jesús ra̱ʼkhá tháán nindoo kaʼyoo Xtángoo ndrígóo Dios. Rígi̱ nakujmaa náa Salmo 40:8 náa nijuiʼthá ga̱jma̱a̱ numuu ikhaa: “Dios ndrígóʼ, nanigu̱ʼ wéñuuʼ mani rí nandaaʼ, ga̱jma̱a̱ xtángoo ndrígáaʼ gíwánʼ náa a̱jkiu̱nʼ”. Dí nindoo kaʼyoo wéñuuʼ Xtángoo ndrígóo Dios nimbáyúu mu maxtáa gagi ga̱jma̱a̱ maʼni má xúʼko̱ ñajuunʼ Dios. Xúʼko̱ má gáʼndulú kuʼyáá wéñuuʼ mangáánʼ Ajngá rawuunʼ Dios á mu nuʼni mbá tsiaki̱i̱ muraxnuu (Sal. 1:1-3).

16. Ndiéjuunʼ tatsaʼwáminaʼ matani mu mambáyáaʼ dí naʼthí náa Biblia rá. (Atayáá kúgumaʼá, “ Dí niʼthí Jesús nambáyulú makru̱ʼu̱lú dí nuraxnuu”.)

16 Ajngóo ga̱jma̱a̱ xkri̱da ndrígóo Jesús naxkajxáánʼ muraxnuu ga̱jma̱a̱ muʼnigajma̱a̱ itháan Biblia. Mu ikháánʼ makru̱ʼu̱lú dí nuraxnuu ndayóoʼ dí muʼtákáñíí Jeobá, muʼni graxe̱, xúraxnuu mbá nacha̱, ga̱jma̱a̱ guʼniráʼmáʼ dí nuxkamalú. Ma̱ngaa guʼyáá tsumáá náa dí kuwáánʼ ruraxnuu ga̱jma̱a̱ guʼyáʼ náa i̱ʼwáʼ i̱yi̱ʼ dí naʼthí ga̱jma̱a̱ numuu rúʼko̱, mu ma̱ndoo makru̱ʼu̱lú itháan. Ma̱ngaa á mu nandulú muniʼnúunʼ itháán májánʼ Ajngá rawuunʼ Dios, maski ajndu nindxu̱u̱ mbá relato o historia dí tséjmaʼnuuʼ wéñuuʼ, guʼyáʼ dí gíʼdoo numuu. Guraxnuu xó má kaʼyoo á mu nandulú dí mambáyulú Ajngá rawuunʼ Dios. Á mu nuʼni xúgííʼ rígi̱ mambáyulú ga̱jma̱a̱ makuwáánʼ itháán mijngii náa Jeobá (Sal. 119:17, 18; Sant. 4:8).

AJMÚÚ 95 Rí gajkhun ndájaa itháan

a Bi̱ ni̱ndxu̱lú xa̱bi̱i̱ Jeobá nuʼni mbá tsiaki̱i̱ mu muraxnuu Biblia xúgííʼ mbiʼi. Mbaʼin xa̱bu̱ nuraxnuu mú na̱nguá ekru̱ʼu̱u̱n májánʼ. Xúʼko̱ má nirígá índo̱ nixtáa Jesús náa tsu̱du̱u̱ ku̱ba̱ʼ gi̱i̱. Guʼyáá dí niʼthúún bi̱ nuraxnuu Ajngá rawuunʼ Dios ga̱jma̱a̱ guʼyáá ndiéjuunʼ gámbáyulú á mu nuraxnuu Biblia.

b Índo̱ Jesús nijngúun iyááʼ ga̱jma̱a̱ nixtaʼwíi ga̱jma̱a̱ Espíritu santo nakujmaa dí nirmáʼáan a̱jkiu̱u̱n xú káʼnii nixtáa mekhuíí nákha xóó tséʼkha̱ náa tsu̱du̱u̱ Ku̱ba̱ʼ (Mat. 3:16).

c María nininuuʼ májánʼ dí naʼthí náa Escrituras ga̱jma̱a̱ niʼthí mbaʼa nuthu dí na̱ʼkha̱ ikhí (Luc. 1:46-55). Mbáa ikhaa ga̱jma̱a̱ José na̱nguá niguaʼdáá mbújkha̱a̱ mu mutsi copia dí naʼthí ga̱jma̱a̱ numuu Escrituras. Nakujmaa dí ikhiin nuxnatiʼñamijná mudxawíín májánʼ dí nagixnuu náa guʼwá rí nuxnáá gamajkhu Dios mu xúʼko̱ marmáʼáan a̱jkiu̱ún dí nithi ikhí.

d Atayáá artículo dí kayá edxu̱u̱ “Acérquese a Dios: ‘Él es el Dios [...] de los vivos’”, dí nigájnuu náa i̱yi̱ʼ Bi̱ Nayejngoo 1 ñajunʼ gu̱nʼ febrero tsiguʼ 2013.

e Náa Mateo 19:4-6 nuxkamaa imbo̱o̱ʼ náa naʼthí dí Jesús nirajxu̱u̱n fariseos á mu dí túraxnuu dí naʼthí náa Escritura. Maski ajndu ikhiin niniʼnuuʼ ga̱jma̱a̱ numuu náa naʼthí dí nigumawíi, mú ikhiin tséyáá xóo endxa̱ʼóo edxu̱u̱ Dios ga̱jma̱a̱ numún xa̱bu̱ bi̱ nidamijná.

f NAʼTHÍ NUMUU XTIʼKHU: Náa guʼwá nagimbáanʼ mbá ndxájulú bi̱ nayambáá náa audio ga̱jma̱a̱ video najngawa̱a̱n mbaʼa nuthu, mú índo̱ niguámbá reunión, a̱ngiu̱lú nutháán dí májánʼ wéñuuʼ niʼni ki xóo muthán dí nijngawa̱a̱n.