Atambaʼtaa mu matraxnuu

Ayuʼ náa naʼthí rí xú káʼnii nindxu̱u̱ ináa

ARTÍCULO RÍ MUʼNIGAJMAA 8

“¡Gundxa̱ʼwa̱míjna má xúʼko̱ rí májánʼ ga̱jma̱a̱ gakuwáanʼla xawii!”

“¡Gundxa̱ʼwa̱míjna má xúʼko̱ rí májánʼ ga̱jma̱a̱ gakuwáanʼla xawii!”

“¡Gundxa̱ʼwa̱míjna má xúʼko̱ rí májánʼ ga̱jma̱a̱ gakuwáanʼla xawii!” (1 PED. 5:8).

AJMÚÚ 144 Atayáá rí gajkhun mambanúu

RÍ MUʼNIGAJMAA a

1. Tsáa i̱ndó eʼyoo “índo̱ gártumuu mbiʼi” niʼthí Jesús ga̱jma̱a̱ ndiéjuunʼ niʼthún muni xa̱bi̱i̱ xá.

 A̱JKHUI̱I̱N discípulo nirajxi̱i̱ Jesús nákha inu makhañún xú káʼnii gándoo gúyáá “índo̱ gártumuu mbiʼi” (Mat. 24:3). Mbá niraximíjna̱ rígi̱ numuu dí nindúún mbuyáá ndiéjuunʼ garigá índo̱ inu mambáa Jerusalén ga̱jma̱a̱ templo dí rígá ikhí. Mú Jesús raʼkháa i̱ndó niʼthún xú káʼnii gaguma gámbáa Jerusalén ma̱ngaa niʼthún ndiéjuunʼ garigá índo̱ gártumuu mbiʼi dí kuwáánʼlú xúgi̱. Niʼthún: “Nimbáa tséʼyoo náá mbiʼi ga̱jma̱a̱ náá hora gáʼni, ní má ángeles bi̱ kúwá mekhuíí, ní má Ada̱, i̱ndó Anu̱ʼ eʼyoo”. Nda̱wa̱á niʼthún ndiéjuunʼ gíʼmaa muni: “Gakuwáanʼ xawii má xúʼko̱” ga̱jma̱a̱ “guyejngoola má xúʼko̱” (Mar. 13:32-37).

2. Ndíjkha ndiyóoʼ makuwíin xawii cristiano bi̱ nikúwíin náa Jerusalén rá.

2 Mu ma̱ndoo makáwíin cristianos bi̱ nikúwi̱i̱n nákha siglo timbá, ndiyóoʼ dí makuwíin xawii má xúʼko̱. Jesús niʼthún xa̱bi̱i̱ ndiéjuunʼ gúyáá índo̱ Jerusalén inu maguma gámbáa. Ikhaa niʼthí: “Índo̱ gúya̱a̱la rí soldados nuruguama̱ʼa̱a̱n Jerusalén, ikhú gúya̱a̱ rí na̱jkha̱nú mbiʼi mambáa”. Ikhaa niʼthún dí índo̱ ikhiin gúyáá xúgííʼ rígi̱ gíʼmaa magáñún náa kúbá (Luc. 21:20, 21). I̱ndó nikáwíin bi̱ ninimbu̱ún dí niʼthún Jesús bi̱ nigájnún náa Jerusalén nákha xóo tséni gámbáa xa̱bu̱ romano.

3. Ndiéjuunʼ gajmañulú náa artículo rígi̱ rá.

3 Xó má cristianos bi̱ nikúwíin nákha siglo timbá mangáanʼlu kuwáanʼ náa iwáá mbiʼi ndrígóo numbaaʼ rígi̱, ikhaa jngóo gíʼmaa muraʼwíí májánʼ dí gúʼni ga̱jma̱a̱ makuwáanʼlu xawii. Náa artículo rígi̱ majmañulú xóo gúʼyáá awa̱án dí narígá náa xúgííʼ numbaaʼ. Ma̱ngaa mbuʼyáálú xú káʼni guñewumíjna̱lú ga̱jma̱a̱ majmulú májánʼ mbiʼi dí xóo kuaʼdáá.

AWA̱ÁN GUʼYÁÁLÚ DÍ NARÍGÁ NÁA XÚGÍÍʼ NUMBAAʼ

4. Ndíjkha dí gíʼmaa maxmiéjunlú mbuʼyáá dí narígá náa numbaaʼ rá.

4 Dí narígá náa numbaaʼ nambánuu profecía dí na̱ʼkha̱ náa Biblia, ikhaa jngóo májánʼ má nindxu̱u̱ dí maxmiéjunlú mbuʼyáá dí narígá. Jesús niʼthí mbaʼa dí ma̱ndoo mambáyulú mbuʼyáá dí gárígá índo̱ gártumuu mbiʼi mambáa xúgíʼ dí rígá náa numbaaʼ ndrígóo Gixa̱a̱ (Mat. 24:3-14). Mu muguaʼdáá mbá fe gujkhuʼ apóstol Pedro niʼthí dí gíʼmaa mbuʼyáá xú káʼnii embánuu profecía dí na̱ʼkha̱ náa Biblia (2 Ped. 1:19-21). Náa Apocalipsis 1:1 nagíʼdu̱u̱ naʼthí: “Mbá guasngájma rí Dios nixnúu Jesucristo mu maxnún mbuyáá ñumbáá ndrígióo dí inu má marigá”. Xó má ndiʼyáálú na̱nguá ma nindxu̱u̱ ra̱májánʼ dí maxmiéjunlú eʼni dí narígá náa numbaaʼ ga̱jma̱a̱ xú káʼnii embánuu profecía dí na̱ʼkha̱ náa Biblia, mbá asndu nanigulú muʼtamíjná gajmiúlú eʼwíinʼ ga̱jma̱a̱ numuu rígi̱.

Ndiéjuunʼ gáʼyóoʼ muñeʼwa̱a̱n índo̱ guʼtá xóo embánuu profecía ga̱jma̱a̱ ndiéjuunʼ gíʼmaa muʼni rá. (Atayáá kutriga̱ 5). b

5. a) Ndiéjuunʼ gíʼmaa muñewa̱a̱n índo̱ guʼtá xóo embánuu profecía rá. b)  Ndiéjuunʼ gíʼmaa muʼni rá. (Atayáá xtiʼkhuu.)

5 Guñewa̱a̱n dí guʼthá índo̱ guʼtámíjná xóo embánuu profecía dí na̱ʼkha̱ náa Biblia. Numuu dí nandulú dí a̱ngiu̱lú makuwíin mbá jnduʼ, ikhaa jngóo tséʼthá i̱ndó dí nakumulú ikháanʼ. Índo̱ guʼdxawíín dí gúthi xa̱bu̱ ñajunʼ mu munimbaníí xkujndu ga̱jma̱a̱ muni marigá dí tsímáá rí nándáa rí gúgíʼníí. Xúndxaʼwamíjna mbá nacha̱ dí á mu xtáa rambánuu profecía dí naʼthí náa 1 Tesalonicenses 5:3, dí phú gíʼmaa muni nindxu̱u̱ dí munigajmaa i̱yi̱ʼ rí ndiʼkhún nigájnuu. Á mu xúgííʼ dí nuʼthálú na̱ʼkha̱ náa xuajñuu Jeobá, muʼni dí makuwaanʼ mbá kambájxu̱lú ga̱jma̱a̱ dí mbóó ‹rí gundxaʼwamíjna̱lú› (1 Cor. 1:10; 4:6).

6. Ndiéjuunʼ ejmañulú dí naʼthí 2 Pedro 3:11-13 rá.

6 (Atraxnuu 2 Pedro 3:11-13). Apóstol Pedro nambáyulú mbuʼyáá awa̱án índo̱ guʼnigajmaa profecía. Ikhaa naxkajxáánʼ mu ‹makuwáanʼlu xawii mu mbuʼyáá índo̱ gáʼkha̱ mbiʼi ndrígóo Jeobá›. Raʼkháa numuu dí nandulú mbuʼyáá “náá mbiʼi ga̱jma̱a̱ náá hora” gáʼkha̱a̱ kayóo Armagedón. Mumuu dí nandulú majmulú májánʼ mbiʼi dí xóó naguanúu mu dí gúʼni “manindxu̱u̱ kaʼwu ga̱jma̱a̱ rí maxnúu gamajkhu Dios” (Mat. 24:36; Luc. 12:40). Dí phú nandulú muʼthá, dí xúgííʼ dí gúʼni̱ gíʼmaa mani̱ndxu̱u̱ numuu dí nandulú kuʼyáá Jeobá. Mu majmáán muʼnilú rígi̱ gíʼmaa mbuʼyáá ndiéjuunʼ dí phú kuwáanʼlu ruʼni̱.

NDIÉJUUNʼ EYOO GÁʼTHÚU̱N DÍ MUÑEWUMÍJNALÚ RÁ.

7. Ndiéjuunʼ gíʼmaa muʼni mu muñewamíjnalú rá. (Lucas 21:34.)

7 Jesús raʼkháa i̱ndó niʼthúún xa̱bi̱i̱ dí ndayóoʼ makuwíin xawii mbuyáá ndiéjuunʼ dí gárígá náa numbaaʼ, ma̱ngaa niʼthún dí mbaʼyóoʼ mbuyáá ndiéjuunʼ dí kúwíin raguaʼníí mangiin. Náa Lucas 21:34 (atraxnuu) niʼthúún ndiéjuunʼ gíʼmaa muni̱: “Guñewamíjna̱la má ikháanʼ”. Ndiéjuunʼ eyoo gáʼthúu̱n rúʼko̱ rá. Dí makuwáanʼlu xawii mbuʼyáá ndiéjuunʼ dí gamíi maʼni gachúu xóo embájxulú gajmiúlú Jeobá ga̱jma̱a̱ muʼnimi̱jna̱ dí murikháá. Á mu nuʼnilú rígi̱, Dios ma̱ndoo kaʼyulú má xúʼko̱ (Prov. 22:3; Jud. 20, 21).

8. Ndiéjuunʼ niʼthúún cristiano apóstol Pablo rá.

8 Apóstol Pablo niʼthúún cristianos dí ndayóoʼ muñewamíjna̱, ikhaa niʼnirámáʼ rígi̱ náa inún bi̱ Éfeso: “Tsu̱máá wéñuʼ gúnila mu xúni̱ xóo nuni̱ xa̱bu̱ skágunʼ, gu̱nila xóo xa̱bu̱ bi̱ nduyáá” (Efes. 5:15, 16). Gixa̱a̱ naʼni xó má eʼngo̱o̱ mu maʼni dí ni xámbájxulú gajmiúlú Dios. Náa Biblia naʼtámuʼúnlú dí gakruʼulú má xúʼko̱ “ndiéjunʼ rí nandoo Jeobá” mú xúʼko̱ maʼngulú muʼni gajmiúlú asndu xkáʼníí tsáʼkhá dí gúraʼníí (Efes. 5:17).

9. Xú káʼnii guʼyáá ndiéjuunʼ dí nandoo Jeobá muʼni rá.

9 Numuu dí náa Biblia nda̱a̱ mbóo’ lista náa naʼthúlú xúgííʼ dí gamíi maʼni dí ní xambájxulú gajmiúlú Jeobá. Ikhaa jngóo ndayóoʼ makru̱ʼu̱lú “ndiéjunʼ rí nandoo Jeobá” numuu dí tsejtsíí mbiʼi ndayóoʼ muraʼwíí dí muʼni, dí náa Biblia tséʼkha̱ mbájmbu ndiéjuunʼ gíʼmaa muʼni. Ma̱ndoo makru̱ʼu̱lú ndiéjuunʼ rí nandoo Jeobá á mu nuʼnigajmaa Ajngá rawuunʼ ga̱jma̱a̱ nundxa̱ʼwa̱míjna̱ má xúʼko̱ dí naʼthí ikhí. Índo̱ gáguánú makru̱ʼu̱lú rígi̱ ga̱jma̱a̱ muʼnimíjna muguaʼdáá “ku̱ma̱ ndrígóo Cristo”, xáʼniulú gakhi̱i̱ muraʼwíí májánʼ dí guʼni maski ajndu nda̱a̱ mbóoʼ ikha náa naʼthúlú mbájmbu ndiéjuunʼ gúʼni (1 Cor. 2:14-16). Tikhu dí gamíi maʼni majngutíguáanʼlu ma̱ndoo mbuʼyáálú mbá nacha̱ mu rígá tikhu dí na̱nguá.

10. Ndiéjuunʼ dí xáʼyóoʼ muʼni rá.

10 Tikhu dí xáʼyóoʼ muʼni nindxu̱u̱, muʼtsíin gajmiúlú gu̱ʼu̱ o xa̱bekha, matatsiʼtsu ga̱jma̱a̱ migi̱i̱n wéñuuʼ, marata ajngá dí magawúúnʼ eʼwíinʼ, ma̱ta̱ya̱a̱ película náa nuxmijná wéñuuʼ o náa nagájnún xa̱bu̱ tsaʼtsiinʼ bi̱ nu̱ni̱ aʼkhá (Sal. 101:3). Gixa̱a̱ ndayáʼ ma xúʼko̱ mu maʼni dí ní xambájxu gajmiúlú Jeobá (1 Ped. 5:8). Á mú tseñaʼwamíjna gamíi magiwa̱nʼ náa a̱jkiu̱lú ga̱jma̱a̱ náa edxu̱lú tsíxígú, dí muʼni nduwaʼ, magua̱ʼa̱ muguaʼdáálu, makiʼnáanʼlu wéñuuʼ, muʼni mbaʼumíjna̱ ga̱jma̱a̱ muyexíilú sia̱nʼ (Gál. 5:19-21). Mbáa naku̱ma̱a̱ʼ ikháán dí na̱nguá má gámíi matani̱ xúgííʼ rúʼko̱, mú, á mu tsetriyáaʼ mbáa nacha̱, gamíi mbaja̱a̱ má xúʼko̱ xóo eʼni mbóoʼ iná dí mbiiʼ ga̱jma̱a̱ maʼni gacháánʼlu (Sant. 1:14, 15).

11. Xkáʼnii nindxu̱u̱ mbóoʼ tsáʼkhá dí migamíi ga̱jma̱a̱ xkáʼnii gúrikháálú rá.

11 Guʼthá ga̱jma̱a̱ numuu mbá tsáʼkhá dí migamíi, índo̱ nambájxu gajmiúlú bi̱ tseni dí naniguuʼ Dios. Gundxaʼwámíjná dí nuñajunʼ gajmiúlú mbáa bi̱ na̱nguá nindxu̱u̱ testigo de Jeobá, numuu dí nandulú rí maʼthí dí májánʼ ga̱jma̱a̱ numulú, ikhaa jngóo nduʼyamajkuíí ga̱jma̱a̱ numbaʼyíí. Mbáa nutriʼgáán’ nuphiʼtsu gajmiúlú nguáná, mu nda̱wa̱á xúgííʼ mbiʼi tri̱gáanʼ gajmiúlú. Mbáa ikhaa naniguuʼ maʼthí ajngáa xkawiiʼ. Mbáa índo̱ ndiʼkhúúnʼ gi̱ʼdu̱u̱ edxaʼwíín ajngáa rúʼko̱ asndu tsénigulú, mú índo̱ itháán mbayuuʼ kuwáanʼ gajmiúlú xa̱bu̱ buʼko̱ asndu naguʼwulú nudxaʼwíín ga̱jma̱a̱ na̱nguá kumulu dí mbiiʼ nindxu̱u̱ dí naʼthí. Nguáthá mbayuuʼ ku̱ma̱a̱ʼ ikháán dí mugíʼdi̱i̱ muʼnilú xó má eʼni ikháá xá. Ikháanʼ bi̱ nindxu̱lú cristiano nduʼyamajkhún xúgíinʼ enii xa̱bu̱. Mú garmáʼáan a̱jkiu̱lú dí xó má eni̱ xa̱bu̱ bi̱ nambájxu gajmiúlú xúʼko̱ má gúʼnilú mangáánʼ (1 Cor. 15:33). Mú, á mu nuñewamíjnálú xó má niʼthí muʼnilú Jesús, xambáxulú gajmiúlú wéñuuʼ xa̱bu̱ bi̱ tsénimbu̱ún kuyáá Jeobá ga̱jma̱a̱ ma̱ndoo mbuʼyáá ndiéjuunʼ nindxu̱u̱ tsáʼkhá ga̱jma̱a̱ xúʼnilú (2 Cor. 6:15).

GAJMULÚ MÁJÁNʼ MBIʼI

12. Ndiéjuunʼ gúni̱ discípulo ndrígóo Jesús asndu índo̱ gártumuu mbiʼi rá.

12 Lá i̱ndó muguaʼthi̱i̱n mu mbuyáá índo̱ gártumuu mbiʼi dí asndu nda̱a̱ dí gúni̱ discípulo ndrígóo Jesús ráʼ. Na̱nguá, Jesús nixnájxu̱u̱n muni̱ mbóoʼ ñajunʼ. Niʼthúún dí mutaraʼa ajngáa rí májánʼ “náa Jerusalén, náa xúgíʼ Judea ga̱jma̱a̱ náa Samaria, ma̱ngaa asndu náa naguámbári̱go̱o̱ numbaaʼ” (Hech. 1:6-8). Ra̱ʼkhá tháán mba̱a̱ ñajunʼ niguaʼdáá. Mú, xí najmúún májánʼ mbiʼi ndrígu̱ún muni̱ xó má eʼngo̱o̱ mu magajnún gutaraʼa.

13. Ndíjkha dí ndayóoʼ majmulú májánʼ mbiʼi dí kuwáanʼlu rá. (Colosenses 4:5.)

13 (Atraxnuu Colosenses 4:5). Mu muñewumíjnalú gíʼmaa majmulú májánʼ mbiʼi dí kuwáanʼlu. Xó má naʼthúlú náa Eclesiastés 9:11, dí xúgiáanʼ ma̱ndoo muguáʼníí mbóo dí tséguaʼthi̱i̱n. Ikhaa jngóo tséʼyáá náá mbiʼi gakhañulú.

Ndiéjuunʼ gúʼni mu majmulú májánʼ mbiʼi dí kuaʼdáálú rá. (Atayáá kutriga̱ 14 ga̱jma̱a̱ 15).

14, 15. Ndiéjuunʼ gúʼni mu majmulú májánʼ mbiʼi dí kuaʼdáálú rá. (Hebreos 6:11, 12; atayáá xtiʼkhuu.)

14 Muʼni dí nandoo Jeobá ga̱jma̱a̱ mambájxulú májánʼ gajmiúlú ikhaa nindxu̱u̱ náa dí ma̱ndoo majmulú májánʼ mbiʼi ndrígúlú (Juan 14:21). Gíʼmaa muʼnimbánii ajngáa rígi̱: “Aguajúnla jmbu, xúbangayimíjna̱la, gaguaʼdáá má xúʼko̱ rí mu̱ni̱ náa ñajuunʼ Tátá” (1 Cor. 15:58). Á mu nuʼnimbáníí ajngá rígi̱, xágáwíinʼ a̱jkiu̱lú ga̱jma̱a̱ numuu rí túʼni xó má eʼngo̱o̱ náa ñajuunʼ Jeobá tséʼñuu á mu dí nakháñulú o na̱jkha̱nú mbiʼi dí mambáa dí rígá náa numbaaʼ rígi̱ (Mat. 24:13; Rom. 14:8).

15 Xó má niʼthí Jesús ikhaa xtáa raxná má xúʼko̱ ikha mu majuiʼtáraʼa ajngá rí májánʼ ga̱jma̱a̱ numuu Xa̱bu̱ Ñajunʼ ndrígóo Dios náa xúgííʼ tsu̱du̱u̱ Ku̱ba̱ʼ. Jesús najmuu xuajñuu Dios mu maʼsngúlú muʼtáraʼa májánʼ ga̱jma̱a̱ najmuu mu maxnúlú i̱ʼwáʼ dí majmulú náa nuʼsngáa (Mat. 28:18-20). I̱ndó naguanúu dí ikháanʼ muʼtáruʼúún ga̱jma̱a̱ muʼsngúún xa̱bu̱ mu maʼga̱nú asndu náa a̱jkiu̱ún, ga̱jma̱a̱ dí makuwáanʼlu xawii asndu índo̱ Jeobá gaʼni gámbóo dí rígá náa numbaaʼ rígi̱. Maʼngulú muguáʼthi̱i̱n asndu índo̱ gáʼni ‹iwáá mbiʼi› á mu nuʼnimbáníí ajngáa dí naʼthí náa Hebreos 6:11, 12 (atraxnuu).

16. Xkáʼnii ajngáa eyóoʼ muʼnimbáníí rá.

16 Jeobá ndaʼyoo náa mbiʼi gáʼni gámbóo numbaaʼ ndrígóo Gixa̱a̱. Índo̱ gáʼga̱nú mbiʼi rúʼko̱ mambanúu profecía dí na̱ʼkha̱ náa Biblia. Maski ajndu nakumulú dí ndajyúuʼ wéñuuʼ mu maʼga̱nú mbiʼi rúʼko̱, mú “xájyúuʼ má gáʼkha” (Hab. 2:3). Ikhaa jngóo guʼnimbáníí ajngáa dí na̱ʼkha̱ náa Miqueas 7:7: “Maxtáá xawii má xúʼko̱ náa Jeobá. Maʼngoʼ magúʼthu̱u̱n náa Dios bi̱ maʼni kríñunʼ”.

AJMÚÚ 139 Natayaminaʼ náa numbaaʼ nuxi̱ʼ ráʼ.

a Náa artículo rígi̱ muʼnigajmaa xóo ma̱ndoo mbuʼyáá awa̱án dí narígá náa numbaaʼ ga̱jma̱a̱ makuwáanʼlu xawii. Ma̱ngaa mbuʼyáá xú káʼnii muñewumíjnalú ga̱jma̱a̱ xóo majmulú májánʼ mbiʼi ndrígulú.

b NAʼTHÍ NUMUU XTIʼKHU: Náa rijma̱a̱, nakujmaa mbáa xa̱biya̱ ga̱jma̱a̱ a̱ʼgiu̱u̱ tri̱gi̱i̱n ruyáá noticia. Nda̱wa̱á, xa̱bu̱ gajmii buʼko̱ nuthúún a̱ngiu̱lú náa Guʼwá nagimbáanʼ ndiéjuunʼ dí nundxa̱ʼwa̱míjna̱ ikhiin ga̱jma̱a̱ numuu rúʼko̱. Náa kawáá, nakujmiin a̱jmi̱i̱n a̱ngiu̱lú tri̱gi̱i̱n ruyáá informe ndrígóo Cuerpo Gobernante mu mbuyáá xú káʼnii ejkha̱ rambánuu profecía dí na̱ʼkha̱ náa Biblia. Nuxnún eʼwíinʼ i̱yi̱ʼ dí naguwíi ñumbáá bi̱ jmbi̱i̱.