Atambaʼtaa mu matraxnuu

Ayuʼ náa naʼthí rí xú káʼnii nindxu̱u̱ ináa

Guʼyaridáá Jeobá bi̱ nagáwiinʼ a̱jkiu̱u̱n ga̱jma̱a̱ bi̱ naʼni rí jmbu

Guʼyaridáá Jeobá bi̱ nagáwiinʼ a̱jkiu̱u̱n ga̱jma̱a̱ bi̱ naʼni rí jmbu

“Ga̱jma̱a̱ jmbu gunimbánii xkujndu; gusngajmá ngajua rí jmbu kaníkháanʼ ga̱jma̱a̱ gagaʼwíínʼ a̱jkia̱la kuyamíjna̱” (ZAC. 7:9).

AJMÚÚ 125 GA̱JMA̱A̱ 88

1, 2. a) Ndiéjunʼ nikumu̱u̱ Jesús ga̱jma̱a̱ numuu Xtángoo ndrígóo Dios rá. b) Náa numuu nuʼthá rí escribas ga̱jma̱a̱ fariseos túnimbaníí májánʼ Xtángoo rá.

JESÚS nindoo kaʼyoo wéñuʼ Xtángoo ndrígóo Moisés. Ga̱jma̱a̱ rúʼko̱ tseʼniulú tsiánguá numuu rí xtángoo rúʼko̱ na̱ʼkha̱ náa Jeobá, Anu̱u̱, xa̱bu̱ bi̱ itháan gíʼdoo numuu náa ikhaa. Náa Biblia niʼtáriyaʼ rí Jesús maʼndoo kaʼyoo wéñuʼ xtángoo ndrígóo Dios xóo ajngáa rígi̱: “Dios ndrígóʼ, nanigu̱ʼ wéñuʼ mani rí nandaʼ ikháánʼ, ga̱jma̱a̱ xtángoo ndrígáʼ gíwanʼ náa a̱jkiu̱nʼ” (Sal. 40:8). Jesús nisngájma ga̱jma̱a̱ rí niʼthí ga̱jma̱a̱ rí niʼni rí Xtángoo rúʼko̱ nindxu̱u̱ jmbu ga̱jma̱a̱ nambáyulúʼ, ma̱ngaa mambanúu tsiakii (Mat. 5:17-19).

2 Mbáa Jesús nigawúunʼ wéñuʼ índo̱ ndiʼyoo rí escribas ga̱jma̱a̱ fariseos tunimbánii Xtángoo ndrígóo Anu̱u̱. Gajkhun má rí bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ náa guʼwá ndxajkun nunimbánii káxi̱ asndu rí itháan chíʼgíʼ. Ikha jngó Jesús ni̱jkha̱nú ndiʼyoo: “Nuxna diezmo ndrígóo jmíña̱ xtílóo ga̱jma̱a̱ eneldo ma̱ngaa comino”. Ndiéjunʼ dí raʼkhí nini xá. Rí túnimbánii ‹rí itháan gíʼdoo numuu náa Xtángoo xóo rí jmbu, rí magáwíinʼ a̱jkiu̱ún kuñún eʼwíínʼ ga̱jma̱a̱ rí maguaʼdáá fe› (Mat. 23:23). Fariseos buʼko̱ taguanu makru̱ʼu̱u̱n ndiéjunʼ nindoo gáʼthúu̱n xtángoo ga̱jma̱a̱ nikumu̱ún rí itháan guáʼdáá numún ki xóo eʼwíínʼ. Mú Jesús ni̱jkha̱nú nikro̱ʼo̱o̱ Xtángoo ga̱jma̱a̱ mámbá kiʼtáñajunʼ rí nisngájma xóo nindxu̱u̱ Jeobá.

3. Ndiéjunʼ gúʼyáá náa artículo rígi̱ rá.

3 Cristianos nánguá kuwáanʼ náa majñu̱nʼ Xtángoo (Rom. 7:6). Mú náa numuu rí Jeobá nigíwanʼ Xtángoo náa Biblia rá. Na̱nguá niʼni mu maʼndulú muʼni kuduun xúgíʼ, niʼni mu makru̱ʼu̱lú ga̱jma̱a̱ muʼnimbaníí “rí itháan gíʼdoo numuu”, xóo muʼthá, náa phú e̱ʼkha̱. Mbá xkri̱da, xú káʼnii nindxu̱u̱ ikha rí nuʼnigajmaa náa xtángoo ga̱jma̱a̱ numuu xuajin náa nimbayúmíjná rá. Náa artículo rí ndiʼyáá ginii, ndiʼyáá tikhuu ikha rí gíʼmaa maʼni mbáa bi̱ táxiyáa kiejunʼ ndxájuu mu magaʼwíínʼ a̱jkiu̱ún kuyáá. Náa artículo rígi̱ nagájnuriyooʼ rí eʼsngúlú xuajin náa nimbayúmíjná ga̱jma̱a̱ numuu Jeobá ga̱jma̱a̱ xú káʼnii gándoo guʼyaridáá xú káʼnii xa̱bu̱ nindxu̱u̱. Muriʼña̱a̱ ajtsú graxe̱: Ndiéjunʼ eʼsngájma náa xuajin náa nimbayúmíjná rí xú káʼnii Jeobá nagáwiinʼ a̱jkiu̱u̱n kaʼyulú rá. Ndiéjunʼ eʼsngúlúʼ xú káʼnii eʼyoo ikhaa vida ndrígúlú xá. Ga̱jma̱a̱ xú káʼnii rígi̱ nasngájma rí ikhaa nindxu̱u̱ jmbii xá. Índo̱ guʼnigajmaa mámbá, gundxaʼwamíjna̱ xú káʼnii guʼyaridáá Anu̱lú bi̱ xtáa mekhuíí (atraxnuu Efesios 5:1). *

“GÍʼMAA MURAʼWÍÍ XUAJIN RÍ NANDALA”

4, 5. a) Ndiéjunʼ ndiyóoʼ maguma mu bi̱ nixíyáa ndxájuu xáʼniuu mingíjyúuʼ maʼga̱nú náa xuajin náa mambáyuminaʼ, ga̱jma̱a̱ náa numuu rá. b) Ndiéjunʼ eʼsngúlúʼ rígi̱ ga̱jma̱a̱ numuu Jeobá rá.

4 Jeobá ndiʼyoo májánʼ rí xánindxu̱u̱ mingíjyúuʼ rí maguánu náa majun xuajin náa mumbayúmíjná. Nikuʼma marigá ajtsú xuajen náa mámbá níjniúu mañu Jordán. Xúʼko̱ bi̱ naxíyáa ndxájuu ma̱ndoo maʼga̱nú nacha̱ ga̱jma̱a̱ xáʼniuu mingíjyúuʼ (Núm. 35:11-14). Israelitas ndiyóoʼ rí muni májáánʼ kamba̱a̱ rí na̱jkha̱ kagu̱u̱n náa xuajin rúʼko̱ (Deut. 19:3). Ma̱ngaa, judíos naguʼwun mudri̱ga̱ letreros mu maxná ikhoo bi̱ nixíyáa ndxájuu. Numuu dí nirígá xuajen rígi̱, xa̱bu̱ bi̱ nuradíin a̱ngiu̱ún tsegun náa xuajin mirájñuʼ, náa maxkajxi̱i̱ a̱jkiu̱ún mbuyamajkún dios bi̱ ragájkhun.

5 Gundxaʼwamíjna̱ ga̱jma̱a̱ numuu rígi̱: Jeobá nikuʼma rí bi̱ nuradíin a̱ngiu̱ún makhañún, mú bi̱ túni kiejunʼ nigáwiinʼ a̱jkiu̱u̱n kaʼñún ga̱jma̱a̱ niñewu̱u̱n. Mbáa xa̱bu̱ bi̱ ndaʼyoo májánʼ Biblia niʼthí: “Mámbá rí niguma ninindxu̱u̱ kaʼwu ga̱jma̱a̱ tánindxu̱u̱ mingíjyúuʼ. Xúʼko̱ nindxu̱u̱ kambo̱o̱ Dios bi̱ nagáwíínʼ a̱jkiu̱u̱n kaʼyulú”. Jeobá na̱nguá nindxu̱u̱ mbáa juez bi̱ nandoo maxnún castigo xa̱bi̱i̱. Ikhaa, nindxu̱u̱ “bi̱ ra̱ʼkhá tháán egáwinʼ a̱jkiu̱u̱n kaʼyulú” (Efes. 2:4).

6. Xú káʼnii mixtiʼkuii nindxu̱u̱ Dios náa fariseos rá.

6 Jeobá ninindxu̱u̱ mixtiʼkuii ki xóo fariseos bi̱ tagáwiinʼ a̱jkiu̱ún kuñún eʼwíínʼ. Mbá xkri̱da, rí naguʼwún nuni judíos, tséni mba̱a̱ a̱jkiu̱ún kuñún bi̱ nuni gawúunʼ itháan rí ajtsú nuthu. Mu masngájma dí ra̱májánʼ nindxu̱u̱ rúʼko̱, Jesús niʼthí historia ndrígóo mbáa fariseo ga̱jma̱a̱ bi̱ naruma mbújkha̱a̱ bi̱ kuwa rutajkáan. Bi̱ naruma mbújkha̱a̱ na̱ndo̱ʼo̱o̱ Dios rí magaʼwíínʼ a̱jkiu̱u̱n kaʼyoo. Mú fariseo niʼthí: “Natanʼloʼ snumaʼla Dios, numu ri rajaʼñu xo jaʼñu iʼhuin xabo, tsi nuni kuʼhua, tsi rajmbun, tsi ngrigun gajmi guʼhuin xabo, ni rajaʼñu xo jaʼni tsi narruma mbuka guʼhua ñajun guejio”. Fariseos nikumu̱ún rí tséyóoʼ musngajma rí nagáwíínʼ a̱jkiu̱ún kuñún eʼwíínʼ, numuu rí “nduñún eʼwíínʼ rí asndu nda̱a̱ numún” (Luc. 18:9-14).

Á mu ni̱ndxu̱lú xa̱bu̱ guabaaʼ, eʼwíínʼ xáʼniun mingíjyúuʼ mundu̱ʼu̱lú rí muʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱lú kuʼñúún.(Atayáá kutriga̱ 4 asndu 8)

7, 8. a) Índo̱ mbáa naʼni gawúnlú, xú káʼnii gándoo guʼyaridáá Jeobá rá. b) Náa numuu rí gíʼmaa manindxu̱lúʼ xa̱bu̱ guabáanʼ mu muʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱lú kuʼñúún eʼwíínʼ rá.

7 Nimbá miʼtsú xánindxu̱lú xóo fariseos. Itháan májánʼ mbuʼyaridáá Jeobá ga̱jma̱a̱ gusngajmá rí nagáwiinʼ a̱jkiu̱lú kuʼñúún eʼwíínʼ (atraxnuu Colosenses 3:13). * Mbá xóo ma̱ndoo muʼni nindxu̱u̱ rí mbuʼyáá májánʼ rí eʼwíínʼ xáʼniun mingíjyúuʼ rí munda̱ʼa̱ rí muʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱lú kuʼñúún (Luc. 17:3, 4). Guraximíjna̱: “Lá nasngajmá rí naniminaʼ mani mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n ka̱ñu̱u̱n eʼwíínʼ asndu nguáthá má nuthu gakiéʼkhun xáʼ. Lá nandoʼ wéñuʼ mambaxíʼ gajmíi̱nʼ bi̱ nini gawúunʼ ráʼ.”

8 Mu muʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱lú, gíʼmáanʼ manindxu̱lúʼ xa̱bu̱ guabaaʼ. Fariseos táʼnduun guni mba̱a̱ a̱jkiu̱ún kuñún eʼwíínʼ xa̱bu̱ numuu rí nikumu̱ún rí itháan míjínʼ ni̱ndxu̱ún ikhiin. Mú cristianos gíʼmaa mbuʼñún “rí eʼwíínʼ itháan guáʼdáá numún” náa ikháanʼlu ga̱jma̱a̱ rí muʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱lú kuʼñúún eʼwíínʼ ga̱jma̱a̱ xúgíʼ a̱jkiu̱lú (Filip. 2:3). Ma̱ndoo muraximíjna̱: “Lá ndayarídoo Jeobá ga̱jma̱a̱ nasngajmá rí ni̱ndxu̱ʼ xa̱bu̱ guabaaʼ ráʼ.” Á mu xúʼko̱, bi̱ eʼwíínʼ xáʼniun mingíjyúuʼ mundu̱ʼu̱lú rí muʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱lú kuʼñúún ga̱jma̱a̱ ikháanʼ xáʼniulu mingíjyúuʼ muʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱lú kuʼñúún. Gusngajmá rí nandulúʼ magaʼwíínʼ a̱jkiu̱lú kuʼñúún ga̱jma̱a̱ xagawúnlú nacha̱ rí gagumáanʼ (Ecl. 7:8, 9).

GUʼYAMAJKUÍÍ EʼDI GA̱JMA̱A̱ XAGUAʼDÁÁ ‹NIMBÁ AʼKHÁ GA̱JMA̱A̱ NUMUU EʼDI›

9. Xú káʼnii nimbáñun Jeobá israelitas mu makru̱ʼu̱u̱n rí vida nindxu̱u̱ mitsáʼkháan rá.

9 Mbá rí itháan nigiʼdoo numuu náa xuajin náa numbayúmíjná ninindxu̱u̱ rí mañewu̱u̱n israelitas rí xaguaʼdáá aʼkhá ga̱jma̱a̱ numuu eʼdiuu mbáa xa̱bu̱ bi̱ nda̱a̱ rí niʼni (Deut. 19:10). Jeobá nandoo kaʼyoo vida ga̱jma̱a̱ naguiyuʼ kaʼñún “bi̱ nuradíin bi̱ nda̱a̱ rí eni” bi̱ nuni kiejunʼ (Prov. 6:16, 17). Numuu rí Dios nindxu̱u̱ mbáa Dios jmbii ga̱jma̱a̱ santo, ikhaa ndiʼyoo mitsáʼkhúun wéñuʼ rí mbáa xa̱bu̱ maxíyáa ndxájuu, maski ajndu xáʼni kiejunʼ. Gajkhun má rí bi̱ nixíyáa ndxájuu nagáwiinʼ a̱jkiu̱ún kuyáá. Mú maski ajndu xúʼko̱ gíʼmaa maʼthí xkujndu ndrígóo náa inún bi̱ kuya̱ edxu̱u̱. Ga̱jma̱a̱ á mu ikhiin nduyáá rí táʼni kiejunʼ, mbaʼyóoʼ maguanúu náa xuajin náa numbayúmíjná asndu índo̱ gakháñuu bi̱ kayá edxu̱u̱ náa ndxajkun. Rígi̱ nandoo gáʼthúu̱n rí maxtáa ikhí asndu índo̱ gakháñuu. Xúʼko̱ Jeobá nimbáñun israelitas mu makru̱ʼu̱u̱n rí vida nindxu̱u̱ mitsáʼkháan. Mu mbuyamajkuíí bi̱ Naxná vida, ndiyóoʼ muni gaʼduunʼ mbá rí maʼni gawúunʼ eʼwíínʼ xa̱bu̱.

10. Xó má niʼthí Jesús, xú káʼnii nisngajma escribas ga̱jma̱a̱ fariseos rí túyamajkuíí vida ndrígu̱ún eʼwíínʼ rá.

10 Escribas ga̱jma̱a̱ fariseos tseyaridáá Jeobá. Nikujmaa kaʼwu rí na̱nguá ndiyamajkuíí vida ndrígu̱ún eʼwíínʼ. Jesús niʼthí: “Nirígúu llave ndrígóo ku̱ma̱; ikháanʼ tata̱ʼa̱la ga̱jma̱a̱ nirikhún bi̱ natu̱ʼu̱u̱n” (Luc. 11:52). Ikhiin ndiyóoʼ mumbañún xa̱bu̱ mu makru̱ʼu̱u̱n Ajngá rawunʼ mu makuwá kámuu mbiʼi. Mú túni, rúʼko̱, rí phú nini, túniñuunʼ rí magún ki̱dxu̱ʼ Jesús, “bi̱ Na̱jkha̱ Kaguáanʼ mu makuwáanʼ” (Hech. 3:15). Xúgi̱ kaʼnii eni rí ikhiin maguma gámbíin kámuu mbiʼi. Xa̱bu̱ ede̱ bi̱ nundxa̱ʼwa̱míjna̱ i̱ndó ga̱jma̱a̱ numún ikhiin ga̱jma̱a̱ nuni mbaʼumíjna̱ ga̱jma̱a̱ tsixmiéjunʼ eʼni vida ga̱jma̱a̱ xóo kuwa a̱ngiu̱ún. ¡Phú ra̱míjínʼ ga̱jma̱a̱ tsígawiinʼ a̱jkiu̱ún!

11. a) Xú káʼnii nisngájma Pablo rí ndiʼyoo vida xó má eʼyoo Jeobá rá. b) Ndiéjunʼ gambáyulú mbuʼyáá ikháá má xóo ndiʼyoo Pablo índo̱ guʼtáraʼa rá.

11 Á mu nandulúʼ manindxu̱lúʼ xóo Jeobá raʼkháa náa xa̱bu̱ bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ náa ndxajkun, gíʼmaa mbuʼyamajkuíí ga̱jma̱a̱ mangajulú vida numuu rí nindxu̱u̱ mbá regalo. Rúʼko̱ rí niʼni apóstol Pablo, bi̱ niʼtáruʼun mbaʼin xa̱bu̱ asndu xó má niʼngu̱u̱n. Ikha jngó niʼthí: “Na̱nguá gúʼdoo aʼkhá ga̱jma̱a̱ numuu eʼdiún xúgínʼ xa̱bu̱” (atraxnuu Hechos 20:26, 27). Ikhaa táʼtaruʼun xa̱bu̱ mu xákumu̱u̱ rí gíʼdoo aʼkhúun o numuu rí Jeobá nikuʼmaa maʼni. Niʼni numuu rí gajkhun nindoo kaʼñún xa̱bu̱ ga̱jma̱a̱ ndaʼyamajkuu vida ndrígu̱ún (1 Cor. 9:19-23). Ikháanʼ mangáanʼ gíʼmaa muʼnimíjna̱ mbuʼyáá vida xóo eʼyoo Jeobá, bi̱ “nandoo rí xúgínʼ maguanu mata̱nga̱a̱ a̱jkiu̱ún” (2 Ped. 3:9). Lá mangáán nandaʼ rígi̱ ráʼ. Á mu nuʼgíʼ nusngajmá rí nagáwíínʼ a̱jkiu̱lú, muʼtáraʼa itháan gagi.

12. Náa numuu rí nduyáá rí gíʼdoo wéñuʼ numuu rí xóo muñeumíjna̱ xa̱bi̱i̱ Dios rá.

12 Imbo̱o̱ rí xóo musngajmá rí nduʼyáá vida xó má eʼyoo Jeobá rí muʼgíʼ muʼnimbánii xtángoo dí rígá ga̱jma̱a̱ numuu rí xú káʼnii muñeumíjna̱lú. Gíʼmaa mu̱ʼgua̱ kuʼyúlú májánʼ carro ga̱jma̱a̱ muñajunʼ tsumáá wéñuʼ xúgíʼ mbiʼi, ma̱ngaa índo̱ kuwáanʼ ruʼni̱i̱ májánʼ guʼwá ga̱jma̱a̱ índo̱ na̱jkua̱ náa reunión ga̱jma̱a̱ náa asamblea. Rí muñeumíjna̱ ga̱jma̱a̱ rí xáʼniulú nandii itháan gíʼdoo numuu ki xóo rí maguaʼdáá wéñuʼ, mbújkha̱a̱ ga̱jma̱a̱ tiempo. Dios ndrígúlú naʼni má xúʼko̱ rí májánʼ ga̱jma̱a̱ rí kaʼyoo, ga̱jma̱a̱ mangáanʼ nandulúʼ manindxu̱lúʼ xóo ikhaa. Bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ ikhiin ginii gíʼmaa makuwa xawii rí xóo muñeumíjna̱ ga̱jma̱a̱ bi̱ kuwa náa guʼwún (Prov. 22:3). Ikha jngó á mu mbáa bi̱ kayá edxu̱u̱ naʼni marmáʼáan a̱jkiu̱lú, gíʼmaa muʼnimbulúʼ rí gáʼthulúʼ (Gál. 6:1). Á mu nduʼyáá vida xó má eʼyoo Jeobá xaguaʼdáá aʼkhá “ga̱jma̱a̱ numuu eʼdi rí nigadíí”.

“MAʼNIMBÁNUU [...] XÓ MÁ NIRÍGÁ”

13, 14. Ndiéjunʼ ndiyóoʼ muni bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ mu mangiin musngajma rí Jeobá nindxu̱u̱ jmbii rá.

13 Jeobá niʼtáñajúúnʼ xa̱bu̱ bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ náa Israel rí mbuyaridáá xtángoo rí nindxu̱u̱ jmbu. Rí gíʼmaa muni ginii, musngajma rí kaʼnii niguma. Nda̱wa̱á mbuyáá á mu magaʼwíínʼ a̱jkiu̱ún kuyáá bi̱ nixíyáa ndxájuu, gíʼmaa mbuyáá májánʼ náa numuu rí niʼni, rí xóo xa̱bu̱ nindxu̱u̱ ga̱jma̱a̱ rí niʼni nákha ginii. Mu musngajma rí Jeobá nindxu̱u̱ jmbii, gíʼmaa mbuyáá á mu niʼni rígi̱ numuu rí nawiyuʼ kaʼyoo ndxájuu o numuu rí nindoo maʼniuu dí raʼkhí (atraxnuu Números 35:20-24). * Mú i̱ndó ndayóoʼ majmiuu bi̱ ndiyáá káʼnii nirígá, ndayóoʼ maʼni a̱jmi̱i̱n mu ma̱ndoo musngajma rí nixiyáa kiejunʼ xa̱bu̱ (Núm. 35:30).

14 Xó má eʼyáá, nda̱wa̱á rí ndiyáá káʼnii nirígá, bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ gíʼmaa mundxa̱ʼwa̱a̱ edxu̱ún ga̱jma̱a̱ numuu xa̱bu̱, raʼkháa i̱ndó rí niʼni. Ndiyóoʼ mbuyáá májánʼ rí káʼnii rígá itháan ñuʼún. Ndiyóoʼ rí Jeobá maxnún xi̱ʼ kaʼwu ndrígóo mu musngajma mangiin xóo eʼyoo ikhaa, rí nagáwiinʼ a̱jkiu̱u̱n ga̱jma̱a̱ rí nindxu̱u̱ jmbii (Éx. 34:6, 7).

15. Xú káʼnii ndiʼñún Jesús xa̱bu̱ aʼkhá, ga̱jma̱a̱ xóo ndiʼñún fariseos xá.

15 Bi̱ fariseos i̱ndó nduyáá aʼkhúun ndrígóo mbáa xa̱bu̱ ga̱jma̱a̱ raʼkháa dí gíwanʼ náa awúu̱n a̱jkiu̱u̱n, xóo muʼthá, rí xóo phú xa̱bu̱ nindxu̱u̱. Guʼyáá dí nirígá índo̱ Jesús ni̱jkha̱ mbá ndxa̱a̱ náa goʼwóo Mateo. Fariseos niraxu̱u̱n xa̱bi̱i̱ Jesús: “Narijngo ikueʼtso Maestriaʼla gajmi xabo tsi nurruma mbuka guʼhua ñajun gajma xabo tsi nuni aʼkan-roʼ.” Ikhaa niriʼña̱a̱: “Xabo tsi tsijañu tsimbujmu numu xabo tsi naʼne tana, indo xabo tsi najañu nambujmu numu xabo tsi naʼne tana. Aʼguaʼla-ra, gamañaʼla na ri iʼtan rigueʼ: Ri mañahuin akuin xabo-juyamijna iyoʼ-jun, raʼka ri nuturoʼo agun xuku; numu ri taʼkaloʼ gaʼñiʼ xabo tsi jmbun, indo xabo tsi nuni aʼkan niʼkaloʼ gaʼñiʼ, numu ri matanguin naʼ inu Dios” (Mat. 9:9-13). Lá Jesús xtáa rambáñun xa̱bu̱ aʼkhá rá. Na̱nguá. Ikhaa nindoo rí mata̱nga̱a̱ a̱jkiu̱ún. Rígi̱, nigiʼdoo wéñuʼ numuu náa ajngáa rí niʼtáraʼa (Mat. 4:17). Mú Jesús ndiʼyoo itháan ñuʼún ma̱ngaa ndiʼyoo rí tikhun “xabo tsi nurruma mbuka gajma xabo tsi nuni aʼkan” nindúún muriʼkhumijná. Raʼkháa i̱ndó nigún guphiʼtsu náa goʼwóo Mateo. Mbaʼin dí ikhiin ni̱ndxu̱ún xa̱bi̱i̱ Jesús (Mar. 2:15). Mú migíná niʼni, rí mbaʼin fariseos na̱nguá ndiñún eʼwíínʼ xó má Jesús ndiʼñún. Ndiñún xóo xa̱bu̱ aʼkhá ga̱jma̱a̱ xóo mbáa bi̱ nánguá maʼni rí májánʼ. Xa̱bu̱ ede̱ buʼko̱ ni̱ndxu̱ún mixtiʼkun wéñuʼ ki xóo Dios bi̱ nindxu̱u̱ jmbii ga̱jma̱a̱ bi̱ nagáwíínʼ a̱jkiu̱u̱n kaʼyulú bi̱ nuthi rí nduyamajkuíí.

16. Ndiéjunʼ gíʼmaa mbuyáá comité judicial rá.

16 Rí mbiʼi xúgi̱, bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ gíʼmaa mbuyaridáá Jeobá bi̱ “nandoo kaʼyoo rí jmbu” (Sal. 37:28). Mú ginii gíʼmaa “ma̱ta̱ya̱a̱ káxi̱”, xóo muʼthá, mbuyáá májánʼ á mu nirígá mbá aʼkhá. Á mu xúʼko̱, gíʼmaa munimbaníí xkujndu xó má ikha rí na̱ʼkha̱ náa Biblia (Deut. 13:12-14). Bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ bi̱ ni̱ndxu̱ún comités judiciales * ndayóoʼ mbuyáá tsumáá á mu mbáa cristiano bi̱ nikudaminaʼ aʼkhá nagáwiinʼ a̱jkiu̱u̱n rí niʼni o na̱nguá. Nguáná rígi̱ nindxu̱u̱ mingíjyúuʼ. Gíʼmaa mbuyáá xú káʼnii xa̱bu̱ nindxu̱u̱, ndiéjunʼ endxa̱ʼwáminaʼ ga̱jma̱a̱ numuu rí niʼni ga̱jma̱a̱ ndiéjunʼ dí rígá náa a̱jkiu̱ún (Rev. 3:3). Mu magaʼwíínʼ a̱jkiu̱u̱n kuyáá, bi̱ nakudaminaʼ aʼkhá gíʼmaa mata̱nga̱a̱ a̱jkiu̱u̱n. *

17, 18. Xú káʼnii gándoo bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ mbuyáá á mu gajkhun nitanga̱a̱ a̱jkiu̱u̱n mbáa rá. (Atayáá timbá xtiʼkhu.)

17 Jeobá ga̱jma̱a̱ Jesús ma̱ndoo mbuyáá rí gíwanʼ náa a̱jkiu̱lú, mú bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ na̱nguá. Ikha jngó, xú káʼnii gándoo gúyáá á mu gajkhun nagáwíínʼ a̱jkiu̱u̱n mbáa rá. Timbá, gíʼmaa munda̱ʼa̱a̱ Dios ku̱ma̱ ga̱jma̱a̱ rí majmañún muraʼwíí rí muni (1 Rey. 3:9). Raga̱jma̱, gíʼmaa majmúún Biblia ga̱jma̱a̱ i̱yi̱i̱ʼ rí nagájnuu náa Biblia ndrígóo ñumbá tsi jmbi mu ma̱ndoo mbuyáá “tsingíná dí narígá náa numbaaʼ” ga̱jma̱a̱ “gíná numuu rí nuni rí májánʼ”, xóo muʼthá, rí gajkhun mata̱nga̱a̱ a̱jkiu̱u̱n (2 Cor. 7:10, 11). Gíʼmaa mbuyáá rí xóo naʼthí náa Escrituras rí xóo nakumu̱u̱, xóo eʼni ga̱jma̱a̱ xóo nindxu̱u̱ bi̱ natanga̱a̱ a̱jkiu̱u̱n ga̱jma̱a̱ bi̱ na̱nguá.

18 Rí maʼni ajtsú, gíʼmaa mundxaʼwamíjna̱ ga̱jma̱a̱ numuu xa̱bu̱ ga̱jma̱a̱ rí niʼni nákha ginii, náa numuu niʼni ga̱jma̱a̱ rí tséʼngo̱o̱ gáʼni. Náa Biblia niʼtáriyaʼ rígi̱ ga̱jma̱a̱ numuu Jesús, bi̱ kayá edxu̱u̱ náa congregación cristiana: “Ga̱jma̱a̱ ikhaa xáʼta numa i̱ndó rí ndaʼyoo mbájnii mbáa xa̱bu̱, asndu xaxprígúu nimbáa xa̱bu̱ índo̱ rí naʼdxun kaníí ga̱jma̱a̱ numuu. Ga̱jma̱a̱ índo̱ gánda̱ʼa̱a̱ cuenta náa xa̱bu̱ gíníin ikhaa maʼni ga̱jma̱a̱ májánʼ, ga̱jma̱a̱ ikhaa gíʼmaa maxprígun ga̱jma̱a̱ májánʼ xa̱bu̱ manso bi̱ kuwa náa tsu̱du̱u̱ ku̱ba̱ʼ” (Is. 11:3, 4). Jesús nigíinʼ bi̱ mbu̱ya̱ edxu̱u̱ ga̱jma̱a̱ bi̱ muñewa̱a̱n congregación ga̱jma̱a̱ mambáñun munimbánii xkujndu xó má eʼni ikhaa (Mat. 18:18-20). Nuxnáa núma̱aʼ wéñuʼ rí kuaʼdiin bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ bi̱ nugíʼ nduyaridáá Jesús. Nduʼyamajkuíí wéñuʼ tsiakii rí nuʼni mu musngajma rí nagáwiinʼ a̱jkiu̱ún ga̱jma̱a̱ rí jmbu náa congregación ndrígúlú.

19. Xú káʼnii nindxu̱u̱ ikha ndrígóo xuajin náa numbayúmíjná rí ikháánʼ natatsaʼwáminaʼ matanimbaníí rá.

19 Náa Xtángoo ndrígóo Moisés na̱ʼkha̱ “rí kagujtuminaʼ náa ku̱ma̱ ga̱jma̱a̱ rí gajkhun” ga̱jma̱a̱ numuu Jeobá ga̱jma̱a̱ ikha rí jmbu (Rom. 2:20). Mbá xkri̱da, xuajin náa numbayúmíjná naʼsngúún bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ munimbaníí ga̱jma̱a̱ “jmbu”. Ma̱ngaa naʼsngúlú rí xúgiáanʼ gíʼmaa musngajmá ‹ngajua rí jmbu kaníkháanʼ ga̱jma̱a̱ magaʼwíínʼ a̱jkiu̱lú kuyamíjna̱› (Zac. 7:9). Maski ajndu nánguá kuwáanʼ náa majñu̱ʼ Xtángoo, rí jmbu ga̱jma̱a̱ rí nagáwiinʼ a̱jkiu̱u̱n Jeobá xóó gíʼdoo wéñuʼ numuu náa ikhaa, numuu rí tsiriʼkuminaʼ. ¡Ra̱ʼkhá tháán májánʼ nindxu̱u̱ rí muʼni ñajunʼ Dios! Ikha jngó guʼyaridáá xóo xa̱bu̱ nindxu̱u̱ ga̱jma̱a̱ gumbayúmíjná náa ikhaa.

^ párr. 3 Efesios 5:1: “Ikha jngó, guyaridáá Dios, xóo e̱ji̱i̱n bi̱ nandoo kaʼyala”.

^ párr. 7 Colosenses 3:13: “Gaʼngo̱o̱ a̱jkia̱la kuyamíjna̱ ga̱jma̱a̱ guni mba̱a̱ a̱jkia̱la kuyamíjna̱ má xúʼko̱ á mu mbáa naxiéʼkhá ga̱jma̱a̱ numuu imba̱a̱. Xó má Jeobá niʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyalá má xúʼko̱, xúʼko̱ má gúni mangáanʼ”.

^ párr. 13 Números 35:20-24: “Ga̱jma̱a̱ numuu rí nawiyuuʼ kaʼyoo nirmajngua̱nʼ o nixnúu ga̱jma̱a̱ mbá rí ma̱ndoo maxíyáa, o numuu rí nakiʼnáa kaʼyoo nixnúu ga̱jma̱a̱ ñawúunʼ mu maxíyáa, ikha jngó bi̱ nixíyáa ndxájuu mbaʼyóoʼ makhañúu. Numuu rí nindxu̱u̱ mbáa bi̱ nagudíin a̱ngui̱i̱n. Bi̱ maʼni numa̱a̱ eʼdi gíʼmaa maxíyáa bi̱ nixíyáa ndxájuu índo̱ gaxkamaa. “‹Mú á mu táʼni kiejunʼ rí nirmajnguanʼ o nidaʼ mbá rí maʼni gawúunʼ mu táʼni numuu rí mixkawiʼ a̱jkiu̱u̱n, ga̱jma̱a̱ á mu ikhaa táʼyoo ga̱jma̱a̱ niʼni majpátrígú mbá itsí náa ikhaa ga̱jma̱a̱ ikhaa na̱nguá ekiʼnáa kaʼyoo ga̱jma̱a̱ tséyááʼ maʼniuu mbá dí ra̱májánʼ, ga̱jma̱a̱ xa̱bu̱ nikháñuu, ikhú asamblea maʼnimbánuu numuu bi̱ nixnúu ndxájuu ga̱jma̱a̱ bi̱ maʼni numa̱a̱ eʼdi, xó má nirígá”.

^ párr. 16 Comité judicial gíʼmaa mani̱ndxu̱ún ajtsíin a̱ngiu̱lú bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ mu mumbayíí mbáa cristiano bi̱ nikudaminaʼ aʼkhá mba̱a̱. Mumbayíí mu mambaxúu májánʼ ga̱jma̱a̱ Jeobá. Ikhiin nduyaridáá rí xóo jmbii Jeobá, índo̱ nduyáá náa numuu niʼni ga̱jma̱a̱ xú káʼnii xa̱bu̱ nindxu̱u̱, raʼkháa i̱ndó rí niʼni.

^ párr. 16 Atayáá náa sección “Graxe̱ rí nuni bi̱ nuraxnuu” náa La Atalaya 15 ñajunʼ gu̱nʼ septiembre tsiguʼ 2006, ináa 30.