Atambaʼtaa mu matraxnuu

Ayuʼ náa naʼthí rí xú káʼnii nindxu̱u̱ ináa

ARTÍCULO RÍ MUʼNIGAJMAA 38

“Aguwaʼ náa ikhúúnʼ, [...] ga̱jma̱a̱ ikhúúnʼ mani rí muda̱a̱xala”

“Aguwaʼ náa ikhúúnʼ, [...] ga̱jma̱a̱ ikhúúnʼ mani rí muda̱a̱xala”

“Aguwaʼ náa ikhúúnʼ, xúgiáanʼ bi̱ nuñajunʼ wéñuʼ ga̱jma̱a̱ bi̱ kuda eʼda, ga̱jma̱a̱ ikhúúnʼ mani rí muda̱a̱xala.” (MAT. 11:28).

AJMÚÚ 17 “Nandoʼ”

RÍ MUʼNIGAJMAA *

1. Xó má naʼthí náa Mateo 11:28-30, ndiéjunʼ rí nikudaminaʼ maʼni Jesús rá.

MITSAANʼ rí nikudaminaʼ maʼni Jesús náa mbaʼin xa̱bu̱ bi̱ kúwá rudxawíín, niʼthí: “Aguwaʼ náa ikhúúnʼ, [...] ga̱jma̱a̱ ikhúúnʼ mani rí muda̱a̱xala” (atraxnuu Mateo 11:28-30). * Tánindxu̱u̱ ndíí rí nikudaminaʼ. Gundxaʼwamíjna̱ náa mbá xkri̱da, rí niʼni ga̱jma̱a̱ numuu mbáa a̱ʼgu̱ bi̱ gíʼdoo mbá nandii mbiiʼ wéñuʼ.

2. Xú káʼnii Jesús nimbáyúu mbáa a̱ʼgu̱ bi̱ nindoo kháñuu rá.

2 A̱ʼgu̱ ndiyóoʼ mixtambáyii mbá nacha̱. Ni̱jkha̱ náa mbaʼin médico, nda̱wa̱á rí gu̱wa̱ʼ ijma̱ tsiguʼ rí nixtáa ramínuuʼ. Náa xtángoo naʼthí rí nindxu̱u̱ mitsagaa (Lev. 15:25). Mú ni̱jkha̱nú niʼdxaun rí Jesús naʼni thanún bi̱ nandoo kañún, ikha jngó nigájnuu ni̱jkha̱ gáyáaʼ. Índo̱ nixkamaa ikhú nigujtuun rawuunʼ xtíñuu ga̱jma̱a̱ núkhu má niʼni̱i̱ a̱jkiu̱u̱n. Jesús raʼkháa i̱ndó niʼni thanuu ma̱ngaa niʼni rí mbuyamajkuíí. Ni̱jkha̱ kanuu náa ikhaa, niʼthúu̱n ga̱jma̱a̱ gamajkhu, ‹a̱ʼdióʼ›. Ra̱ʼkhá tháán nidxuu índo̱ niʼni̱i̱ a̱jkiu̱u̱n (Luc. 8:43-48).

3. Xú káʼnii graxe̱ gúriʼña̱a̱ náa artículo rígi̱ rá.

3 Xó má a̱ʼgu̱ bugi̱, ikhaa nigájnuu ni̱jkha̱ gáyáaʼ Jesús. Xúʼko̱ má gíʼmaa muʼnilú mangáanʼ. Ndayóoʼ rí muʼni mbá tsiakii dí mu̱ʼgua̱ kanuu náa Jesús. Rí mbiʼi xúgi̱ ikhaa nánguá eʼni thanún xa̱bu̱ bi̱ nduyáaʼ. Mú naʼthúlú má xúʼko̱ ajngáa rígi̱: “Aguwaʼ náa ikhúúnʼ, [...] ga̱jma̱a̱ ikhúúnʼ mani rí muda̱a̱xala”. Náa artículo rígi̱, muriʼña̱a̱ witsu graxe̱: Xú káʼnii gúʼgua̱ kanuu náa Jesús rá. Ndiéjunʼ eyoo gáʼthúu̱n rí muʼda̱ yoko ndrígóo xá. Ndiéjunʼ ejmañulú ga̱jma̱a̱ numuu Jesús rá. Náá numuu rí naʼni̱i̱ a̱jkiu̱lú rí muʼni ñajunʼ rí ikhaa nixnulú xá. Ga̱jma̱a̱ xú káʼnii gándoo gákuwáanʼ májánʼ rí muʼda̱ yoko ndrígóo xá.

“AGUWAʼ NÁA IKHÚÚNʼ”

4, 5. Xú káʼnii gándoo mu̱ʼgua̱ kanuu náa Jesús rá.

4 Mbá rí xóo ma̱ndoo mu̱ʼgua̱ kanuu náa Jesús nindxu̱u̱ rí majmañulúʼ ga̱jma̱a̱ numuu rí niʼthí ga̱jma̱a̱ rí niʼni (Luc. 1:1-4). Ikha jngó ndayóoʼ rí ikháanʼ muʼnigajmaa xóo nixtáa. Nimbáa xándoo maʼni ga̱jma̱á numulú. Ma̱ngaa na̱jkua̱ kanuu náa Jesús índo̱ nuʼgími̱jna̱ manindxu̱lúʼ xa̱bi̱i̱ ga̱jma̱a̱ majngúlú iyááʼ.

5 Imbo̱o̱ xóo ma̱ndoo mu̱ʼgua̱ kanuu náa Jesús nindxu̱u̱ rí muʼthúún bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ mumbayulúʼ índo̱ ndayúlú. Ikhiin ni̱ndxu̱ún mbá rí nimínáanʼlu Jesús mu muñewunlú (Juan 21:16; Efes. 4:7, 8, 11; 1 Ped. 5:1-3). Mú xúguaʼthi̱i̱n rí ikhiin mbuyáá rí nundxaʼwamíjná ga̱jma̱a̱ rí ndayúlú, ikháanʼlu gíʼmáanʼ mu̱ʼgua̱ gúʼthún mumbayúlú. Guʼyáá rí niʼthí mbáa ndxájulú bi̱ mbiʼyuu Julian: “Ndiyóoʼ maniʼñuuʼ Betel ga̱jma̱a̱ numuu rí naʼniuʼ nandii, mbáa bi̱ nambájxuʼ ga̱jmu̱ʼ niʼthunʼ mathu̱u̱n bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ magún gúyooʼ, mú ikhúúnʼ nindxa̱ʼwa̱mínáʼ rí tséyóoʼ má, mú ni̱thu̱u̱n magún, ni̱jkha̱nú ninindxu̱u̱ xóo mbá rí itháán májánʼ rí nigruígú náa xúgíʼ mbiʼi rí nixtáá”. Bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ xó má bi̱ nigún gúyáá Julian, ma̱ndoo mumbayúlú mu muniʼnuuʼ “ku̱ma̱ ndrígóo Cristo”, xóo muʼthá, makru̱ʼu̱lú ga̱jma̱a̱ mbuʼyaridáá xóo nindxa̱ʼwáminaʼ ga̱jma̱a̱ xóo ninindxu̱u̱ (1 Cor. 2:16; 1 Ped. 2:21). Rúʼko̱ gánindxu̱u̱ mbá rí májánʼ wéñuʼ rí ikhiin ma̱ndoo muxnulú.

“GUDALÁ YOKO NDRÍGÓʼ”

6. Ndiéjunʼ nindoo gáʼthi Jesús índo̱ niʼthí: “Gudalá yoko ndrígóʼ” rá.

6 Índo̱ Jesús niʼthúlú rí muʼda̱ yoko ndrígóo, mbáa nindoo gáʼthi rí ndayóoʼ muʼni rí niʼthí ikhaa. Mbáa ma̱ngaa nindoo gáʼthi rí muʼda̱ gajmiúlú yoko ndrígóo ga̱jma̱a̱ rí mbá kambáxulú gúñajunʼ náa Jeobá. Tséʼniuu asndu xkáʼníí má, mú, gíʼmaa rí muñajuunʼ.

7. Xó má naʼthí náa Mateo 28:18-20, xkáʼnii ñajunʼ nikhánulú mu̱ʼni̱ ga̱jma̱a̱ ndiéjunʼ rí ma̱ndoo makuwáanʼlu gajkhun rá.

7 Ikháanʼ nuʼnimbulúʼ índo̱ nuxnaxími̱jna̱ náa Jeobá ga̱jma̱a̱ najngúlú iyááʼ. Jesús naʼthúún xúgíinʼ xa̱bu̱. Ikhaa xárikhoo nimbáa bi̱ nandoo maʼni ñajuunʼ Dios ga̱jma̱a̱ xúgíʼ a̱jkiu̱u̱n (Juan 6:37, 38). Xúgíinʼ xa̱bi̱i̱ Cristo guáʼdáá mbá ñajunʼ mitsaanʼ rí munimbánii rí Jeobá nirajkuáa ñawúunʼ A̱ʼdióo. Ikha jngó ma̱ndoo makuwáanʼ gajkhun rí Jesús mambayúlú náa ñajunʼ rígi̱ (atraxnuu Mateo 28:18-20). *

“GAJMAÑALA RÍ NANI IKHÚÚN”

Gu̱ʼni̱ rí maʼni̱i̱ a̱jkiu̱ún eʼwíínʼ xó má niʼni Jesús. (Atayáá kutriga̱ 8 asndu 11). *

8, 9. a) Náá numuu rí niniguunʼ magún kanuu náa Jesús xa̱bu̱ guabiinʼ rá. b) Xkáʼnii graxe̱ rí gíʼmáánʼ muʼnilú rá.

8 Xa̱bu̱ guabiinʼ nanigu̱nʼ magún kanuu náa Jesús (Mat. 19:13, 14; Luc. 7:37, 38). Náá numuu rá. Numuu rí ikhaa mixtiʼkuii kayuuʼ ki xóo fariseos. Numuu rí fariseos na̱nguá esngajma rí nandún kuñún xa̱bu̱ ga̱jma̱a̱ nuni mbaʼumíjna̱ (Mat. 12:9, 12-14). Mú Jesús nisngájma rí nindoo kaʼñún xa̱bu̱ ma̱ngaa ninindxu̱u̱ mbáa xa̱bu̱ guabaaʼ. Fariseos i̱ndó nindúún maguaʼdáá wéñuʼ ga̱jma̱a̱ rí mbiʼyamajkhúún ga̱jma̱a̱ numuu ñajunʼ rí kuáʼdáá, mú Jesús niʼsngúún xa̱bi̱i̱ rí xániguunʼ maguaʼdáá ga̱jma̱a̱ rí gíʼmaa mani̱ndxu̱ún xa̱bu̱ guabiinʼ mu mumbañún eʼwíínʼ (Mat. 23:2, 6-11). Fariseos nunimiñún xa̱bu̱ ga̱jma̱a̱ xóo etañajuunʼ (Juan 9:13, 22). Mú Jesús ninindxu̱u̱ mixtiʼkuii wéñuʼ, ikhaa niʼni maʼni̱i̱ a̱jkiu̱ún ga̱jma̱a̱ nisngájmúún rí nindoo kaʼñún ma̱ngaa niʼthún ajngáa gua̱ba̱ʼ.

9 Lá nijmañulú ikha ndrígóo Jesús ráʼ. Guraximíjna̱: “Lá najmaʼniúnʼ xóo mbáa xa̱bu̱ bi̱ tsekiʼnáa ga̱jma̱a̱ ni̱ndxu̱ʼ xa̱bu̱ guabaaʼ ráʼ. Lá naxtáá xawii mu mani mbá ñajunʼ dí ragíʼdoo wéñuʼ numuu mu mambáñun eʼwíínʼ ráʼ. Lá naniu̱u̱n rí májánʼ eʼwíínʼ xa̱bu̱ ráʼ.”

10. Dí niʼni Jesús náa niñejunʼ ga̱jma̱a̱ numún xa̱bi̱i̱ rá.

10 Jesús niʼni rí xa̱bi̱i̱ maʼndún kuyamijná ga̱jma̱a̱ nixtáa gagi índo̱ niʼniratiin (Luc. 10:1, 19-21). Niniñaminaʼ rí munii graxe̱ ga̱jma̱a̱ nixmiéjuunʼ mbaʼyoo xóo eku̱mu̱ún (Mat. 16:13-16). Planta rí najuiʼdu̱u̱ náa invernadero naʼni riʼyu̱u̱ ga̱jma̱a̱ naxnáa xndú. Xúʼko̱ má kayuuʼ rí niʼni Jesús gajmíi̱n xa̱bi̱i̱ ma̱ngaa, ikhiin nijmañún ikha rí niʼsngúún ga̱jma̱a̱ nini mbá májánʼ ñajunʼ.

Ganindxu̱lú májáanʼ xa̱bu̱ ga̱jma̱a̱ gambaxú gajmiúlú eʼwíínʼ

Guʼtáraʼa ga̱jma̱a̱ gagi

Ganindxu̱lú xa̱bu̱ guabaaʼ ga̱jma̱a̱ bi̱ nañajuunʼ *

11. Dí gáʼyóoʼ muraximíjna̱lú rá.

11 Á mu kajkuáa mbá ñajunʼ náa ñawúnlú, guraximíjna̱: “Xú káʼnii eni rí marigá náa nañejunʼ o náa goʼwóʼ rá. Lá nani rí marigá rí tsímáá ráʼ. Lá naniguʼ muniuʼ graxe̱ eʼwíínʼ ráʼ. Ga̱jma̱a̱ lá naxmiéjunʼ mba̱yo̱o̱ xóo eku̱mu̱ún xáʼ”. Xánindxu̱lú xó má fariseos, rí naxkájkiu̱ún eni bi̱ nuniu̱u̱n graxe̱ ga̱jma̱a̱ tsíñún gúñún bi̱ nuthi mixtiʼkhu xóo nuthi ikhiin (Mar. 3:1-6; Juan 9:29-34).

“MUXKAMAA RÍ MAʼNI̱I̱ A̱JKIA̱LA”

12-14. Náa numuu rí nakuwáanʼ májánʼ índo̱ nu̱ʼni̱ ñajunʼ rí Jesús nixnulú rá.

12 Náá numuu rí nuxkamaa rí maʼni̱i̱ a̱jkiu̱lúʼ ga̱jma̱a̱ nakuwáán’ májánʼ índo̱ nuʼnimbánii ñajunʼ rí Jesús nixnulú rá. Guʼyáá tikhuu numuu.

13 Guáʼdiin bi̱ itháán najmañún bi̱ nuyeguun edxu̱u̱. Maski ajndu Jeobá nindxu̱u̱ bi̱ itháán mba̱a̱ bi̱ naʼtáñajuunʼ, tséʼniún dí ra̱májánʼ eʼwíínʼ. Ikhaa ndaʼyamajkuu wéñuʼ ñajunʼ rí nuʼnilú (Heb. 6:10). Ga̱jma̱a̱ naxnúlú tsiakii rí ndayúlú mu muʼnimbánii ñajunʼ rí kuáʼdáá (2 Cor. 4:7; Gál. 6:5). Jesucristo bi̱ naʼtáñajunlú, ikhaa nigíʼ mbá májánʼ xkri̱da xú káʼnii gíʼmáanʼ muʼniu̱u̱n eʼwíínʼ (Juan 13:15). Ga̱jma̱a̱ bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ nunimíjna̱ mbuyaridáá Jesús, “bi̱ nindxu̱u̱ Báxtúu” (Heb. 13:20; 1 Ped. 5:2). Nunimíjna̱ muxnulú tsiakii nindxúu̱n míjíinʼ xa̱bu̱, tsémiñún, nusngúlú ga̱jma̱a̱ nuñewu̱nlú.

14 Kuwáanʼ gajmiúlú xa̱bu̱ bi̱ nuñajunʼ májánʼ. Nimbáa ndawa̱a̱ náa numbaaʼ rígi̱ bi̱ maxtáa gagi ga̱jma̱a̱ rí naʼngo̱o̱ naʼni xóo kuwáánʼ bi̱ nindxulú xa̱bi̱i̱ Dios, asndu má tsémbájxu̱u̱n májánʼ xóo ikháanʼ. Gundxaʼwamíjna̱lu rí nuñajuunʼ gajmiúlú xa̱bu̱ bi̱ nuni rí májánʼ ga̱jma̱a̱ nuni rí nandoo Dios, ga̱jma̱a̱ tséndxaʼwamíjna̱ rí kuáʼdáá itháan numuu ikhiin ki xóo eʼwíínʼ. Rígá mbaʼa dí najmañún nuni, mú tseni mbaʼumíjna̱ ga̱jma̱a̱ nduñún eʼwíínʼ rí kuáʼdáá itháán numún ki xóo ikhiin. Raʼkháa i̱ndó nduyulú rí nindxulú bi̱ nuñajuunʼ gajmiún, nduyulú rí ni̱ndxu̱lú bi̱ nambájxu̱u̱n gajmiún. Ga̱jma̱a̱ nandún kuyulú wéñuʼ rí asndu nandún muni gínámijná ga̱jma̱á numulú.

15. Dí gáʼyóoʼ makumulú ga̱jma̱a̱ numuu ñajunʼ rí nuʼnilú rá.

15 Nu̱ʼni̱ ñajunʼ rí itháan májánʼ. Nuʼsngúún xa̱bu̱ rí gajkhun ga̱jma̱a̱ numuu Jeobá ma̱ngaa nuʼthá xúgíʼ enii nduwaʼ dí naʼni Gixa̱a̱ (Juan 8:44). Rí ikhaa naʼniún xa̱bu̱ dí ra̱májánʼ. Mbá xkri̱da, ikhaa nandoo rí mundxaʼwamíjna̱ rí Jeobá tséʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyoo aʼkhá ndrígúlú ga̱jma̱a̱ dí ragíʼmaa maʼndoo kaʼyulú. Rígi̱ nindxu̱u̱ mbá minduwaʼ rí mixkawiʼ wéñuʼ ga̱jma̱a̱ rígi̱ naʼni rí majmáa a̱jkiu̱lú. Índo̱ na̱jkua̱ kanuu náa Cristo naʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyulú. Ga̱jma̱a̱ gajkhun rí Jeobá nandoo kaʼyulú wéñuʼ (Rom. 8:32, 38, 39). ¡Ra̱ʼkhá tháán kuwáánʼ gagi índo̱ nuʼsngúún eʼwíínʼ rí makumu̱ún kuyáá Jeobá ga̱jma̱a̱ mbuyáá rí ikhaa gajkhun mambáñun!

GAKUWÁANʼ MÁ XÚʼKO̱ GAGI NÁA YOKO NDRÍGÓO JESÚS

16. Náá numuu rí mixtiʼkhu nindxu̱u̱ rí Jesús naʼthúlú muʼda̱ ki xóo náa eʼwáʼ rí ndayóoʼ maʼngulú rá.

16 Rí Jesús naʼthúlú muʼda̱ nindxu̱u̱ mixtiʼkhu ki xóo náa eʼwáʼ rí ndayóoʼ maʼngulú. Mbá xkri̱da, nda̱wa̱á rí niñajunʼ kañiʼ mbiʼi raʼkháa i̱ndó naʼni néʼngulú ma̱ngaa nánguá edxulú. Mú mixtiʼkhu nindxu̱u̱ ñajunʼ rí nu̱ʼni̱ náa Jeobá ga̱jma̱a̱ náa Cristo naʼni rí makuwáánʼ gagi wéñuʼ. Mbáa nda̱wa̱á rí niñajunʼlú kañiʼ mbiʼi, néʼngulú ga̱jma̱a̱ ndayóoʼ muʼni mbá tsiakii mu muʼgualú reunión. Lá ragájkhun rí índo̱ natangáanʼlu nakuwáanʼ gagi ga̱jma̱a̱ naʼni̱i̱ a̱jkiu̱lú ráʼ. Ikháá má kayuuʼ nindxu̱u̱ índo̱ nuʼnilú mbá tsiakii mu magajnúlu gúʼtaraʼa o rí muʼnigajmaa ndajkuáanʼ: Rí nundrígulú naʼni rí tsiakii rí nu̱ʼni̱ xánindxu̱u̱ ndíí.

17. Ndiéjunʼ rí gáʼyóoʼ mbuʼyáá ga̱jma̱a̱ xkáʼnii tsumáá gíʼmaa muʼnilú rá.

17 Ndayóoʼ mbuʼyáá rí gajkhun ga̱jma̱a̱ dí tsiakii ndrígúlú rígá náa natumuu. Ikha jngó ndayóoʼ muñewa̱a̱n náa gájmulúʼ. Mbá xkri̱da, xájmulú májánʼ á mu i̱ndó nuñajunʼ mú muguaʼdáá. Guʼyáá rí niʼthúu̱n Jesús mbáa dxámá bi̱ nigiʼdoo, bi̱ nirajxu̱u̱ dí gáʼyóoʼ maʼni mu maxtáa kámuu mbiʼi. Dxámá ndaʼyamajkuu xtángoo ga̱jma̱a̱ nindxu̱u̱ mbáa xa̱bu̱ májáanʼ numuu rí náa Evangelio ndrígóo Marcos naʼthí mbájmbu rí Jesús nindoo kaʼyoo. Ikha jngó niʼthúu̱n rígi̱: “Ayuuʼ, atagu̱jua̱a̱ rí xtaʼdáá, [...] ga̱jma̱a̱ ayi̱ tsu̱du̱ʼ”. Mú dxámá bugi̱ niʼniuu mingíjyúuʼ maraʼwíí rí maʼni, dí maʼga̱ ki̱dxu̱u̱ʼ Jesús tágiʼdoo wéñuʼ numuu náa ikhaa rí asndu maʼndoo maniñuʼ ‹mbaʼa rí gíʼdoo› (Mar. 10:17-22). Ga̱jma̱a̱ numuu rígi̱ niʼni gaʼduunʼ yoko rí Jesús nixnároʼoo ga̱jma̱a̱ ninindxu̱u̱ má xúʼko̱ yumbáá ndrígóo “Riquezas” (Mat. 6:24). Ndiéjunʼ gúʼni á mu dí ikháanʼlu rá.

18. Ndiéjunʼ gáʼyóoʼ rí mu̱ʼni̱ nguáná ga̱jma̱a̱ náá numuu rá.

18 Májánʼ gáʼni rí nguáná mbuʼyáá ndiéjunʼ rí gíʼdoo itháán numuu náa ikháanʼlu. Náá numuu rá. Numuu rí xúʼko̱ mbuʼyáá rí najmulú májánʼ tsiakii rí kuaʼdáá. Guʼyáá xkri̱da ndrígóo mbáa dxámá bi̱ mbiʼyuu Mark, ikhaa naʼthí: “Mba̱yu̱u̱ʼ tsiguʼ nikumuʼ rí nánguá má eʼyáʼ rí magúʼdoo, mú maski má xúʼko̱, ni̱ndxu̱ʼ precursor, nandxa̱ʼo̱o̱ má xúʼko̱ edxu̱ʼ ga̱jma̱a̱ numuu mbújkha̱a̱ ma̱ngaa rí maxtáá májánʼ. Naraximínáʼ, náá numuu rí naʼniuʼ gakhi̱i̱ maxtáá rá. Ikhú nijkhánú ndi̱yo̱o̱ rí naxmiéjunʼ itháan ga̱jma̱a̱ numuu rí ndayóoʼ, ga̱jma̱a̱ naxnúu Jeobá mbiʼi ga̱jma̱a̱ tsiakii ndrígóʼ rí napídúúnʼ”. Mark niriʼkhuu xóo endxa̱ʼwáminaʼ ga̱jma̱a̱ rí maʼni itháan ñajuunʼ Dios. Naʼthí: “Nguáná naxmiéjunʼ mú tsiakii ndrígóo Jeobá ga̱jma̱a̱ Jesús nambáyuʼ mu mani má xúʼko̱ ñajunʼ ndrígu̱ún”.

19. Náá numuu rí gíʼmaa mbuʼyáá májánʼ rí gúʼni rá.

19 Makuwáanʼlu gagi má xúʼko̱ náa yoko ndrígóo Jesús á mu nu̱ʼni̱ ajtsú enii rígi̱. Timbá, gíʼmaa mbuʼyáá májánʼ rí gúʼni. Nu̱ʼni̱ ñajuunʼ Jeobá, ikha jngó ndayóoʼ mu̱ʼni̱ xó má ikhaa nandoo. Ikháanʼlu nindxulú yumbáá ga̱jma̱a̱ ikhaa naʼtáñajunlú (Luc. 17:10). Á mu nu̱ʼni̱ ñajuunʼ xó má nandulú ikháanʼ mu̱ʼni̱ gawúnmíjnálu ga̱jma̱a̱ yoko ndrígóo. Asndu mbáa xede̱ bi̱ itháan mixkujiiʼ maʼnigaúnminaʼ ga̱jma̱a̱ maʼni néʼngo̱o̱ á mu na̱jkha̱ náa nandoo ikhaa raʼkháa náa na̱jkha̱ kayáa bi̱ nañajunʼ ga̱jma̱a̱. Ikháá má kayuʼ, mbaʼa dí gáʼngulú mu̱ʼni̱, ma̱ngaa maʼngulú muraʼníí asndu xkáʼníí má xkujndu á mu nuʼnimbánii ikha ndrígóo Jeobá. Garmáʼáan a̱jkiu̱lú rí nimbáa xáʼngo̱o̱ gárikhoo rí mambanúu rí ikhaa nandoo maʼni (Rom. 8:31; 1 Juan 4:4).

20. Náá numuu rí nindxu̱u̱ májánʼ rí muʼda yoko ndrígóo Jesús rá.

20 Rí maʼni a̱jma̱, guñajuunʼ xóo phú gíʼmaa. Rí phú nandulú nindxu̱u̱ rí muxnáá gamajkhu Anu̱lú Jeobá. Nákha timbá siglo, nikúwi̱i̱n xa̱bu̱ bi̱ nini ga̱jma̱a̱ numuu rí nindúún maguaʼdáá wéñuʼ. Mú ga̱jma̱a̱ numuu rúʼko̱ takuwa gagi ma̱ngaa niniñaaʼ yoko ndrígóo Jesús (Juan 6:25-27, 51, 60, 66; Filip. 3:18, 19). Mú nikúwi̱i̱n eʼwíínʼ xa̱bu̱ bi̱ nini numuu rí nindúún kuyáá Dios ga̱jma̱a̱ a̱ngiu̱ún. Ikhiin nida ga̱jma̱a̱ gagi yoko índo̱ nikúwá náa tsu̱du̱u̱ ku̱ba̱ʼ ga̱jma̱a̱ nindrigú rí mutañajuunʼ gajmiún Cristo náa mekhuíí. Ikháanʼlu mangáánʼ makuwáanʼ gagi á mu nuʼda yoko ndrígóo xó má gíʼmaa.

21. Xó má naʼthí náa Mateo 6:31-33, ndiéjunʼ gándoo guguaʼthi̱i̱n rí Jeobá maʼni ga̱jma̱á numulú rá.

21 Rí maʼni ajtsú, muguaʼthi̱i̱n xó má gíʼmaa. Niraʼwíí rí muʼni gínámijná ga̱jma̱a̱ rí muñejunʼ gakhi̱i̱. Ga̱jma̱a̱ Jesús má niʼthí rí muxkulú. Mú nduʼyáá gajkhun rí Jeobá maxnúlú tsiakii dí gáʼyulú mu muraʼníí xkujndu. Índo̱ itháan naʼngulú, itháan naguaʼdáá tsiakii (Sant. 1:2-4). Ma̱ngaa ma̱ndoo muguaʼthi̱i̱n rí Jeobá maxnúlú rí ndayúlú, dí Jesús maxnúlú ikha ga̱jma̱a̱ rí a̱ngiu̱lú muxnulú tsiakii (atraxnuu Mateo 6:31-33; * Juan 10:14; 1 Tes. 5:11).

22. Ndíjkha rí ma̱ndoo makuwáánʼ gagi ga̱jma̱a̱ náá numuu rá.

22 A̱ʼgu̱ bi̱ Jesús niʼni thanuu núkhu má mbiʼi rúʼko̱ niʼni̱i̱ a̱jkiu̱u̱n. Mú i̱ndó á mu na̱jkha̱ kidxuuʼ Cristo ma̱ndoo maʼni̱i̱ a̱jkiu̱u̱n mbá kámuu. Mú ndiéjunʼ niʼni xá. Ikhaa niraʼwi̱i̱ magu̱ yoko ndrígóo Jesús, ga̱jma̱a̱ nigruigú mbá rí mitsaanʼ wéñuʼ: Rí maʼtáñajunʼ ga̱jma̱a̱ náa mekhuíí. Asndu xkáʼníí má rí niʼngaaʼ nitraʼníí tsímbriguii ga̱jma̱a̱ rí mba̱a̱ wéñuʼ rí matadaaʼ nda̱wa̱á. Tséʼniuu asndu náá má —gákuwáánʼ kámuu mbiʼi, á mu mekhuíí o náa tsu̱du̱u̱ ku̱ba̱ʼ— gakuwáanʼlú gagi numuu rí niʼdxawíín rí Jesús niʼthí: “Aguwaʼ náa ikhúúnʼ”.

AJMÚÚ 13 Cristo nindxu̱u̱ xkri̱da ndrígúlú

^ párr. 5 Jesús naʼthúlú rí mu̱ʼgua̱ kanuu náa ikhaa. Dí eyoo gáʼthúu̱n rí muʼdxawíín rí naʼthí xá. Náa artículo rígi̱ maxtiʼña̱a̱ graxe̱ rígi̱ ga̱jma̱a̱ maʼni marmáʼáan a̱jkiu̱lú xú káʼnii eʼni maʼni̱i̱ a̱jkiu̱lú rí muñajuunʼ mbóó gajmiúlú Cristo.

^ párr. 1 Mateo 11:28-30: Aguwaʼ náa ikhúúnʼ, xúgiáanʼ bi̱ nuñajunʼ wéñuʼ ga̱jma̱a̱ bi̱ kuda eʼda, ga̱jma̱a̱ ikhúúnʼ mani rí muda̱a̱xala. Gudalá yoko ndrígóʼ ga̱jma̱a̱ gajmañala rí nani ikhúún, numuu rí ni̱ndxu̱ʼ mbáa xa̱bu̱ bi̱ wabaʼ a̱jkiu̱u̱n, ga̱jma̱a̱ muxkamaa rí maʼni̱i̱ a̱jkia̱la. Numuu rí yoko ndrígóʼ nindxu̱u̱ wabaʼ ga̱jma̱a̱ na̱nguá ki̱wu̱n”.

^ párr. 7 Mateo 28:18-20: Ga̱jma̱a̱ Jesús nikuʼmaminaʼ ma̱ngaa niʼthún: “Rí xúgi̱ matañájunʼ mekhuíí ga̱jma̱a̱ náa tsu̱du̱u̱ ku̱ba̱ʼ. Ma̱ngaa, guʼgua̱ ga̱jma̱a̱ gusngún xa̱bu̱ bi̱ kuwa náa xúgíʼ xuajin, guxuʼmíinʼ iyááʼ ga̱jma̱a̱ mbiʼyuu Anu̱lú ga̱jma̱a̱ A̱ʼdióo ga̱jma̱a̱ xi̱ʼ kaʼwu, gusngúnla munimbánii xúgíʼ rí ikhúúnʼ nitañejuanla. Ga̱jma̱a̱, ¡gu̱ya̱a̱! xtáá ga̱jma̱á nindxa̱la xúgíʼ mbiʼi asndu índo̱ rí mambáa xúgíʼ dí xtáa rarígá náa numbaaʼ”.

^ párr. 21 Mateo 6:31-33: Ikha jngó, nditháan xaxmiéjuanʼla ga̱jma̱a̱ xútha: ‹Dí gúʼphu̱lú rá.› ‹Dí gúʼwa̱a̱n rá.› O ‹dí gúʼgíiʼlú rá.› Numuu dí xúgi̱ rígi̱ rí nduyáaʼ xa̱bu̱ numba̱a̱ʼ. Mú Anu̱lú bi̱ xtáa mekhuíí ndaʼyoo rí ndayalá rígi̱. “Guʼyááʼ má xúʼko̱ ginii reino ga̱jma̱a̱ rí xóo nindxu̱u̱ jmbii Dios, ga̱jma̱a̱ xúgíʼ rí i̱ʼwáʼ makhánala.

^ párr. 63 NAʼTHÍ NUMUU XTIʼKHU: Jesús mbaʼa enii xóo niʼni maʼni̱i̱ a̱jkiu̱ún xa̱bu̱.

^ párr. 69 NAʼTHÍ NUMUU XTIʼKHU: Mbáa ndxájulú naʼniminaʼ mbaʼyaridoo Jesús índo̱ mbaʼa xóo eʼni maʼni̱i̱ a̱jkiu̱ún eʼwíínʼ.