Atambaʼtaa mu matraxnuu

Ayuʼ náa naʼthí rí xú káʼnii nindxu̱u̱ ináa

ARTÍCULO RÍ MUʼNIGAJMA 7

Nandulúʼ kuʼyáá wéñuʼ Anu̱lú Jeobá

Nandulúʼ kuʼyáá wéñuʼ Anu̱lú Jeobá

“Nandulúʼ kuʼyáá, numuu rí ikhaa nindoo kaʼyulúʼ ginii” (1 JUAN 4:19).

AJMÚÚ 3 Ikháánʼ naraxnúʼ tsiakii, jma̱a̱ natani rí xamíñuʼ

RÍ MUʼNIGAJMAA *

1, 2. Náá numuu rí nimínáanʼlú Jeobá rí ma̱ndoo manindxu̱lúʼ e̱ji̱i̱n ga̱jma̱a̱ xú káʼnii niʼni xá.

JEOBÁ niʼtulúʼ ga̱jma̱a̱ ajngáa mitsaanʼ rí nandoo rí makuwáánʼ náa xuajñuu. Ikhí kúwi̱i̱n xa̱bu̱ bi̱ nuni ñajuunʼ ikhaa ga̱jma̱a̱ bi̱ guáʼdáá fe náa tsigijñaʼ ndrígóo A̱ʼdióo. Ga̱jma̱a̱ kuwáanʼ gagi mbá xúgiáanʼ. Rí kuwáanʼlu xúgi̱, gíʼdoo wéñuʼ numuu, ga̱jma̱a̱ nadxulú rí kuaʼti̱i̱n makuwáánʼ kámuu mbiʼi, tséʼniuu á mu mekhuíí o náa tsu̱du̱u̱ Ku̱ba̱ʼ mitsaanʼ.

2 Numuu rí Jeobá nandoo kaʼyulú, niʼni mbá tsiakii mba̱a̱ mu maniñulúʼ rí ikháanʼ manindxu̱lúʼ e̱ji̱i̱n (Juan 3:16). Náa Biblia naʼthí rí ‹mba̱a̱ niʼni numuu› ga̱jma̱a̱ numulúʼ (1 Cor. 6:20). Núma̱a̱ má ga̱jma̱a̱ numuu rí nijuiʼtsiwáanʼ, Dios niʼni xó má niʼngo̱o̱ mu xúʼko̱ ma̱ndoo mambaxúlúʼ gajmiúlú ikhaa. Ra̱ʼkhá tháán nadxulú rí ma̱ndoo muʼthán Anu̱lú mbáa xa̱bu̱ bi̱ itháan gíʼdoo numuu náa mekhuíí. Ga̱jma̱a̱ xó má ndiʼyáá náa artículo rí ninújngoo, ikhaa nindxu̱u̱ Anu̱lú bi̱ itháan májáanʼ bi̱ ma̱ndoo makuwáanʼ gajmiúlú.

3. Xú káʼnii nindxuu graxe̱ rí ma̱ndoo mu̱ʼni̱ rá. (Atayáá ma̱ngaa kúgumaʼá “ Lá nandoo kaʼyoʼ Jeobá ráʼ.”)

3 Mbáa mangáanʼ nu̱ʼni̱ ikháá má graxe̱ rí niʼni bi̱ niʼnirámáʼ Biblia índo̱ niʼthí: “Xú káʼnii gáni numa̱a̱ Jeobá ga̱jma̱a̱ xúgíʼ dí naʼni ga̱jma̱á ni̱ndxu̱ʼ rá.” (Sal. 116:12). Rí naxtiʼña̱a̱ graxe̱ rígi̱, dí na̱nguá kuaʼdáá rí ma̱ndoo mu̱ʼni̱ numa̱a̱ ga̱jma̱a̱ Anu̱lú bi̱ xtáa mekhuíí. Maski ajndu xúʼko̱, numuu rí nandoo kaʼyulú, rúʼko̱ naʼni rí mangáánʼ maʼndulú kuʼyáá. Apóstol Juan niʼnirámáʼ: “Ikháanʼ nandulúʼ kuʼyáá, numuu rí ikhaa nindoo kaʼyulúʼ ginii” (1 Juan 4:19). Mú, xú káʼnii gándoo gusngajmá rí nandulúʼ kuʼyáá Anu̱lú bi̱ xtáa mekhuíí rá.

GAKUWÁÁNʼ MIJNGII NÁA JEOBÁ

Nusngajmá rí nandulú kuʼyáá Anu̱lú bi̱ xtáa mekhuíí, Jeobá, índo̱ nakuwáánʼ mijngii náa ikhaa ga̱jma̱a̱ índo̱ nuʼtákáñii, nuʼnimbulúʼ kuʼyáá ma̱ngaa índo̱ numbáñún eʼwíinʼ mu maʼndún kuyáá ikhaa. (Atayáá kutriga̱ 4 asndu 14.)

4. Xó má eʼthí náa Santiago 4:8, náa numuu rí ndayóoʼ muʼni tsiakimijna mu muʼguá kanuu náa Jeobá rá.

4 Jeobá nandoo rí mu̱ʼgua̱ kanuu náa ikhaa ga̱jma̱a̱ rí muʼtámíjná má xúʼko̱ gajmiúlú (atraxnuu Santiago 4:8). * Naʼthulú rí xúniʼñáanʼ ruʼtákáñii, ga̱jma̱a̱ rí ikhaa xtáa xawii mu maʼdxaunlú (Rom. 12:12). Naguaphaa má xúʼko̱ mu maʼdxawunlú ga̱jma̱a̱ nditháan tségaaʼ. Ga̱jma̱a̱ xú káʼnii eʼdxa̱wíin ikháanʼ xá. Mbá rí ikhaa nindxu̱u̱ rí muraxnuu Ajngá rawuunʼ, rí nindxu̱u̱ Biblia ga̱jma̱a̱ i̱ʼwáʼ i̱yi̱i̱ʼ rí ma̱ndoo mambáyulúʼ makru̱ʼu̱lú. Ma̱ngaa nuʼdxawíín índo̱ nuʼgíʼ májánʼ edxu̱lúʼ rí nanújngoo náa reunión. Xó má índo̱ e̱ji̱n nutamijná májánʼ gajmiún anún nakúwi̱i̱n itháan májánʼ, xúʼko̱ má kayuuʼ rí muʼtámíjná gajmiúlú Jeobá ma̱ngaa, naʼni rí makuwáánʼ mijngii náa ikhaa.

(Atayáá kutriga̱ 5.)

5. Xú káʼnii gándoo muʼtájkáan itháan májánʼ rá.

5 Xú káʼnii eʼtákáñii Dios rá. Ikhaa nandoo rí muʼthán ga̱jma̱a̱ xúgíʼ a̱jkiu̱lú (Sal. 62:8). Ikha jngó, májánʼ gáʼni dí mu̱ʼni̱ graxe̱ rígi̱: “Lá, rí natajkáan nindxu̱u̱ xóo mensaje rí na̱ʼkha̱nú nángi eʼni náa celular o nindxu̱u̱ xóo mbá dí naniraʼmáʼ ga̱jma̱a̱ ñawunʼ náa mbá carta dxe̱ʼ.” Gajkhun rí nandulú kuʼyáá wéñuʼ Jeobá ga̱jma̱a̱ nandulú rí makuwáánʼ má xúʼko̱ náa ikhaa. Mu mu̱ʼni̱ rígi̱, ndayóoʼ rí muʼtámíjná gajmiúlú má xúʼko̱. Guʼtháán ga̱jma̱a̱ xúgíʼ a̱jkiu̱lú, guʼthán rí naʼni maʼdxulú ga̱jma̱a̱ rí naʼni maxmiéjunlú. Guʼyáá gajkhun rí ma̱ndoo muʼthán mu mambáyulúʼ.

6. Ndiéjunʼ gíʼmaa mu̱ʼni̱ mu makuwáánʼ mijngii náa Jeobá rá.

6 Mu makuwáanʼ mijngii náa Jeobá, ma̱ngaa ndayóoʼ rí muxnáa núma̱aʼ. Nuʼtalu mangáánʼ xóo niʼthí bi̱ niʼnirámáʼ náa mbá salmo: “¡Nguáthá mbaʼa rí nitani̱, oh Jeobá, Dios ndrígóʼ! Ra̱ʼkhá tháán mbaʼa rí mitsaanʼ nitani ga̱jma̱a̱ rí natatsaʼwáá edxa̱ʼ ga̱jma̱a̱ numuxu, nimbáa tsémbríguiin ga̱jma̱a̱ʼ. Á mu naʼgíʼ matha xóo nindxu̱u̱, mani̱ndxu̱u̱ mbaʼa wéñuʼ, rí asndu xáʼngo̱ʼ gáthá” (Sal. 40:5). Mú raʼkháa i̱ndó nuʼtháá rí nuxnáa núma̱aʼ ma̱ngaa nusngajmáá Jeobá rí nuxnáa núma̱aʼ ga̱jma̱a̱ rí nu̱ʼni̱. Rígi̱ rí naʼni mixtiʼkuáanʼ náa xa̱bu̱ rí mbiʼi xúgi̱. Kuwáanʼlu náa numbaaʼ rí xa̱bu̱ na̱nguá exna̱a̱ núma̱aʼ Dios rí naʼni ga̱jma̱a̱ numún. Ga̱jma̱a̱ numuu rúʼko̱ nasngájma rí kuwáanʼ “iwáá mbiʼi” náa rí xa̱bu̱ nánguá exna̱a̱ núma̱aʼ (2 Tim. 3:1, 2). Tsíyulú rí mangáánʼ mu̱ʼni̱ xó má eni ikhiin.

7. Ndiéjunʼ rí nandoo Jeobá mu̱ʼni̱ ga̱jma̱a̱ náá numuu rá.

7 Xabuanii tsíñún rí e̱jñún magiʼdu̱u̱n, nandún rí mambáxúun májánʼ. Xúʼko̱ má kayuuʼ eyoo Jeobá rí muni e̱ji̱i̱n ma̱ngaa. Ga̱jma̱a̱ numuu rí nandulú kuʼyamijná, rúʼko̱ nasngájma rí ni̱ndxu̱lú cristianos bi̱ gajkhun (Juan 13:35). Mbáa xa̱bi̱i̱ Dios niʼnirámáʼ: “¡Gu̱ya̱a̱, ra̱ʼkhá tháán májánʼ ga̱jma̱a̱ mitsaanʼ rí a̱ngiu̱lú makuwá mbá kambáxu̱u̱n!” (Sal. 133:1). Lá ragájkhun rí nakumuluʼ xóo nikumu̱u̱ bi̱ niʼnirámáʼ Salmo ráʼ. Índo̱ nandulú kuʼñúún a̱ngiu̱lú, nusngajmáá Jeobá rí nandulú kuʼyáá (1 Juan 4:20). Rí makuwáánʼ gajmiúlú a̱ngiu̱lú bi̱ ‹ni̱ndxu̱ún míjínʼ xa̱bu̱› ga̱jma̱a̱ bi̱ ‹nagáwiinʼ a̱jkiúún kuyamijná› ra̱ʼkhá tháán mitsaanʼ nindxu̱u̱ (Efes. 4:32).

ÍNDO̱ NUʼNIMBULÚʼ NUSNGAJMÁ NGAJUA

(Atayáá kutriga̱ 5.)

8. Xó ma naʼthí náa 1 Juan 5:3, náá rí phú numuu dí nuʼnimbulúʼ kuʼyáá Jeobá rá.

8 Jeobá na̱gi̱ʼtu̱u̱n rí e̱ji̱n munimbu̱u̱n kuñún anún, ma̱ngaa na̱gi̱ʼtu̱u̱n rí ikháanʼ muʼnimbulúʼ kuʼyáá (Efes. 6:1). Kaʼyoo rí muʼnimbulúʼ kuʼyáá numuu rí ikhaa niʼniáanʼ, ga̱jma̱a̱ rí naʼni makuwáánʼ ga̱jma̱a̱ ikhaa ni̱ndxu̱u̱ Anu̱lú bi̱ itháan ndaʼyoo. Mú itháan ga̱jma̱a̱ numuu rí nandulú kuʼyáá (atraxnuu 1 Juan 5:3). * Gajkhun má dí rígá mbaʼa numuu rí nuʼnimbulúʼ kuʼyáá, mú ikhaa tsetsudáanʼlú. Ikhaa niniñuuʼ rí muraʼwíi dí mu̱ʼni̱, ikhaa nadxuu índo̱ nuraʼwíí muʼnimbulúʼ numuu rí nandulú kuʼyáá.

9, 10. Ndíjkha rí gíʼdoo numuu muniʼnuuʼ ikha ndrígóo Dios ga̱jma̱a̱ muʼgíiʼ muʼnimbánii rá.

9 Xabuanii nandún rí e̱jñún makuwíin májánʼ. Ikha jngó, nugíʼ mbá awan rí munimbaníí. E̱ji̱n bi̱ nunimbu̱u̱n nusngajma rí nakumu̱ún kuñún anún ga̱jma̱a̱ rí nduyamajkhún. Mú itháan gíʼdoo numuu rí ikháanʼ muniʼnuuʼ ikha ndrígóo Anu̱lú bi̱ xtáa mekhuíí ga̱jma̱a̱ guʼgíʼ muʼnimbánii. Xúʼko̱ gusngajmán Jeobá rí nandulúʼ kuʼyáá ga̱jma̱a̱ rí nduʼyamajkuíí. Ga̱jma̱a̱ á mu nu̱ʼni̱ xúʼko̱ makuwáanʼlu májánʼ (Is. 48:17, 18). Mú bi̱ tsíñún guniʼníí Dios ga̱jma̱a̱ nunigaʼduunʼ ikha ndrígóo nuni gínámijná má ikhiin (Gál. 6:7, 8).

10 Rí makuwáánʼ xóo naniguuʼ Jeobá, nañewu̱nlú mu xáʼniulu nandii, makuwáánʼ májánʼ ga̱jma̱a̱ mambaxúlúʼ májánʼ gajmiúlú. Ikhaa ndaʼyoo ndiéjunʼ dí gambáyulú. Mbáa ndxájulú bi̱ xtáa náa Estados Unidos bi̱ mbiʼyuu Aurora naʼthí: “Nda̱yo̱o̱ rí matatsimbaaʼ xtayáá Jeobá naʼni rí maraxtaa májánʼ”. Ikha jngó, gurajximíjnalú: “Xú káʼnii nimbáyuʼ ikhúúnʼ rí ninimboʼ ikha ndrígóo Jeobá rá.”

11. Xú káʼnii embáyulú rí muʼtájkháan rá.

11 Rí muʼtájkáan nambáyulúʼ muʼnimbulúʼ asndu índo̱ naʼniulú gakhi̱i̱. Numuu rí xúgiáanʼ ni̱ndxu̱lú xa̱bu̱ aʼkhá, nguáná ndayóoʼ mu̱ʼni̱ mbá tsiakii mu muʼnimbulúʼ kuʼyáá Jeobá. Mú, guʼgíʼ gu̱ʼni̱ má xúʼko̱. Mbáa bi̱ niʼnirámáʼ Salmo nindo̱ʼo̱o̱ má xúʼko̱ Dios: ‹Mu maxkajxi̱i̱ maʼnimbo̱o̱ kaʼyoo› (Sal. 51:12). Mbáa precursora regular bi̱ mbiʼyuu Denise naʼthí: “Á mu naʼniuʼ gakhii manimboʼ mbóoʼ kiʼtáñajuunʼ ndrígóo Jeobá, na̱ndo̱ʼo̱o̱ tsiakii mu mani rí májánʼ”. Xúʼni a̱jma̱ a̱jkiu̱lú, ikhaa mariʼña̱a̱ rí gunda̱ʼa̱a̱ (Luc:11:9-13).

GUMBAʼÑÚN EʼWÍINʼ MU MAʼNDÚN KUYÁÁ ANU̱LÚ

12. Ndiéjunʼ eʼthúlú muʼni náa Efesios 5:1 rá.

12 (Atraxnuu Efesios 5:1). * Numuu rí ni̱ndxu̱lú ‹e̱ji̱n bi̱ nandoo kaʼñún› Jeobá, nuʼnimíjna̱ xó má eʼngo̱o̱ mu mbuʼyaridáá xkridoo. Guʼyaridáá xóo nindxu̱u̱ rí maʼndulú kuʼñúún eʼwíinʼ ga̱jma̱a̱ rí muʼniu̱u̱n rí májánʼ ma̱ngaa rí mu̱ʼni̱ mba̱a̱ a̱jkiu̱lú kuʼñúún. Índo̱ xa̱bu̱ bi̱ na̱nguá eniʼniiʼ Dios nduyáá xóo ni̱ndxu̱lú, mbáa rúʼko̱ gáʼni rí maʼndún majmañún itháan ga̱jma̱a̱ numuu ikhaa (1 Ped. 2:12). Xabuanii guáʼdáá mbá májánʼ numuu rí muniu̱u̱n e̱jñún xó má Jeobá eʼniulú ikháanʼ. Á mu rí nuni xúʼko̱, mbáa e̱jñún maʼndún mambajxu̱u̱n gajmiún Anu̱lú bi̱ nandoo kaʼyulú.

(Atayáá kutriga̱ 5.)

13. Ndiéjunʼ gáʼyóoʼ mu̱ʼni̱ mu xátiyulú muʼthúún eʼwíinʼ ga̱jma̱a̱ numuu Jeobá rá.

13 E̱ji̱n nadxún rí guáʼdiin anún ga̱jma̱a̱ rí mutamijná gajmiún. Ikháá má kayuuʼ mangáanʼ nadxulú rí kuaʼdaa Anu̱lú bi̱ nandoo kaʼyulú ga̱jma̱a̱ nandulú rí eʼwíinʼ muniʼniiʼ. Nakumulúʼ xóo rey David, bi̱ niʼnirámáʼ: ‹Asndu gagi gáthá ga̱jma̱a̱ numuu Jeobá› (Sal. 34: 2). Mú mbáa tikuáanʼ namíñunlú o nati̱yu̱lú ga̱jma̱a̱ tséʼthá ga̱jma̱a̱ numuu. Á mu xúʼko̱, dí gándoo gambáyulú rá. Rí mundxaʼwamíjnalú rí ma̱ndoo mu̱ʼni̱ rí Jeobá maxtáa gagi ga̱jma̱a̱ rí eʼwíinʼ mambáñún. Ikhaa gáxnulú tsiakii rí gáʼyúlú. Xó má nimbáñun a̱ngiu̱lú bi̱ nikúwá nákha siglo timbá, xúʼko̱ má gámbáyulú mangáánʼ (1 Tes. 2:2).

14. Ndíjkha rí gíʼdoo wéñuʼ numuu rí muʼsngúún eʼwíinʼ xa̱bu̱ rá.

14 Jeobá tséraʼwiin xa̱bu̱, ga̱jma̱a̱ naxtáa gagi índo̱ ndaʼyoo rí nandulú kuʼñúún eʼwíinʼ, tséʼniuu asndu náá má eguwáʼ (Hech. 10:34, 35). Mbá rí xóo itháan májánʼ musngajmá rí nandulú kuʼñúún eʼwíinʼ nindxu̱u̱ rí mutaruʼun ajngáa rí májánʼ (Mat. 28:19, 20). Ndiéjunʼ gárígá á mu naguma ñajunʼ rígi̱ rá. Rí bi̱ gúdxawunlú makuwíin májánʼ xúgi̱ ga̱jma̱a̱ rí ma̱ndoo makuwá kámuu mbiʼi nda̱wa̱á (1 Tim. 4:16).

GAʼNDULÚʼ KUʼYÁÁ ANU̱LÚ GA̱JMA̱A̱ GAKUWÁÁNʼ GAGI

15, 16. Náá numuu rí ma̱ndoo makuwáanʼlu gagi rá.

15 Jeobá nindxu̱u̱ Anu̱lú bi̱ nandoo kaʼyulú ga̱jma̱a̱ nandoo rí e̱ji̱i̱n makuwíin gagi (Is. 65:14). Maski má nanújngulú mbiʼi mingíjyúuʼ, rígá mbaʼa numuu rí makuwáánʼ gagi rí mbiʼi xúgi̱. Mbá xkri̱da, nduʼyáá gajkhun rí Anu̱lú bi̱ xtáa mekhuíí nandoo kaʼyulú wéñuʼ. Guaʼdálú mbá ku̱ma̱ kájxi dí naʼthí náa Biblia (Jer. 15:16). Ga̱jma̱a̱ kuwáánʼ mbá nduʼ náa a̱ngiu̱lú bi̱ ra̱ʼkhá tháán mbaʼin bi̱ nandún kuyáá Jeobá, bi̱ nandún kuyáá ikha ndrígóo ga̱jma̱a̱ nandún kuyamijná (Sal. 106:4, 5).

16 Ma̱ngaa ma̱ndoo makuwáanʼlu gagi numuu rí nduʼyáá gajkhun rí nda̱wa̱á makuwáanʼlu itháan májánʼ. Nduʼyáálú rí nánguá má mba̱yu̱u̱ʼ rí Jeobá maʼni gámbi̱i̱n bi̱ nuni dí tséjmaa ma̱ngaa núma̱a̱ má ga̱jma̱a̱ numuu Reino ndrígóo, Ku̱ba̱ʼ maʼni̱i̱ Mitsaanʼ. Ma̱ngaa ra̱ʼkhá tháán mitsaanʼ rí kuaʼti̱i̱n rí bi̱ nikháñúún magabiín ga̱jma̱a̱ matangi̱ín makuwá mbu̱júu̱ʼ gajmiún bi̱ nandún kuñún (Juan 5:28, 29). Ra̱ʼkhá tháán mitsaanʼ gáʼni, mú rí itháan gíʼdoo numuu rí nánguá má mba̱yu̱u̱ʼ bi̱ gákuwá náa mekhuíí ga̱jma̱a̱ náa tsu̱du̱u̱ Ku̱ba̱ʼ muxnáá gamajkhu ga̱jma̱a̱ muni mba̱a̱ Anu̱lú, ga̱jma̱a̱ mbáwíi gúni mba̱a̱.

AJMÚÚ 12 Jeobá, Dios ndrígúlú bi̱ mba̱a̱

^ párr. 5 Nduʼyáá rí Anu̱lú Jeobá nandoo kaʼyulú wéñuʼ ga̱jma̱a̱ ni̱ʼkha̱ kaguáanʼ mu makuwáánʼ náa xa̱bi̱i̱ bi̱ nuni rí jmbu. Ga̱jma̱a̱ numuu rúʼko̱ nandulú kuʼyáá ikhaa. Xú káʼnii gándoo gusngajmálu xá. Náa artículo rígi̱ mbuʼyáá tikhuu rí ma̱ndoo mu̱ʼni̱.

^ párr. 4 Santiago 4:8: “Guxu̱ʼmámíjná náa Dios ga̱jma̱a̱ ikhaa makuʼmaminaʼ náa ikháanʼ. Ní xúni̱ dí ra̱májánʼ xa̱bu̱ aʼkhá, ga̱jma̱a̱ guni kaʼwu a̱jkia̱la, xáʼni a̱jma̱ a̱jkia̱la.”

^ párr. 8 1 Juan 5:3: “Numuu dí rígi̱ eyoo gáʼthi rí maʼndulú kuʼyáá Dios: Rí muʼnimbaníí rí naʼtáñajunlú; mú, rí naʼtáñajunlú na̱nguá mingíjyúuʼ.”

^ párr. 12 Efesios 5:1: “Ikha jngó, guyaridáá Dios, xóo e̱ji̱n bi̱ nandoo kaʼñúún.”