Atambaʼtaa mu matraxnuu

Ayuʼ náa naʼthí rí xú káʼnii nindxu̱u̱ ináa

ARTÍCULO RÍ MUʼNIGAJMAA 12

Nguáná ma̱ndoo muʼthá rá.

Nguáná ma̱ndoo muʼthá rá.

“Rígá mbóo mbiʼi [...] dí xárata ga̱jma̱a̱ mbiʼi dí marata̱” (ECL. 3:1, 7).

AJMÚÚ 124 Ganindxu̱lú mbáa xa̱bu̱ jmbii

RÍ MUʼNIGAJMAA *

1. Ndiéjunʼ eʼsngúlú Eclesiastés 3:1, 7 rá.

TIKHUÁÁNʼ dí ikháánʼ nanigulúʼ muʼthá wéñuʼ, mú tikhuáánʼ tséʼtalú wéñuʼ. Xó má eʼthí náa texto rí kayá edxu̱u̱, dí rígá mbóo mbiʼi dí xárata ga̱jma̱a̱ rígá mbiʼi dí marata̱ (atraxnuu Eclesiastés 3:1, * 7). * Maski ajndu xúʼko̱ nguáná nandulú rí tikhun a̱ngiu̱lú muthi itháan mú eʼwíinʼ xúthi wéñuʼ.

2. Tsáá gíʼmaa maʼthúlú nguáná gúʼthá ga̱jma̱a̱ xú káʼnii rá.

2 Rí nandoo nuʼthá nindxu̱u̱ mbá rí nimínáanʼlú Jeobá (Éx. 4:10, 11; Apoc. 4:11). Náa Ajngá rawunʼ naʼsngúlúʼ xóo gíʼmaa majmuluʼ rí nuʼthá. Náa artículo rígi̱ mbuʼyáá tikhuu xkri̱da dí naʼthí náa Biblia rí mambáyulúʼ mbuʼyáá nguáná gúʼthá ga̱jma̱a̱ nguáná xúʼthá. Ma̱ngaa mbuʼyáá xóo eʼyoo Jeobá índo̱ nuʼthúún eʼwíinʼ. Ginii mbuʼyáá nguáná ma̱ndoo muʼthá.

NGUÁNÁ GÁʼYÓOʼ MUʼTHÁ RÁ.

3. Xó má eʼthí náa Romanos 10:14, nguáná gáʼyóoʼ muʼthá ga̱jma̱a̱ numuu Jeobá ma̱ngaa ga̱jma̱a̱ numuu Reino ndrígóo xá.

3 Gakuwáánʼlú má xúʼko̱ ruʼthá ga̱jma̱a̱ numuu Jeobá ma̱ngaa ga̱jma̱a̱ numuu Reino ndrígóo (Mat. 24:14; atraxnuu Romanos 10:14). * Índo̱ nu̱ʼni̱, kuwáánʼ ruʼyaridáá Jesús. Numuu rí ikhaa ni̱ʼkha̱ náa tsu̱du̱u̱ Ku̱ba̱ʼ mu maʼsngáa rí gajkhun ga̱jma̱a̱ numuu Anu̱u̱ (Juan 18:37). Ikha jngó, gíʼmaa mbuʼyáá rí xóo nuʼthá gíʼdoo wéñuʼ numuu ma̱ngaa. Ikha jngó, índo̱ gúʼthún eʼwíinʼ xa̱bu̱ ga̱jma̱a̱ numuu Jeobá gíʼmaa mu̱ʼni̱ ga̱jma̱a̱ “gamajkhu ga̱jma̱a̱ ajngáa gua̱ba̱ʼ”, ma̱ngaa gíʼmaa makru̱ʼu̱lú xóo eku̱mu̱ún ga̱jma̱a̱ rí nunimbu̱ún (1 Ped. 3:15). Ikhú rí nuʼtáraʼa mani̱ndxu̱u̱ itháan májánʼ ki xóo índo̱ mbaaʼ nuʼtháá, numuu rí muʼsngúún xa̱bu̱ rí maʼga̱nú asndu náa a̱jkiu̱ún.

4. Xó má na̱ʼkha̱ raʼthí náa Proverbios 9:9, xú káʼnii gándoo mayambáá ajngúlú rá.

4 Á mu bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ nduyáá rí mbáa ndxájulú xa̱biya̱ o a̱ʼgu̱ ndayóoʼ mbá xtágabu, ikhiin ragíʼmaa káaʼ mbuyáá. Gajkhun má rí gíʼmaa mbuyáá nguáná gándoo muni, mbáa índo̱ kúwi̱i̱n ndajkuíin gajmiún mu xúʼko̱ xátiyu̱u̱ʼ. Índo̱ gúxnáá xtágabu mbáa, bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ nduyamajkuíí xóo eku̱mu̱u̱, mú nusngajmáá ikha rí na̱ʼkha̱ náa Biblia rí mambáyúu mu maʼni rí májánʼ (atraxnuu Proverbios 9:9). * Náá numuu rí ndayóoʼ xámiñulu ga̱jma̱a̱ rí muʼthá índo̱ gáʼyóoʼ rá. Guʼyáá ga̱jma̱a̱ numún a̱jmi̱i̱n xa̱bu̱ bi̱ na̱ʼkha̱ raʼthí náa Biblia bi̱ nini mixtiʼkhu kayuuʼ. Ginii guʼthá ga̱jma̱a̱ numuu mbáa xa̱bu̱ bi̱ ndiyóoʼ maxprígúún e̱ji̱i̱n ga̱jma̱a̱ nda̱wa̱á mbuʼyáá ga̱jma̱a̱ numuu mbáa a̱ʼgu̱ bi̱ ndiyóoʼ maʼtáminaʼ ga̱jma̱a̱ mbáa rey bi̱ Dios nigíiʼ.

5. Nguáná índo̱ nda̱a̱ rí niʼthí Elí bi̱ kayá edxu̱u̱ náa ndxajkun rá.

5 Elí bi̱ kayá edxu̱u̱ náa ndxajkun nigiʼdiin a̱jmi̱i̱n e̱ji̱i̱n bi̱ nindoo kaʼñún wéñuʼ. Mú xa̱bekha bugi̱ túyamajkuíí Jeobá. Niguáʼdáá mbá ñajunʼ rí gíʼdoo wéñuʼ numuu náa tabernáculo, ninindxu̱ún ndxajkun. Nidxún má rí ndxajkun ni̱ndxu̱ún, nditháan táguáʼdáá gamajkhún náa tsigijñaʼ rí nuxnajxi náa Jeobá ga̱jma̱a̱ nixudamíjna aʼkhá (1 Sam. 2:12-17, 22). Xó ma eʼthí náa xtángoo ndrígóo Moisés, rí bi̱ nuni xúʼko̱ kaʼñún rí makhañún, mú Elí niniñuuʼ marigá rígi̱, na̱nguá niríñún ga̱jma̱a̱ niniñuuʼ rí muni má xúʼko̱ ñajunʼ náa tabernáculo (Deut. 21:18-21). Xú káʼnii ndiʼyoo rígi̱ Jeobá rá. Niʼthúu̱n Elí: ‹Náá numuu rí natayamajkhún wéñuʼ ejña̱a̱nʼ ki xóo ikhúúnʼ rá.› Ikha jngó dí nigudíin a̱jmi̱i̱n xa̱bu̱ xkawi̱i̱nʼ buʼko̱ (1 Sam. 2:29, 34).

6. Ndiéjunʼ eʼsngúlú xkridoo Elí rá.

6 Xkri̱da ndrígóo Elí naʼsngúlúʼ mbá rí gíʼdoo wéñuʼ numuu. Á mu nduʼyáá rí mbáa bi̱ nambáxulúʼ gajmiúlú o mbáa bi̱ kuʼyáá nanújngurámuuʼ xtángoo ndrígóo Dios, mbaʼyóoʼ muʼthán ga̱jma̱a̱ mu̱ʼni̱ marmáʼáan a̱jkiu̱u̱n xú káʼnii nindxu̱u̱ ikha rí na̱ʼkha̱ náa Biblia. Nda̱wa̱á mbaʼyóoʼ mbuʼyáá rí magruigú rí mixtámbáyíí náa bi̱ Jeobá nigruigi̱i̱n (Sant. 5:14). Nditháan tsíyulú manindxu̱lúʼ xóo Elí rí mbuʼyamajkuíí itháan bi̱ nambáxulúʼ gajmiúlú o mbáa bi̱ kuʼyáá ki xóo Jeobá. Ndayóoʼ rí xámiñulu mu muʼthán mbáa bi̱ ndayóoʼ rí muxpriguíí, mu tsiakii rí guʼni magiʼdoo numuu. Mbuʼyáá xú káʼnii mixtiʼkhu nindxu̱u̱ dí niʼni Elí ga̱jma̱a̱ dí niʼni mbáa aʼgú israelita bi̱ mbiʼyuu Abigaíl.

Abigaíl nigíʼ mbá májánʼ xkri̱da índo̱ niríyaʼ mbá mbiʼi májánʼ mu maʼthí. (Atayáá kutriga̱ 7 ga̱jma̱a̱ 8). *

7. Náá numuu rí niʼtáminaʼ Abigaíl ga̱jma̱a̱ David rá.

7 Abigaíl ninindxu̱u̱ a̱ʼgiu̱u̱ Nabal, mbáa xa̱bu̱ bi̱ giʼdoo ma̱ngaa nigiʼdoo wéñuʼ mbaaʼ. Índo̱ David gajmíi̱n xa̱bi̱i̱ kúwá ragañun eʼni rey Saúl, nikúwá nguáthá mba̱yu̱u̱ʼ gajmiún bi̱ nuñewu̱u̱n xujkiúu Nabal ga̱jma̱a̱ niñewu̱u̱n náa kuʼwáʼ. Lá nixnáa núma̱aʼ Nabal ga̱jma̱a̱ dí nini xáʼ. Na̱nguá. Índo̱ David nindo̱ʼo̱o̱ rí maxnún iyaʼ ga̱jma̱a̱ ganitsu xa̱bi̱i̱, Nabal nikiʼnáa, nindxaʼwájmiin ma̱ngaa niʼthá wéñúúnʼ (1 Sam. 25:5-8, 10-12, 14). Ga̱jma̱a̱ numuu rúʼko̱, David niʼthí rí maʼni gámbi̱i̱n xúgínʼ bi̱ kúwá náa goʼwóo Nabal (1 Sam. 25:13, 22). Xú káʼnii gándoo gáwíji̱jthu̱nʼ mbá gamiéjunʼ xóo rígi̱ rá. Abigaíl ndiʼyoo rí ndiyóoʼ maʼthí. Támiñuu ga̱jma̱a̱ ni̱jkha̱ gáraʼnuu mu maʼtáminaʼ ga̱jma̱a̱ David gajmíi̱n mbá 400 xa̱bi̱i̱ bi̱ naxkidxu̱u̱n ga̱jma̱a̱ kuda ajua̱nʼ ma̱ngaa nakiʼníin.

8. Ndiéjunʼ ejmañuluʼ rí niʼni Abigaíl rá.

8 Índo̱ Abigaíl niʼtáminaʼ ga̱jma̱a̱ David, támiñuu, niʼthí ga̱jma̱a̱ gamajkhu ma̱ngaa niʼthí mbájmbu. Maski má ikhaa ragíʼdoo aʼkhúun ga̱jma̱a̱ numuu dí nirígá, nindo̱ʼo̱o̱ David dí maʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n. Ndiʼyoo rí xa̱bu̱ májáanʼ nindxu̱u̱ ga̱jma̱a̱ rí Jeobá má gámbayúu (1 Sam. 25:24, 26, 28, 33, 34). Xó má ikhaa, ndayóoʼ rí xámiñulu mu muʼthá á mu nduʼyáá rí mbáa nandoo gákudaminaʼ mbá aʼkhá rí mbiiʼ (Sal. 141:5). Ndayóoʼ maguaʼdáá gamajkulú mú ragíʼmaa mamiñulúʼ. Índo̱ nuxnáá mbá májánʼ xtágabu mbáa bi̱ ndayóoʼ, xúʼko̱ nusngajmá rí ni̱ndxu̱lú mbáa bi̱ nambajxu̱u̱ májánʼ ga̱jma̱a̱ (Prov. 27:17).

9, 10. Ndiéjunʼ rí ndayóoʼ mbuyáá bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ índo̱ muxnáá xtágabu mbáa rá.

9 Gíʼdoo wéñuʼ numuu rí bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ xámiñún mu mutún bi̱ kúwá runi̱ dí raʼkhí (Gál. 6:1). Ikhiin ni̱ndxu̱ún xa̱bu̱ guabiinʼ ma̱ngaa nduyáá rí ni̱ndxu̱ún xa̱bu̱ aʼkhá, ga̱jma̱a̱ dí marigá mbiʼi rí mangiin mbaʼñunʼ rí mixnún xtágabu. Mú tséniñanʼ dí rúʼko̱ marikhún mu xúxprigún bi̱ nda̱ñúnʼ (2 Tim. 4:2; Tito 1:9). Índo̱ nuxnáá xtágabu mbáa, nunimíjna musngáá ga̱jma̱a̱ rí maʼngo̱o̱ a̱jkiu̱ún. Nandún kuñún a̱ngiu̱lú, ikha jngó nandún rí mumbañún (Prov. 13:24). Mú itháan nandún rí mbuyamajkuíí Jeobá ga̱jma̱a̱ rí mumbayíí xtángoo ndrígóo, ga̱jma̱a̱ rí muñewu̱u̱n bi̱ kúwá náa congregación náa rí gamíi maguáʼníí (Hech. 20:28).

10 Asndu gi̱i̱ ndiʼyáá nguáná ndayóoʼ muʼthá. Mú nguáná itháan májánʼ rí xuʼthá nimbá. Ndiéjunʼ dí gamíi marigá rá.

NGUÁNÁ XÁʼYÓOʼ MUʼTÁ RÁ.

11. Xú káʼnii xkri̱da nijmuu Santiago ga̱jma̱a̱ náá numuu rí nindxu̱u̱ májánʼ rá.

11 Nguáná maʼni gakhi̱i̱ muñewa̱a̱n rí nuʼthá. Santiago bi̱ niʼnirámáʼ Biblia nijmuu mbá xkri̱da rí májánʼ mú maʼthí rí mingíjyúuʼ nindxu̱u̱. Niʼthí: Bi̱ “tsikiéʼkúun ga̱jma̱a̱ ajngáa, bugi̱ nindxu̱u̱ xa̱bu̱ bi̱ nda̱a̱ a’khúu̱n, ma̱ngaa maʼngo̱o̱ marikhoo xúgíʼ xuyuʼ”(Sant. 3:2, 3). Santiago nindoo gáʼthi ga̱jma̱a̱ numuu freno dí nugi̱da̱ʼ náa rawúunʼ wáyú. Índo̱ xa̱bu̱ bi̱ grígu náa wáyú kuajtun freno nandoo naxmátri̱ga̱a̱ ga̱jma̱a̱ naxnúu ikha náa maʼga wáyú. Á mu bi̱ grígu náa wáyú naniñuuʼ freno, wáyú majkatíyaa ragáyúu ga̱jma̱a̱ maʼni kambiyuminaʼ o maʼni kambiyuuʼ bi̱ grígu. Xúʼko̱ má kayuuʼ, á mu tsíñewa̱a̱n rí nuʼthá, ma̱ndoo muʼni gawúúnʼ eʼwíinʼ. Mbuʼyáá tikhuu nguáná gáʼyóoʼ “muʼthá” ga̱jma̱a̱ nguáná xúʼthá.

12. Nguáná gíʼmaa rí “majmuluʼ freno” ga̱jma̱a̱ xúʼthá nimbá rá.

12 Ndiéjunʼ e̱ʼni̱ índo̱ nduʼyáá rí mbáa ndxájulú ndaʼyoo mbá dí ragíʼmaa maʼthí rá. Mbá xkri̱da, á mu nuniʼni̱i̱ʼ mbáa ndxájulú bi̱ xtáa náa xuajen rí tséniñu̱u̱ʼ mutaraʼa, lá nunda̱ʼa̱a̱ mu maʼthúlú xú káʼnii eni a̱ngiu̱lú mu mutaraʼa ráʼ. Gajkhun má rí májánʼ eʼnilú. Numuu rí nandulú kuʼñúún a̱ngiu̱lú ga̱jma̱a̱ naxmiéjunlu mbuʼyáá xóo kúwi̱i̱n, ma̱ngaa nandulú dí rúʼko̱ gúʼtalu índo̱ nuʼtájkáan ga̱jma̱a̱ numún. Mú, náa xóo rígi̱ mbaʼyóoʼ rí “majmuluʼ freno” ga̱jma̱a̱ xúʼthá nimbá. Rí mutsudáalú mbáa maʼthí ga̱jma̱a̱ mbá dí rakáʼyoo maʼthí, kuwáánʼ rusngajmá rí nda̱a̱ gamajkulú náa xa̱bu̱ buʼko̱, ga̱jma̱a̱ náa a̱ngiu̱lú bi̱ nikumu̱ún kuyáá rí xáʼthúu̱n nimbáa. Gajkhun má rí tsíyulú mu̱ʼni̱ mbá rí maʼni maʼniún itháan gakhi̱i̱ a̱ngiu̱lú bi̱ kúwá náa xuajen rí tséniñunʼ mutaraʼa. Ma̱ngaa, nimbáa ndxájulú bi̱ xtáa náa xuajen rúʼko̱ xáʼthí ga̱jma̱a̱ numuu xú káʼnii eni índo̱ nutaraʼa o i̱ʼwáʼ ñajunʼ rí nuni náa xuajñuu Dios.

13. Xó má naʼthí náa Proverbios 11:13, ndiéjunʼ gíʼmaa muni bi̱ kuya̱ edxu̱u̱, ga̱jma̱a̱ náá numuu rá.

13 Bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ nunimbáníí rí naʼthí náa Proverbios 11:13 (atraxnuu). * Nuni̱ numuu rí tséthún eʼwíinʼ dí rakáʼyoo muthi. Gajkhun má, mu matani rígi̱ nindxu̱u̱ gakhi̱i̱, mú, itháan náa xa̱bu̱ gajmii. Xa̱bu̱ gajmii nandún kuyamijná itháán índo̱ nutamijná xóo káʼnii endxa̱ʼwa̱a̱ edxu̱ún, xóo eku̱mu̱ún ga̱jma̱a̱ rí naʼni maxmiéjúnʼ. Mú bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ nduyáá dí “ragíʼmaa muthi” ga̱jma̱a̱ numún a̱ngiu̱lú náa congregación. Á mu nuni̱, eʼwíinʼ xúnimbu̱u̱n kuñún ga̱jma̱a̱ muni gachíí mbiʼñún. Bi̱ guáʼdáá ñajunʼ rígi̱ náa congregación “xáʼni a̱jma̱ rajúúnʼ” (1 Tim. 3:8; nota). Xóo muʼthá, ragíʼmaa muninduwiinʼ eʼwíinʼ ni má rí muni xtujtaa. Á mu mbáa bi̱ kayá edxu̱u̱ nandoo kaʼyoo a̱ʼgiu̱u̱, xáʼthúu̱n mbá dí tséyóoʼ má maʼdxaun.

14. Xú káʼnii gándoo mbáa a̱ʼgiu̱u̱ bi̱ kayá edxu̱u̱ mambáyúu ajmbio̱o̱ mu xáʼchúu mbiʼyuu rá.

14 A̱ʼgiu̱u̱ bi̱ kayá edxu̱u̱ ma̱ndoo mambáyúu ajmbio̱o̱ mu xáʼchúu mbiʼyuu. Xú káʼnii rá. Xátsudaa mu maʼthúu̱n mbá dí rakáʼyoo maʼdxun. Á mu naʼnimbánuu rígi̱, raʼkháa i̱ndó nambáyúu ajmbio̱o̱, ma̱ngaa nasngájma gamajkhu náa bi̱ nakumu̱ún kuyáá. Mú itháan májánʼ nindxu̱u̱ rí naʼni maʼdxuu a̱jkiu̱u̱n Jeobá, xúʼko̱ naʼni marigá rí tsímáá ga̱jma̱a̱ rí makuwá mbá kambájxu̱u̱n náa congregación (Rom. 14:19).

NDIÉJUNʼ ENDXA̱ʼWÁMINAʼ JEOBÁ GA̱JMA̱A̱ NUMUU RÍ NUʼTHÁ RÁ.

15. Xú káʼnii ndiʼyoo Jeobá ga̱jma̱a̱ rí nithi ajtsíin xa̱bekha bi̱ nigún gúyáá Job ga̱jma̱a̱ náá numuu rá.

15 Mbaʼa wéñuʼ rí ma̱ndoo maʼsngulúʼ libro ndrígóo Job xóo nguáná muʼthá ga̱jma̱a̱ ndiéjunʼ gúʼthá. Nda̱wa̱á rí Job nimínuuʼ mbaʼa enii gamiéjunʼ, a̱jkhui̱i̱n xa̱bu̱ nigún gúyáá mu muni̱i̱ a̱jkiu̱u̱n ga̱jma̱a̱ mu muxnáá xtágabu. Mba̱yu̱u̱ʼ nda̱a̱ rí nitháán. Mú rí nithi mbá nájtsíin —Elifaz, Bildad ga̱jma̱a̱ Zofar— nasngájma kaʼwu rí na̱nguá nindxa̱ʼwa̱míjna̱ májánʼ xú káʼnii ma̱ndoo mumbayíí Job. Ikhiin nindxa̱ʼwa̱míjna̱ xú káʼnii gúni mu xúʼko̱ mbaʼyoo rí ikhaa niʼni dí ra̱májánʼ. Tikhu rí nithi nindxu̱u̱ gajkhun má, mú itháan nithi dí ragájkhun ga̱jma̱a̱ numuu Job ma̱ngaa ga̱jma̱a̱ numuu Jeobá, ga̱jma̱a̱ raʼkháa ajngáa gamajkhu. Ma̱ngaa nini̱gawíínʼ Job (Job 32:1-3). Tánigu̱u̱ʼ Jeobá rí nithi ajtsíin xa̱bekha bugi̱. Niʼthí rí ni̱ndxu̱ún skágunʼ ga̱jma̱a̱ niʼni rí Job maʼtájkháan ga̱jma̱á numún (Job 42:7-9).

16. Ndiéjunʼ ikha eʼsngúlúʼ ga̱jma̱a̱ numuu xkri̱da dí ra̱májánʼ rí nigíʼ Elifaz, Bildad ga̱jma̱a̱ Zofar rá.

16 Dí ra̱májánʼ xkri̱da rí nigíʼ Elifaz, Bildad ga̱jma̱a̱ Zofar mbaʼa rí naʼsngúlúʼ. Timbá, dí ragíʼmaa muʼthúún a̱ngiu̱lú dí raʼkhí eni̱ (Mat. 7:1-5). Gíʼmaa rí muʼdxawúún májánʼ nákha xóó tséʼthá. I̱ndó xúʼko̱ ma̱ndoo makru̱ʼu̱lú ndiéjunʼ rí xtáa ragíʼnuu ndxájulú (1 Ped. 3:8). Rí maʼni a̱jma̱, índo̱ gúʼthá ndayóoʼ mbuʼyáá májánʼ á mu nindxu̱u̱ ajngáa gamajkhu ga̱jma̱a̱ gajkhun (Efes. 4:25). Rí maʼni ajtsú, Jeobá naxmiéjuunʼ wéñuʼ xú káʼnii ajngáa ejmulú mu muʼtámíjná.

17. Ndiéjunʼ eʼsngúlúʼ xkri̱da ndrígóo Elihú rá.

17 Bi̱ maʼni a̱jkhui̱i̱n xa̱bu̱ bi̱ ni̱jkha̱ gáʼyoo Job nindxu̱u̱ Elihú bi̱ na̱ʼkha̱ náa Abrahán. Índo̱ Job xtáa raʼtámíjná gajmíi̱n eʼwíinʼ xa̱bu̱, Elihú niʼdxaun dí kúwá ruthi. Rí nigíʼ májánʼ edxu̱u̱ mu maʼdxaun rí nithi, nimbáyúu mu maxnúu májánʼ xtágabu Job rí maʼni̱i̱ a̱jkiu̱u̱n, gajkhun má dí rúʼko̱ nimbáyúu mu mariʼkhu̱u̱ xóo endxaʼwóo edxu̱u̱ (Job 33:1, 6, 17). Rí itháán gíʼdoo numuu ndiʼyoo Elihú nindxu̱u̱ rí maxnúu gamajkhu Jeobá, raʼkháa ga̱jma̱a̱ numuu ikhaa ni má imba̱a̱ xa̱bu̱ (Job 32:21, 22; 37:23, 24). Xkri̱da ndrígóo naʼsngúlúʼ mbuʼyáá dí rígá mbiʼi mu muʼthá ga̱jma̱a̱ rí xúʼthá (Sant. 1:19). Ma̱ngaa nijmañulúʼ rí nandulú índo̱ nuxnáá xtágabu mbáa rí maʼga̱a̱ gamajkhu náa Jeobá raʼkháa ikháanʼlu.

18. Xú káʼnii gándoo gúsngajmá rí nuxna̱a̱ núma̱a̱ ga̱jma̱a̱ numuu rí nandoo nuʼthá rá.

18 Nusngajmá rí nuxna̱a̱ núma̱aʼ Jeobá ga̱jma̱a̱ numuu rí niʼniáánʼ mu majmáán muʼthá, índo̱ nuʼgíʼ nuʼnimbáníí rí naʼthí náa Biblia rí nguáná gáʼyóoʼ muʼthá ga̱jma̱a̱ ndiéjunʼ gúʼthá. Rey Salomón niʼnirámáʼ: “Xóo manzanas dí oro rí kajti náa xua̱a̱ dí plata xúʼko̱ kaʼnii nindxu̱u̱ mbá ajngáa índo̱ phú ndayóoʼ” (Prov. 25:11). Á mu nuʼdxawúnlú májánʼ eʼwíinʼ, ga̱jma̱a̱ nundxa̱ʼwa̱míjna̱ májánʼ nákha xóó tséʼthá, xúʼko̱ ajngúluʼ mani̱ndxu̱u̱ xóo manzanas dí oro: Mitsaanʼ, mayambáá ga̱jma̱a̱ rí gíʼdoo wéñuʼ numuu. Tséʼniuu á mu nuʼthá wéñuʼ o na̱nguá, muxnúnlú tsiakii eʼwíinʼ ga̱jma̱a̱ ajngáa rí nuʼthún ma̱ngaa mu̱ʼni̱ rí Jeobá maxtáa gagi ga̱jma̱á ni̱ndxu̱lú (Prov. 23:15; Efes. 4:29). Gajkhun rí nda̱a̱ imbo̱o̱ʼ xóo ma̱ndoo muxna̱a̱ núma̱aʼ Dios ga̱jma̱a̱ numuu rí nimínáanʼlu rígi̱.

AJMÚÚ 82 Guʼni rí mambiʼi agiulú

^ párr. 5 Náa Ajngá rawunʼ Dios nuxkamaa ikha rí ma̱ndoo mambáyulúʼ mu mbuʼyáá nguáná muʼthá ga̱jma̱a̱ nguáná xúʼthá. Á mu nduʼyáá rí naʼthí náa Biblia ga̱jma̱a̱ nuʼgíʼ nu̱ʼni̱, xúʼko̱ ajngáa rí gúʼthá manigu̱u̱ʼ Jeobá.

^ párr. 1 Eclesiastés 3:1: “Xúgíʼ na̱ʼkha̱nú mbiʼi ndrígóo, rígá mbóo mbiʼi mu miʼni xúgíʼ náa agoo mekhu:”

^ párr. 1 Eclesiastés 3:7: “mbiʼi rí mataxkuʼtu ga̱jma̱a̱ mbiʼi rí maraxmíi; mbiʼi dí xárata ga̱jma̱a̱ mbiʼi dí marata̱.”

^ párr. 3 Romanos 10:14: “Mú, xú káʼnii gúgriga̱a̱ mbáa á mu raguáʼdáá fe náa ikhaa xá. Xú káʼnii guguaʼdáá fe náa ikhaa á mu tudxawíín nditháan ga̱jma̱a̱ numuu xá. Xú káʼnii gudxawíín á mu nda̱wa̱a̱ tsáa gaʼtaruʼun xá.”

^ párr. 4 Proverbios 9:9: “Araxnáa ikha mbáa bi̱ ndaʼyoo, ga̱jma̱a̱ mikroʼoo itháan. Arasngáa mbáa bi̱ májáanʼ ga̱jma̱a̱ mikroʼoo itháan.”

^ párr. 13 Proverbios 11:13: “Bi̱ naʼninduwaʼ najngrui̱go̱o̱ raʼthí dí ragíʼmaa mbuyáá eʼwíinʼ, mú xa̱bu̱ bi̱ makumaaʼ xtayáá najmañuu nayejxi̱i̱ ngo̱ʼo̱o̱ dí ragíʼmaa mbuyáá eʼwíinʼ.”

^ párr. 67 NAʼTHÍ NUMUU XTIʼKHU: Mbáa ndxájulú a̱ʼgu̱ ndaʼyoo rí gíʼmaa maxnúu xtágabu imba̱a̱ ndxájulú.

^ párr. 69 NAʼTHÍ NUMUU XTIʼKHU: Mbáa ndxájulú xa̱biya̱ naʼthí ga̱jma̱a̱ numuu xóo maxtáa kaʼwu mbáa.

^ párr. 71 NAʼTHÍ NUMUU XTIʼKHU: Abigaíl niʼtáminaʼ ga̱jma̱a̱ David índo̱ ndiyóoʼ, ga̱jma̱a̱ nigájnuu májánʼ.

^ párr. 73 NAʼTHÍ NUMUU XTIʼKHU: Mbaʼin a̱ngiu̱lú tséni̱ graxe̱ ga̱jma̱a̱ xú káʼnii eni̱ a̱ngiu̱lú náa xuajen rí tséniñu̱u̱ʼ mutaraʼa.

^ párr. 75 NAʼTHÍ NUMUU XTIʼKHU: Mbáa ndxájulú bi̱ kayá edxu̱u̱ ndaʼyoo rí nimbáa xaʼdxu̱u̱n ga̱jma̱a̱ numuu dí narígá náa Congregación.