Atambaʼtaa mu matraxnuu

Ayuʼ náa naʼthí rí xú káʼnii nindxu̱u̱ ináa

ARTÍCULO RÍ MUʼNIGAJMAA 41

Nuʼni ñajuunʼ Dios “bi̱ ra̱ʼkhá tháán egáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱u̱n”

Nuʼni ñajuunʼ Dios “bi̱ ra̱ʼkhá tháán egáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱u̱n”

“Jeobá nindxu̱u̱ májáanʼ gajmíi̱n xúgíinʼ, ga̱jma̱a̱ náa xúgíʼ dí niʼniwíi nakujmaa dí nagáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱u̱n” (SAL. 145:9).

AJMÚÚ 44 Aratájkáan ngíná

RÍ MUʼNIGAJMAA *

1. Ndiéjunʼ eʼni mundxaʼwámijná índo̱ nuʼthá ga̱jma̱a̱ numuu mbáa bi̱ nagáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱u̱n rá.

ÍNDO̱ nuʼthá ga̱jma̱a̱ numuu mbáa xa̱bu̱ bi̱ nagáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱u̱n, mbáa nundxaʼwamíjná dí nindxu̱u̱ mbáa májáanʼ xa̱bu̱ bi̱ nagáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱u̱n ga̱jma̱a̱ naxná dí gíʼdoo. Mbáa naʼni mundxaʼwamíjná ga̱jma̱a̱ numuu samaritano májáanʼ bi̱ Jesús niʼthí náa xkri̱da ndrígóo. Xa̱bu̱ bi̱ na̱ʼkháá bugi̱ bi̱ nindxu̱u̱ Samaritano “nigáwiinʼ a̱jkiu̱u̱n kaʼyoo” judío bi̱ nini gínáa kuʼwáʼ ma̱ngaa numuu rí gíʼdoo ngajua, ikha jngóo niriyaʼ awan dí maguma thanáá (Luc. 10:29-37). Náa xkri̱da rígi̱, naʼsngáa mbá cualidad rí gíʼdoo wéñuʼ numuu dí gíʼdoo Dios, ikhaa nindxu̱u̱ rí nagáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱u̱n, nasngájma rígi̱ numuu dí gíʼdoo ngajua. Xúgíʼ mbiʼi nagáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱u̱n kaʼyulú ga̱jma̱a̱ mbaʼa enii xóo esngájma.

2. Xú káʼnii i̱mba̱ náa ma̱ndoo musngajmá dí nagáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱lú rá.

2 Dí magáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱lú ma̱ngaa nusngajmá índo̱ na̱nguá eʼni gínáa mbáa xa̱bu̱ maski ajndu kaʼyoo rí miʼni̱i̱ xúʼko̱. Jeobá nigáwi̱i̱nʼ wéñuʼ a̱jkiu̱u̱n kaʼyulú má xúʼko̱, numuu rí xó má niʼthí mbáa bi̱ niʼnirámáʼ Salmo: “Ikhaa tseʼni gínáanʼ ga̱jma̱a̱ numuu aʼkhá ndrígúluʼ” (Sal. 103:10). Mú nguáná má Jeobá ndayóoʼ maxprígúu mbáa bi̱ nikudaminaʼ aʼkhá.

3. Xkáʼnii graxe̱ gúriʼña̱a̱ náa artículo rígi̱ rá.

3 Náa artículo rígi̱, mbuʼyáá xóo extiʼña̱a̱ ga̱jma̱a̱ Biblia ajtsú graxe̱ rígi̱: Ndíjkha dí nagáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱u̱n Jeobá rá. Xkáʼnii mbríguii dí nuxpriguíí mbáa ga̱jma̱a̱ dí magáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱ún kuyáá xá. Ga̱jma̱a̱ ndiéjunʼ gambáyulú mu magáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱lú rá.

NDÍJKHA DÍ NAGÁWI̱I̱Nʼ A̱JKIU̱U̱N JEOBÁ RÁ.

4. Ndíjkha dí nagáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱u̱n Jeobá rá.

4 Numuu rí gíʼdoo ngajua. Xi̱ʼ kaʼwu niʼni dí apóstol Pablo maʼnirámáʼ dí Dios “ra̱ʼkhá tháán egáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱u̱n”. Ga̱jma̱a̱ xóo niʼthí nda̱wa̱á Pablo nákhá ikhú, nindoo gáʼthí dí Dios nixnúún xa̱bi̱i̱ bi̱ kaxtaʼwíin dí guáʼthi̱i̱n makuwá mekhuíí (Efes. 2:4-7). Mú, raʼkháa i̱ndó bi̱ magúun mekhuíí egáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱u̱n kaʼñún Dios. David niʼthí náa mbá salmo: “Jeobá nindxu̱u̱ májáanʼ gajmíi̱n xúgíinʼ, ga̱jma̱a̱ náa xúgíʼ dí niʼniwíi nakujmaa dí nagáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱u̱n” (Sal. 145:9). Numuu rí Jeobá nandoo kaʼñún xa̱bu̱ numbaaʼ, ikhaa nagáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱u̱n índo̱ ndaʼyoo dí rígá mbá numuu rí magáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱u̱n.

5. Xú káʼnii nijmañuu Jesús dí Jeobá nagáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱u̱n rá.

5 Jesús nindxu̱u̱ bi̱ itháan ndaʼyoo rí Jeobá nanigu̱u̱ʼ magáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱u̱n. Mba̱yu̱u̱ʼ wéñuʼ tsiguʼ nixtáa ga̱jma̱a̱ Anu̱u̱ mekhuíí nákha xóó tséʼkha̱ náa tsu̱du̱u̱ Ku̱ba̱ʼ (Prov. 8:30, 31). Mbaʼa nuthu ndiʼyoo xóo nigáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱u̱n Jeobá kaʼñún xa̱bu̱ aʼkhá (Sal. 78:37-42). Índo̱ Jesús niʼsngúún eʼwíinʼ, mbaʼa nutu nisngájma dí nigáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱u̱n xó má Anu̱u̱.

Anu̱u̱ dxámá bi̱ nindáti̱ga̱a̱ táriya majkhuu a̱ʼdióo, niʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyoo ga̱jma̱a̱ nigruiguíi májánʼ. (Atayáá kutriga̱ 6). *

6. Xkáʼni xkri̱da niʼthí Jesús mu mambáyulú mbuʼyáá dí Anu̱u̱ nagáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱u̱n rá.

6 Xó má ndiʼyáá náa artículo dí nijngoo, Jesús niʼthí mbá xkri̱da ndrígóo mbáa dxámá bi̱ nitanga̱a̱ mu maʼsngulúʼ dí Jeobá nanigu̱u̱ʼ magáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱u̱n. Dxámá bi̱ na̱ʼkha̱ raʼthí náa xkri̱da nigájnuu náa goʼwóo ga̱jma̱a̱ “nitsíjmuuʼ xúgíʼ rí nigu̱u̱ ga̱jma̱a̱ niʼni asndu ndí má eyoo” (Luc. 15:13). Nda̱wa̱á nitanga̱a̱ a̱jkiu̱u̱n náa xúgíʼ dí raʼkhí niʼni, ninindxu̱u̱ xa̱bu̱ wabaaʼ ga̱jma̱a̱ nita̱nga̱a̱ náa goʼwóo. Xóo gágruiguíi anu̱u̱ xá. Dxámá buʼko̱ tájyúuʼ má ndiʼyoo. Jesús niʼthí: “Índo̱ ka̱ʼníí e̱ʼkha̱a̱ mitsínguánʼ, anu̱u̱ ndiʼyoo, ikhú nigáwiinʼ a̱jkiu̱u̱n kaʼyoo. Ni̱jkha̱ ragáyúu gátsijnuu, ndiyáraʼaa ga̱jma̱a̱ nixnúu beso”. Anu̱u̱ nigáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱u̱n kaʼyoo, niʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyoo ga̱jma̱a̱ nigruiguíi mbu̱júu̱ náa goʼwóo, táriya majkhuu. Dxámá nikudaminaʼ mbaʼa aʼkhá mú anu̱u̱ niʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyoo numuu rí nitanga̱a̱ a̱jkiu̱u̱n. Anu̱u̱ dxámá bi̱ nigáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱u̱n nambríguii ga̱jma̱a̱ Jeobá. Jesús niʼsngáa ga̱jma̱a̱ xkri̱da rígi̱ dí Anu̱u̱ nandoo maʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼñún bi̱ nixudami̱jná aʼkhá bi̱ gajkhun natanga̱a̱ a̱jkiu̱ún (Luc. 15:17-24).

7. Xkáʼnii mbríguii dí najmañuu wéñuʼ Jeobá ga̱jma̱a̱ dí nagáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱u̱n rá.

7 Rí nimbáa tsembríguii ga̱jma̱a̱ dí najmañuu wéñuʼ. Ku̱ma̱ ndrígóo Jeobá nindxu̱u̱ mbá rí gíʼdoo wéñuʼ numuu. Náa Biblia naʼthí dí “ku̱ma̱ dí na̱ʼkha̱ rijma̱a̱”, “nagáwíin a̱jkiu̱u̱n, najma̱a̱ dí májánʼ náa ikhaa” (Sant. 3:17). Xó má mbáa xa̱bu̱ nikhi̱i̱ bi̱ gíʼdoo ngajua, Jeobá ndaʼyoo dí nambáñún e̱ji̱i̱n índo̱ nagáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱u̱n (Sal. 103:13; Is. 49:15). Rígi̱ naʼni marigá dí muguáʼti̱i̱n nda̱wa̱á maski ajndu ni̱ndxu̱ún xa̱bu̱ aʼkhá. Ga̱jma̱a̱ numuu dí najmañuu wéñuʼ nagáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱u̱n índo̱ ndaʼyoo mbá numuu dí gíʼmaa maʼni xúʼko̱. Mú awáán egáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱u̱n, numuu rí najmañuu wéñuʼ nditháan tsénújngorámuuʼ dí naʼni.

8. Ndiéjunʼ gíʼmaa muʼni nguáná rá. Ga̱jma̱a̱ ndíjkha jngóo rá.

8 Rí xúgi̱ gundxaʼwámíjná dí mbáa xa̱bi̱i̱ Dios naʼni kiejunʼ dí makudaminaʼ má xúʼko̱ aʼkhá. Ndiéjunʼ gíʼmaa muʼni rá. Xi̱ʼ kaʼwu ndrígóo Dios niʼni dí apóstol Pablo maʼnirámáʼ: ‹Guniʼñááʼ rambáxala gajmiála [...] xa̱bu̱ buʼko̱› (1 Cor. 5:11). Bi̱ tsétanga̱a̱ a̱jkiu̱ún dí nixudamíjna̱ aʼkhá nagumiin expulsar náa congregación. Gíʼmaa miʼni xúʼko̱ mu mixtiewu̱u̱n a̱ngiu̱lú bi̱ naguájun jmbu ma̱ngaa mu makujmaa dí Jeobá nindxu̱u̱ mikaʼwii. Mú tikhun nakumu̱ún dí índo̱ mbáa nagumaa expulsar na̱nguá esngájma dí Dios nagáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱u̱n. Guʼyáá á mu gajkhun nindxu̱u̱ rúʼko̱.

LÁ NAGÁWI̱I̱Nʼ A̱JKIU̱ÚN KUYÁÁ MBÁA ÍNDO̱ NAGUMAA EXPULSAR RÁʼ.

Maski ajndu nuri̱ya̱a̱ʼ wájíʼ mbáa mugu̱ bi̱ nandoo kháñuu mú báxtúu nañewu̱u̱n má xúʼko̱. (Atayáá kutriga̱ 9 asndu 11).

9, 10. a) Xó má naʼthí Hebreos 12:5, 6, náá numuu nuʼthá dí nagáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱ún kuyáá mbáa índo̱ nagumaa expulsar rá. b) Xkáʼnii xkri̱da nambáyulúʼ makru̱ʼu̱lú rá.

9 Índo̱ najuiʼthá náa reunión dí mbáa bi̱ nandulúʼ kuʼyáá “nánguá nindxu̱u̱ xa̱bi̱i̱ Jeobá” nagawúnlú wéñuʼ. Mbáa naʼni murajximíjna̱ á mu gajkhun ndiyóoʼ magumaa expulsar. Lá gajkhun nagáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱ún kuyáá mbáa índo̱ nagumaa expulsar ráʼ. Xúʼko̱. Índo̱ mbáa naʼni dí raʼkhí, itháán májánʼ nindxu̱u̱ dí muxpriguíí xúʼko̱ nakujmaa dí nagáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱ún kuyáá ga̱jma̱a̱ dí nandún kuyáá (Prov. 13:24). Lá mambáyúu mbáa bi̱ nikudaminaʼ aʼkhá bi̱ na̱nguá etanga̱a̱ a̱jkiu̱u̱n mariʼkhu̱u̱ xóo eʼni índo̱ nagumaa expulsar ráʼ. Mambáyúu. Mbaʼin bi̱ nixudami̱jna̱ aʼkhá niguánu ndiyáá rí xóo niraʼwi̱i̱ muni a̱ngiu̱lú bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ nimbáñúún mugíiʼ a̱jkiu̱ún, muriʼkhu̱u̱ dí nuni̱ ga̱jma̱a̱ matangi̱ín náa Jeobá (atraxnuu Hebreos 12:5, 6). *

10 Gundxaʼwamíjna̱ náa xkri̱da rígi̱. Báxtúu bi̱ nañewu̱u̱n mugu̱ ndaʼyoo dí mbáa mugu̱ nandoo kháñuu, ikhaa ndaʼyoo dí ndayóoʼ maríyáaʼ wájíʼ náa kúwá eʼwíinʼ mugu̱ mu maʼni thanuu. Mú mugu̱ nanigu̱u̱nʼ makuwá má xúʼko̱ nduʼ, nanigu̱u̱nʼ makuwá gajmiún eʼwíinʼ ga̱jma̱a̱ tsénigu̱u̱nʼ índo̱ marawíinʼ náa kúwá a̱ngiu̱ún. Mú índo̱ mbáa báxtúu naríyáaʼ wájíʼ mbáa mugu̱ mu maʼni thanuu, lá nandoo gáʼthí rúʼko̱ rí nditháan tsíyoo gáʼyoo xáʼ. Na̱nguá. Ndaʼyoo rí á mu naniñuuʼ maxtáa má xúʼko̱ mugu̱ gajmíi̱n a̱ngui̱i̱n maʼni rí eʼwíinʼ maʼniún nandii. Ikha jngóo índo̱ naríya̱a̱ʼ wájíʼ bi̱ nandoo kháñuu nañewu̱u̱n xúgínʼ (atayáá ma̱ngaa náa Levítico 13:3, 4).

11. a) Ndíjkha rí nambríguii bi̱ niguma expulsar xóo mugu̱ bi̱ nandoo kháñuu rá. b) Ndiéjunʼ dí mambáñún má xúʼko̱ bi̱ nigumiin expulsar rá.

11 Ma̱ndoo muʼthá dí bi̱ nagumaa expulsar nindxu̱u̱ xóo mugu̱ buʼko̱, numuu rí nandoo kháñuu náa inuu Dios (Sant. 5:14). Xó má tikhu nandii, xúʼko̱ má ma̱ngaa índo̱ mbáa nánguá embáxu̱u̱ ga̱jma̱a̱ Dios maʼni dí eʼwíinʼ muni xúʼko̱ ma̱ngaa. Ikha jngóo, nguáná ndayóoʼ muriya̱a̱ʼ xa̱bu̱ buʼko̱ náa congregación. Índo̱ nuxpriguíí nindxu̱u̱ mbá rí xóo Jeobá nasngájma dí nandoo kaʼñúún bi̱ naguájun jmbu ga̱jma̱a̱ ma̱ndoo maʼni dí bi̱ nikudaminaʼ aʼkhá mata̱nga̱a̱ a̱jkiu̱u̱n. Índo̱ xtáa expulsado ma̱ndoo maʼga̱ má xúʼko̱ reunión, náa ma̱ndoo magruigú má xúʼko̱ ganitsu dí na̱ʼkha̱ náa Dios mu maʼni̱i̱ gújkhúʼ fe ndrígóo. Ma̱ngaa ma̱ndoo maguxnuu má xúʼko̱ i̱yi̱i̱ʼ ndrígúlú ga̱jma̱a̱ mbaʼyoo JW Broadcasting®. Índo̱ a̱ngiu̱lú gúyáá dí na̱jkha̱ rariʼkumina̱a̱ʼ, ikhiin nguáná ma̱ndoo muxnáá consejo ga̱jma̱a̱ ikha dí na̱ʼkha̱ náa Biblia mu mumbayíí mata̱nga̱a̱ mani̱ndxu̱u̱ mbu̱júu̱ xa̱bi̱i̱ Jeobá. *

12. Ndiéjunʼ gíʼmaa muni̱ bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ ga̱jma̱a̱ numuu mbáa bi̱ tsétanga̱a̱ a̱jkiu̱u̱n rá.

12 Gíʼdoo numuu marmáʼáan a̱jkiu̱lú dí i̱ndó nagumiin expulsar bi̱ tsétanga̱a̱ a̱jkiu̱ún bi̱ nixudami̱jna̱ aʼkhá. Bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ nduyáá dí rígi̱ na̱nguá nindxu̱u̱ mbá gitsíin. Ma̱ngaa nduyáá dí Jeobá naxprígúnʼ xa̱bu̱ ‹xó má awan gíʼmaa maʼni› (Jer. 30:11). Nandún kuñúún a̱ngiu̱ún ga̱jma̱a̱ tsíñún muni̱ nimbá rí maʼni gachúu xóo embáxu̱u̱n gajmiún Jeobá. Nguáná nusngajma ngajua ga̱jma̱a̱ dí nagáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱ún índo̱ nuni̱i̱ expulsar mbáa bi̱ nakudaminaʼ aʼkhá.

13. Ndíjkha rí ndiyóoʼ magumaa expulsar mbáa cristiano bi̱ nixtáa náa Corinto rá.

13 Guʼyáá xóo niʼni apóstol Pablo nákhá siglo timbá ga̱jma̱a̱ numuu mbáa xa̱bu̱ bi̱ na̱nguá etanga̱a̱ a̱jkiu̱u̱n. Cristiano bi̱ nixtáa náa Corinto xtáa ga̱jma̱a̱ a̱ʼgiu̱u̱ anu̱u̱, niba̱ʼkhúu̱n ga̱jma̱a̱ a̱ʼgiu̱u̱ anu̱u̱. ¡Ra̱ʼkhá tháán mixkawiʼ! Jeobá niʼthúún xa̱bu̱ xuajen Israel nákhá wájyúuʼ dí: ‹Xa̱biya̱ bi̱ gábóoʼ ga̱jma̱a̱ a̱ʼgiu̱u̱ anu̱u̱ niríyaʼ gamajkuu anu̱u̱. Nájmi̱i̱n gíʼmaa makhañún› (Lev. 20:11). Gajkhun má, Pablo tándoo maʼthúún bi̱ kúwá náa Corinto dí muxiyáa xa̱bu̱ buʼko̱, mú niʼthúún dí muni̱i̱ expulsar. Rí xóo niʼni xa̱bu̱ buʼko̱ niʼniún dí raʼkhí eʼwíinʼ bi̱ kúwá náa congregación. Asndu tikhun niguánú nindxaʼwami̱jna̱ dí na̱nguá má mbiiʼ wéñuʼ aʼkhá rúʼko̱ (1 Cor. 5:1, 2, 13).

14. Xkáʼnii nisngájma Pablo dí nigáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱u̱n kaʼyoo xa̱bu̱ bi̱ nigumaa expulsar náa Corinto rá. Ga̱jma̱a̱ náá numuu rá. (2 Corintios 2:5-8, 11.)

14 Nda̱wa̱á Pablo niʼdxawuun dí bi̱ nikudaminaʼ aʼkhá niriʼkuminaʼ ga̱jma̱a̱ nitanga̱a̱ gajkhun a̱jkiu̱u̱n. Maski ajndu xa̱bu̱ buʼko̱ niʼni gachúu mbiʼyuu congregación, Pablo niʼthúún bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ dí tándoo “maʼni gakhii wéñuʼ”. Niʼthúún dí: “Muni̱ mba̱a̱ a̱jkiu̱ún kuyáá ga̱jma̱a̱ mu̱ni̱i̱ a̱jkiu̱u̱n”. Ma̱ngaa niʼthúún náá numuu gíʼmaa muni xúʼko̱: “Mu xúʼko̱ xáxtáa gínáa wéñuʼ”. Pablo nigáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱u̱n kaʼyoo xa̱bu̱ buʼko̱ bi̱ nitanga̱a̱ a̱jkiu̱u̱n. Apóstol tándoo rí xa̱bu̱ buʼko̱ maxtáa gíná wéñuʼ ga̱jma̱a̱ numuu aʼkhúun dí asndu xándoo mbayáʼ dí muni mba̱a̱ a̱jkiu̱ún kuyáá (atraxnuu 2 Corintios 2:5-8, * 11). *

15. Xú káʼnii esngajma bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ dí awáán eni̱ índo̱ nuxpriguíí mbáa rá.

15 Bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ nuni xó má eʼni Jeobá dí nanigu̱u̱nʼ magáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱ún. Nuni mijkoo índo̱ ndayóoʼ, mú nagáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱ún índo̱ nandoo á mu rígá mbá numuu dí gíʼmaa muni xúʼko̱. Á mu na̱nguá expriguíí bi̱ nakudaminaʼ aʼkhá na̱nguá esngajma dí nagáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱ún, ikhiin nújngóo eniña̱a̱ʼ maʼni xóo eyoo. Mú, lá i̱ndó bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ gíʼmaa magáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱ún ráʼ.

NDIÉJUNʼ GAMBÁYULÚ XÚGIÁÁNʼ MU MAGÁWI̱I̱Nʼ A̱JKIU̱LÚ RÁ.

16. Xó má naʼthí Proverbios 21:13, ndiéjunʼ eʼni Jeobá ga̱jma̱a̱ ni̱ndxu̱ún bi̱ tsegáwiinʼ a̱jkiu̱ún rá.

16 Xúgiáánʼ bi̱ ni̱ndxu̱lú cristianos nandulú magáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱lú xóo Jeobá. Ndíjkha rá. Numuu rí ikhaa na̱nguá eʼdxawuun dí nuthi bi̱ tsegáwiinʼ a̱jkiu̱ún kuñún eʼwíinʼ (atraxnuu Proverbios 21:13). * Numuu rí nandulú dí Jeobá maʼdxawun má xúʼko̱ dí nuʼtájkáan gíʼmaa muñewa̱a̱n dí xánindxu̱lú bi̱ tsegáwiinʼ a̱jkiu̱ún kuñúún eʼwíinʼ. Xúruʼguáá cháʼunlú “índo̱ nandxaʼwá mbáa bi̱ ndayóoʼ”, gakuwáánʼ má xúʼko̱ xawii muʼdxawíín dí gáʼthulúʼ mbáa cristiano bi̱ xtáa ramínuuʼ. Ma̱ngaa nduʼyáá dí náa Biblia naʼthúlú rígi̱: “Bi̱ tségáwíinʼ a̱jkiu̱u̱n, xúʼko̱ má xágáwíinʼ a̱jkiu̱ún kuyáá índo̱ gáxtanda̱ʼa̱a̱ cuenta” (Sant. 2:13). Á mu ni̱ndxu̱lú xa̱bu̱ wabaaʼ ga̱jma̱a̱ nduʼyáá dí ndayúlú dí magáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱ún kuyulúʼ, ikháanʼ ma̱ngaa gíʼmaa musngajmúún eʼwíinʼ dí nagáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱lú kuʼñúún. Itháan má nandulú muʼni xúʼko̱ índo̱ mbáa bi̱ nikudaminaʼ aʼkhá nitanga̱a̱ a̱jkiu̱u̱n ga̱jma̱a̱ na̱ʼkha̱a̱ náa congregación.

17. Xú káʼnii nisngájma rey David dí nigáwi̱i̱nʼ gajkhun a̱jkiu̱u̱n rá.

17 Náa Biblia nuxkamaa mbaʼa xkri̱da náa naʼsngúlú dí gíʼmaa magáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱lú kuʼñúún eʼwíinʼ ga̱jma̱a̱ dí xúʼni̱ gújkhúʼ a̱jkiu̱lú. Gundxaʼwámíjná ga̱jma̱a̱ numuu rey David, ikhaa mbaʼa nuthu nisngájma dí nigáwi̱i̱nʼ gajkhun a̱jkiu̱u̱n. Maski ajndu Saúl nindoo maxíyáa David, mú ikhaa nigáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱u̱n kaʼyoo rey bugi̱ bi̱ Dios niraʼwíí ga̱jma̱a̱ nditháan na̱nguá niʼniminaʼ maʼniuu dí raʼkhí (1 Sam. 24:9-12, 18, 19).

18, 19. Xkáʼni a̱jma̱ nuthu dí na̱nguá nigáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱u̱n David rá.

18 David raʼkháa xúgíʼ mbiʼi nigáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱u̱n. Mbá xkri̱da, índo̱ Nabal mbáa xa̱biya̱ bi̱ kuaníiʼ má gújkhúʼ a̱jkiu̱u̱n, nikiʼnáa ga̱jma̱a̱ niʼnigaʼduunʼ maxnúu ganitsu David gajmíi̱n xa̱bi̱i̱, David ra̱ʼkhá tháán nikiʼnáa ga̱jma̱a̱ niʼthí dí maxíyáa Nabal ga̱jma̱a̱ xúgínʼ xa̱bekha̱ bi̱ kúwá náa goʼwóo. Mú David táxíyáa má nimbáa, núma̱aʼ má ga̱jma̱a̱ numuu a̱ʼgiu̱u̱ Nabal bi̱ mbiʼyuu Abigaíl dí niʼni mbá nacha̱, rí ninindxu̱u̱ májáanʼ ga̱jma̱a̱ dí niʼngo̱o̱ a̱jkiu̱u̱n (1 Sam. 25:9-22, 32-35).

19 I̱mba̱ aʼphu̱ mbáa gaʼyee bi̱ mbiʼyuu Natán niʼthúu̱n David dí mbáa xa̱bu̱ bi̱ gíʼdoo mbújkha̱a̱ niʼni kúwo̱o̱ʼ mbáa xa̱bu̱ gínáa bi̱ gíʼdaa mbáwíi aʼdá mugu̱ ga̱jma̱a̱ nandoo kaʼyoo wéñuʼ. David ra̱ʼkhá tháán nikiʼnáa dí asndu niʼthí: ‹¡Xó má gajkhun xtáa Jeobá, xa̱bu̱ bi̱ niʼni rígi̱ kaʼyoo makhañúu!› (2 Sam. 12:1-6). Ikhaa ndaʼyoo dí náa Xtángoo dí nikhánáá Moisés niʼthí dí á mu mbáa xa̱bu̱ gáʼni kúwáaʼ mbáa mugu̱, gíʼmaa marta̱ngi̱ín a̱jkhui̱i̱n mugu̱ mu maʼni numa̱a̱ (Éx. 22:1). Mú, índo̱ niʼthí dí gíʼmaa makhañúu xa̱bu̱ buʼko̱ nisngájma dí tagáwi̱i̱nʼ kayuuʼ a̱jkiu̱u̱n. Natán nigíʼ xkri̱da rúʼko̱ mu mambáyúu David makro̱ʼo̱o̱ dí ikhaa mínaaʼ niʼni mbaʼa dí raʼkhí kayuuʼ. Mú Jeobá itháan má nigáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱u̱n kaʼyoo David ki xóo ikhaa ga̱jma̱a̱ xa̱bu̱ bi̱ niʼthí Natán náa xkri̱da ndrígóo (2 Sam. 12:7-13).

Rey David tágáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱u̱n kaʼyoo xa̱bu̱ bi̱ niʼthí náa xkri̱da dí nigíʼ Natán. (Atayáá kutriga̱ 19 ga̱jma̱a̱ 20). *

20. Ndiéjunʼ eʼsngúlúʼ xkri̱da ndrígóo David rá.

20 Nduʼyáá dí ga̱jma̱a̱ numuu dí ra̱ʼkhá tháán nikiʼnáa David niʼthí dí Nabal ga̱jma̱a̱ xúgínʼ xa̱bekha̱ bi̱ kúwá náa goʼwóo gíʼmaa makhañún. Nda̱wa̱á táʼni a̱jma̱ a̱jkiu̱u̱n maʼthí dí makhañúu xa̱bu̱ bi̱ niʼthí náa xkri̱da dí nigíʼ Natán. Mbáa ga̱jma̱a̱ numuu rígi̱ naʼni murajximíjna̱, ndíjkha dí mbáa xa̱bu̱ bi̱ ra̱ʼkhá tháán májánʼ a̱jkiu̱u̱n niʼni gújkhúʼ wéñuʼ a̱jkiu̱u̱n índo̱ niʼthí ndiéjunʼ gárígá ga̱jma̱a̱ numuu xa̱bu̱ bugi̱ rá. Mú gundxaʼwamíjna̱ xóo xtáa David nákha ikhú, David xtáa raʼni gawúunʼ ku̱ma̱ ndrígóo. Índo̱ niʼni gújkhúʼ a̱jkiu̱u̱n maʼthí ndiéjunʼ muguaʼníí eʼwíinʼ nisngájma dí ikhaa nánguá xtáa májánʼ ga̱jma̱a̱ Dios. Jesús niʼthí ajngáa rígi̱: “Xútha rí guáʼdáá aʼkhúún a̱ngia̱la. Numuu rí xó má nu̱ta̱ rí guáʼdáá aʼkhúún eʼwíinʼ xúʼko̱ má gajuiʼthá rí kuaʼdáá aʼkhála mangáanʼ” (Mat. 7:1, 2). Ikha jngóo xúʼni gújkhúʼ a̱jkiu̱lú kuʼñúún eʼwíinʼ, guʼnimi̱jna̱ magáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱lú kuʼñúún eʼwíinʼ xó má eʼni Dios ndrígúlú.

21, 22. Xú káʼnii gándoo musngajmá dí nagáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱lú rá.

21 Rí magáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱lú raʼkháa i̱ndó nindxu̱u̱ dí makumulúʼ, ma̱ngaa nandoo gáʼthúu̱n dí gajkhun mumbáñúún eʼwíinʼ. Ikha jngó xúgiáánʼ ma̱ndoo mundxaʼwamíjná xú kaʼnii gándoo gúmbáñún bi̱ kúwá náa mbá guʼwíin, bi̱ kúwá náa congregación o náa kaʼyulú muʼtáraʼa. Mbáa ma̱ndoo mbuʼyáá mbaʼa enii xóo gándoo musngajmá dí nagáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱lú. Lá nuniʼníiʼ mbáa bi̱ ndayóoʼ muʼni̱i̱ a̱jkiu̱u̱n ráʼ. Lá ma̱ndoo muyéʼgua̱ mbá rí mikhu o i̱mba̱ xóo gándoo mumbáyíí xáʼ. Lá xtáa mbáa bi̱ ndiʼkhún nitanga̱a̱ bi̱ ndayóoʼ rí makhánáá tsiakii o rí maʼni̱i̱ a̱jkiu̱u̱n ráʼ. Lá ma̱ndoo muʼthúún ajngáa májánʼ dí marigá nda̱wa̱á eʼwíinʼ ráʼ. Xúʼko̱ nindxu̱u̱ mbá rí itháan májánʼ dí musngajmá dí nagáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱lú kuʼñúún bi̱ kúwá náa kuwáanʼlu (Job 29:12, 13; Rom. 10:14, 15; Sant. 1:27).

22 Á mu nuyexi̱ májánʼ, muʼgua̱nú mbuʼyáá dí náa kuwáánʼ rígá mbaʼa enii xóo musngajmá dí nagáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱lú. Á mu nagáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱lú, muʼni rí maxtáa gagi Anu̱lú bi̱ xtáa mekhuíí, Dios bi̱ “ra̱ʼkhá tháán egáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱u̱n”.

AJMÚÚ 43 Guxnáa núma̱aʼ Dios índo̱ nuʼtájkáan

^ párr. 5 Rí nagáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱u̱n Jeobá nindxu̱u̱ mbá rí nagui̱i̱ wéñuuʼ dí xóo nindxu̱u̱, ga̱jma̱a̱ xúgiáánʼ gíʼmaa manindxu̱lú xúʼko̱. Náa artículo rígi̱, mbuʼyáá ndíjkha rí Jeobá nasgájma dí nagáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱u̱n, ndíjkha ma̱ndoo muʼthá dí índo̱ naxprígúu mbáa nindxu̱u̱ mbá rí xóo nasngájma dí nagáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱u̱n. Ga̱jma̱a̱ xú káʼnii gándoo gusngajmá mangáanʼ rí xóo kaʼnii ikhaa nindxu̱u̱.

^ párr. 9 Hebreos 12:5, 6: “Nimbumala mbá kayuuʼ consejo rí na̱jkha̱ inala bi̱ nindxa̱la asndu xóo e̱ji̱n: ‹A̱ʼdióʼ nindxa̱a̱ʼ, xáta̱ya̱a̱ asndu xóo ragíʼdoo numuu índo̱ Jeobá naxpríguáaʼ, ni xákaguabáánʼ índo̱ ikhaa gáxpríguáaʼ, numuu rí Jeobá naxprígún bi̱ nandoo kaʼñún ga̱jma̱a̱ naxpájthiin xúgíinʼ bi̱ nagruiguíin xóo e̱ji̱i̱n›.”

^ párr. 11 Náa revista má rígi̱, náa artículo rí kayá edxu̱u̱ “Xóo gátangaán mambaxáaʼ mbu̱júu̱ʼ ga̱jma̱a̱ʼ Jeobá rá.” na̱ʼkha̱ raʼthí ndiéjunʼ gándoo muni̱ bi̱ nitangi̱i̱n mu mambáxu̱u̱n mbu̱júu̱ʼ gajmiún Dios ga̱jma̱a̱ xkáʼnii gándoo gumbañúún bi̱ kuya̱ edxu̱u̱.

^ párr. 14 2 Corintios 2:5-8: “Á mu mbáa niʼni dí marigá gamiéjunʼ, na̱nguá niʼni rí maxmiéjunʼ ikhúún, i̱ndó niʼni rí maxmiéjuanla xúgiáanʼ (mú na̱nguá eyoʼ gátha wéñuuʼ ga̱jma̱a̱ numuu rígi̱). Niʼngo̱o̱ má rí xa̱bu̱ buʼko̱ nixpriguíí xúgíinʼ. Rí xúgi̱ gíʼmaa muni̱ mba̱a̱ a̱jkia̱la kuya̱a̱ ga̱jma̱a̱ gu̱ni̱i̱ a̱jkiu̱u̱n, mu xúʼko̱ xáxtáa gínáa wéñuuʼ rí maku̱mu̱u̱ rí asndu nánguá eʼngo̱o̱ itháan. Ikha jngóo nata̱la rí gáʼndala ku̱ya̱a̱.”

^ párr. 14 2 Corintios 2:11: “Mu xúʼko̱ Gixa̱a̱ xáʼni nduwáánʼlu, numuu rí nduʼyáá má dí nandoo maʼni.”

^ párr. 16 Proverbios 21:13: “Bi̱ narugoo cháʼwuun índo̱ nandxaʼwá mbáa bi̱ ndayóoʼ, nimbáa xáriʼñuu ma̱ngaa índo̱ gáʼthí dí mixtambáyii.”

^ párr. 64 NAʼTHÍ NUMUU XTIʼKHU: Dxámá bi̱ natanga̱a̱ na̱ʼkha̱a̱ náa goʼwóo. Náa tsu̱du̱u̱ goʼwóo ndiʼyoo anu̱u̱ ikhú nagáyúu gáyaraʼaa.

^ párr. 68 NAʼTHÍ NUMUU XTIʼKHU: Ga̱jma̱a̱ numuu dí nánguá má gíʼdoo mbá ku̱ma̱ májánʼ rey David nikiʼnáa wéñuʼ índo̱ Natán niʼthí mbá xkri̱da ga̱jma̱a̱ numuu mbáa xa̱bu̱ bi̱ gíʼdoo, dí asndu niʼthí dí gíʼmaa makhañúu xa̱bu̱ buʼko̱.