Atambaʼtaa mu matraxnuu

Ayuʼ náa naʼthí rí xú káʼnii nindxu̱u̱ ináa

Náa eyexilú rá.

Náa eyexilú rá.

“Náa ikháánʼ eyexi, Ikháánʼ rí xtaa mekhuíí” (SAL. 123:1).

AJMÚÚ sjj-S 143, sjj-S 124

1, 2. Ndiéjunʼ eyoo gáʼthúu̱n rí mbuʼyáá Jeobá rá.

KUWÁANʼ náa “mbiʼi gakhi̱i̱ ga̱jma̱a̱ maʼni mingíjyúuʼ”, ga̱jma̱a̱ rí makuwáanʼ maʼni itháan mingíjyúuʼ nákha xóó tséjtsi ga̱jma̱a̱ nda̱wa̱á marigá mbu̱júu̱ rí tsímáá náa tsu̱du̱u̱ Ku̱ba̱ʼ (2 Tim. 3:1). Ikha jngó gíʼmaa muraximíjna̱: “Náa eyexilú rá.” Xóo muʼthá, tsáa eʼyááʼ mu mambáyulúʼ ga̱jma̱a̱ maxnúlúʼ ikha rá. Mbáa nacha̱ guriʼña̱a̱: “Jeobá”. Ga̱jma̱a̱ májánʼ nindxu̱u̱ rí muriʼña̱a̱ rígi̱.

2 Ndiéjunʼ eyoo gáʼthúu̱n rí mbuʼyáá Jeobá rá. Ga̱jma̱a̱ xú káʼnii gándoo gúʼyáá á mu nduʼyáá ikhaa índo̱ kuwáanʼ ranújngulú xkujndu rí mingíjyúuʼ náa mbiʼi rí kuwáanʼ rá. Niʼni tsiguʼ, bi̱ niʼnirámáʼ salmo niʼthí rí ndayúlú muyexi má xúʼko̱ náa Jeobá mu mbuʼyáá rí mambáyulúʼ náa mbiʼi gakhi̱i̱ (atraxnuu Salmo 123:1-4). * Niʼni mbríguii rígi̱ ga̱jma̱a̱ rí naʼni mbáa yumbáá. Xóo muʼthá raʼkháa i̱ndó na̱jkha̱ gáʼyoo xa̱bu̱ bi̱ nañajunʼ, ga̱jma̱a̱ mu maxnúu ganitsu ga̱jma̱a̱ rí mañewu̱u̱n ma̱ngaa gíʼmaa mbaʼyoo má xúʼko̱ mu mbaʼyoo ndiéjunʼ eyóoʼ ga̱jma̱a̱ maʼnimbánuu. Xúʼko̱ má kayúʼ, ndayóoʼ muʼnigajmaa tsejtsí mbiʼi Ajngá rawunʼ Dios mu makru̱ʼu̱lú ndiéjunʼ eyoo Jeobá ga̱jma̱a̱ rí maxná ikhulú. I̱ndó xúʼko̱ ikhaa mambáyulúʼ (Efes. 5:17).

3. Ndiéjunʼ gáʼni jngáanʼ ga̱jma̱a̱ maʼni rí xúʼyáá Jeobá rá.

3 Maski ajndu nduʼyáá rí gíʼdoo numuu mbuʼyáá Jeobá má xúʼko̱, nguáná ma̱ndoo marigá rí maʼni jngáanʼ. Rúʼko̱ nigíʼnuu mbáa bi̱ nimbáxu̱u̱ májánʼ ga̱jma̱a̱ Jesús bi̱ mbiʼyuu Marta. Ikhaa niʼnijngamínaʼ “ga̱jma̱a̱ mbaʼa ñajunʼ dí rígá guʼwáá” (Luc. 10:40-42). Á mu rúʼko̱ nigíʼnuu mbáa xa̱bu̱ jmbii índo̱ Jesús xtáa ga̱jma̱a̱, ragíʼmaa maʼniulú tsiánguá ikháanʼ á mu nuguáʼnii xúʼko̱ mangáanʼ. Mú, ndiéjunʼ gáʼni jngáanʼ rá. Náa artículo rígi̱, mbuʼyáá xú káʼnii gáʼni gawúnlú rí xóo nuni eʼwíínʼ. Ma̱ngaa majmañúlú ndiéjunʼ gúʼni mu xúniʼñáʼ ruʼyáá Jeobá.

MBÁA XA̱BU̱ JMBII NIʼNIMBÁTI̱GA̱ MBÁ RÍ GÍʼDOO NUMUU

4. Náa numuu rí naʼniulú tsiánguá rí Moisés na̱nguá nito̱ʼo̱o̱ náa Ku̱ba̱ʼ rí Jeobá niʼthí maxnúu xá.

4 Gajkhun má rí Moisés ndiyááʼ ikha ndrígóo Jeobá. Ikhaa “niwi̱ji̱ jmbu má xúʼko̱ rí asndu xóo xtáa raʼyoo Bi̱ tsékujmaa” (atraxnuu Hebreos 11:24-27). * Náa Biblia naʼthúlúʼ rí “nimbá miʼtsú táxtáa náa Israel nimbáa gaʼyee xóo Moisés, bi̱ Jeobá ndiʼyoo inuu” (Deut. 34:10). Mú, maski ajndu nimbáxu̱u̱ májánʼ ga̱jma̱a̱ Jeobá, niʼnimbáti̱ga̱ Ku̱ba̱ʼ rí Jeobá niʼthí maxnúu (Núm. 20:12). Ndiéjunʼ nirígá rá.

5-7. a) Ndiéjunʼ xkujndu nirígá nguáthá mbiʼi nda̱wa̱á rí israelitas nigájnun náa Egipto rá. b) Xú káʼnii niʼni Moisés rá.

5 Asndu xóó tséʼni a̱jma̱ igu̱nʼ nda̱wa̱á rí israelitas nigájnún náa Egipto nákha xóó tseguanu náa kúbá Sinaí, nirígá mbá xkujndu gakhi̱i̱. Xa̱bu̱ xuajen nigi̱ʼdi̱i̱ nixieʼkhá numuu rí nda̱a̱ iyaʼ ga̱jma̱a̱ nixieʼkhá náa Moisés. Xkujndu rígi̱ niʼni gakhi̱i̱ rí asndu Moisés niʼthá kháñuu Jeobá: “Ndiéjunʼ gáni gajmíi̱nʼ xa̱bu̱ bugi̱ rá. ¡Nguáthá mbiʼi itháan muxnuʼ ga̱jma̱a̱ itsí!” (Éx. 17:4). Jeobá niriʼña̱a̱ ga̱jma̱a̱ niʼthúu̱n rí gíʼmaa maxnúu itsí ndrígóo Horeb ga̱jma̱a̱ xkuíyóo ga̱jma̱a̱ ikhú magajnúu mba̱ji̱nʼ iyaʼ. Naʼthí xóó: “Moisés niʼni xúʼko̱ náa inún xa̱bu̱ bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ náa Israel”. Israelitas niʼwa̱a̱n iyaʼ asndu xó má niʼngu̱u̱n ga̱jma̱a̱ xúʼko̱ nimbánuu xkujndu (Éx. 17:5, 6).

6 Náa Biblia naʼthí rí Moisés nixná mbiʼyuu ikhí xóo Masah, rí nandoo gáʼthúu̱n “Tsáʼkhá”, ga̱jma̱a̱ Meribá, rí nandoo gáʼthúu̱n “Xkujndu”. Ndíjkha jngó rí májánʼ magumbiʼyuu xúgi̱ kaʼnii rá. “Numuu rí nigiʼdu̱u̱n xa̱bu̱ Israel numuu rí nigíʼ tsáʼkhá náa Jeobá índo̱ nithi: ‹Lá xtáa Jeobá náa majñulú o na̱nguá dxe̱ʼ›” (Éx. 17:7).

7 Xú káʼnii niʼni a̱jkiu̱u̱n Jeobá rí nirígá náa Meribá rá. Ndiʼyoo rí israelitas nixuximi̱jna̱ náa ikhaa ga̱jma̱a̱ náa naʼtáñajunʼ, raʼkháa i̱ndó ga̱jma̱a̱ numuu Moisés (atraxnuu Salmo 95:8, 9). * Nakujmaa kaʼwu rí israelitas nini dí ra̱májánʼ. Mú Moisés niʼni rí májánʼ: Ndiyáaʼ mambáyúu Jeobá ga̱jma̱a̱ niʼni xó má niʼtáñajunʼ.

8. Ndiéjunʼ xkujndu nirígá índo̱ inuu magajnún israelitas náa ku̱ba̱ʼ mixooʼ rá.

8 Mbá a̱jma̱ skiñúʼ tsiguʼ nda̱wa̱á, índo̱ inuu magajnún náa ku̱ba̱ʼ mixooʼ, nirígá ikhaa kayúʼ xóo nákha ginii. Israelitas kuwa náa nda̱wa̱á magumbiʼyuu Meribá. Mú rígi̱ naguanúu mijngii náa Qadés, náa ndawaa ndrígóo Ku̱ba̱ʼ rí Jeobá niʼthí maxnún. * Mbu̱júu̱ má israelitas nixieʼkhá numuu rí nda̱a̱ iyaʼ (Núm. 20:1-5). Mú, rí xúgi̱ Moisés niʼni mixtiʼkhu wéñuʼ.

9. Ndiéjunʼ niʼthúu̱n Jeobá maʼni Moisés, mú ndiéjunʼ niʼni ikhaa xá. (Atayáá timbá xtiʼkhu.)

9 Xú káʼnii nikumu̱u̱ Moisés índo̱ nixuximi̱jna̱ mbu̱júu̱ xá. Niʼthá kháñuu mbu̱júu̱ Jeobá mu maʼthúu̱n ndiéjunʼ gáʼni. Mú rí xúgi̱, Dios táʼthúu̱n maxnúu itsí. Rí phú niʼthúu̱n rí mbayá xkuiya ndrígóo, magímbíin xa̱bu̱ náa mbájndi gíʼ itsí ga̱jma̱a̱ maʼthúu̱n itsí (Núm. 20:6-8). Mú Moisés táʼthúu̱n itsí. Rí phú niʼni, niríyaʼ sŋañuʼ ga̱jma̱a̱ nindxaʼwájmiin bi̱ kuwa ikhí: “¡Gudxawíínʼ xúgi̱, bi̱ nuxuximíjna̱! Lá náa xpátsí rígi̱ náa guríyaʼxu iyaʼ ráʼ.” Nda̱wa̱á nixnúu itsí a̱jma̱ aʼphu̱ (Núm. 20:10, 11).

10. Xú káʼnii nikumu̱u̱ Jeobá ga̱jma̱a̱ numuu rí niʼni Moisés rá.

10 Jeobá ra̱ʼkhá tháán nikiʼnáa kaʼyoo Moisés (Deut. 1:37; 3:26). Náa numuu rá. Mbáa nirígá mbaʼa numuu. Mbáa nikiʼnáa kaʼyoo numuu rí ikhaa táʼnimbo̱o̱ ikha ndrígóo.

11. Índo̱ Moisés nixnúu itsí, náa numuu rí israelitas ma̱ndoo mundxaʼwamíjna̱ rí Jeobá táʼni mbá milagro rá.

11 Mbuʼyáá imbo̱o̱ numuu mbáa rí Jeobá nikiʼnáa kaʼyoo Moisés. Ga̱jma̱a̱ numuu itsí rí niʼthá nákha ginii náa Meribá ma̱jkha̱ʼ nindxu̱u̱, mikewun ga̱jma̱a̱ migujkhuʼ. Tséʼniuu maski ajndu gakhi̱i̱ gáraxna̱a̱ itsí ma̱jkha̱ʼ, nimbáa nda̱wa̱a̱ tsáa egiʼthu̱u̱n rí magajnúu iyaʼ. Mú rí náa maʼni a̱jma̱ Meribá itsí idiʼ ga̱jma̱a̱ gua̱ba̱ʼ nindxu̱u̱, mixtiʼkhu nindxu̱u̱ itsí rí ma̱jkha̱ʼ. Xóo itsí idiʼ nindxu̱u̱ mijchú, ikhí rígá iyaʼ rí xa̱bu̱ ma̱ndoo majmúún. Índo̱ Moisés nixnúu itsí ki xóo rí maʼthúu̱n, mbáa israelitas ma̱ndoo mundxaʼwamíjna̱ rí iyaʼ nagájnuu ikháá raʼkháa numuu rí Jeobá niʼni milagro. *

XÚ KÁʼNII NIKUXI̱MINAʼ MOISÉS

12. Náa numuu rí nikiʼnáa kaʼyoo Jeobá Moisés ga̱jma̱a̱ Aarón rá.

12 Nirígá i̱mba̱ numuu rí Jeobá nikiʼnáa kaʼyoo Moisés ga̱jma̱a̱ Aarón. Guʼyáá rí niʼthún xa̱bu̱ Moisés: “Lá náa xpátsí rígi̱ náa guríyaʼxu iyaʼ ráʼ.” Índo̱ niʼthí “guríyaʼxu”, ma̱ndoo maʼthí ga̱jma̱a̱ numuu ikhaa ga̱jma̱a̱ Aarón. Ajngóo nisngájma rí tágiʼdoo gamajkhu náa Jeobá, bi̱ phú gajkhun niʼni milagro rígi̱. Rígi̱ nasngájma rí gajkhun nindxu̱u̱ rí na̱ʼkha̱ raʼthí náa Salmo 106:32, 33: “Nigiʼdu̱u̱n [gajmiún Jeobá] náa iyaʼ Meribá, ikha jngó Moisés táʼni rí májánʼ ga̱jma̱a̱ numún ikhiin. Numuu rí nini makiʼnáa ga̱jma̱a̱ ikhaa tandxaʼwáminaʼ rí maʼthí * (Núm. 27:14). Rí niʼni Moisés, tasngájma gamajkhu náa Jeobá. Ikhaa niʼthúu̱n Moisés ga̱jma̱a̱ Aarón: “Ikháanʼ nixuximíjna̱ náa xtángoo ndrígóʼ” (Núm. 20:24). Nakujmaa rí nixudami̱jna̱ mbá aʼkhá mba̱a̱.

13. Náa numuu rí Moisés kaʼyoo magruigú ikháá castigo rí xóo nindrigú israelitas rá.

13 Moisés ga̱jma̱a̱ Aarón kuya̱ edxu̱u̱ náa xuajñu Dios, ikha jngó ñajunʼ rí guáʼdáá náa inuu ikhaa ninindxu̱u̱ itháan mba̱a̱ (Luc. 12:48). Nákha ginii, Jeobá niʼthún rí xákuwa náa ku̱ba̱ʼ ndrígóo Canaán mbá xúgínʼ gajmiún e̱jñún ga̱jma̱a̱ e̱jín xíñúnʼ bi̱ nixuximi̱jna̱ (Núm. 14:26-30, 34). Ikha jngó Moisés kaʼyoo magruigú ikháá castigo xóo rí nindrigú israelitas numuu rí nixuximi̱jna̱: Rí xáto̱ʼo̱o̱ náa Ku̱ba̱ʼ rí Jeobá niʼthí maxnúu.

RÍ NIʼNI MARIGÁ XKUJNDU

14, 15. Ndiéjunʼ niʼni rí Moisés makuximínáʼ rá.

14 Ndiéjunʼ niʼni rí Moisés makuximínáʼ rá. Mbuʼyáá mbu̱júu̱ rí naʼthí náa Salmo 106:32, 33: “Ma̱ngaa, nigiʼdu̱u̱n náa iyaʼ ndrígóo Meribá, ikha jngó Moisés táʼni rí májánʼ ga̱jma̱a̱ numún ikhiin. Numuu rí nini makiʼnáa ga̱jma̱a̱ ikhaa tandxaʼwáminaʼ rí maʼthí”. Maski ajndu israelitas nini makiʼnáa Jeobá, Moisés bi̱ nikiʼnáa itháan. Rí táʼngo̱o̱ gaxpríguminaʼ niʼni rí maʼthí rí asndu xaʼndxaʼwáminaʼ ga̱jma̱a̱ numuu rí gárígá nda̱wa̱á.

15 Moisés niniñaminaʼ maʼni jnga̱a̱ rí nuni eʼwíínʼ, ga̱jma̱a̱ niniñuʼ raʼyoo Jeobá. Timbá miʼtsú rí israelitas nixieʼkhá ga̱jma̱a̱ numuu rí nda̱a̱ iyaʼ, Moisés niʼni rí májánʼ (Éx. 7:6). Mú, rí xúgi̱ néʼngo̱o̱ ga̱jma̱a̱ nakiʼnáa numuu rí mba̱yu̱ʼ tsiguʼ rí xa̱bu̱ xuajen nixuximi̱jna̱. Mbáa nindxa̱ʼwáminaʼ itháan ga̱jma̱a̱ numuu xóo nikumu̱u̱ ikhaa ki xóo rí mbaʼyámajkuu Jeobá.

16. Náa numuu rí gíʼmaa maʼndulú mbuʼyáá náa rí niʼni Moisés rá.

16 Á mu mbáa gaʼyee bi̱ nixtáa jmbu xóo Moisés niʼnijngamináʼ ga̱jma̱a̱ nikudaminaʼ aʼkhá, ikháanʼ mangáanʼ ma̱ndoo muguáʼnii xúʼko̱ kaʼnii. Xó má ikhaa, inuu matu̱ʼu̱lú náa numbaaʼ nuxi̱ʼ rí Dios nikudaminaʼ maxnúlúʼ (2 Ped. 3:13). Nimbáa rí ikháanʼ tsíyulú mandáti̱gu̱lú mbá rí gíʼdoo numuu. Mú á mu nandulúʼ muxkamaa, mbaʼyóoʼ mbuʼyáá Jeobá ga̱jma̱a̱ muʼgíʼ muʼni má xúʼko̱ rí nandoo (1 Juan 2:17). Ndiéjunʼ ikha ejmañulúʼ rí nikiéʼkúun Moisés rá.

XÚNIʼÑÁMI̱JNA̱ MAʼNI JNGÁANʼ RÍ NUNI EʼWÍÍNʼ

17. Ndiéjunʼ gambáyulú mu xákiʼnáanʼ nacha̱ rá.

17 Xákiʼnáanʼ. Nguáná mbaʼyóoʼ muraʼníí ikháá má xkujndu tsejtsí mbiʼi. Mú náa Biblia naxnúlú xtágabu rígi̱: “Xáʼgáanʼ muʼni rí májánʼ, numuu rí maʼga̱nú mbiʼi muʼdaʼ á mu tséʼgáanʼ” (Gál. 6:9; 2 Tes. 3:13). Índo̱ nuraʼníí xkujndu o naguáʼdáá xkujndu má xúʼko̱ gajmiúlú mbáa, lá maʼngulú muxprígumijna rí xóo nakumulú ga̱jma̱a̱ rí nuʼthá ráʼ. (Prov. 10:19; 17:27; Mat. 5:22.) Á mu eʼwíínʼ nuni rí makiʼnáanʼ, gíʼmaa majmañulúʼ muʼni gaʼduunʼ “sia̱nʼ”. Tsáa sia̱nʼ ndrígóo rá. Ndrígóo Jeobá (atraxnuu Romanos 12:17-21). * Nuʼni rígi̱ á mu nduʼyáá Jeobá ga̱jma̱a̱ á mu naʼngulú naguáʼthi̱i̱n rí ikhaa maʼnimbánuu índo̱ ikhaa gáʼyoo rí ndayóoʼ maʼni. Rí muʼni rí tsénigu̱ʼ ga̱jma̱a̱ matangáanʼ muʼni̱i̱ ikhaa má xóo niʼniulú mbáa nusngajmá rí tseʼyamajkuíí Jeobá.

18. Ndiéjunʼ gíʼmaa marmáʼáan a̱jkiu̱lú índo̱ nundrígú ikha rá.

18 Guʼnimbánii ikha rí itháan nuxi̱ʼ. Índo̱ Jeobá naxnúlú ikha náa xuajñu, gíʼmaa muʼnimbánii nacha̱ rí gúthulú muʼni. Ní xúʼgíʼ muʼni xó má eʼni nákha ginii (Heb. 13:17). Ma̱ngaa muñeumíjna̱ rí xúʼgua̱ itháan ñuʼún ki xóo “rí na̱ʼkha̱ náa kiʼniraʼmáʼ” (1 Cor. 4:6). Á mu nuʼni xúʼko̱ kaʼnii, nusngajmá rí nduʼyáá Jeobá.

Ndiéjunʼ gándoo gajmañulú xóo nikumu̱u̱ Moisés ga̱jma̱a̱ numuu rí xóo nikiéʼkhun eʼwíínʼ rá. (Atayáá kutriga̱ 19).

19. Xú káʼnii gúʼni mu xáʼchúu rí nambáxulúʼ gajmiúlú Jeobá ga̱jma̱a̱ rí nakiéʼkhun eʼwíínʼ rá.

19 Xúniʼñáʼ rí nambáxulúʼ gajmiúlú Jeobá maʼchúu ga̱jma̱a̱ numuu rí nakiéʼkhun eʼwíínʼ. Á mu nduʼyáá má xúʼko̱ Jeobá, xúniʼñáʼ rí nuni eʼwíínʼ muni makiʼnáanʼ o maʼga̱ kaguáanʼ rí maʼni gachúu rí nambáxulúʼ gajmiúlú ikhaa. Rígi̱ gíʼmaa marmáʼáan a̱jkiu̱ún bi̱ guáʼdáá tikhuu ñajunʼ náa xuajñu Dios, xó má Moisés. Gajkhun má rí mámbáa rí ikháanʼ gíʼmaa muʼnimíjna̱ mu muʼnimbulúʼ náa Jeobá mu makáwáanʼ. Mú gíʼmaa marmáʼáan a̱jkiu̱lú rí Dios xándu̱ʼu̱lú cuenta ga̱jma̱a̱ mbá xtángoo gakhi̱i̱ (Filip. 2:12). Índo̱ itháan kuaʼdáá ñajunʼ, itháan gíʼthu̱u̱n Dios muʼnilú (Luc. 12:48). Á mu gajkhun nandulúʼ kuʼyáá Jeobá, nimbá xáʼngo̱o̱ gáʼni magadríguáanʼ ní xáʼngoʼ markuájñánʼ náa ngajua ndrígóo (Sal. 119:165; Rom. 8:37-39).

20. Ndiéjunʼ gíʼmaa muʼgíʼ muʼni rá.

20 Náa mbiʼi mingíjyúuʼ rígi̱, guyexi má xúʼko̱ náa bi̱ gíʼ náa trono mekhuíí mu mbuʼyáá ndiéjunʼ rí phú nandoo muʼni. Xúʼniñámíjná rí nuni eʼwíínʼ xa̱bu̱ maʼni gachúu rí nambáxulúʼ gajmiúlú Dios. Rí nigíʼnuu Moisés naʼni magida̱ʼ náa edxu̱lúʼ ga̱jma̱a̱ magiwa̱nʼ náa a̱jkiu̱lú. Guʼgíʼ mbuʼyáá má xúʼko̱ “náa Jeobá Dios ndrígúlú asndu índo̱ gagáwiinʼ a̱jkiu̱u̱n kaʼyulú” ki xóo mundxaʼwamíjna̱ dí ra̱májánʼ ga̱jma̱a̱ numún bi̱ kuwa mbájndi náa kuwáanʼ (Sal. 123:1, 2).

^ párr. 2 Salmo 123:1-4: “Náa ikháánʼ eyexi, Ikháánʼ rí xtaa mekhuíí. Xó má idún ñumbáá nuyexi náa xa̱bu̱ bi̱ náa kuwa ruñajunʼ, xó má idún gu̱ʼu̱ bi̱ nuñajun mbáá nuyexi náa a̱ʼgu̱ bi̱ náa kuwa ruñajunʼ, xúʼko̱ idulú nayexi náa Jeobá Dios ndrígúlú asndu índo̱ gagáwiinʼ a̱jkiu̱u̱n kaʼyulú. Gagáwiinʼ a̱jkia̱nʼ xtayuxu, oh Jeobá, gagáwiinʼ a̱jkia̱nʼ xtayuxu; numuu rí tsíñún gúyuxu nditháan. Numuu rí nutsijmáanʼxu wéñuʼ bi̱ nuni mbaʼumíjna̱ o bi̱ nakumu̱ún kuyamíjna̱ i̱ndó ikhiin, ga̱jma̱a̱ bi̱ nuxuximíjna̱”.

^ párr. 4 Hebreos 11:24-27: “Ga̱jma̱a̱ numuu fe Moisés, índo̱ nikhi̱i̱, niʼni gaʼduunʼ mani̱ndxu̱u̱ a̱ʼdióo wáxioo Faraón, Niraʼwíí rí majmagínáa ga̱jma̱a̱ xuajñu Dios ki xóo rí maʼni gagiminaʼ ga̱jma̱a̱ aʼkhá rí maʼni, numuu rí ndiʼyoo dí maguma ma̱jti̱i̱ʼ Cristo magiʼdoo itháan numuu ki xóo tesoro ndrígóo Egipto; numuu rí ndiʼyoo tsumáá wéñuʼ náa rí mada̱ʼ. Ga̱jma̱a̱ numuu fe niniñuʼ Egipto, mú támiñuu kaʼyoo rey maski ajndu nikiʼnáa, numuu rí niwi̱ji̱ jmbu má xúʼko̱ rí asndu xóo xtáa raʼyoo Bi̱ tsékujmaa”.

^ párr. 7 Salmo 95:8, 9: “Xúni̱ gujkhuʼ a̱jkia̱la xóo náa Meribá, xóo mbiʼi náa Masah náa ku̱ba̱ʼ mixooʼ, índo̱ wajin xiʼñála nigíʼ tsáʼkhá náa inuʼ; nindúún mbuyáá tsáa ni̱ndxu̱ʼ, maski ajndu ndiyáá ñajunʼ rí nini”.

^ párr. 8 Maski ajndu gi̱i̱ ma̱ngaa nigumbiʼyuu Meribá, raʼkháa ikháá rí niʼthá náa kutriga̱ 6, dí rígá náa mijngii Refidim ma̱ngaa nigumbiʼyuu Masah. Nájma̱ nigumbiʼyuu Meribá ga̱jma̱a̱ numuu xkujndu rí nirígá ikhí (atayáá náa mapa náa sección 7 ináa 38 ndrígóo folleto Mambáyulúʼ muʼnigajmaa Ajngá rawunʼ Dios).

^ párr. 11 Ga̱jma̱a̱ numuu rí nirígá rígi̱, profesor John A. Beck naʼthí: “Naʼthí rí xóo nuni judíos, bi̱ nixuximi̱jna̱ nithi: ‹Moisés naninuʼ xú káʼnii nindxu̱u̱ itsí rígi̱. Á mu nandoo masngájma rí ma̱ndoo maʼni milagros garíyaʼ iyaʼ náa imbo̱o̱ itsí›”. Nakujmaa kaʼwu rí i̱ndó rígi̱ nindxu̱u̱ rí naguʼwún nuni.

^ párr. 12 Atayáá náa “Preguntas de los lectores” náa La Atalaya 15 ñajunʼ gu̱nʼ octubre tsiguʼ 1987.

^ párr. 17 Romanos 12:17-21: “Xurtanga̱a̱ muniu̱u̱n dí ra̱májánʼ bi̱ niniala dí raʼkhí. Guni rí májánʼ náa inún xúgínʼ xa̱bu̱. Á mu nandoo, xó má kaʼnii munila, xákiʼnáanʼ gajmiála xúgínʼ xa̱bu̱. A̱ngui̱nʼ, xágutangáanʼ muniu̱u̱n dí ra̱májánʼ bi̱ niʼniala dí ra̱májánʼ, xuguáʼdala sia̱nʼ; numuu rí kiʼniraʼmáʼ: “Ikhúúnʼ kaʼyoʼ manda̱ʼa̱a̱ cuenta; ikhúúnʼ gani numa̱a̱, eʼthí Jeobá”. Mú, “á mu naxkidxu̱u̱ xa̱bu̱ sia̱nʼ ga̱jma̱ʼ araxnáá rí mikhu; á mu nakandawuuʼ, araxnáá rí maga̱a̱n; numuu rí á mu natani rígi̱ matadrámaaʼ xámbúʼ mijkha náa edxu̱u̱”. Xátatsiʼñáminaʼ maʼngo̱o̱ dí ra̱májánʼ, gaʼngaʼ atani ga̱jma̱ʼ dí ra̱májánʼ índo̱ natani rí májánʼ”.