Atambaʼtaa mu matraxnuu

Ayuʼ náa naʼthí rí xú káʼnii nindxu̱u̱ ináa

Guguaʼdáá gamajkulú ga̱jma̱a̱ ganindxu̱lú májánʼ a̱jkiu̱lú xóo Jeobá

Guguaʼdáá gamajkulú ga̱jma̱a̱ ganindxu̱lú májánʼ a̱jkiu̱lú xóo Jeobá

“Gagi xtáa xa̱bu̱ bi̱ naʼniu rí májánʼ xa̱bu̱ gínáa; mbiʼi rí gáʼkha̱nú gamiéjunʼ Jeobá gáʼnikríyaʼ” (SAL. 41:1).

AJMÚÚ sjj-S 130, sjj-S 107

1. Xú káʼnii ekujmaa ngajua rí kuaʼdáá bi̱ ni̱ndxu̱lú xa̱bi̱i̱ Dios rá.

BI̱ NI̱NDXU̱LÚ xa̱bi̱i̱ Dios kuwáanʼ mbá kambáxulú náa rígá ngajua (1 Juan 4:16, 21). Mbaʼa nuthu tsékujmaa rígi̱, ngajua rúʼko̱ tsékujmaa náa rí naʼngu̱u̱n nuni, nakujmaa náa rí xóo na̱nguá gíʼdoo numuu, xóo ajngáa guabaaʼ ga̱jma̱a̱ rí manindxu̱lúʼ xa̱bu̱ májáánʼ. Índo̱ nuʼni rí májánʼ náa eʼwíínʼ ga̱jma̱a̱ gamajkhu, ni̱ndxu̱lú xa̱bu̱ bi̱ ‹nduyaridáá Dios, xóo e̱ji̱i̱n bi̱ nandoo kaʼñún› (Efes. 5:1).

2. Xú káʼnii ndiʼyáridoo Jesús ngajua ndrígóo Anu̱u̱ rá.

2 Jesús ndiʼyáridoo májánʼ Anu̱u̱. Niʼniún má xúʼko̱ rí májánʼ xa̱bu̱. Niʼthí: “Aguwaʼ náa ikhúúnʼ, xúgiáanʼ bi̱ nuñajunʼ wéñuʼ ga̱jma̱a̱ bi̱ kuda eʼda”. Ga̱jma̱a̱ xóó niʼthí: “Numuu rí naʼngo̱o̱ a̱jkiu̱nʼ ga̱jma̱a̱ guabaaʼ a̱jkiu̱nʼ” (Mat. 11:28, 29). Índo̱ nduʼyaridáá xkri̱da ndrígóo ga̱jma̱a̱ nuʼgíʼ nuʼni, nusngájma rí ni̱ndxu̱lú xa̱bu̱ ‹bi̱ nuniu̱u̱n rí májánʼ xa̱bu̱ gíníi›, Anu̱lú bi̱ xtaa mekhuíí nandoo kaʼyulú ga̱jma̱a̱ kuwáanʼ gagi (Sal. 41:1). Guʼyáá xú káʼnii gándoo gusngájma gamajkhu náa mbá guʼwáanʼ, náa congregación ga̱jma̱a̱ náa nutaráʼa.

GUSNGÁJMA GAMAJKHU NÁA MBÁ GUʼWÁANʼ

3. Xú káʼnii gíʼmaa maʼniuu a̱ʼgiu̱u̱ xa̱biya̱ rá. (Atayáá timbá xtiʼkhu.)

3 Náa mbá guʼwíin, bi̱ phú gíʼmaa musngajma gamajkhu, ni̱ndxu̱ún xa̱bu̱ bi̱ nidamijná (Efes. 5:25; 6:4). Mbá xkri̱da, náa Biblia naʼthí xú káʼnii gíʼmaa makuwa gajmiún guʼñún ‹xó má rí nijmañún›. Ajngáa rígi̱ ma̱ngaa ma̱ndoo miʼtá xóo “musngajmá gamajkhu” o “muniu̱u̱n eʼwíínʼ” (1 Ped. 3:7). Mu musngajma gamajkhu náa mbáa, ndayóoʼ makru̱ʼu̱lú xóo ku̱mu̱u̱. Mbáa xa̱biya̱ bi̱ nakro̱ʼo̱o̱ ndaʼyoo rí a̱ʼgiu̱u̱ nindxu̱u̱ bi̱ nambáyúu ga̱jma̱a̱ rí nájmi̱i̱n ni̱ndxu̱ún mixtiʼkhún, mú nakro̱ʼo̱o̱ dí rúʼko̱ tsíyoo gáʼthúu̱n rí a̱ʼgu̱ ragíʼdoo numuu (Gén. 2:18). Ikha jngó, ikhaa ndaʼyoo rí gíʼdoo numuu rí naku̱mu̱u̱ a̱ʼgiu̱u̱ ga̱jma̱a̱ nandoo kaʼyoo ma̱ngaa ndaʼyamajkuu. Mbáa ndxájulú bi̱ na̱ʼkha̱ náa Canadá niʼthí: “Ajmbioʼ na̱nguá eʼni gaʼduunʼ rí ikhúúnʼ naku̱mu̱ʼ ni má na̱nguá eʼthúnʼ: ‹Nda̱a̱ numuu maku̱ma̱ʼ xúʼko̱ kaʼnii›. Rí phú naʼni, ikhaa naʼdxaunʼ. Índo̱ nambáyuʼ mariʼkuminaʼ rí xóo ku̱mu̱ʼ, naʼni ga̱jma̱a̱ ngajua”.

4. Xú káʼnii gaʼyamajkuu a̱ʼgiu̱u̱ xa̱biya̱ rí xóo gaʼni gajmíi̱n eʼwíínʼ gu̱ʼú rá.

4 Xa̱bu̱ bi̱ ninigúnʼ ndaʼyamajkuu a̱ʼgiu̱u̱ índo̱ na̱nguá eʼni nduwaaʼ gajmíi̱n eʼwíínʼ gu̱ʼu̱ ní tsesngájma rí naniguʼ kaʼñún. Ma̱ngaa na̱nguá eto̱ʼo̱o̱ náa redes sociales ga̱jma̱a̱ náa ináa ndrígóo Internet (Job 31:1). Nindxu̱u̱ jmbii má xúʼko̱ náa a̱ʼgiu̱u̱, raʼkháa i̱ndó ga̱jma̱a̱ numuu rí nandoo kaʼyoo, naʼni numuu rí nandoo kaʼyoo Dios ga̱jma̱a̱ nawiyuʼ dí raʼkhí (atraxnuu Salmo 19:14; * 97:10). *

5. Xú káʼnii gándoo masngájma mbáa a̱ʼgu̱ rí ndaʼyamajkuu ajmbio̱o̱ rá.

5 Índo̱ xa̱biya̱ ndaʼyaridoo xóo eyéjkha̱ edxu̱u̱ Jesucristo, nambáyúu a̱ʼgiu̱u̱ mu “mbaʼyamajkuu wéñuʼ” (Efes. 5:22-25, 33). Ikhú ikhaa mbaʼyamajkuu, mbá xkri̱da índo̱ ajmbio̱o̱ gíʼdoo wéñuʼ ñajunʼ maʼni náa congregación o índo̱ rígá xkujndu rí naʼni maxmiéjunʼ wéñuʼ. Mbáa ndxájulú bi̱ na̱ʼkha̱ náa Gran Bretaña naʼthí: “Nguáná, a̱ʼgiu̱ʼ ndaʼyoo dí rígá rí naʼni maxmiéjunʼ numuu rí nguáná nakujmún i̱mba̱ núthu. Ikhú ikhaa naʼni rí naʼthí náa Proverbios 20:5, maski asndu rúʼko̱ nandoo gáʼthúu̱n rí magiʼthu̱u̱n mbóo mbiʼi kiejunʼ mu ‹maríyaʼ› rí ikhúúnʼ naku̱mu̱ʼ, i̱ndó á mu rígá mbá rí xándoo maʼdxun”.

6. Xú gándoo xúgiáanʼ muʼsngúún e̱ji̱n mbuyamajkún eʼwíínʼ, ga̱jma̱a̱ xú káʼnii gambáñun ikhiin rígi̱ xá.

6 Á mu xa̱bu̱ bi̱ guáʼdiin e̱ji̱n nduyamajkumijná, ni̱ndxu̱ún mbá májánʼ xkri̱da náa e̱jñún. Mú ma̱ngaa kaʼñún rí musngúún xú káʼnii mbuyamajkún eʼwíínʼ. Mbá xkri̱da, ma̱ndoo muxprigún e̱jñún rí xágañuun náa Guʼwá nagimbáanʼ o náa nagimbíi̱n mu muni gagimijná muniñaʼ rí xa̱bu̱ guanii murajkuáa ginii rí mu̱phu̱. Xúgiáanʼ náa congregación ma̱ndoo mumbañún xa̱bu̱ bi̱ guáʼdiin e̱ji̱n. Mbá xkri̱da, á mu mbáa ada̱ naʼni rí májánʼ náa ikháanʼ, xóo mambaʼtoo xkrugua, ma̱ndoo muʼtháán rí májánʼ niʼni. Rígi̱ maʼni rí maʼdxuu ikhaa ga̱jma̱a̱ magiwa̱nʼ náa a̱jkiu̱u̱n dí “kuwáanʼ itháan gagi á mu nuxná ki xóo rí mundrígú” (Hech. 20:35).

GUSNGÁJMA GAMAJKHU NÁA CONGREGACIÓN

7. Xú káʼnii ndiʼyamajkuu Jesús xa̱bu̱ bi̱ na̱nguá eʼdxuun ga̱jma̱a̱ ndiéjunʼ eʼsngúlúʼ xkri̱da ndrígóo xá.

7 Mbóo mbiʼi índo̱ Jesús xtáa náa mbayuuʼ Decápolis, “niguwáʼ ku̱ya̱a̱ mbáa xa̱bu̱ bi̱ tséʼdxuun ga̱jma̱a̱ tséʼthi” (Mar. 7:31-35). Ikhaa “ni̱jkha̱ kayáa náa nda̱wi̱i̱n xa̱bu̱” ga̱jma̱a̱ niʼni thanuu. Náa numuu rí táʼni náa inún xúgínʼ xá. Mbáa numuu rí ndiʼyoo dí xa̱bu̱ bi̱ tséʼdxuun natiyuuʼ náa inún mbaʼin. Gajkhun má rí ikháanʼ xájmáanʼ muʼni milagro. Mú ma̱ndoo ga̱jma̱a̱ gíʼmaa mbuʼyáá rí eñúnʼ ga̱jma̱a̱ xóo ekumún a̱ngiu̱lú. Apostol Pablo niʼnirámáʼ: “Gíʼmaa muniʼnúnʼ májánʼ wéñuʼ eʼwíínʼ [o gaxmiéjunlú kuʼñúnʼ eʼwíínʼ] mu maxkaxáanʼlu maʼndulú kuʼñún ma̱ngaa muʼni rí májánʼ” (Heb. 10:24). Xú káʼnii gándoo guʼyaridáá Jesús rí xú káʼnii ndiʼyamajkuu bi̱ na̱nguá eʼdxuun rá.

8, 9. Xú káʼnii gándoo guʼyamajkún a̱ngiu̱lú bi̱ guanii ga̱jma̱a̱ bi̱ guáʼdáá mbá nandii rá. Araxná tikhuu xkri̱da.

8 Guʼyamajkún bi̱ guanii ga̱jma̱a̱ bi̱ guáʼdáá mbá nandii. Rí xóo phú najmaʼniiʼ congregación cristiana nindxu̱u̱ rí nandún kuyamijná raʼkháa rí maguma májánʼ mbá ñajunʼ (Juan 13:34, 35). Ngajua rígi̱ naxkaxáanʼ muʼni xúgíʼ rí gándoo mu mumbáñuun bi̱ guanii ga̱jma̱a̱ bi̱ guáʼdáá mbá nandii mu ma̱ndoo magún náa nagimbáanʼ o magún gutaraʼa (Mat. 13:23). Michael, bi̱ gíʼ náa silla de ruedas, naxníin wéñuʼ núma̱aʼ bi̱ kuwa náa goʼwóo ga̱jma̱a̱ a̱ngiu̱lú bi̱ kuwa náa grupo ndrígóo numuu rí numbayíí. Ikhaa naʼthí: “Ga̱jma̱a̱ numuu rí nuni, mbaʼa nuthu nandoo na̱jkhá náa nagimbáanʼ o maʼgá gátaraʼa. Itháan naniguʼ mataráʼa náa nanújngun mbaʼin xa̱bu̱”.

9 Náa mbaʼa guʼwá Betel, kuwa mbaʼin a̱ngiu̱lú guanii ga̱jma̱a̱ bi̱ guáʼdáá nandii. Xú káʼnii eni superintendentes rí nandún kuñún ga̱jma̱a̱ nduyamajkhún xá. Rí mumbañún mu mutaraʼa ga̱jma̱a̱ cartas ma̱ngaa ga̱jma̱a̱ teléfono. Mbáa ndxájulú bi̱ mbiʼyuu Bill, bi̱ gíʼdoo 86 tsiguuʼ, naʼnirámáʼ inún xa̱bu̱ bi̱ kuwa mitsínguánʼ wéñuʼ, ikhaa naʼthí: “Nuxna̱a̱ núma̱aʼ numuu rí nuniñuxuʼ muniraʼmáʼ cartas”. Nancy, bi̱ gíʼdoo mbá 90 tsiguuʼ, naʼthí: “Rí maniraʼmáʼ cartas raʼkháa i̱ndó rí makuʼmáʼ i̱yi̱i̱ʼ náa sobres. Nindxu̱u̱ rí mataráʼa. Xa̱bu̱ nda̱ñúnʼ muniʼnuʼ rí gajkhun”. Ethel, bi̱ nigumaa nákha tsiguʼ 1921, naʼthí: “Naʼkhu̱u̱n xúgíʼ mbiʼi. Nguáná asndu naʼniuʼ maskhaa maguʼwúnʼ xtíñúʼ”. Maski ajndu xúʼko̱, nanigu̱ʼ wéñuʼ maʼtáraʼa ga̱jma̱a̱ teléfono, ga̱jma̱a̱ gíʼdoo tikhuu revisitas. Ga̱jma̱a̱ Barbara, bi̱ gíʼdoo 85 tsiguuʼ, naʼthí: “Numuu rí naʼniuʼ nandii, naʼniuʼ mingíjyúuʼ mataráʼa má xúʼko̱. Mú náa teléfono nandoo na̱thu̱u̱n eʼwíínʼ xa̱bu̱. ¡Núma̱a̱ má Jeobá!”. Asndu táʼni mbá tsiguʼ rí mbá grupo a̱ngiu̱lú nini mbá 1,228 horas náa nitaraʼa, niniraʼmáʼ mbá 6,265 cartas, nitarúʼún ga̱jma̱a̱ teléfono mbá 2,000 xa̱bu̱ ga̱jma̱a̱ nixna mbá 6,315 i̱yi̱i̱ʼ. ¡Mbáa Jeobá nadxuu wéñuʼ ga̱jma̱a̱ numuu rígi̱! (Prov. 27:11).

10. Xóo imbo̱o̱ gándoo mumbáñuun a̱ngiu̱lú mu ikhiin mambáñún rí nudxuun náa nagimbáanʼ rá.

10 Guguaʼdáá gamajkhu náa nagimbáanʼ. Á mu nduʼyamajkhún a̱ngiu̱lú, mumbáñuun mu ikhiin mambáñún reunión. Xú káʼnii rá. Mbá nindxu̱u̱ rí muʼguánú wapháá mu xúʼni̱ jngarígi̱i̱n. Gajkhun má rí nguáná narígá mbá rí tsiguaʼthi̱i̱n rí maʼni mu̱ʼgua̱nú wakhííʼ. Mú á mu naguʼwúnlú na̱jkua̱nú wa̱kha̱ʼ, gíʼmaa mbuʼyáá káʼnii gándoo muʼni mu musngajmá rí nduʼyamajkhún a̱ngiu̱lú. Ma̱ngaa gíʼmaa marmáʼáan a̱jkiu̱lú rí bi̱ guáthulú mu̱ʼgua̱ nindxu̱u̱ Jeobá ga̱jma̱a̱ A̱ʼdióo (Mat. 18:20). Ga̱jma̱a̱ ikhiin kaʼñún rí mbuʼyamajkún wéñuʼ.

11. Náa numuu rí gíʼmaa munimbu̱ún rí naʼthí náa 1 Corintios 14:40 a̱ngiu̱lú bi̱ kaʼñún manújngún náa plataforma rá.

11 Imbo̱o̱ xóo ma̱ndoo musngájma rí nduʼyamajkhún a̱ngiu̱lú náa congregacion rí muʼnimbulúʼ kiʼtáñajunʼ rígi̱, “xúgíʼ rí gaguma maguma xóo kaʼyoo ga̱jma̱a̱ mbá awan májánʼ” (1 Cor. 14:40). Mbá xkri̱da, a̱ngiu̱lú bi̱ manújngún náa plataforma mbuyáá rí xanújngoo tiempo rí kaʼñún. Xúʼko̱ nusngajma rí nundxa̱ʼwa̱míjna̱ ga̱jma̱a̱ numuu imba̱a̱ bi̱ ganújngoo ma̱ngaa náa xúgínʼ a̱ngiu̱lú. Náa numuu rá. Numuu rí mbaʼin a̱ngiu̱lú kuwa mitsínguánʼ wéñuʼ, eʼwíínʼ nagúun ga̱jma̱a̱ carro ga̱jma̱a̱ kuwa bi̱ ndi̱ya̱a̱ mbáa bi̱ na̱nguá eʼnigajmaa bi̱ gíʼthu̱u̱n maguwáanʼ nacha̱.

12. Náa numuu rí bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ kaʼñún rí musngajmúún rí nangajulú kuʼñúún xá. (Atayáá kúgumaʼá “ Guʼyamajkún xóo kaʼyoo a̱ngiu̱lú bi̱ guáʼdáá mbá ñajunʼ náa xuajñu Jeobá”.)

12 Báxtúu bi̱ kuwa náa congregación nuñajunʼ gakhi̱i̱ ga̱jma̱a̱ nugíʼ mbá májánʼ xkri̱da náa nutaraʼa ma̱ngaa muñajunʼ ga̱jma̱a̱ gagi, ikha jngó kaʼñún rí ikháanʼ mbuʼyamajkún (atraxnuu 1 Tesalonicenses 5:12, 13). * Mbáa nuxnáa núma̱aʼ rí eni ga̱jma̱á numulúʼ. Ikha jngó guñajunʼ gajmiúlú ga̱jma̱a̱ gumbáñuun asndu xó má gándoo. Numuu rí ikhiin, “kuwa ruñawanla ikháanʼ xóo bi̱ muxnaxi̱i̱ cuenta” (Heb. 13:7, 17).

GUGUAʼDÁÁ GAMAJKULÚ NÁA NUʼTÁRAʼA

13. Ndiéjunʼ ejmañulú rí xóo Jesús ndiʼyamajkhún xa̱bu̱ rá.

13 Gaʼyee Isaías niʼthí rí Jesús: “Xaxmigaʼ nimbá diin rí nijmigaʼ má; ga̱jma̱a̱ mbá mecha ndrígóo lino rí nakha, xájuiyuʼ” (Is. 42:3). Jesús nindoo kaʼñún xa̱bu̱ ga̱jma̱a̱ nikumu̱u̱ xóo nikumu̱ún ikhiin. Nikro̱ʼo̱o̱ xóo nikumu̱ún bi̱ ni̱ndxu̱ún xóo diin rí nijmigaʼ o xóo mbá mecha ndrígóo mbá lámpara rí na̱ʼkhu̱u̱ aceite rí inuu majuiyuʼ. Ikha jngó, ndiʼyamajkhún xa̱bu̱, ninindxu̱u̱ májánʼ a̱jkiu̱u̱n ga̱jma̱a̱ niʼngo̱o̱ a̱jkiu̱u̱n. Asndu e̱ji̱n nandún makuwá gajmiún (Mar. 10:14). Gajkhun má rí ikháanʼ na̱nguá ni̱ndxu̱lú xóo ikhaa mu makru̱ʼu̱lú ga̱jma̱a̱ muʼsngúún xa̱bu̱. Mú ma̱ndoo ga̱jma̱a̱ gíʼmaa mbuʼyamajkún xa̱bu̱ bi̱ nuʼtáruʼun. Guʼyáá xú káʼnii eʼniún rí xóo nuʼthúún, nguáná eʼni ga̱jma̱a̱ nguáthá mba̱yu̱ʼ.

14. Náa numuu rí gíʼmaa muñewa̱a̱n xóo eʼthúún xa̱bu̱ rá.

14 Xú káʼnii gíʼmaa muʼtámíjná gajmiúlú xa̱bu̱. Rí mbiʼi xúgi̱ mbaʼin xa̱bu̱ nakumu̱ún rí kuwa ndajkuíin ga̱jma̱a̱ rí nuni gíníi xa̱bu̱ bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ náa naxtango̱jo̱o̱, políticos ga̱jma̱a̱ náa religión nuni dí ra̱májánʼ ga̱jma̱a̱ nuni gíníi eʼwíínʼ (Mat. 9:36). Mbaʼin nánguá enimbu̱ún kuñún eʼwíínʼ ga̱jma̱a̱ nánguá eguaʼthi̱i̱n nimbá. Ikha jngó gíʼdoo numuu rí ajngáa rí nuʼthá ga̱jma̱a̱ xóo eʼthá masngájmuun xa̱bu̱ dí májánʼ a̱jkiu̱lú ga̱jma̱a̱ rí nagáwíínʼ a̱jkiu̱lú kuʼñúún. Mbaʼin xa̱bu̱ nudxawíín rí nuʼthúún raʼkháa i̱ndó numuu rí najmañulúʼ ga̱jma̱a̱ numuu Biblia o numuu rí nuʼthúún rí phú kaʼyoo, ma̱ngaa numuu rí nduʼyamajkhún ga̱jma̱a̱ naxmiéjunlú kuʼñúún.

15. Xú káʼnii gándoo mbuʼyamajkún xa̱bu̱ náa nuʼtáraʼa rá.

15 Rígá mbaʼa enii rí xóo musngajmúún rí nduʼyamajkhún xa̱bu̱ bi̱ nuʼtáruʼun. Mbá xkri̱da, mu muʼsngáa májánʼ graxe̱ nayambáá wéñuʼ, mú gíʼmaa muraxi ga̱jma̱a̱ gamajkhu ga̱jma̱a̱ májánʼ. Mbáa precursor nixtáa náa mbá xuajen náa xa̱bu̱ natiñunʼ muthi. Ikha jngó ndiʼyoo dí ragíʼmaa maʼni graxe̱ rí maʼni matiñu̱nʼ xa̱bu̱ á mu xájmañún guriʼña̱a̱. Nimbá miʼtsú táraxu̱u̱n á mu nduyáá kaʼnii mbiʼyuu Dios o ndiéjunʼ nindxu̱u̱ Reino. Rí phú niʼni, niʼthún xóo ajngáa rígi̱: “Náa Biblia niʼsngóʼ rí Dios gíʼdoo mbiʼyuu. Lá ma̱ndoo masngajmáʼ ráʼ.” Náa mámbá xuajen xa̱bu̱ ni̱ndxu̱ún mixtiʼkuiin, ikha jngó xándoo muʼthá xú káʼnii phú gíʼmaa muʼni. Mú gíʼmaa mbuʼyamajkún má xúʼko̱, ikha jngó gíʼmaa mbuʼyáá xú káʼnii ni̱ndxu̱ún xa̱bu̱ náa kuwáanʼ.

16, 17. a) Á mu nandulúʼ mbuʼyamajkún xa̱bu̱, nguánáa gúʼgua̱ gúʼñúún xá. b) Á mu nandulúʼ mbuʼyamajkún xa̱bu̱, nguáthá mba̱yu̱ʼ gúʼtámíjná gajmiúlú xa̱bu̱ rá.

16 Nguáná gándoo guʼtamíjná gajmiúlú xa̱bu̱. Índo̱ nuʼtáraʼa náa mámbá guʼwá, xa̱bu̱ na̱nguá kuaʼthulú numuu rí tútulu mu̱ʼgua̱ náa guʼwún. Ikha jngó gíʼdoo numuu rí mu̱ʼgua̱ náa hora rí ikhiin naguapiin mu muʼtámíjná gajmiúlú (Mat. 7:12). Mbá xkri̱da, lá xa̱bu̱ naguaxunʼ itháan wakhaʼ rí mbiʼi sábado o domingo ráʼ. Á mu xúʼko̱, mbáa ma̱ndoo mugíʼdi̱i̱ muʼthúún xa̱bu̱ náa calle o náa exhibidor, o mu̱ʼgua̱ gúʼñúún xa̱bu̱ bi̱ nduʼyáá rí niguáxu̱u̱n má.

17 Nguáthá mba̱yu̱ʼ gíʼmaa muʼtáruʼun xa̱bu̱. Xa̱bu̱ tsiguapiin, ikha jngó ragíʼmaa mbajyúlú timbá miʼtsú rí na̱jkua̱ gúʼñúún. Itháan májánʼ rí xájyulú wéñuʼ (1 Cor. 9:20-23). Índo̱ xa̱bu̱ ndaʼyoo rí nduʼyamajkuíí hora ndrígóo, mbáa nda̱wa̱á magruiguáanʼ mbu̱júu̱. Á mu náa xi̱ʼ kaʼwu e̱ʼkha̱ rí xóo xa̱bu̱ ni̱ndxu̱lú, bi̱ “numbáyii Dios”. Mbáa asndu Jeobá maʼni rí ikháanʼ mumbáyii mbáa mu ma̱ʼkha̱ náa rí gajkhun (1 Cor. 3:6, 7, 9).

18. Xú káʼnii gaguma tsajkurámáanʼ á mu nduʼyamajkhún eʼwíínʼ rá.

18 Guʼni xúgíʼ rí nandoo mu mbuʼyamajkún bi̱ kuwa náa guʼwúlú, náa congregación ga̱jma̱a̱ náa nuʼtáraʼa. Á mu nuʼni xúʼko̱, maguma tsajkurámáanʼ wéñuʼ xúgi̱ ga̱jma̱a̱ nda̱wa̱á. Salmo 41:1, 2 naʼthí: “Gagi xtáa xa̱bu̱ bi̱ naʼniu rí májánʼ xa̱bu̱ gínáa; mbiʼi rí gáʼkha̱nú gamiéjunʼ Jeobá gáʼnikríyaʼ”. Ma̱ngaa, “magumbiʼyuu bi̱ xtáa gagi náa tsu̱du̱u̱ ku̱ba̱ʼ”.