Atambaʼtaa mu matraxnuu

Ayuʼ náa naʼthí rí xú káʼnii nindxu̱u̱ ináa

ARTÍCULO RÍ MUʼNIGAJMAA 43

Jeobá “maʼni gújkhiáanʼla”

Jeobá “maʼni gújkhiáanʼla”

“[Jeobá] má gáʼni rí maguajúnla jmbu ga̱jma̱a̱ rí maʼni migújkiáanʼla ma̱ngaa rí maguajúnla gújkhú” (1 Ped. 5:10).

AJMÚÚ 38 Jeobá gáñe̱wa̱nʼ

RÍ MUʼNIGAJMAA a

1. Náá ndiyáá tsiaki̱i̱ xa̱bi̱i̱ Dios nákha wajyúuʼ rá.

 NÁA Biblia naʼthí ga̱jma̱a̱ numún xa̱bi̱i̱ Dios bi̱ guájun jmbu, rí tsémiñún. Mú nguáná asndu bi̱ itháán niguáʼdáá tsiakii na̱nguá nikumu̱ún xúʼko̱. Mbá xkri̱da, mbaʼa nuthu rey David támiñuu ga̱jma̱a̱ nikumu̱u̱ rí ‹gíʼdoo tsiakii xóo mbá kúbá›, mú nguáná nikumu̱u̱ dí nimíñuu ga̱jma̱a̱ na̱nguá gíʼdoo tsiakii (Sal. 30:7). Sansón ma̱ngaa ra̱ʼkhá tháán xkujiiʼ índo̱ Jeobá naxnúu espíritu ndrígóo, mú índo̱ na̱nguá gíʼdoo tsiakii ndrígóo Dios naku̱mu̱u̱ dí nindxu̱u̱ “xó má xúgíinʼ” (Juec. 14:​5, 6; 16:17). Nakujmaa kaʼwu dí tsiakii ndrígu̱ún xa̱bu̱ bugi̱ na̱ʼkha̱ náa Jeobá.

2. Náá numuu niʼthí apóstol Pablo índo̱ guabúúnʼ ikhú gúʼdoo tsiakii rá. (2 Corintios 12:​9, 10.)

2 Apóstol Pablo ma̱ngaa ndiʼyoo dí ndayóoʼ tsiakii ndrígóo Jeobá (atraxnuu 2 Corintios 12:​9, 10). Xóo má ikháánʼlú, Pablo ma̱ngaa niʼniuu nandii (Gál. 4:​13, 14) Ma̱ngaa naʼni tsiakimínáʼ maʼni dí májánʼ (Rom. 7:​18, 19) Nguáná nixmiéjuunʼ ga̱jma̱a̱ nimíñuu rí makhañúu (2 Cor. 1:​8, 9) Maski ajndu xúʼko̱ ikhaa niʼthí: “Índo̱ guabúúnʼ ikhú gúʼdoo tsiakii” Náá numuu rá. Numuu dí Jeobá naxnúu tsiakii dí ndayóoʼ, ga̱jma̱a̱ xúʼko̱ nanindxu̱u̱ mbáa bi̱ gíʼdoo tsiaki̱i̱.

3. Ndiéjunʼ graxe̱ gúriʼña̱a̱ náa artículo rígi̱ rá.

3 Jeobá nakudaminaʼ dí maxnúlú tsiakii mangáán (1 Ped. 5:10) Mu marigá rígi̱, ndayóoʼ muʼni mangáánʼ. Gundxaʼwamíjna̱ ga̱jma̱a̱ numuu mbá carro, mu ma̱ndoo maʼga̱ ndayóoʼ mbá motor. Mú motor xáʼni dí carro maʼga̱ á mu xa̱bu̱ na̱nguá eskamuu. Xó má motor rúʼko̱, xúʼko̱ má Jeobá maʼndoo maxnúlú tsiakii dí ndayúlú. Mú, ndayóoʼ muʼni mangáánʼ, ndiéjunʼ rí naxnulú Jeobá mu maʼni gújkiáánʼ rá. Ndiéjunʼ eyóoʼ muʼni mu mundrígú tsiakii rúʼko̱ rá. Mu ma̱ndoo mbuʼyáá, ginii guʼyáá xú kaʼnii nixnúu tsiaki̱i̱ profeta Jonás, María ru̱dúu̱ Jesús ga̱jma̱a̱ apóstol Pablo. Ma̱ngaa mbuʼyáá dí xuʼko̱ má eʼni Jeobá gajmíi̱n xa̱bi̱i̱ dí mbiʼi xúgi̱.

RI MUʼTÁJKÁAN GA̱JMA̱A̱ RI MUʼNIGAJMA̱A̱ NAXNÚLÚ TSIAKI̱I̱

4. Ndiéjuunʼ ma̱ndoo muʼni mú mudrigú tsiakii ndrigo Jeobá rá.

4 Á mu nuʼtájkáan, xúʼko̱ ma̱ndoo mundrígú tsiaki̱i̱ rí na̱ʼkha̱ náa Jeobá. Ikha nariʼña̱a̱ dí nuʼtájkáan ga̱jma̱a̱ naxnúlú “tsiakii dí itháan mba̱a̱ ki xóo dí gíʼdoo mbáa xa̱bu̱” (2 Cor. 4:7). Ma̱ngaa gíʼdoo wéñuuʼ numuu dí muraxnuu ajngá rawuunʼ ga̱jma̱a̱ mundxa̱ʼwa̱míjna̱ dí naʼthí ikhí (Sal. 86:11). Dí naʼthúlú dí na̱ʼkha̱ náa Biblia “gíʼdoo tsiakii” (Heb. 4:12). Ikha jngóo á mu nuʼtákáñii Jeobá ga̱jma̱a̱ nuraxnuu Ajngá rawuunʼ xúʼko̱ makhánulúʼ tsiaki̱i̱ mu maʼngulú, dí muʼni ñajuunʼ ga̱jma̱a̱ gagi o mu maʼngulú muʼnimbáníí ñajunʼ gakhi̱i̱. Guʼyáá xú káʼnii nixnúu tsiaki̱i̱ profeta Jonás.

5. Náá numuu rí ndiyóo tsiakii Jonás rá.

5 Jonás ndiyóoʼ tsiaki̱i̱ índo̱ Jeobá nixnúu mbá ñajunʼ maʼni. Mú nimíñuu maʼnimbánuu ñajunʼ rí Jeobá nixnúu, ikha jngóo nitsimuu imbo̱o̱ barco mu maʼga i̱mba̱ níʼkhá. Ga̱jma̱a̱ numuu dí niʼni xígi̱, ikhaa gajmíi̱n mbá xúgíinʼ bi̱ nagún náa barco rúʼko̱, gítháán makhañún niʼni ruʼwa mbiʼ. Índo̱ xa̱bu̱ nidama̱ʼa̱a̱n náa lamáa, ikhí ni̱ʼkhu̱ rajngiun mbáa e̱gi̱ʼ, náa nixtáa mikrína. Xú káʼnii nikumu̱u̱ Jonás rá. Nikumu̱u̱ rí ikhí má gákháñuu xáʼ. Lá nindxa̱ʼwáminaʼ dí niniñuʼ Jeobá xáʼ. Tséʼniuu má xú káʼnii nikumu̱u̱, ikhaa nixmiéjuunʼ wéñuuʼ.

Xó má profeta Jonás, ndiéjuunʼ ma̱ndoo maxnúlú tsiaki̱i̱ mu maʼngulú náa ga̱ʼkhu̱ rá. (Atayáá kutriga̱ 6 asndu 9).

6. Índo̱ Jonás kua̱ʼa̱n na awúu̱n e̱gi̱ʼ, ndiéjuunʼ nixnúu tsiaki̱i̱ xá. (Jonás 2:​1, 2, 7.)

6 Ndiéjunʼ niʼni Jonás mu makhánáá tsiakii rá. Asndu náa awúu̱n e̱gi̱ʼ rí kua̱ʼa̱a̱nʼ, niʼtákáñuu Jeobá (atraxnuu Jonás 2:​1, 2, 7) b. Maski ajndu ikhaa ndaʼyoo rí táʼnimbo̱o̱, mú ndaʼyoo dí Jeobá maʼdxaun dí gáʼtájkáan, numuu dí nitanga̱a̱ a̱jkiu̱u̱n. Ma̱ngaa nindxaʼwáminaʼ dí naʼthí náa Kiʼniraʼmáʼ. Xú kaʼnii eʼyáá rá. Numuu rí náa capitulo 2 ndrígóo Jonás na̱ʼkha̱ rí ikhaa niʼtájkáan, ikhaa nijmuu ajngáa rí na̱ʼkha̱ náa Salmos (mbá xkri̱da atani̱ mbríguíi ga̱jma̱a̱ Jonás 2:​2, 5 ma̱ngaa Salmo 69:1; 86:7). Nakujmaa kaʼwu dí Jonás naninuuʼ májánʼ texto rígi̱. Índo̱ ka̱jma̱a̱ʼ náa awúu̱n e̱gi̱ʼ nindxa̱ʼwáminaʼ ga̱jma̱a̱ numuu rí nigíʼnuu ma̱ngaa nikumu̱u̱ kaʼyoo Jeobá dí ikhaa mambáyúu, índo̱ nigájnáa náa wúu̱n e̱gi̱ʼ, nixtáa xawii maʼnimbánuu ñajunʼ dí nikhánáá (Jon. 2:​10–3:4).

7, 8. Ndiéjunʼ nimbáyúu mbáa ndxájulú mu xákaguabaaʼ náa mbiʼi mingíjyúuʼ rá.

7 Xkridoo Jonás ma̱ndoo mambáyulú índo̱ nanújngulú náa mbiʼi gakhi̱i̱. Gundxaʼwa̱míjna̱ ga̱jma̱a̱ numuu ndxájulú Zhiming c bi̱ na̱ʼkha̱ náa Taiwán. Ikhaa naʼniuu nandii ma̱ngaa tsíñún gúyáá bi̱ kúwá náa goʼwóo numuu rí naʼni ñajuunʼ Jeobá. Xú káʼnii ekhánáá tsiaki̱i̱ dí na̱ʼkha̱ náa Jeobá xá. Rí maʼtájkáan ga̱jma̱a̱ rí maʼniga̱jma̱a̱. Ikhaa naʼthí: “Nguáná xkujndu dí naraʼnuu naʼni dí majmuʼ wéñuuʼ dí asndu tséʼngo̱o̱ gagidaʼ edxu̱ʼ dí nanigajma̱a̱”. Mú ikhaa naʼniminaʼ má xúʼko̱, naʼthí: Timbá rí nani̱, natakháñúu Jeobá, nda̱wa̱á najmuʼ audífono mu madxawun ajmúú ndrígóo Reino. Nguáná nani mañúú a̱jmúú asndu índo̱ naʼni̱i̱ a̱jkiu̱nʼ. Ikhú nagíʼdu̱u̱ nanigajma̱a̱”.

8 Dí najmañuu rí naʼnigajma̱a̱ mbáwíí Zhiming rúʼko̱ nambáyuʼ wéñuʼ mbiʼi rí kaʼyoo. Mbá miʼtsú, índo̱ ni̱jkha̱ raʼni̱i̱ a̱jkiu̱u̱n náa nigumaa operar, mbáa infermera niʼthúu̱n dí nánguá gíʼdoo glóbulos rojos ikha jngóo mbaʼyóoʼ mata̱ʼa̱ʼ eʼdi. Mú mbá wakhíʼ wapháá nákha xóó tségumaa operar Zhiming niguxnuu ga̱jma̱a̱ esperiencia ndrígóo mbáa ndxájulú a̱ʼgu̱ dí ma̱ngaa nigumaa operar. Itháán má nándáa glóbulos rojos ndrígóo ndxájulú, ki xóo ndrígóo ikhaa. Ndxájulú a̱ʼgu̱ na̱nguá nitaʼa̱a̱ eʼdi̱ ga̱jma̱a̱ niʼni̱i̱ májánʼ a̱jkiu̱u̱n. Experiencia rígi̱ nixnúu tsiakii Zhiming ga̱jma̱a̱ niwi̱ji̱ jmbu.

9. Ndiéjunʼ gándoo matani̱, índo̱ mbá xkujndu dí nitraʼníí niʼni makaguabaanʼ rá. (Atayáá xtiʼkhu ma̱ngaa.)

9 Índo̱ natraʼníí mbá tsáʼkhá, lá najmaaʼ wéñuuʼ dí asndu naʼniaaʼ gakhi̱i̱ maratajkáan ráʼ. O naku̱ma̱a̱ʼ dí nánguá xtaʼdáá tsiakii mú matanigajma̱a̱ ráʼ. Garmáʼáan a̱jkia̱a̱nʼ dí Jeobá nakro̱ʼo̱o̱ dí xtáa ratraʼníí. Ikha jngóo maski ajndu xáratha wéñuuʼ índo̱ gáratajkáan, mata̱ya̱a̱ gajkhun dí ikhaa maʼdxawaanʼ (Efes. 3:20). Á mu dí ga̱jma̱a̱ dí xtaa ratraʼníí naʼniaaʼ mingíjyúuʼ matraxnuu o matanigajma̱a̱, mbáa itháán májánʼ gáʼni á mu natadxawíín audio ndrígóo Biblia o iyulú. Imbo̱ʼ dí ma̱ndoo mambáyáaʼ ni̱ndxu̱ʼ dí matadxawíín ajmúú gájma matayaa video ndrígóo jw.org. Índo̱ gáratakháñíí Jeobá ga̱jma̱a̱ atayáʼ xóo naxtiʼña̱a̱ dí niratájkáan, náa iyulú o i̱ʼwáʼ rí na̱ʼkha̱ náa Jeobá, rí nindxu̱u̱ asndu xóo naratháán “Mbá péñu araxnúʼ tsiakii”.

A̱NGIU̱LÚ NUXNULU TSIAKII

10. Xú káʼnii exnulú tsiakii a̱ngiu̱lú rá.

10 Jeobá ma̱ndoo majmiuu a̱ngiu̱lú mu muxnúlú tsiaki̱i̱. Ikhiin “ni̱ndxu̱ún bi̱ nuni̱ maʼni̱i̱ a̱jkiu̱lú” índo̱ kuwáanʼ ranújngulú náa mbiʼi mingíjyúuʼ, o xóo muʼnimbaníí ñajunʼ ndrígulú (Col. 4:​10, 11). “Náa mbiʼi mingíjyúuʼ” ikhú phú ndayúlú bi̱ mambaxúlúʼ gajmiúlú (Prov. 17:17). Á mu nakumulú dí nakáguabáanʼ a̱ngiu̱lú ma̱ndoo mumbayulúʼ ga̱jma̱a̱ rí ndayúlú, muni̱i̱ a̱jkiu̱lú ga̱jma̱a̱ mumbayulúʼ mambájxulú májánʼ gajmiúlú Dios. Guʼyáá xú kaʼnii nitambáyíí ga̱jma̱a̱ ndiyáa tsiaki̱i̱ María ru̱dúu̱ Jesús.

11. Náá numuu ndiyóoʼ tsiaki̱i̱ María rá.

11 María ndiyóoʼ tsiaki̱i̱ mu maʼnimbánuu dí nandoo Jeobá. Ra̱ʼkhá tháán nimíñuu índo̱ niʼthúu̱n ángel Gabriel rí ikhaa makhánáá mbá ñajunʼ mba̱a̱. Ikhaa xóo tsénu̱ju̱nʼ mú magu̱ ewan mbáa ada̱. Ikhaa tséjmañuu mañewu̱u̱n mbáa ada̱, mú ndiyóoʼ dí mañewu̱u̱n bi̱ mani̱ndxu̱u̱ Mesías. Ga̱jma̱a̱ ikhaa nimbá miʼtsu tábóoʼ ga̱jma̱a̱ nimbáa xa̱bu̱, xu káʼnii lá gáʼthúu̱n José María rígi̱ rá. (Luc. 1:​26-33.)

12. Xó má naʼthí náa Lucas 1:​39-45, xú káʼni nigruigú tsiakii María índo̱ ndiyóoʼ rá.

12 Xú káʼnii nigruigú tsiaki̱i̱ dí ndiyóoʼ María mu maʼnimbánuu ñajunʼ rí nikhánáá rá. Nimbáyuminaʼ náa eʼwíinʼ. Mbá xkri̱da nirajxu̱u̱ Gabriel mu maʼthúu̱n xóó xu kaʼnii gaʼnimbánuu ñajunʼ dí nikhánáá (Luc. 1:34). Mbiʼi nda̱wa̱á, ni̱jkha̱ “náa kúbá mu maʼga náa mbá xuajen” Judá mú maʼga gáʼyoo Elisabet bi̱ kaʼyoo. ¡Rí ni̱jkha̱ na̱nguá ninindxu̱u̱ ndíí! Elisabet niʼthúu̱n María rí májánʼ niʼni dí ni̱jkha̱ gáʼyoo ikhú ga̱jma̱a̱ xi kaʼwu ndrígóo Dios, niʼtáriyaʼ rí májánʼ ga̱jma̱a̱ numuu ada̱ bi̱ magiʼdaa María (atraxnuu Lucas 1:​39-45). María niʼthí, dí Jeobá “mba̱a̱ rí ikhaa niʼni ga̱jma̱a̱ tsiakii ndrígóo” (Luc. 1:​46-51). Jeobá nijmiuu Gabriel ga̱jma̱a̱ Elisabet mu muxnáá tsiaki̱i̱ María.

13. Ndiejún nirígá índo̱ Dasurí nindu̱ʼu̱u̱n a̱ngiu̱lú dí mumbayíí rá.

13 Xó má María, mbaʼin eʼwíinʼ xa̱bi̱i̱ Dios bi̱ guájun jmbu ma̱ndoo mumbayáaʼ mangáánʼ. Guʼyáá xkridoo ndxájulú Dasurí bi̱ na̱ʼkha̱ náa Bolivia. Nitháán dí anu̱u̱ gíʼdoo mbá nandii dí nda̱a̱ thanuu ga̱jma̱a̱ nixtáa náa hospital. Ikhaa nindoo mani̱ndxu̱u̱ mbáa májánʼ dxáʼgú ga̱jma̱a̱ mañewu̱u̱n májánʼ (1 Tim. 5:4). Ndiyóoʼ mumbayíí eʼwíinʼ ma̱ngaa, numuu dí naʼniuu gakhi̱i̱. Ikhaa naʼthí: “Mbaʼa nuthu niku̱mu̱ʼ rí nánguá maʼngo̱ʼ itháán”. Ikhaa nákha ginii na̱nguá ninda̱ʼa̱ rí mumbayíí. Náá numuu rá. Dasurí naʼthí: Na̱nguá nindoʼ dí a̱ngiu̱lú maxmiéjúúnʼ wéñuuʼ kuyoʼ. Ikhúún natha: ‹Jeobá nindxu̱u̱ bi̱ mambáyuʼ›. Mú nijkhánú ndi̱yo̱o̱ dí mani tsínguminaʼ náa a̱ngiu̱lú, rúʼko̱ naʼni rí mbáwún gáraʼnuu xkujndu (Prov. 18:1). Dasurí nigíminaʼ maʼnirámáʼ náa inún bi̱ mambajxúu gajmii mu maʼthúún xóo xtáa. Ikhaa naʼthí xóó: “Asndu tséʼkha̱ a̱jkiu̱nʼ xóo mata dí ra̱ʼkhá tháán nimbayúʼ ga̱jma̱a̱ nixnuʼ tsiaki̱i̱ a̱ngiu̱lú. Nagún kudúún ganitsu náa shospital ga̱jma̱a̱ nuraxnuu texto ndrígóo Biblia ga̱jma̱á nindxu̱ʼ. ¡Ra̱ʼkha̱ tháan mitsaanʼ ku̱ma̱a̱ʼ dí na̱nguá xtaa mbáwíín! Kuwáanʼ náa majñúnʼ bi̱ kúwá náa xuajñuu Jeobá bi̱ kúwá xawii mumbayáaʼ, mumbiyaʼ ga̱jma̱á nindxa̱a̱ʼ ga̱jma̱a̱ muxnaaʼ tsiakhi̱i̱.

14. Náá numuu rí ndayóoʼ muniñamijná mumbayú a̱ngiu̱lú bi̱ ku̱ya̱ edxu̱u̱ rá.

14 Jeobá ma̱ngaa najmiuu bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ mu muxnúlú tsiaki̱i̱. Ikhiin nindxu̱ún bi̱ nimínalú Jeobá mu muni̱i̱ a̱jkiu̱lú ga̱jma̱a̱ muxnúlú tsiaki̱i̱ (Is. 32:​1, 2). Ikha jngóo, aratamíjná gajmiáanʼ á mu rígá dí naʼni maxmiéjuanʼ. Á mu nutha̱a̱nʼ dí mumbayáaʼ atandrigú ga̱jma̱a̱ xúgíʼ a̱jkia̱a̱nʼ, Jeobá najmiuu ikhiin mu muxnaaʼ tsiaki̱i̱.

DI KUAʼTI̱I̱N NDA̱WA̱Á NAXNÚLÚ TSIAKI̱I̱

15. Ndiéjuunʼ rí mitsaanʼ kua̱ʼthi̱i̱n mundrígulúʼ ikháanʼ bi̱ nindxu̱lú cristianos rá.

15 Dí naʼtulúʼ náa Biblia dí marigá nda̱wa̱á naxnúlú tsiakii (Rom. 4:​3, 18-20). Xúgíinʼ cristianos kua̱ʼthi̱i̱n dí makuwíin kámuu’ mbiʼi tséʼniuu á mu mekhuíí o náa tsu̱du̱u̱ ku̱ba̱ʼ. Ga̱jma̱a̱ rígi̱ naʼni rí muguaʼdáá tsiaki̱i̱ mu maʼngulú náa tsáʼkhá, muʼtáraʼa ajngáa rí májánʼ ga̱jma̱a̱ muʼnimbáníí ñajunʼ dí kuaʼdáá náa guʼwá nagimbáanʼ (1 Tes. 1:3). Ga̱jma̱a̱ mbuʼyáá xú kaʼnii nimbáyúʼ rígi̱ apóstol Pablo.

16. Náá numuu ndiyóoʼ tsiaki̱i̱ apóstol Pablo rá.

16 Pablo ndiyóoʼ tsiaki̱i̱. Náa carta dí nikuʼma inún bi̱ corintios niʼthí rí nindxu̱u̱ xóo rayaʼ dí xígú. Niʼthí rí nini gínáa, nixkháá ga̱jma̱a̱ rí nánguá ndiʼyoo rí maʼni. Asndu nguáná nigíʼ makhañuu (2 Cor. 4:​8-10). Pablo niniraʼmáʼ rígi̱ índo̱ niʼni má ajtsú nuthu rí na̱jkha̱ xóo misionero. Mbáa nákha ikhú na̱nguá ku̱mu̱u̱ rí mamínuuʼ xóó. Nda̱wa̱á ikhú má mbiʼi dí ni̱jkha̱ rúʼko̱, mbá nguáthi̱i̱n xa̱bu̱ nixnáá, nixmajtaa, gítháán maguwi̱i̱ ga̱jma̱a̱ nda̱wa̱á kayuuʼ ni̱jkha̱ guʼwá ejua̱a̱nʼ.

17. Xóo má eʼthí na 2 Corintios 4:​16-18, ndiéjuunʼ nixnúu tsiaki̱i̱ Pablo mu maʼngo̱o̱ maraʼnuu tsáʼkhá rá.

17 Ndiéjunʼ nixnúu tsiaki̱i̱ Pablo mu maʼngo̱o̱ rá. Ikhaa nindxa̱ʼwáminaʼ dí marigá nda̱wa̱á (atraxnuu 2 Corintios 4:​16-18). Niʼthúún a̱ngiu̱lú bi̱ kúwi̱i̱n na Corinto rí maski ajndu xuyuuʼ “na̱jkha̱ rámbáa”, mú ikhaa tsékanájkoo. Nindxa̱ʼwáminaʼ xu káʼnii gáxtáa nda̱wa̱á. Ndiʼyoo dí ra̱ʼkhá tháan gíʼdoo numuu, “dí maxtáa kámuu mbiʼi mekhuíí”. Nixtáa xawii maʼngo̱o̱ maraʼnuu asndu ndiéjuunʼ má xkujndu gáraʼnuu. Pablo nandxa̱ʼwáminaʼ má xúʼko̱ ga̱jma̱a̱ numuu rígi̱ ikha jngóo naku̱mu̱u̱ rí asndu xóo “na̱jkha̱ raʼni itháan nuxi̱i̱ʼ”.

18. Dí matujxi̱ín xa̱bu̱, xú káʼnii exnúu tsiaki̱i̱ Tíjomir gajmíi̱n bi̱ kúwá náa goʼwóo rá.

18 Rí naxnúu tsiaki̱i̱ ndxájulú Tíjomir bi̱ na̱ʼkha̱ náa Bulgaria, rí nandxa̱ʼwáminaʼ ga̱jma̱a̱ numuu dí marigá nda̱wa̱á. Numuu rí nguáthá tsiguʼ ginii giʼtio̱o̱ bi̱ mbiʼyuu Zdravko, nikháñúu náa nikhambiyuuʼ. Tíjomir nijmúu wéñuuʼ. Ndiéjunʼ nimbáyúu ikhaa gajmíi̱n bi̱ kúwi̱i̱n náa goʼwóo mu maʼngo̱o̱ maraʼnuu gaʼkhu rígi̱ xá. Rí mandxaʼwáminaʼ dí magabiín. Ikhaa naʼthí: “Mbá xkri̱da, nutamíjnaʼxu náa mínaaʼ gúndríguíi Zdravko, ga̱jma̱a̱ ndiéjuunʼ gúni májáánʼ dí mikhu, tsíín guthu̱u̱n maguwáʼ náa ndxo̱o̱ dí muníxu índo̱ gágabi̱i̱ ga̱jma̱a̱ ndiéjuunʼ rí mitsaanʼ niʼni náa iwáá mbiʼi rí nákha xóo xtáa ndaʼya”. Tíjomir naʼthí, dí mandxaʼwáminaʼ ga̱jma̱a̱ numuu dí magabi̱ín xa̱bu̱, rúʼko̱ nambáñúún bi̱ kúwi̱i̱n náa goʼwóo mu maʼngu̱u̱n muguaʼthi̱i̱n asndu índo̱ gáʼganú mbiʼi dí Jeobá maʼnigabi̱i̱ ndxájuu.

Xú káʼnii gáraxtaa náa ku̱ba̱ʼ mitsaanʼ ku̱ma̱a̱ʼ ikháánʼ rá. (Atayáá kutriga̱ 19). d

19. Ndiéjuunʼ gándoo matani̱ mu maʼni itháán gújkhúʼ fe ndrígáaʼ náa dí kua̱ʼthi̱i̱n rá. (Atayáá xtiʼkhu ma̱ngaa.)

19 Ndiéjuunʼ gándoo matani̱ mu maraʼdáá itháán fe náa rí muguaʼthi̱i̱n nda̱wa̱á rá. Á mu xta̱ʼthi̱i̱n dí maraxtaa kámuu mbiʼi náa tsu̱du̱u̱ Ku̱ba̱ʼ, atraxnuu rí naʼthí náa Biblia ga̱jma̱a̱ numuu Ku̱ba̱ʼ mitsaanʼ ma̱ngaa atatsaʼwáminaʼ rí xtaa ikhí (Is. 25:8; 32:​16-18). Atatsaʼwáminaʼ xu kaʼnii gákuwáanʼ numbaaʼ nuxi̱ʼ. Natayaminaʼ ikhí ráʼ. Tsáa tayáá rá. Ndiéjunʼ etadxuun rá. Xú kaʼnii ku̱ma̱a̱ʼ rá. Xtiʼkhuu dí na̱ʼkha̱ náa i̱yu̱lúʼ mambáyáaʼ matatsaʼwamínáʼ rí xóo xtaa má ikhí gákumaaʼ. Ma̱ngaa ma̱ndoo ma̱ta̱ya̱a̱ video xóo rígi̱, Ku̱ba̱ʼ nuxi̱ʼ rí xta̱ʼthi̱i̱n”, “gíʼ mijngíí náa xkrugulú ga̱jma̱a̱ Xóo xtáá má ikhí ku̱mu̱ʼ. Á mu naguʼunlú mundxa̱ʼwa̱míjna̱ xu kaʼnii gákuwáanʼ náa numbaaʼ nuxi̱ʼ, xúʼko̱ mbuʼyáá gamiéjunʼ rí “tséjyúu wéñuuʼ ga̱jma̱a̱ ragákíiʼ” (2 Cor. 4:17). Ga̱jma̱a̱ xúʼko̱ maʼni itháán gujkhuʼ fe ndrígulú náa dí kua̱ʼthi̱i̱n maxnúlú Jeobá.

20. Índo̱ makumulú dí nakháguabáánʼ, náá guʼyáá tsiaki̱i̱ rá.

20 Asndu náa mbiʼi dí nakáguabáanʼlú “Dios maʼni dí muguáʼdáá tsiakii” (Sal. 108:13). Jeobá nixnúlú má xúgíʼ dí ndayúlú mu maʼngulú. Ikha jngóo, índo̱ naʼñaanʼ mingíjyúuʼ matani̱ mbáníí ñajunʼ dí nikhánaaʼ, dí maʼngaaʼ matraʼníí xkujndu o ga̱jma̱a̱ rí matani ñajuunʼ Jeobá ga̱jma̱a̱ gagi, aratakáñíí ga̱jma̱a̱ xúgíʼ a̱jkia̱a̱nʼ, ma̱ngaa atani̱ ga̱jma̱a̱ Biblia mu xúʼko̱ Jeobá maxnáa ikha. Atatsíñáminaʼ dí mumbayáaʼ a̱ngiu̱lú, ga̱jma̱a̱ xátatsiʼñááʼ ratatsaʼwáminaʼ xóo gáraxtaa nda̱wa̱á. Ikhú “tsiakii ndrígóo Dios” maxnála tsiaki̱i̱ “mu maʼngo̱o̱ a̱jkia̱la muraʼníí xúgíʼ ga̱jma̱a̱ gagi” (Col. 1:11).

AJMÚÚ 33 Aratháán Jeobá rí naxmiéjuanʼ

a Artículo rígi̱, mambáñun bi̱ nuraʼníí xkujndu o bi̱ naku̱mu̱ún rí gakhi̱i̱ wéñuuʼ nindxu̱u̱ ñajunʼ dí guáʼdáá náa xuajñuu Jeobá. Náa artículo rígi̱ muʼnigajma̱a̱ xóo naxnúlú tsiaki̱i̱ Jeobá ga̱jma̱a̱ ndiéjuunʼ ma̱ndoo muʼni mu mambáyulú.

b Jonás 2:​1, 2; Ikhú Jonás niʼtákáñúu Jeobá Dios ndrígióo asndu náa awúun egiʼ, 2 niʼthún: “Asndu gíná a̱jkiu̱n’ nindxa̱ʼwo̱o̱ Jeobá índo̱ nixtáá ramínúu’ ga̱jma̱a̱ ikhaa niriʼñuʼ. Asndu náa awúu̱n Iñá wajin’ nindxa̱ʼwa̱ rí mixtamábyú’. Ikháán nitadxawunʼ. Jonás 2:7; Índo̱ na̱jkha̱ rámbáa jxuʼ, nirmáʼáan a̱jkiu̱nʼ ka̱ya̱a̱ʼ Jeobá. Dí nitakáñáanʼ nitadxawunʼ, asndu náa guʼwáaʼ dí mikaʼwu.

c Nixtiʼkhu̱u̱ mbiʼñún tikhun.

d NAʼTHÍ NUMUU XTIʼKHUU: Mbáa ndxájulú bi̱ tséʼdxu̱u̱nʼ nandxa̱ʼwáminaʼ xóo gaxtáa nda̱wa̱á rí naʼthí náa Biblia ga̱jma̱a̱ ndaʼyoo video. Rúʼko̱ nambáyúu mu maku̱mu̱u̱ rí xtáa ikhí ga̱jma̱a̱ xóo gáxtáa náa numbaaʼ nuxi̱ʼ.