Atambaʼtaa mu matraxnuu

Ayuʼ náa naʼthí rí xú káʼnii nindxu̱u̱ ináa

RÍ KAYÁ EDXU̱U̱ NÁA INUU I̱YI̱I̱ʼ | NDIÉJUNʼ ERÍGÁ NDA̱WA̱Á RÍ NIKHÁÑAʼ RÁ.

Ndiéjunʼ lá erígá índo̱ mbáa nakháñuu rá.

Ndiéjunʼ lá erígá índo̱ mbáa nakháñuu rá.

“Ikhúúnʼ nikumuʼ rí índo̱ gakháñuʼ marigá ajtsú enii náa maʼgáaʼ: Maʼgáaʼ mekhuíí, náa infierno o náa purgatorio. Niku̱mu̱ʼ rí na̱nguá ñajunʼ xa̱bu̱ májánʼ wéñuʼ mu maʼgáaʼ mekhuíí, ní má xa̱bu̱ ra̱májánʼ wéñuʼ mu maʼgá náa infierno. Mú rí tákro̱ʼo̱ʼ ndiéjunʼ ñajunʼ purgatorio. Nimbá miʼtsú taguxnuu rí naʼthí náa Biblia; i̱ndó nda̱yo̱o̱ rí nuthi xa̱bu̱.” (Lionel)

“Nisngóʼ rí xúgiáanʼ na̱jkua̱ʼ mekhuíí, mú na̱nguá e̱yo̱o̱ á mu gajkhun nindxu̱u̱ rúʼko̱. Niku̱mu̱ʼ rí índo̱ gakháñulú aʼkhíí má gartumulú.” (Fernando)

Lá nitraximínáʼ mbá miʼtsú ndiéjunʼ erígá índo̱ nakháñuu mbáa ráʼ. Lá rígá mbá, náa kúwi̱i̱n rumíniʼ a̱ngiu̱lú bi̱ nikháñun ráʼ. Lá mbuʼñún mbu̱júu̱ xáʼ. Xú káʼnii gándoo gúʼyáá á mu magabiín xa̱bu̱ rá. Mu maxtiʼña̱a̱ graxe̱ rígi̱, xú káʼnii tayáá á mu nduʼyáá tikhu rí phú naʼsngáa Biblia rá. Guʼyáá ginii ndiéjunʼ eʼthí ga̱jma̱a̱ numuu rí nakhañulúʼ ga̱jma̱a̱ nda̱wa̱á mbuʼyáá rí naxtiʼña̱a̱ xóó náa ajtsú graxe̱.

Xú káʼnii kuwa bi̱ nikháñun rá.

RÍ NARIʼÑA̱A̱ NÁA BIBLIA: “Xa̱bu̱ bi̱ nduya nduyáá rí makhañún; mú bi̱ nikháñun, ikhiin nánguá eya nditháan kayuʼ asndu má nánguá eninumún, numuu rí xúgíʼ rí nini ikhiin nigumati̱ga̱a̱. Xúgíʼ ñajunʼ dí rígá matani, atani ga̱jma̱a̱ tsiakii ndrígáʼ, numuu rí nda̱a̱ ñajunʼ, nda̱a̱ ku̱ma̱, asndu má nda̱a̱ rí gajmañaaʼ matani náa iñá * wa̱jinʼ, náa na̱dxu̱ʼ.” (Eclesiastés 9:5, 10.)

Índo̱ niʼthí, Seol, náa Biblia naʼthí rí nindxu̱u̱ iñá wa̱jinʼ. Nindxu̱u̱ mbá xkri̱da, náa nda̱a̱ ku̱ma̱ ní má ñajunʼ. Atatsaʼwáminaʼ rí nikro̱ʼo̱o̱ Job índo̱ niʼthí ga̱jma̱a̱ numuu iñáʼ. Mbóo mbiʼi niʼni mbátígi̱i̱n xúgínʼ e̱ji̱i̱n ga̱jma̱a̱ xúgíʼ rí gíʼdoo. Nda̱wa̱á nimínuuʼ numuu rí nigu ska náa mbá xúgíʼ xuyuʼ rí niʼni gawúunʼ wéñuʼ. Ikhú niʼtákáñuu Dios: “Oh maski ajndu náa Iñáʼ [“infierno”, xóo eʼthí La Sagrada Biblia, ndrígóo Guillermo Jünemann] gatarkaʼwún, maraʼdúún ngo̱ʼo̱o̱” (Job 1:13-19; 2:7; 14:13). Job, nikro̱ʼo̱o̱ rí iñáʼ wa̱jinʼ o infierno na̱nguá ninindxu̱u̱ náa nakhiin xa̱bu̱, náa mamínuʼ itháan. Ikhí nindxu̱u̱ náa ma̱ndoo mbayáa xu̱ʼ.

Imbo̱o̱ ikhoo mu mbuʼyáá xú káʼnii kuwa bi̱ nikháñun nindxu̱u̱ rí muraxnuu rí na̱ʼkha̱ raʼthí náa Biblia ga̱jma̱a̱ numún xa̱bu̱ bi̱ ni̱ga̱bi̱ín (atayáá náa kúgumaʼá “ Migiñunʼ xa̱bu̱ bi̱ ni̱ga̱bi̱ín bi̱ naʼthí náa Biblia”).

Nimbáa dí ikhiin táʼthi rí á mu nixtáa náa rígá rí gagi o náa numíniiʼ xa̱bu̱. Á mu nigún náa lugar rígi̱, lá xúthi xáʼ. Lá tséku̱ma̱ʼ rí magumaraʼmáʼ náa Biblia mu mbuʼyáá náa nigún xáʼ. Náa Escrituras tséʼthi nditháan ga̱jma̱a̱ numuu rígi̱. Xa̱bu̱ bugi̱ nda̱a̱ rí nithi, numuu rí nda̱a̱ rí muthi. Índo̱ ikhiin nikháñun nánguá niku̱mún nditháan; ikhiin asndu xóo nikuwa runuʼ. Biblia nguáná najmuu ajngáa “ganinuʼ” mu maʼthí numuu rí nakháñulú. Mbá xkri̱da, índo̱ niʼthí ga̱jma̱a̱ numuu rey David, náa Biblia naʼthí rí “niʼgui”, ga̱jma̱a̱ xúʼko̱ má eʼthí ga̱jma̱a̱ numuu discípulo Esteban (Hechos 7:60; 13:36).

Ikha jngó, lá námbáa xúgíʼ ga̱jma̱a̱ numuu rí nakháñulú ráʼ. Lá ma̱ndoo “mbajuiʼ” náa ganinuʼ rúʼko̱ ráʼ.

^ párr. 7 Ajngáa hebreo Seol ga̱jma̱a̱ ajngáa griego Hades nandoo gáʼthúu̱n “iñáʼ”. Tikhuu Biblia naʼthí “infierno”, maski ajndu ku̱ma̱ dí rígá náa nakhiin xa̱bu̱, tséʼthi náa Biblia.