Atambaʼtaa mu matraxnuu

Ayuʼ náa naʼthí rí xú káʼnii nindxu̱u̱ ináa

Xambumaʼ rí Jeobá nandoo kaʼyaʼ

Xambumaʼ rí Jeobá nandoo kaʼyaʼ

“Mandxa̱ʼwa̱mínáʼ náa xúgíʼ rí natani.” (SALMO 77:12)

AJMÚÚ 18 GA̱JMA̱A̱ 61

1, 2. a) Náa numuu tayáá ikháánʼ rí Jeobá nandoo kaʼñúún xa̱bi̱i̱ rá. b) Ndiéjunʼ nindxu̱u̱ rí nda̱yúlúʼ rá.

LÁ NATAYÁÁ májánʼ rí Jeobá nandoo kaʼñúún xa̱bi̱i̱ ráʼ. Atatsaʼwáá edxa̱ʼ náa xkri̱da rígi̱. Mbáa ndxájulú bi̱ nagumbiʼyuu Taylene nindoo maʼni mbá rí xáʼngo̱o̱ maʼnimbánuu ga̱jma̱a̱ rúʼko̱ niʼni rí maxtáa gíná. Mba̱yu̱ʼ tsiguʼ a̱ngiu̱lú nimbayíí wéñuʼ mu maʼni rí naʼngo̱o̱. Ikhaa naʼthí rí á mu Jeobá tsíyoo kaʼyoo, xáxnúu wéñuʼ tsiakii ga̱jma̱a̱ xtágabu. Imba̱a̱ ndxájulú bi̱ mbiʼyuu Brigitte nikháñu ajmbio̱o̱, ikhaa niguanúu gajmíi̱n a̱jmi̱i̱n e̱ji̱i̱n. Ikhaa naʼthí rí itháan mingíjyúuʼ matanimbanuu e̱ji̱n náa numbaaʼ rígi̱, itháan náa xa̱bu̱ ndajkuíin xóo ikhaa. Mú ikhaa ndaʼyoo májánʼ rí Jeobá nandoo kaʼyoo numuu rí nambáyúu maraʼnuu gaʼkhu ga̱jma̱a̱ tsingíná ga̱jma̱a̱ rí tániñuʼ mamínuʼ itháan xóo rí xáʼngo̱o̱ maraʼnuu (1 Cor. 10:13). Imba̱a̱ ndxájulú bi̱ mbiʼyuu Sandra namínuʼ ga̱jma̱a̱ mbá nandii dí ragíʼdoo thanuu. Náa mbá asamblea, mbáa ndxájulú a̱ʼgu̱ bi̱ tsíniniiʼ ni̱ʼkha̱ kanuu náa ikhaa mu maraxi̱i̱ ma̱ngaa maʼtamíjná ga̱jma̱a̱. Ajmbio̱o̱ Sandra naʼthí rí ikhaa rúʼko̱ niʼni markawo asndu náa a̱jkiu̱ún. Ikhaa naʼthí rí nakujmaa rí nandoo kaʼyoo Jeobá ga̱jma̱a̱ ajngáa rí najmún a̱ngiu̱lú.

2 Xa̱bu̱ numbaaʼ nda̱yúlúʼ maʼndulú kuʼñúún eʼwíínʼ xó má rí maʼndún kuyulúʼ, numuu rí xúʼko̱ niʼniáanʼ Jeobá. Mu á mu naʼniulú nandii, á mu nda̱a̱ mbújkha̱a̱ eʼnilú ga̱jma̱a̱ á mu nimbáa tsíyoo gáʼdxuun índo̱ na̱jkua̱ gúʼtaraʼa, ma̱ndoo muʼni guabami̱jná ga̱jma̱a̱ mbáa makumulú rí Jeobá nánguá eyoo kaʼyulúʼ. Á mu xúʼko̱ egíʼninlu, gíʼmáanʼ marmáʼáan a̱jkiu̱lú rí ikhaa naxmiéjunʼ kaʼyulúʼ ga̱jma̱a̱ rí nandoo mambáyulúʼ. Ikhaa nimbá miʼtsú xániñulu á mu ikháánʼ nani̱ndxu̱lú xa̱bu̱ jmbii (Is. 41:13; 49:15).

3. Ndiéjunʼ gambáyulú mbuʼyáá májánʼ rí Jeobá nandoo kaʼyulúʼ rá.

3 A̱ngiu̱lú bi̱ niʼthá ginii nduyáá májánʼ rí Dios nimbáñun náa xkujndu dí mingíjyúuʼ wéñuʼ. Xúʼko̱ má mangáanʼ Jeobá nandoo mambáyulúʼ (Sal. 118:6, 7). Á mu nundxa̱ʼwa̱míjna̱ ga̱jma̱a̱ numuu xúgíʼ rí májánʼ rí Jeobá naʼni ga̱jma̱á numulúʼ, mbuʼyáá májánʼ rí ikhaa nandoo kaʼyulúʼ wéñuʼ (atraxnuu Salmo 77:11, 12). * Náa artículo rígi̱ gúʼyáá a̱jkhu̱ regalos rí Jeobá naxnúlú ga̱jma̱a̱ xú káʼnii gúxnáa núma̱aʼ: Xúgíʼ rí niguma, Biblia, rí muʼtá káñii Dios ga̱jma̱a̱ rí niʼtsiwáanʼ (atayáá náa kúgumaʼá “Ndiéjunʼ eyoo gáʼthúu̱n”).

XÚGÍʼ RÍ NIGUMA

4. Índo̱ nduʼyáá rí Dios niʼni xúgíʼ, ndiéjunʼ ejkuanúlú eʼyáá rá.

4 Índo̱ nduʼyáá xúgíʼ dí niguma náa numbaaʼ rígi̱, nduʼyáá rí Jeobá ra̱ʼkhá tháán eyoo kaʼyulúʼ (Rom. 1:20). Mbá xkri̱da, ikhaa nixnúlú Ku̱ba̱ʼ ga̱jma̱a̱ xúgíʼ rí nda̱yúlúʼ mu makuwáanʼ tsímáá. Ma̱ngaa niʼni mbaʼa enii ganitsu mu muʼphulú (Ecl. 9:7). Náa Canadá, mbáa ndxájulú bi̱ nagumbiʼyuu Catherine naʼthí rí naniguʼ wéñuʼ índo̱ naʼni̱i̱ maxaʼ xúgíʼ ixi̱ mbu̱júu̱ nda̱wa̱á rí nigajtaa xúgíʼ inúu. Naniguʼ mbaʼyoo xú káʼnii egájnuu ri̱ʼi̱ ga̱jma̱a̱ xú káʼnii eguwáanʼ ñu̱ʼu̱ índo̱ nánguá eʼni miguwan. Ga̱jma̱a̱ ra̱ʼkhá tháán eniguʼ índo̱ tsu̱ʼtsúnʼ na̱ʼkha̱nú náa ventana ndrígóo mu mikhu rí ikhaa eniñuʼ. Ikhaa naʼthí rí á mu Jeobá naxnúlú mbaʼa rí nagui̱i̱ nindxu̱u̱ numuu rí nandoo kaʼyulúʼ wéñuʼ. Anu̱lú naniguʼ índo̱ ndaʼyoo xúgíʼ rí niʼni ga̱jma̱a̱ nandoo rí ikháanʼ manigulúʼ (Hech. 14:16, 17).

5. Ndiéjunʼ imbo̱o̱ esngájma rí Jeobá nandoo kaʼyulúʼ wéñuʼ rá.

5 Imbo̱o̱ rí nasngájma rí Jeobá nandoo kaʼyulúʼ nindxu̱u̱ xú káʼnii niʼniáanʼ. Ikhaa niʼniáanʼ mu muʼni ñajunʼ rí mani makuwáanʼ gagi (Ecl. 2:24). Ikhaa nixnúlú Ku̱ba̱ʼ mu muʼni majtíin xa̱bu̱ náa tsu̱du̱u̱ Ku̱ba̱ʼ, muñajunʼ, ga̱jma̱a̱ muñewu̱u̱n xujkhúʼ ga̱jma̱a̱ xa̱bu̱ (Gén. 1:26-28). Ma̱ngaa niʼniáanʼ mu mbuʼyaridáá xú káʼnii xa̱bu̱ nindxu̱u̱ ikhaa (Efes. 5:1).

BIBLIA

6. Náa numuu rí gíʼmaa muxnáa núma̱aʼ numuu rí kuaʼdáá Biblia rá.

6 Jeobá nixnúlú Biblia numuu rí nandoo kaʼyulúʼ. Gíʼmaa muxnáa núma̱aʼ numuu regalo rígi̱, numuu rí naniñulú mbuʼyáá xú káʼnii nindxu̱u̱ Dios ma̱ngaa káʼnii eku̱mu̱u̱ ga̱jma̱a̱ numún xa̱bu̱ numbaaʼ. Mbá xkri̱da, náa Biblia naʼthí rí nikumu̱u̱ Jeobá ga̱jma̱a̱ numún israelitas maski ajndu mbaʼa nuthu nikiéʼkhun. Salmo 78:38 naʼthí: “Mú ikhaa nigáwiinʼ a̱jkiu̱u̱n; nirugo aʼkhá ga̱jma̱a̱ tséʼni gámbáa. Ga̱jma̱a̱ mbaʼa nuthu tákiʼnáa, ga̱jma̱a̱ taríyaʼ xúgíʼ rí nakiʼnáa”. Rí mundxaʼwamíjna̱ náa versículo rígi̱ mambáyulúʼ mbuʼyáá rí Jeobá nandoo kaʼyulúʼ ga̱jma̱a̱ naxmiéjunʼ kaʼyulúʼ wéñuʼ maski ajndu nakiéʼkulu (atraxnuu 1 Pedro 5:6, 7).

7. Ndíjkha rí Biblia gíʼdoo wéñuʼ numuu rá.

7 Ikháanʼ nduʼyáá rí Biblia nindxu̱u̱ xóo mbá rí gíʼdoo wéñuʼ numuu. Náa numuu rá. Numuu rí Jeobá najmuu mu maʼtamíjná ga̱jma̱á ni̱ndxu̱lú. Índo̱ mbáa xa̱bu̱ ga̱jma̱a̱ a̱ʼdióo nutamijná májánʼ, itháan nandún kuyamijná. Jeobá nindxu̱u̱ bi̱ nandoo kaʼyulúʼ wéñuʼ. Maski ajndu tséʼyáá ga̱jma̱a̱ tseʼdxawíín rí naʼthí, ikhaa naʼthúlúʼ náa Biblia. Ikha jngó, índo̱ guraxnuu gíʼmaa muʼgíiʼ májánʼ edxu̱lúʼ (Is. 30:20, 21). Xúʼko̱ guʼyáá rí Jeobá nandoo maxnúlúʼ ikhaa ga̱jma̱a̱ mañewunlu. Ikhú xúʼko̱ guniʼnííʼ itháan májánʼ ga̱jma̱a̱ makumulúʼ kuʼyáá itháan (atraxnuu Salmo 19:7-9 * ga̱jma̱a̱ Proverbios 1:33 *).

Jehú nixprígúu Jehosafat, mu niʼthúu̱n rí Jeobá nixkamaa rí májánʼ náa ikhaa (Atayáá kutriga̱ 8 ga̱jma̱a̱ 9)

8, 9. a) Ndiéjunʼ rí nandoo Jeobá mbuʼyáá rá. b) Araxná mbá xkri̱da rí Jeobá tségíʼ edxu̱u̱ náa rí nakiéʼkulu.

8 Jeobá nandoo mbuʼyáá rí ikhaa tségíʼ edxu̱u̱ náa rí nakiéʼkulu, ikhaa ndaʼyoo rí májánʼ rí nuʼnilú (2 Crón. 16:9). Guʼyáá xkridoo rey ndrígóo Judá bi̱ nagumbiʼyuu Jehosafat. Ikhaa táraʼwíí maʼni rí májánʼ índo̱ nimbáxu̱u̱ ga̱jma̱a̱ rey Acab bi̱ xtáa náa Israel mu muxmijná gajmiún sirios. Mbá 400 gaʼyee minduwiinʼ nitháán Acab rí maʼngo̱o̱ mada̱ʼ náa guxmijná. Mú mbáa gaʼyee bi̱ naʼthí rí gajkhun bi̱ nagumbiʼyuu Micaya niʼthúu̱n Acab ga̱jma̱a̱ Jehosafat rí á mu nuxmijná, xáʼngu̱u̱n. Ga̱jma̱a̱ rúʼko̱ má nirígá. Acab nikháñu náa nixmijná, ga̱jma̱a̱ Jehosafat itháan makhañúu. Ikhú Jeobá nikuʼmaa Jehú mu maxprígúu Jehosafat ga̱jma̱a̱ numuu rí ra̱májánʼ niʼni, mú ma̱ngaa mu maʼthúu̱n: “Rígá rí májánʼ náa ikháánʼ” (2 Crón. 18:4, 5, 14-22, 33, 34; 19:1-3).

9 Ndiéjunʼ rí májánʼ niʼni rey Jehosafat rá. Tsiguʼ tsudií nikuʼmiin Xa̱bu̱ Ñajunʼ, levitas ga̱jma̱a̱ ndxajkun rí magún náa xúgíʼ xuajin Judá ga̱jma̱a̱ musngúún xa̱bu̱ xtángoo ndrígóo Dios. Rígi̱ niyambáá wéñuʼ, numuu rí asndu xa̱bu̱ bi̱ kuwa i̱ʼwáʼ xuajin nijmañún ga̱jma̱a̱ numuu Jeobá (2 Crón. 17:3-10). Maski ajndu nda̱wa̱á Jehosafat tajmañu maraʼwíí rí maʼni, Jeobá támbumuu xúgíʼ rí májánʼ rí niʼni. Ndiéjunʼ eʼsngúlúʼ xkri̱da rígi̱ rá. Rí maski ajndu xúgiáanʼ nakiéʼkulu, á mu nuʼnimi̱jna̱ muʼni má xúʼko̱ ñajunʼ Jeobá, ikhaa maʼndoo kaʼyulúʼ má xúʼko̱ ga̱jma̱a̱ xámbumuu rí májánʼ rí nuʼnilú.

MUʼTÁ KÁÑII DIOS

10, 11. a) Náa numuu eʼthá rí muʼtá káñii Jeobá nindxu̱u̱ mbá regalo rá. b) Xú káʼnii gándoo gáriʼñulúʼ Jeobá rí nuʼthá káñii xá. (Atayáá timbá xtiʼkhu.)

10 Ndiéjunʼ eʼni mbáa xa̱bu̱ bi̱ májánʼ a̱jkiu̱u̱n índo̱ a̱ʼdióo nandoo maʼtamíjná ga̱jma̱a̱ rá. Numuu rí naxmiéjunʼ eʼni a̱ʼdióo, nariyaʼ mbiʼi mu maʼdxun rí gáʼthúu̱n ga̱jma̱a̱ mbaʼyoo rí eku̱mu̱u̱. Jeobá nindxu̱u̱ Anu̱lú, ga̱jma̱a̱ ikhaa naxmiéjunʼ kaʼyulúʼ wéñuʼ. Ikha jngó índo̱ nuʼtá káñii, ikhaa naʼdxawunlú májánʼ wéñuʼ. Ikha jngó rí muʼtámíjná gajmiúlú Jeobá nindxu̱u̱ mbá rí gíʼdoo wéñuʼ numuu.

11 Rí muʼtá káñii Jeobá nindxu̱u̱ mbá regalo rí nixnúlú ikhaa. Náa numuu rá. Numuu rí naniñulú muʼtámíjná gajmiúlú índo̱ gaʼndulúʼ. Ikhaa nindxu̱u̱ mbáa bi̱ nambáxu̱u̱ májánʼ gajmiúlú ga̱jma̱a̱ maxtáa xawii má xúʼko̱ mu maʼdxawunlú. Náa timbá kutriga̱ niʼthá ga̱jma̱a̱ numuu mbáa ndxájulú bi̱ mbiʼyuu Taylene. Ikhaa naʼthí rí ma̱ndoo muʼthán Jeobá asndu ndiéjunʼ má rí nandulúʼ. Índo̱ nuʼtháán Dios rí eku̱mu̱lú, mbaʼa enii xú káʼnii gándoo gariʼñulú. Ma̱ndoo mariʼñulú ga̱jma̱a̱ numuu mbá versículo rí na̱ʼkha̱ náa Biblia, náa mbá i̱yu̱lúʼ o tsiakii rí naxnúlú mbáa ndxájulú. Jeobá naʼdxaunlú ga̱jma̱a̱ nakro̱ʼo̱o̱ rí nakumulú maski ajndu eʼwíínʼ tsíkru̱ʼu̱u̱n. Índo̱ nariʼña̱a̱ rí nuʼtájkáan nakujmaa dí ra̱ʼkhá tháán eyoo kaʼyulúʼ.

12. Náa numuu rí májánʼ gáʼni rí muʼnigajmaa tsajkhun rí na̱ʼkha̱ náa Biblia rá. Náa biʼyaa nindxu̱u̱ tikuaʼ rá.

12 Tsajkhun rí nuraxnuu náa Biblia ma̱ndoo maʼsngulúʼ mbaʼa wéñuʼ. Ikha jngó májánʼ gáʼni rí muʼnigajmaa mbá guʼwáanʼ. Mbá xkri̱da, ma̱ndoo muʼnigajmaa tsajkhun rí niʼni Jonás índo̱ xtáa náa awúu̱n e̱gi̱ʼ (Jon. 1:17–2:10). Ma̱ngaa ma̱ndoo muʼnigajmaa tsajkhun rí niʼni Salomón índo̱ niguma ndxo̱o̱ templo (1 Rey. 8:22-53). Ga̱jma̱a̱ ma̱ngaa ma̱ndoo mundxaʼwamíjna̱ numuu tsajkhun rí niʼsngáa Jesús (Mat. 6:9-13). Á mu nuríyaʼ mbiʼi mu mundxaʼwamíjna̱ náa tsajkhun rígi̱, majmañulúʼ muʼtájkáan itháan májánʼ. Ma̱ngaa xambumulú rí gíʼdoo wéñuʼ numuu muʼtájkáan má xúʼko̱. “Ikhú tsímáá rí na̱ʼkha̱ náa Dios rí itháan gíʼdoo tsiakii” mañewu̱u̱n rí nundxa̱ʼwáá edxu̱lúʼ ga̱jma̱a̱ a̱jkiu̱lú. Á mu nuʼtájkáan má xúʼko̱ maʼni muxnáa itháan núma̱aʼ Jeobá numuu rí nandoo kaʼyulúʼ wéñuʼ (Filip. 4:6, 7).

RÍ NIʼTSIWÁANʼ

13. Ndiéjunʼ guguaʼdáá ikháanʼ ga̱jma̱a̱ numuu rí niʼtsiwáanʼ Jeobá rá.

13 Imbo̱o̱ rí xú káʼnii Jeobá nasngájma rí nandoo kaʼyulúʼ nindxu̱u̱ rí niʼtsiwáanʼ. Ikhaa nixnúlú regalo rúʼko̱ “muri xuʼcui mago muhuaʼda icanʼlu ri ndaʼya” (1 Juan 4:9). Apóstol Pablo niʼthí rí nimbáa xa̱bu̱ xaxnáximinaʼ ga̱jma̱a̱ numuu mbáa ‹xa̱bu̱ jmbii› ga̱jma̱a̱ mbáa tikhun xa̱bu̱ muxnaximi̱jna̱ ga̱jma̱a̱ numuu mbáa ‹xa̱bu̱ májánʼ›. Mú niʼthí rí Dios nisngájma rí nandoo kaʼyulúʼ wéñuʼ índo̱ nikuʼmaa A̱ʼdióo makhañúu ga̱jma̱a̱ numulúʼ índo̱ “xoʼ ñajuʼlu xabu [aʼkhá]” (Rom. 5:6-8). Rí niʼtsiwáanʼ naʼni rí mambáxulúʼ gajmiúlú Dios ga̱jma̱a̱ nasngájma rí nandoo kaʼyulúʼ wéñuʼ.

14, 15. a) Xú káʼnii embáñun cristianos bi̱ kaxtaʼwíin rí niʼtsiwáanʼ rá. b) Xú káʼnii embáñun cristianos bi̱ na̱nguá kaxtaʼwíin rí niʼtsiwáanʼ rá.

14 Xú káʼnii embáñun bi̱ kaxtaʼwíin rí kiʼtsiwáanʼ rá. Mbá nguéjmi̱i̱n cristianos bugi̱ nduyáá xú káʼnii Jeobá nandoo kaʼñúún kiejunʼ wéñuʼ (Juan 1:12, 13; 3:5-7). Dios niraʼwíin ga̱jma̱a̱ xi̱ʼ kaʼwu ndrígóo, ikha jngó rí xúgi̱ ñajúnʼ e̱ji̱i̱n (Rom. 8:15, 16). Pablo niʼthí rí xúgínʼ ikhiin trigi̱i̱n gajmiún “Cristo Jesús naʼ mecui” (Efes. 2:6). Á mu tikhun bi̱ kaxtaʼwíin xóó kuwa náa tsu̱du̱u̱ Ku̱ba̱ʼ, ndiéjunʼ nindoo gáʼthi Pablo rá. Rí Jeobá maʼni rí xúgínʼ makuwa kámuu mbiʼi náa mekhu (Efes. 1:13, 14; Col. 1:5).

15 Ga̱jma̱a̱ xú káʼnii embáñun bi̱ na̱nguá kaxtaʼwíin magúun mekhuíí rá. Á mu ikhiin guáʼdáá fe náa rí niʼtsiwáanʼ, ma̱ndoo mambaxúún gajmiún Dios. Nda̱wa̱á mangiin ma̱ndoo mani̱ndxu̱ún e̱ji̱i̱n Dios ga̱jma̱a̱ makuwá kámuu mbiʼi náa tsu̱du̱u̱ Ku̱ba̱ʼ. Xó má eʼyáá, rí niʼtsiwáanʼ nasngájma rí Jeobá nandoo kaʼñúún xúgínʼ xa̱bu̱ (Juan 3:16). Nadxulú índo̱ nduʼyáá rí á mu ni̱ndxu̱lú xa̱bu̱ jmbii náa Dios, ikhaa maxnúlúʼ rí makuwáanʼ itháan májánʼ náa Ku̱ba̱ʼ mitsaan. Xúʼko̱ kaʼnii, rí niʼtsiwáanʼ nasngájma itháan rí Jeobá nandoo kaʼyulúʼ wéñuʼ. Ikha jngó, gusngájma má xúʼko̱ rí nuxnáa núma̱aʼ ga̱jma̱a̱ xúgíʼ a̱jkiu̱lú.

ATASNGÁJMAA JEOBÁ RÍ NANDAʼ XTAYÁÁ

16. Á mu nundxa̱ʼwa̱míjna̱ xú káʼnii Jeobá nasngájmulúʼ rí nandoo kaʼyulúʼ, ndiéjunʼ gúʼni rá.

16 Jeobá nasngájma mbaʼa enii rí nandoo kaʼyulúʼ. Rey David niʼthí: “Ikhúúnʼ nda̱yo̱o̱, ¡dí ra̱ʼkhá tháán nagui̱i̱ wéñuʼ xóo eʼtatsaʼwáá e̱ʼdxa̱ʼ! Oh Dios, ¡asndu ra̱ʼkhá tháán mba̱a̱ nindxu̱u̱ xúgíʼ rígi̱! Á mu ikhúúnʼ gaʼgíʼ maguxnuu, ñajunʼ itháan mba̱ʼa̱ ki xóo jui̱ʼi̱” (Salmo 139:17, 18). Á mu nundxa̱ʼwa̱míjna̱ náa xúgíʼ rí Jeobá nasngájma rí nandoo kaʼyulúʼ, maʼndulú kuʼyáá itháan mámbá mbiʼi ga̱jma̱a̱ muʼni ñajunʼ xó má eʼngulú.

17, 18. Xú káʼnii gándoo gusngajmáá Jeobá rí nandulúʼ kuʼyáá rá.

17 Xú káʼnii gándoo gusngajmáá Jeobá rí nandulúʼ kuʼyáá rá. Mbóo nindxu̱u̱ rí muʼtáraʼa ga̱jma̱a̱ xúgíʼ a̱jkiu̱lú ajngóo ndrígóo Reino (Mat. 24:14; 28:19, 20). Imbo̱o̱ rí manindxu̱lúʼ jmbii índo̱ numiʼníʼ ga̱jma̱a̱ xkujndu rí maʼni mandáti̱ga̱a̱ fe ndrígúlú (atraxnuu Salmo 84:11 * ga̱jma̱a̱ Santiago 1:2-5 *). Maski ajndu xkujndu gakhii wéñuʼ, Jeobá ndaʼyoo rí kuwáanʼ rugíʼnii ga̱jma̱a̱ mambáyulúʼ numuu rí nandoo kaʼyulúʼ wéñuʼ (Sal. 56:8).

18 Náa artículo rígi̱ ndiʼyáá i̱ʼwáʼ xú gándoo gusngajmáá Jeobá rí nandulúʼ kuʼyáá. Timbá, rí mundxaʼwamíjna̱ náa xúgíʼ rí mitsaan rí niʼni. Raga̱jma̱, rí muʼnigajmaa májánʼ Biblia. Ragajtsú, muʼtájkáan má xúʼko̱ mu mambáxulúʼ itháan májánʼ náa Jeobá. Ga̱jma̱a̱ rí maʼni a̱jkhu̱, rí mundxaʼwamíjna̱ náa nijuiʼtsiwáanʼ rí nindxu̱u̱ regalo rí gíʼdoo wéñuʼ numuu (1 Juan 2:1, 2). Á mu nuʼni rígi̱, mbuʼyáá májánʼ rí Jeobá nandoo kaʼyulúʼ ga̱jma̱a̱ maʼndulú kuʼyáá itháan mámbá mbiʼi.

[Mbaʼa nota]

^ párr. 3 Salmo 77:11, 12: “Marmáʼáan a̱jkiu̱nʼ rí naʼni Jah; phú gajkhun rí maku̱ma̱ʼ rí mitsaan rí natani asndu nákha wajyúuʼ. Gajkhun rí mandxa̱ʼwa̱mínáʼ náa xúgíʼ rí natani, ga̱jma̱a̱ maxmiéjunʼ rí xú káʼnii etani”.

^ párr. 7 Salmo 19:7-9: “Xtángoo ndrígóo Jeobá nindxu̱u̱ májánʼ má xúʼko̱, naʼni rí makuwáanʼ májánʼ. Rí naʼthúlúʼ Jeobá nindxu̱u̱ gajkhun, naʼni majmañuu itháan xa̱bu̱ bi̱ tseʼyoo. Rí naʼtáñajunʼ Jeobá nindxu̱u̱ jmbu wéñuʼ, naʼni rí maʼdxuu a̱jkiu̱lú; rí naʼtáñajunʼ Jeobá nindxu̱u̱ mikaʼwu wéñuʼ, naʼni maxpíbi̱ʼ idulú. Gamíi ndrígóo Jeobá nindxu̱u̱ kaʼwu, marigá kámuu mbiʼi. Xtángoo ndrígóo Jeobá nindxu̱u̱ gajkhun ga̱jma̱a̱ nindxu̱u̱ jmbu”.

^ párr. 7 Proverbios 1:33: “Bi̱ maʼdxawunʼ, ikhaa maxtáa tsímáá ga̱jma̱a̱ xámiñuu náa gamiéjunʼ”.

^ párr. 17 Salmo 84:11: “Numuu rí Jeobá Dios nindxu̱u̱ xóo a̱jkha̱ʼ ga̱jma̱a̱ escudo; ikhaa nayambáá ga̱jma̱a̱ naxná gloria. Jeobá xariya kaʼñúnʼ rí májánʼ bi̱ nuni rí jmbu”.

^ párr. 17 Santiago 1:2-5: “A̱ngui̱nʼ, índo̱ gúraʼní mbaʼa xkujndu, gakuwáanʼ gagi wéñuʼ, numuu rí ikháanʼ ndu̱ya̱a̱ rí índo̱ fe ndrígála naraʼnu xkujndu rígi̱ naʼni rí mawi̱ji̱ gujkhuʼ. Mú á mu naʼngala nuraʼníí xúgíʼ, ñajunʼ rí nunila mani̱ndxu̱u̱ káxi̱, ikha jngó á mu káxi̱ xúgíʼ, nda̱a̱ rí gáʼyaláʼ. Ikha jngó, á mu rí mbáa dí ikháanʼla ndayóoʼ majmañuu xóó itháan, gando̱ʼo̱o̱ má xúʼko̱ Dios, numuu rí ikhaa naxnún xúgínʼ rí ndayóoʼ ga̱jma̱a̱ xáʼthí kikháá rí nixnáʼ”.