Atambaʼtaa mu matraxnuu

Ayuʼ náa naʼthí rí xú káʼnii nindxu̱u̱ ináa

Araxnúxu itháan fe

Araxnúxu itháan fe

“¡Atambáyuʼ náa ndayóoʼ fe!” (MARCOS 9:24)

AJMÚÚ 81 GA̱JMA̱A̱ 135

1. Ndíjkha rí gíʼdoo wéñuʼ numuu fe rá. (Atayáá timbá xtiʼkhu.)

LÁ NITRAXIMÍNÁʼ mbá miʼtsú á mu Jeobá maʼni kríñanʼ índo̱ gárígá majphú mba̱a̱ gaʼkhu ráʼ. Hebreos 11:6 naʼthí á mu nandulúʼ makáwáanʼ ndayóoʼ muguaʼdáá fe, numuu rí á mu nda̱a̱ fe, xándoo muʼni rí naniguʼ Dios. Mbáa tikhun nakumu̱ún rí asndu tsáa xa̱bíi ma̱ndoo magiʼdoo fe. Mú náa 2 Tesalonicenses 3:2 naʼthí rí raʼkháa xúgínʼ xa̱bu̱ guáʼdáá fe. Náa a̱jma̱ versículo rígi̱ nasngájma kaʼwu rí gíʼdoo numuu muʼnimi̱jna̱ muguaʼdáá mbá fe gujkhuʼ.

2, 3. a) Ndíjkha rí gíʼdoo wéñuʼ numuu muguaʼdáá mbá fe gujkhuʼ rá. b) Xú káʼnii graxe̱ gúriʼña̱a̱ náa artículo rígi̱ rá.

2 Apóstol Pedro niʼthí rí gíʼdoo wéñuʼ numuu muguaʼdáá mbá fe májánʼ (atraxnuu 1 Pedro 1:7). * Numuu rí najngiyuu rí marigá majphú mba̱a̱ gaʼkhu, nandulúʼ muguaʼdáá mbá fe rí maʼni makáwáanʼ (Heb. 10:39). Ikha jngó gíʼmaa muʼnimi̱jna̱ mu fe ndrígúlú maʼni itháan gujkhuʼ. Xúʼko̱, Jesús maʼni káwáanʼ índo̱ gáʼkha̱ gaʼni gámbáa numbaaʼ xkawiʼ rígi̱. Ma̱ndoo munda̱ʼa̱a̱ Jeobá xóo rí ninda̱ʼa̱ mbáa xa̱bu̱ náa inuu Jesús: “¡Atambáyuʼ náa ndayóoʼ fe!” (Mar. 9:24). O ma̱ngaa ma̱ndoo munda̱ʼa̱a̱ Dios rí apóstoles ninda̱ʼa̱a̱ Jesús: “Atane ri maguaʼ-daxoʼ xo fe” (Luc. 17:5).

3 Náa artículo rígi̱ gúriʼña̱a̱ ajtsú graxe̱ rígi̱: Xú káʼnii gándoo muguaʼdáá mbá fe gujkhuʼ rá. Xú káʼnii esngajmá rí kuaʼdáá mbá fe gujkhuʼ ráʼ. Ga̱jma̱a̱ náa numuu eʼyáá májánʼ rí á mu nunda̱ʼa̱a̱ fe Jeobá, ikhaa maxnúlúʼ xáʼ.

DIOS NANDOO RÍ MUGUAʼDÁÁ MBÁ FE GUJKHUʼ

4. Xú káʼnii xkri̱da ma̱ndoo mambáyulúʼ mu muguaʼdáá mbá fe itháan gujkhuʼ rá.

4 Jeobá nandoo rí muguaʼdáá mbá fe gujkhuʼ. Ikha jngó kiʼniráʼmáʼ náa Biblia xkri̱da ndrígu̱ún xa̱bu̱ bi̱ niguáʼdáá wéñuʼ fe (Rom. 15:4). Tikhun rí ikhiin ninindxu̱ún Abrahán, Sara, Isaac, Jacob, Moisés, Rahab, Gedeón ga̱jma̱a̱ Barac (Heb. 11:32-35). Mú ma̱ngaa ma̱ndoo majmañulúʼ ga̱jma̱a̱ numuu fe rí nisngajma mbaʼin a̱ngiu̱lú rí mbiʼi xúgi̱. *

5. a) Xú káʼnii nisngájma Elías rí nigiʼdoo mbá fe gujkhuʼ rá. b) Ndiéjunʼ gándoo guraximíjná rá.

5 Mbá xkri̱da rí na̱ʼkha̱ náa Biblia nindxu̱u̱ Elías. Guʼyáá witsu enii náa nisngájma rí nigiʼdoo mbá fe gujkhuʼ. Timbá, mbá miʼtsú Elías niʼthúu̱n rey Acab rí Jeobá maʼni rí mujndoʼ xúgíʼ. Ga̱jma̱a̱ niʼthúu̱n rí xúʼko̱ gárígá numuu rí Jeobá niʼthí (1 Rey. 17:1). Raga̱jma̱, Elías nikumu̱u̱ rí Dios maxnúu rí ndayóoʼ ga̱jma̱a̱ eʼwíínʼ xa̱bu̱ índo̱ gujndoʼ xúgíʼ (1 Rey. 17:4, 5, 13, 14). Ragajtsú, Elías nigiʼdoo fe náa Jeobá rí ikhaa ma̱ndoo makuxi̱i̱ a̱ʼdióo mbáa a̱ʼgú xuáʼa̱ (1 Rey. 17:21). Rí maʼni a̱jkhu̱, Elías ndaʼyoo májánʼ rí Jeobá makuʼma aguʼ mu matsikhá tsigijñaʼ náa kúbá Carmelo (1 Rey. 18:24, 37). Rí maʼni witsu, nákha xóó tsembá rí mujndoʼ xúgíʼ Elías ndiʼyoo májánʼ rí maxnúu ruʼwa mbu̱júu̱, ikha jngó niʼthúu̱n Acab dí nawán rí ‹maxnúu wéñuʼ ruʼwa› (1 Rey. 18:41). Nda̱wa̱á rí ndiʼyáá xkri̱da rígi̱, ma̱ndoo muraximi̱jna̱: “Lá gúʼdoo mbá fe gujkhuʼ xóo rí nigiʼdoo Elías ráʼ.”

XÚ KÁʼNII GÁNDOO MUGUAʼDÁÁ MBÁ FE GUJKHUʼ RÁ.

6. Á mu nandulúʼ muguaʼdáá mbá fe gujkhuʼ, ndiéjunʼ gándoo gúnda̱ʼa̱a̱ Dios rá.

6 Á mu nandulúʼ muguaʼdáá mbá fe gujkhuʼ, ndayóoʼ rí munda̱ʼa̱a̱ Dios rí maxnúlúʼ xi̱ʼ kaʼwu. Náa numuu rá. Numuu rí fe na̱ʼkha̱ náa “xi̱ʼ kaʼwu” (Gál. 5:22). Jesús naʼthúlúʼ rí munda̱ʼa̱a̱ Jeobá rí maxnúlúʼ itháan xi̱ʼ kaʼwu ga̱jma̱a̱ niʼthí rí Dios naxnún bi̱ nunda̱ʼa̱a̱ (Luc. 11:13).

7. Arathá mbá xkri̱da rí gíʼmaa muʼni mu fe ndrígúlú maʼni gujkhuʼ má xúʼko̱.

7 Á mu kuaʼdáá má fe gujkhuʼ rá. Gíʼmaa mbuʼyáá rí maʼni migujkhuʼ má xúʼko̱. Náa numuu rá. Numuu rí fe nindxu̱u̱ xóo aguʼ. Ginii, riʼyu̱u̱ aguʼ itháan gakhi̱i̱. Mú á mu nuniʼñáaʼ rudriʼyáaʼ ixi̱, aguʼ majuiʼyúuʼ. Xúʼko̱ má káʼnii nindxu̱u̱ fe. Á mu tsíyulú muʼnimbátiga̱a̱, gíʼmaa muraxnuu ga̱jma̱a̱ muʼnigajmaa Biblia xúgíʼ mbiʼi. Ikhú maʼndulú kuʼyáá itháan Jeobá, Biblia ga̱jma̱a̱ fe ndrígúlú maʼni itháan gujkhuʼ.

8. Ndiéjunʼ gambáyulú mu muguaʼdáá mbá fe gujkhuʼ rá.

8 Mu fe ndrígúlú maʼni gujkhuʼ má xúʼko̱, xámbáyulúʼ i̱ndó rí niʼnigajmaa̱ nákha xóó tsejngulúʼ iyááʼ (Heb. 6:1, 2). Mbá xkri̱da, ma̱ndoo muʼnigajmaa xú káʼnii nimbánuu tikhuu rí kiʼtáriyaʼ náa Biblia. Ma̱ngaa, índo̱ kuwáanʼ ruʼnigajmaa Biblia, gíʼmaa mbuʼyáá á mu gajkhun nusngajmá rí kuaʼdáá mbá fe gujkhuʼ (atraxnuu Santiago 1:25 ga̱jma̱a̱ 2:24, 26). *

9, 10. a) Xú káʼnii embáyuluʼ a̱ngiu̱lú muguaʼdáá mbá fe gujkhuʼ rá. b) Xú káʼnii embáyuluʼ reunión muguaʼdáá mbá fe gujkhuʼ rá. c) Xú káʼnii embáyuluʼ rí muʼtáraʼa muguaʼdáá mbá fe gujkhuʼ rá.

9 Apóstol Pablo niʼthí rí cristianos ma̱ndoo mumbayumíjnálu “ga̱jma̱a̱ numuu fe ndrígóo mámbáa” (Rom. 1:12). Ndiéjunʼ eyoo gáʼthúu̱n rá. Rí fe ndrígúlú naʼni itháan gujkhuʼ índo̱ kuwáanʼ gajmiúlú a̱ngiu̱lú náa congregación, mu itháan náa a̱ngiu̱lú bi̱ niguájun jmbu náa xkujndu (Sant. 1:3). Á mu nambáxa̱ʼ gajmiáanʼ bi̱ nuni dí raʼkhí muni gámbáa fe ndrígáʼ, mú á mu mambaxáʼ gajmiáanʼ bi̱ nuni rí májánʼ maʼni itháan gujkhuʼ fe ndrígáʼ (1 Cor. 15:33). Ikha jngó náa Biblia naʼthúlúʼ rí xándatigulú náa reunión, numuu rí ikhí nuxnulu tsiakii (atraxnuu Hebreos 10:24, 25). * Ma̱ngaa, rí najmañulúʼ náa reunión naʼni maguaʼdáá mbá fe itháan gujkhuʼ. Romanos 10:17 naʼthí rí índo̱ kuwáanʼ rajmañulúʼ itháan ga̱jma̱a̱ numuu Biblia itháan guguaʼdáá fe. Ikha jngó gíʼmaa muraximíjnalú: “Lá na̱jkhá náa xúgíʼ reunión ráʼ.”

10 Imbo̱o̱ rí mambáyulúʼ muguaʼdáá mbá fe gujkhuʼ nindxu̱u̱ rí muʼsngúún eʼwíínʼ xa̱bu̱ ga̱jma̱a̱ numuu Biblia. Náa numuu rá. Numuu rí índo̱ nuʼtáraʼa, najmañulúʼ makumulúʼ kuʼyáá Jeobá ga̱jma̱a̱ rí xámiñulu, xó má timbíi̱n cristianos (Hech. 4:17-20; 13:46).

11. a) Náa numuu rí Josué ga̱jma̱a̱ Caleb niguáʼdáá mbá fe gujkhuʼ rá. b) Xú káʼnii gándoo guʼyaridáá xkri̱da ndrígóo Josué ga̱jma̱a̱ Caleb rá.

11 Índo̱ nduʼyáá xú káʼnii Jeobá nariʼña̱a̱ rí nuʼtájkháan ga̱jma̱a̱ nambáyulúʼ, fe ndrígúlú naʼni itháan gujkhuʼ. Rúʼko̱ nigíʼnuu Josué ga̱jma̱a̱ Caleb. Índo̱ nigún guñama ku̱ba̱ʼ rí Jeobá niʼthí maxnún, ikhiin nisngajma rí niguáʼdáá wéñuʼ fe. Índo̱ ninújngoo tsiguʼ, fe ndrígu̱ún niʼni itháan gujkhuʼ numuu rí ndiyáá rí Dios nambáñun má xúʼko̱. Ikha jngó Josué niʼthún israelitas rí Jeobá naʼnimbánuu má xúʼko̱ xúgíʼ rí naʼthí maʼni. Nda̱wa̱á nixnúún xtágabu rígi̱: “Gamiñála ku̱ya̱a̱ Jeobá, gajngruigala náa kambo̱o̱”. Ma̱ngaa niʼthún: “Mú ikhúúnʼ gajmíi̱nʼ bi̱ kúwi̱i̱n náa goʼwóoʼ, munixu ñajunʼ Jeobá” (Jos. 23:14; 24:14, 15). Á mu mangáanʼ nakumulúʼ kuʼyáá Jeobá, mbuʼyáá xú káʼnii embáyuluʼ, ga̱jma̱a̱ fe ndrígúlú maʼni itháan gujkhuʼ (Sal. 34:8).

LÁ KUAʼDÁÁ MBÁ FE GUJKHUʼ RÁʼ.

12. Xú káʼnii gusngajmá rí kuaʼdáá mbá fe gujkhuʼ rá.

12 Discípulo Santiago niʼthí: “Ikhúúnʼ gasngajmá rí gúʼdoo fe ga̱jma̱a̱ xúgíʼ rí nani” (Sant. 2:18). Ga̱jma̱a̱ ajngáa rígi̱, Santiago nindoo gáʼthi rí nusngajmá rí kuaʼdáá mbá fe gujkhuʼ ga̱jma̱a̱ rí xóo eʼni. Guʼyáá tikhuu xóo ma̱ndoo musngajmá fe ndrígúlú.

Á mu nuʼni xúgíʼ rí eyoo mu muʼtáraʼa, nusngájma rí kuaʼdáá mbá fe gujkhuʼ (Atayáá kutriga̱ 13)

13. Náa numuu rí nusngajmá rí kuaʼdáá fe índo̱ nuʼtáraʼa rá.

13 Índo̱ nuʼtáraʼa nusngajmá rí kuaʼdáá fe. Náa numuu rá. Numuu rí índo̱ nuʼtáraʼa nusngajmá rí fin gíʼ mijngii ga̱jma̱a̱ rí “xájyúuʼ má gáʼkha̱” (Hab. 2:3). Á mu nandulúʼ mbuʼyáá rí fe ndrígúlú nindxu̱u̱ gujkhuʼ, gíʼmaa muraximíjna̱: “Lá gíʼdoo wéñuʼ numuu e̱yo̱o̱ ikhúúnʼ rí mataráʼa ráʼ. Lá na̱ni̱ xúgíʼ rí eyoo mu mathu̱u̱n xúgínʼ xa̱bu̱ ga̱jma̱a̱ numuu Dios ráʼ. Lá ndaʼyáaʼ xú káʼnii matarúʼún itháan xa̱bu̱ ráʼ.” (2 Cor. 13:5.) Á mu nuʼnimi̱jna̱ muʼtáraʼa musngajmá rí kuaʼdáá mbá fe gujkhuʼ (atraxnuu Romanos 10:10). *

14, 15. a) Xú káʼnii gándoo gusngajmá fe mámbá mbiʼi rá. b) Arathá xú káʼnii nisngajma mbá fe gujkhuʼ bi̱ kuwa mbá guʼwíin náa Asia.

14 Imbo̱o̱ xú káʼnii musngajmá rí kuaʼdáá fe nindxu̱u̱ rí maʼngulú muraʼníí xkujndu rí nuguaʼnii mámbá mbiʼi. Á mu ndayóoʼ maʼngulú ga̱jma̱a̱ numuu tsingíná, nandii, rí naguabáanʼ, rí naʼni maxmiéjunlúʼ wéñuʼ o i̱ʼwáʼ xkujndu, gakumulúʼ rí Jeobá ga̱jma̱a̱ Jesús mumbayulúʼ “mbiʼi rí gáʼyulúʼ” (Heb. 4:16). Á mu nunda̱ʼa̱a̱ Jeobá rí mambáyulúʼ, musngajmá rí kuaʼdáá fe náa ikhaa. Jesús niʼthí rí ma̱ndoo munda̱ʼa̱a̱ Dios rí maxnúlúʼ “xuguiʼ guma ri ndaʼyo” mu̱ʼphu̱lúʼ xúgíʼ mbiʼi (Luc. 11:3). Náa Biblia na̱ʼkha̱ mbaʼa xkri̱da rí nasngájma rí Jeobá ma̱ndoo maxnúlúʼ asndu ndiéjunʼ rí gáʼyulúʼ. Mbá xkri̱da, índo̱ nijndoʼ náa xúgíʼ Israel, Jeobá nixnúu iyaʼ ga̱jma̱a̱ ganitsu Elías. Náa Biblia naʼthí rí “yu̱wa̱ʼ naguwáʼ kudúún pan ga̱jma̱a̱ xuwiʼ mámbá miʼcha̱ ma̱ngaa pan ga̱jma̱a̱ xuwiʼ rí wakhííʼ”, ga̱jma̱a̱ rí naʼga̱a̱n iyaʼ mañu (1 Rey. 17:3-6). Ikháanʼ ma̱ndoo mbuʼyáá rí Jeobá maxnúlúʼ rí gáʼyulú mu makuwáanʼ ga̱jma̱a̱.

Á mu naʼngulú nuraʼníí xkujndu rí e̱ʼkha̱nú náa inulú, musngajmá rí kuaʼdáá mbá fe gujkhuʼ (Atayáá kutriga̱ 14)

15 Nduʼyáá májánʼ rí á mu nuʼnimbaníí xtágabu ndrígóo Biblia, ma̱ndoo muxnún rí nda̱ñúnʼ bi̱ kuwa náa guʼúlúʼ. Atayáá rí niguaʼnii mbá guʼwíin bi̱ kuwa náa Asia. Mbá mbiʼi anu̱ún e̱ji̱n ndiʼyoo rí ñajunʼ ndrígóo naʼni rí xámbaxúu májánʼ ga̱jma̱a̱ Jeobá. Ikhaa ga̱jma̱a̱ a̱ʼgiu̱u̱ nandún munimbánii rí naʼthí náa Mateo 6:33 ga̱jma̱a̱ Proverbios 10:4. Ikha jngó rí ikhaa niniñuʼ ñajunʼ ndrígóo ga̱jma̱a̱ nigi̱ʼdi̱i̱ nigujua̱ ganitsu mu ma̱ndoo maʼga̱ ranújngún ga̱jma̱a̱. A̱ʼgiu̱u̱ naʼthí rí niñajunʼ gakhi̱i̱ wéñuʼ, mú núma̱aʼ má rí Jeobá nimbáñun nimbá miʼtsú tátigo̱o̱ ganitsu. Lá nitagiʼnin ikháánʼ mbá rí niʼni itháan gujkhuʼ fe ndrígáʼ rá.

16. Ndiéjunʼ gárígá á mu nakumulúʼ kuʼyáá Jeobá rá.

16 Á mu ikháanʼ nakumulú kuʼyáá Jeobá ga̱jma̱a̱ nuʼni rí ikhaa endu̱ʼu̱lúʼ, ikhaa mambáyulúʼ má xúʼko̱. Rúʼko̱ nindoo gáʼthi Pablo índo̱ niʼni marmáʼáan a̱jkiu̱lú ajngáa rí niʼthí gaʼyee Habacuc: “Bi̱ jmbii maxtáa ga̱jma̱a̱ numuu fe” (Gál. 3:11; Hab. 2:4). Ma̱ngaa, Pablo niʼthí rí Dios gíʼdoo tsiakii mu mambáyulúʼ rí asndu ikháanʼ tséʼyáá (Efes. 3:20). Ikháanʼ nuʼni xúgíʼ rí naʼngulú mu muʼni ñajunʼ Dios, mú nduʼyáá rí xáʼngulú gúʼni xúgíʼ. Ikha jngó nuʼni asndu xúgíʼ rí eyoo ga̱jma̱a̱ nakumulúʼ rí Jeobá maʼni tsakurámúʼ tsiakii rí nuʼni. Nuxnáa wéñuʼ núma̱aʼ rí ikhaa nambáyulúʼ.

JEOBÁ MAXNÚLÚʼ FE Á MU NUNDA̱ʼA̱A̱

17. a) Xú káʼnii niriʼñún Jesús apóstoles ndrígóo índo̱ ninda̱ʼa̱a̱ itháan fe xá. b) Náa numuu eʼyáá rí Jeobá maxnúlúʼ itháan fe á mu nunda̱ʼa̱a̱ xá.

17 Nda̱wa̱á rí niraxnuu artículo rígi̱, mbáa makumulú xóo nikumu̱ún apóstoles índo̱ nitháán Jesús: “Atane ri maguaʼ-daxoʼ xo fe” (Luc. 17:5). Nakujmaa kaʼwu xóo niriʼña̱a̱ Jesús náa ndxa̱a̱ Pentecostés tsiguʼ 33. Mbiʼi rúʼko̱ nikuʼma xi̱ʼ kaʼwu ndrígóo ga̱jma̱a̱ nimbáñun makru̱ʼu̱u̱n itháan májánʼ rí nandoo Dios. Rígi̱ niʼni maʼni itháan gujkhuʼ fe ndrígu̱ún. Rí nirígá, ikhiin nigi̱ʼdi̱i̱ nitaraʼa xóo nimbá miʼtsú taguma (Col. 1:23). Jeobá naʼthúlúʼ rí maxnúlúʼ asndu ndiéjunʼ má rí gúnda̱ʼa̱a̱ “rí nandoo ikhaa” (1 Juan 5:14). Ikha jngó nduʼyáá rí á mu nunda̱ʼa̱a̱ itháan fe, ikhaa maxnúlúʼ.

18. Xú káʼnii eʼni tsajkurámiinʼ Jeobá bi̱ guáʼdáá mbá fe gujkhuʼ rá.

18 Á mu nakumulúʼ kuʼyáá káxi̱ Jeobá, ikhaa maʼni tsajkurámáánʼ ga̱jma̱a̱ maxnúlúʼ fe índo̱ gúnda̱ʼa̱a̱. Ma̱ngaa muguaʼdáá mbá fe itháan gujkhuʼ ga̱jma̱a̱ manindxu̱lúʼ ‹bi̱ kaʼyoo reino ndrígóo Dios› (2 Tes. 1:3, 5).

^ párr. 2 1 Pedro 1:7: “Mu makujmaa á mu gujkhuʼ fe ndrígálá, rí itháan gíʼdoo numuu ki xóo oro rí naguámbáa maski ajndu nanújngoo náa inuu aguʼ, makujmaa rí naʼni mba̱a̱ ga̱jma̱a̱ gloria ma̱ngaa gamajkhu mbiʼi rí nakujmaa Jesucristo”.

^ párr. 4 Tikhun rí ikhiin ni̱ndxu̱ún Lillian Gobitas Klose, Feliks Borys ga̱jma̱a̱ Josephine Elias. Ma̱ndoo maraxnuu historia ndrígu̱ún náa ¡Despertad! 22 ñajunʼ gu̱nʼ julio tsiguʼ 1993, ¡Despertad! 22 ñajunʼ gu̱nʼ febrero tsiguʼ 1994 ga̱jma̱a̱ náa ¡Despertad! gu̱nʼ septiembre tsiguʼ 2009.

^ párr. 8 Santiago 1:25; 2:24, 26: “Mú bi̱ ndaʼyoo tsumáá xtángoo rí jmbu náa xúgíʼ rí na̱ʼkha̱, náa na̱nguá kaxtuʼwájmáanʼ ga̱jma̱a̱ naʼnimbánuu, nindxu̱u̱ xóo mbáa xa̱bu̱ bi̱ naʼni ñajunʼ ndrígóo, raʼkháa xóo mbáa xa̱bu̱ bi̱ káaʼ naʼdxun mú nda̱wa̱á nagumuu, ikhaa maxtáa tsímáá índo̱ gáʼnimbánuu. Ikháanʼ ndu̱ya̱a̱ rí xa̱biya̱ mani̱ndxu̱u̱ jmbii ga̱jma̱a̱ rí naʼni, raʼkháa i̱ndó ga̱jma̱a̱ numuu fe. Phú gajkhun, xó má xuwiʼ dí nda̱a̱ espíritu na̱nguá gíʼdoo numuu xúʼko̱ má ma̱ngaa bi̱ gíʼdoo fe mú tseʼnimbanu na̱nguá gíʼdoo numuu”.

^ párr. 9 Hebreos 10:24, 25: “Gíʼmaa muniʼnúnʼ májánʼ wéñuʼ eʼwíínʼ mu maxkaxáanʼlu maʼndulú kuʼñún ma̱ngaa muʼni rí májánʼ, xuniʼñáanʼ rajkua náa nawáanʼlu, xó má eguʼwun eni tikhun, rí phú gíʼmaa muʼni, guxná tsiakimijnalu, numuu rí ikháanʼlu nduʼyáá dí na̱ʼkha̱ rajngiyuu mbiʼi”.

^ párr. 13 Romanos 10:10: “Numuu rí náa a̱jkiu̱lú nandoo nuguaʼdáá fe mu muʼni rí jmbu, ga̱jma̱a̱ rí nuʼthá nusngajmá rí nandulúʼ makáwíin eʼwíínʼ”.